pestovanie

Pestovanie citrusových rastlín



Pestovanie citrusov má u nás už tradíciu. Mnohí citrusári sa pri svojej činnosti riadia citom, získaným praxou, prípadne aj využitím poznatkov z literatúry. Pestovatelia majú však rozdielne mikroklimatické podmienky, čo znemožňuje podať podrobný a univerzálny návod na ich pestovanie. Aby sme predišli možným sklamaniam pri pestovaní, je dôležité poznať nároky na prostredie a základnú techniku pestovania aspoň do takej miery, aby sme si zakrátko vytvorili svoj vlastný pestovateľský štýl. Nároky citrusov na prostredie

V domovine rastú citrusy počas roka periodicky (3-4 periódy), pričom nevyžadujú vegetačný pokoj. Dĺžka dňa a noci je približne rovnaká. V našich podmienkach, keď sa deň počas zimných mesiacov skracuje až na 8 hodín, je množstvo svetla pre citrusy nedostatočné. I keď nie sú na dĺžke dňa závislé, pri nízkej intenzite svetla a vplyvom teploty nad 20 °C nerastú, ale predýchavajú zásobné látky vytvorené počas leta. Preto najmä v suchom prostredí zhadzujú predčasne listy a často živoria. Ak prezimujeme rastliny od novembra do februára pri teplote do 12 °C, keď sa spomalia všetky životné procesy na minimum, potom si zásobné látky zachovávajú a na jar intenzívnejšie rastú a kvitnú. Tento vynútený vegetačný pokoj znášajú citrusy bez poškodenia. Do 8 °C prezimujú aj v úplnej tme. Pri splnení základnej požiadavky - chladného zimovania citrusov - je ich ďalšie pestovanie nenáročné. Osvedčilo sa niekoľko spôsobov pestovania, každý z nich má popri výhodách aj nevýhody.

Pestovanie v zasklených interiéroch – skleník, zimná záhrada, veranda, lodžia, fóliovník, ktoré cez zimné obdobie temperujeme na požadovanú teplotu. Nevýhodou sú vysoké letné teploty nad 30 °C, vtedy spomaľuje proces fotosyntézy a následne i rast. Výhodou je možnosť pestovať rastliny vo voľnej pôde, kde majú korene dostatok priestoru a úrody sú vysoké.

Pestovanie vonku s prenášaním na zimné obdobie do chladných priestorov. Je to najvhodnejší a najrozšírenejší spôsob.

Pestovanie v interiéri – byt, kancelária. Cez vegetačné obdobie sú podmienky vyhovujúce. V zimných mesiacoch sa snažíme znížiť teplotu aspoň na 18 °C alebo prenesieme rastliny do chladného prostredia. Prostredie, v ktorom rastliny pestujeme, musí mať vo vyváženom vzájomnom pomere svetlo, teplo, vodu a živiny. Nedostatok alebo nadbytok len jednej z nich spôsobuje vážne poruchy v metabolizme rastliny, ktoré môžu spôsobiť až jej úhyn. Určujúcim faktorom počas celého roka je množstvo svetla. To znamená, že s ubúdajúcim množstvom svetla znižujeme teplotu, obmedzujeme zálievku a hnojenie.



Svetlo



Počas vegetačného obdobia sú citrusy náročné na intenzívne, ale rozptýlené svetlo. Ak ich po prenesení z interiéru do exteriéru postupne neprivykáme na zmenené svetelné podmienky, môžu následkom šoku vynechať rastovú periódu. Preto im vyhovuje mierne zatienenie napr. korunou vyššieho stromu, rohožou, sieťou, záclonou, náterom skla a podobne. V byte umiestnime rastliny priamo k najsvetlejšiemu oknu. Teplo

Nároky citrusov na teplotu vzduchu sa počas jednotlivých ročných období menia:

-3 až –5 °C kritická teplota,

0 až 10 °C vynútený vegetačný pokoj (november až február),

pod 13 °C zastavujú rast,

14 až 20 °C kvitnú, dozrievajú plody, zimujú pri svetle,

20 až 28 °C ideálne rastú v 2-3 rastových periódach (marec - október),

30 až 38 °C spomaľujú rast,

nad 38 °C zastavujú rast,

nad 50 °C kritická teplota.

V prírode je rozdiel medzi teplotou cez deň a nocou približne 6 °C. Preto v nevetraných priestoroch, kde je teplota stále vyrovnaná, nemajú rastliny dostatočné prírastky vplyvom nočného intenzívnejšieho predýchavania látok, ktoré asimiláciou vytvorili cez deň. Na sumu teplôt za vegetačné obdobie sú najmenej náročné citrónovníky. Naše vonkajšie teploty počas vegetácie im vyhovujú. Počas kvitnutia niektorých odrôd môže prudko stúpajúca teplota nad 25 °C a nízka vzdušná vlhkosť zapríčiniť opad kvetov. Mandarínkovníky vyžadujú na tvorbu kvalitných plodov prvej fáze vývinu teplotu okolo 23 °C a v druhej fáze rastu plodov teplotu až 28 °C. pre veľmi skoré a skoré odrody, ktoré po odkvitnutí dozrievajú za 120-160 dní, je tento priebeh teplôt v našich podmienkach prirodzený. Pomarančovníky a grapefruitovníky vyžadujú 8 i viacmesačné obdobie na rast plodov, preto sú na sumu teplôt náročnejšie. Každoročne dozrejú tieto plody len vo svetlých zasklených priestoroch, kde máme možnosť zvýšením teploty v predjarí a v neskorej jeseni predĺžiť vegetačné obdobie. Nemenej dôležitá je i teplota vody, ktorá by mala byť približne na úrovni okolitej teploty vzduchu. Následkom podchladenia koreňov sa zníži ich aktivita a súčasne pri stúpajúcej teplote vzduchu sa rastliny chránia proti výparu vody zhadzovaním listov. Preto pri prenesení rastlín z chladu do tepla zaktivizujeme korene napr. zaliatím 30 °C teplou vodou. Vždy presádzame do oteplenej zeminy, zalievame vodou nie studenšou ako pôda a rastliny v nádobách umiestnime tak, aby prípadný prúdiaci chladnejší vzduch neochladzoval koreňový bal. Nebezpečenstvo poškodenia koreňov vplyvom sálavého letného slnka môže nastať v tmavej nádobe. Vhodná je pre jarné obdobie, keď slnko už zrána prehrieva vzduch a zemina by sa v svetlej nádobe zohrievala podstatne dlhšie. Cez leto chránime korene tak, že tmavú nádobu zatienime alebo ju zapustíme do zeme.



Voda



Citrusy sú na množstvo a kvalitu vody náročné najmä v pôde. Najviac vody a v nej rozpustené živiny spotrebujú v období intenzívneho rastu, s klesajúcou teplotou sa jej spotreba znižuje. Vždy zalievame až po miernom preschnutí povrchu substrátu, najlepšie ráno. Na zálievku použijeme také množstvo vody, ktoré zodpovedá asi jednej desatine objemu nádoby. Tak dosiahneme asi 70% nasýtenosť substrátu vodou, čo citrusom najlepšie vyhovuje. Ak substrát prelejeme a voda pretečie do misky, treba ju vyliať. Inak substrát vodu ďalej nasáva a do trvale premokreného substrátu nemá prístup potrebný vzduch. Korene by mohli zahnívať. Vodu používame dažďovú alebo pitnú a jeden deň odstátu, pretože chlór v nej obsiahnutý citrusom neprospieva. Studničná voda je pre svoju tvrdosť nevhodná. V jarnom období, keď citrusy začínajú rásť, zalievame vodou o 3-4 °C vyššou ako je teplota vzduchu. Cez leto môžeme substrát preliať takým množstvom vody, ktoré zodpovedá asi dvoj- až trojnásobku objemu nádoby. Tým sa vyplavia nadbytočné, škodlivé soli. Citrusy sú náročné aj na vlhkosť vzduchu. Pri 20 °C im vyhovuje asi 60% vlhkosť, ktorá je však relatívna. Zvyšujúcou sa teplotou vzduchu vlhkosť klesá a naopak. V našich podmienkach im vlhkosť postačuje. Kritické hodnoty sú v panelových bytoch len počas zimného obdobia. Pri 23 °C je vzdušná vlhkosť asi 20%. Prijateľnú vlhkosť vzduchu dosiahneme znížením teploty v miestnosti. Rosenie listov pomôže len dočasne.



Živiny



Citrusy prijímajú živiny prevažne z pôdy, v ktorej sú nútené hlavne v nádobách pomerne dlhý čas rásť a rodiť. I keď nemajú vyhranené nároky na pôdu, pripravíme si výživnú zmes s obsahom humusu, ktorej výsledkom bude substrát slabo kyslý (pH 6 až 6,5) vzdušný a s hrubozrnnou štruktúrou. Zmes tvoria tieto základné komponenty: kvalitná záhradná pôda, parenisková zemina alebo mačinovka, kompost, kyslá rašelina, riečny piesok alebo agroperlit. Komponenty zmiešame v pomere asi 1:1:1:1. V závislosti od druhu citrusov, ale aj ich veku, môžeme túto základnú zmes pripraviť aj v inom pomere alebo obohatiť o ďalšie komponenty. Osvedčilo sa pri presádzaní mladých rastlín pridať do čerstvého substrátu trochu zmesi z okolia koreňov starších citrusov. Pre trojročné a staršie rastliny môžeme použiť postupne až 2 diely záhradnej pôdy a znížiť obsah piesku o polovicu. Do substrátu pridávame zásobné hnojivo Osmocote, Cererit alebo vysušený a rozdrvený kravinec. Zeminu na jarné presádzanie je výhodné pripraviť v jeseni a nechať počas zimy premrznúť. Rastliny presádzame pred jarnou rastovou periódou do väčších nádob s priemerom: 1. rok 8-12 cm, 2. rok 12-16 cm, 3. rok 16-20 cm, 4 rok 20-26 cm. Neskôr presádzame každé 2-3 roky až do definitívnej nádoby s priemerom aspoň 50 cm. Rastlinám do 3 rokov prospieva presadenie 2-krát ročne tesne pred jarnou a letnou rastovou periódou. Pritom máme možnosť častejšie preveriť stav koreňov. Desať a viacročné rastliny už nemusíme presádzať, ale 2-krát za vegetačné obdobie vymeníme vrchnú vrstvu substrátu za čerstvý a výživný. Živiny, ktoré rastlina spotrebováva, musíme doplňovať hnojivou zálievkou. Nehnojíme počas zimných mesiacov a 2 týždne po presadení. Mladým rastlinám postačí každých 10-14 dní 0,1% roztok, starším rodiacim až o 0,3% roztok hnojiva. Prihnojujeme len do vlhkej zeminy. Ideálne je striedať organické a priemyselné hnojivá. Citrusy, a najmä už rodiace, majú v jednotlivých obdobiach rozdielne nároky na obsah dusíka, fosforu a draslíka v hnojivách. V období kvitnutia prevláda spotreba dusíka a fosforu. V období rastu a plodov a nových výhonkov vyžadujú rastliny dusík a draslík. Preto vyberáme vhodný typ hnojiva. Citrusy dokážu dobre prijímať živiny rozpustené vo vode aj listami. Listové hnojivá aplikujme postrekovačom pri zvýšenej vlhkosti vzduchu, aby postrek nevyschol rýchlo a rastliny mohli prijať čo najviac živín. Mladé citrusy reagujú citlivejšie na nevyvážený pomer svetla, tepla, vody a živín. Následky sa nemusia prejaviť okamžite. Ak porozumieme požiadavkám citrusov a zabezpečíme im vhodné prostredie, potom sme na ceste k vytvoreniu dobrého pestovateľského štýlu. Pre každého pestovateľa je tento štýl svojský a neopakovateľný.

admin (10-04-2011 00:36:45)