Citrónovníkovec trojlistý (Poncirus trifoliata, syn. Citrus trifoliata)
Citrónovníkovec trojlistý (Poncirus trifoliata, syn. Citrus trifoliata)
hodnotenie:

 3.26/5 ( ? ) ( hlasov: 27 )
cena:
30,00
dostupnosť:
na sklade (18)
do košíka

Citrónovníkovec trojlistý


alebo citrónovník trojlistý (Poncirus trifoliata, syn. Citrus trifoliata), neformálne nazývaný trifoliáta, je subtropický opadavý ker, alebo nízky strom z čeľade rutovité dorastajúci do výšky 2 m. Je blízko príbuzný citrusom.


Charakteristika




Citrónovníkovec trojlistý pochádza zo Strednej Ázie. Je to subtropický, mrazuvzdorný (až do - 25°C ), opadavý ker, alebo nízky strom, dorastajúci do výšky 2m. Vetvy má dlhé, s veľkými tŕňmi. Listy sú malé trojpočetné. Kvety sú asi 30 mm veľké, mierne voňavé, biele, na báze ružovkasté. Plody sú spočiatku zelené, po dozretí žlté, guľovité, plstnaté väčšinou hrboľaté asi 30 - 50 mm veľké. Dužina je horko - kyslá, nejedlá, s veľkým počtom semien. Semená sú polyembronické, v reze biele.


Pestovanie



Citrónovníkovcu trojlistému sa dobre darí v humusovej, priepustnej pôde, no znáša aj ľahké piesčité, stredne ťažké i veľmi ťažké ílovité pôdy s dostatkom vlahy. Hodnoty pH by sa mali pohybovať od 5,5 až 6,0. Rastlina rastie pomaly a rozmnožuje sa semenami, no je možné ju množiť aj odrezkami. Výhodou citrónovníkovca je že nevyžaduje rez, no je možné ho tvarovať. Medzi pestovateľmi citrusov je veľmi obľúbený, keďže je blízko príbuzný citrusom, tak je hojne využívaný ako mrazuvzdorná podnož pre všetky druhy citrusov. Štepovancom čiastočne prepožičiava svoje vlastnosti a to: mierne zakrslý vzrast a zvyšuje ich odolnosť proti nízkym teplotám, čo býva dôvod, prečo je využívaný aj medzi šľachtiteľmi. Je známych veľa krížencov s trifoliátou ako napríklad:

Využitie




Je do značnej miery vyžívaný ako podnož, hlavne v klimaticky okrajových oblastiach ako je (Japonsko, Čína, Južná Európa, Severná Amerika, ale predovšetkým v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu), a to hlavne pre jeho mrazuvzdornosť.

U nás je cenený aj medzi záhradkármi, kde sa pestuje ako solitéra, a to tak pre svoje výrazné kvety na jar, ako aj pre svoje dekoratívne žlté plody, ktoré dlho zostávajú na kre (aj po opadnutí lístia). V niektorých krajinách sa využíva aj na vytváranie živých plotov (dajú sa dobre tvarovať), ktoré sú vzhľadom k nebezpečne vyzerajúcim tŕňom takmer úplne nepriechodné.  Zdroj članku Wikipédie.