Vedeli ste, že s predpestovaním priesad niektorých druhov rastlín môžete začať už koncom februára? Táto informácia je kľúčová pre úspešné pestovanie mnohých obľúbených letničiek a trvaliek, ktoré dokážu skrášliť našu záhradu počas celého roka.
Papuľka (Antirrhinum majus)
Papuľka vysoká pochádza z oblasti Stredozemného mora. Svoje pomenovanie si vyslúžila vďaka svojim nezvyčajným kvetom, ktoré pripomínajú zvieracie papuľky. Kvety môžu mať rôzne farby, od bielej, cez žltú, oranžovú, červenú až po ružovú, ale nikdy nie modrú.
Papuľka sa vďaka svojim pestrofarebným kvetom radí k veľmi obľúbeným rastlinám do záhrady. Jej pestovanie je pritom pomerne nenáročné. Pre úspešné pestovanie papuľky je dôležité venovať pozornosť správnemu výberu pôdy. Táto rastlina totiž vyžaduje dobre priepustnú pôdu bohatú na živiny.
Ideálne je zvoliť slnečné stanovište, pretože práve dostatok slnečných lúčov je dôležitý na dosiahnutie zdravého rastu a bohatého kvitnutia. Rastline doprajte pravidelnú zálievku, ale vyhnite sa trvalému premokreniu. Papuľky preferujú pôdu, ktorá má dobrú priepustnosť a nezadržiava prebytočnú vlhkosť. Mierne kyslá pôda s pH okolo 6,0 - 6,5 je pre ne optimálna. Pred výsadbou je dobré do pôdy pridať kompost, ktorý zlepší štruktúru pôdy, priepustnosť a dodá rastline potrebné živiny.
Pestovanie papuľky nie je náročné. Výsev môžete vykonávať v marci, a to buď v skleníku, alebo za oknom. Semienka nezasypávajte zeminou, skôr ich len jemne zatlačte, pretože svetlo podporuje ich klíčenie. Ak panuje okolitá teplota okolo 18 °C, semená vyklíčia za zhruba 7 až 10 dní.
Po vyklíčení prepikírujte jednotlivé semenáčiky. Akonáhle sú rastliny dostatočne veľké, zaštipnite ich vrchol, aby sa rozvetvili. Do záhrady môžete sadenice vysadiť už v priebehu apríla. Slabé mrazíky by im totiž nemali uškodiť.
Zber semien papuľky je možný asi šesť týždňov po kvitnutí, kedy sú už zrelé. Vo februári alebo v marci ich môžete vysiať do nádob.
V momente, keď papuľka v záhrade odkvitne, je na mieste všetky odkvitnuté súkvetia odstrániť. Týmto spôsobom (tzv. deadheading) stimulujete ďalšie kvitnutie.
Papuľka dokáže prečkať skôr miernejšiu zimu. V našich podmienkach sa preto častejšie pestuje ako letnička. Pokiaľ predsa len chcete, aby vám ponúkla kvety aj budúci rok, myslite na jej zazimovanie. Aj keď býva papuľka väčšinou pestovaná ako letnička, v skutočnosti ide o krátkovekú trvalku. Vo väčšine oblastí, kde sú skôr chladnejšie zimy, sa však papuľka pestuje ako jednoročná, pretože nie je odolná voči mrazom. Pokiaľ chcete, aby papuľka mrazivé počasie zvládla, je potrebné ju pred týmto počasím ochrániť.
Medzi najznámejšie druhy papuľky sa radí papuľka väčšia (latinsky Antirrhinum majus). Táto rastlina dorastá do výšky 1 metra, vďaka čomu jednoznačne vynikne v každej záhrade. Druhou najznámejšou odrodou papuľky je papuľka nízka (latinsky Antirrhinum nanum). Jedná sa o kompaktnejší variant papuľky, ktorá sa skvele hodí do menších záhrad alebo na pestovanie ako okrajová rastlina. Papuľka nízka dosahuje výšku okolo 30 cm.
Hojné kvitnutie papuliek podporíte aj miernym hnojením počas vegetačného obdobia, napríklad univerzálnym hnojivom alebo špeciálnym hnojivom pre kvitnúce rastliny.
Papuľky sú vhodné na pestovanie v črepníkoch, najmä trpasličie druhy. Ak papuľky nekvitnú, môže to byť spôsobené nedostatkom slnečného svetla alebo živín.
Gazánia (Gazania)
Gazánia dokonale vystihuje pomenovanie „kráľovná slnka“. Sú typické svojimi nádhernými kvetmi, ktoré môžu mať rôzne farby. Niektoré kultivary majú dokonca viacfarebné kvety. Ich zvláštnosťou je, že sa roztvárajú iba počas slnečných dní, v prípade zatienenia alebo oblačnosti zostávajú zavreté. Svojou krásou vás budú tešiť od začiatku leta do jesene.
Vlastné priesady si ľahko vypestujete z marcovej sejby do skleníka či pareniska. Optimálna teplota na klíčenie je 21 - 24 °C, po pikírovaní znížite teplotu na 18 °C.
Kapucínka (Tropaeolum)
Kapucínka sa v našich podmienkach pestuje ako letnička. Pochádza z tropických oblastí Južnej Ameriky a je veľmi citlivá na mráz. Pri prvých mrazoch hneď odumiera. Jej žlté, oranžové a červené kvety budú zdobiť vašu záhradu počas celého leta.
Semená kapucínky vysievajte priamo na záhon s rozostupmi približne 30 cm. S výsevom môžete začať koncom apríla, najlepšie je však počkať až do polovice mája, kedy je stabilnejšie počasie.
Chcete sa z kvetov kapucínky tešiť dlhšie? Predpestujte si vlastné sadenice v skleníku alebo v interiéri. Semienka na predpestovanie môžete sadiť už vo februári, najneskôr však 3 týždne pred plánovaným presadením do záhrady.
Ostatné obľúbené kvety pre záhradu a vázu
Okrem vyššie spomenutých rastlín existuje mnoho ďalších druhov, ktoré sú obľúbené pre svoje kvety a dokážu skrášliť nielen záhradu, ale aj interiér.
Ľalia (Lilium)
Existuje množstvo krásnych odrôd ľalií, ktoré vás potešia farbami aj vôňou. Zdobiť budú nielen záhradu, ale aj interiér. Peknými odrodami sú napríklad ´Cancun´ v pôsobivých žlto-červených odtieňoch či ´Rosella 's Dream´ v ružovo-bielej farbe.
Ľaliám v záhrade doprajte teplé, slnečné miesto, ktoré je chránené pred vetrom. Pôda by mala byť výživná a dobre priepustná. Je treba brať do úvahy aj fakt, že rastliny nemajú rady príliš veľa svetla pri koreňoch, preto je vhodná nástielka, napríklad zo slamy. Na jednom mieste ich môžete pestovať až 5 rokov.
Ľalie si svojou dominantnou nádherou vystačia vo váze aj samé, ale môžete ich pokojne skombinovať aj s inými kvetinkami či listami. Noblesne vyzerajú v kombinácii s ružami. Keď im do vody pridáte potrebnú výživu a vodu aspoň raz za 3 dni vymeníte, vydržia vám aj 10 dní.
Rez: Ľalie môžete rezať hneď, ako sa trošku rozvinú.
Mečíky (Gladiolus)
Jeden z najobľúbenejších kvetov, ktoré zdobia vázy v našich domovoch. Mečíky, známe aj ako gladioly, sú totiž krásne farebné, výrazné a vo váze vydržia pomerne dlhý čas. Dajú sa z nich vykúzliť očarujúce letné kytice.
Mečíky uprednostňujú slnečné a chránené stanovište. Doprajte im výživnú a dobre priepustnú pôdu. Zaujímavou odrodou je ´Green Star´, ktorej kvety majú jemnú zelenkastú farbu.
Rez: Do vázy ich môžete rezať, keď rozkvitne prvý kvet. Určite im doprajte dostatok vody, pretože tej spotrebujú veľa a za dosť krátky čas. Vo váze vydržia 7 až 10 dní.
Cínia (Zinnia)
Očarujúce kvety cínie nájdete vo všetkých farbách s výnimkou modrej. Aj vďaka širokej palete farieb nachádzajú uplatnenie v tradičných aj moderných záhonoch. Priesady sa na záhon vysádzajú koncom mája. Najlepšie na slnečné miesto do výživnej pôdy. Rastlinky nie sú náročné, ale vyžadujú dostatočnú zálievku.
Sú veľmi vhodné na rez, ak ich pestujete, neváhajte a potešte sa nimi aj v interiéri.
Rez: Dôležité je, aby ste rezali kvety, ktoré sú už pekne rozkvitnuté. Puky sa totiž vo vode neroztvoria. Vo váze vydržia 5 až 6 dní.
Echinacea (Echinacea)
Táto kráska ponúka vďaka šľachteniu veľmi pekné a zaujímavé odrody, ktoré vedia zaujať úžasnými kombináciami farieb. Každý rok pribúdajú nové a nové kultivary. V ponuke okrem bohatej farebnosti nájdete vyššie, stredné aj nižšie odrody, ktoré sa rovnako dobre uplatnia v moderných ako aj vidieckych výsadbách.
Na pestovanie je echinacea nenáročná a odrody vedia kvetmi tešiť zvyčajne od júna až do októbra. Vyberte pre ňu svetlé miesto a dobre priepustnú pôdu.
Zaujímavými odrodami sú napríklad ´Milkshake´, ktorá zaujme krémovo-bielou farbou lupeňov a žltým stredom, a odroda ´Rainbow Apricot´, ktorá zaujme dvojfarebnými lupeňmi, ktoré prechádzajú z odtieňov ružovej až do oranžovej farby.
Rez: Echinacea je veľmi vhodná do letných kytíc. Ideálne je ju rezať krátko po rozkvitnutí.
Klinčeky (Dianthus)
Pôvabné klinčeky tešia farbami, ale aj podmanivou vôňou. Taktiež nájdete množstvo odrôd a rastlinám sa bude dobre dariť na svetlých až slnečných miestach s humóznou a vlhkou pôdou.
Rez: Vo váze vydržia naozaj dlho a ponúkajú bohaté možnosti kombinácií. Či už ich pridáte k iným kvetom alebo vytvoríte samostatnú kyticu len z klinčekov, výsledok bude pekný.
Ruže (Rosa)
Nemôžeme opomenúť ani kráľovné kvetov. Pestovanie ruží, ktoré sú určené na rez, je síce o niečo náročnejšie, pretože je dôležité venovať im dostatočnú pozornosť a treba strihať nevhodne vyrastajúce púčiky. Vyskúšať môžete napríklad odrodu ´Mary Ann´ v sýto-marhuľovej farbe. ´Line Renaud´ táto odroda zas zaujme tým, že trochu pripomína pivóniu a má krásnu ružovú farbu.
Vyhovuje im slnečné a vzdušné miesto s dobre priepustnou pôdou, ktorá by mala obsahovať dostatok živín.
Rez: Vo váze vydržia 5 až 8 dní.
Slnečnice (Helianthus)
Veselé a žiarivé slnečnice sú tiež skvelou voľbou. Dajte však pozor, aby sa váza pod ťarchou ich kvetov neprevrhla. Okrem klasiky nájdete aj množstvo nových kultivarov, ktoré ponúknu variety rôznych tvarov, veľkostí aj farieb. Ako už z ich mena vyplýva, tak milujú slnko. Miesto zvoľte tiež v humóznej a priepustnej pôde. Na pestovanie sú veľmi nenáročné a určite ho zvládnete.
Rez: Vo váze vydržia aj 7 dní až 10 dní. Nezabudnite im však odstrániť listy, ktoré by boli ponorené vo vode. Pre bohatšiu kyticu ponechajte len tie horné, ktoré sa nebudú namáčať.
Tipy pre dlhšiu trvácnosť rezaných kvetov
Pre dlhšiu trvácnosť rezaných kvetov v domácnosti platí niekoľko osvedčených rád:
- Vázu na kvety majte vždy perfektne čistú. Akákoľvek nečistota skracuje životnosť vašej kytice.
- Stonky kvetov režte vždy v uhle.
- Najvhodnejší čas na rez kvetov určených do vázy je skoro ráno. Rastlinné bunky sa počas noci naplnia bunkovou šťavou a ráno sú vo výbornej kondícii. Práve preto je ráno najideálnejším časom na ich rez a takto vám vydržia dlhšie.
- Chráňte kvety pred etylénom. Vylučuje ho najmä zrelé ovocie, ale aj zelenina. Preto by kvety nemali byť v ich blízkosti.
Tipy na august v okrasnej záhrade
V auguste doprajte okrasnej záhrade dostatok vlahy a živín, pozbierajte semienka a usušte si krásu kvetov na zimné mesiace.
Nezabudnite v auguste:
- Vysaďte šafrany, jesienky, plamienok, koncom mesiaca aj vždyzelené rastliny s neporušeným koreňovým balom.
- Zalievajte georgíny, ruže a iné okrasné rastliny. Dusíkatými hnojivami už nehnojte.
- Letorasty lepšie vyzrejú a v zime nevymrznú po prihnojení fosforom a draslíkom.
- V plnom kvete režte slamihy a sušte ich na tienistom mieste.
- Trávnik už rastie pomalšie, preto stačí, ak ho pokosíte 2 - 3 krát za mesiac.
Veronika (Veronica)
Veronika (latinsky Veronica) sa pýši pestrou rôznorodosťou druhov a tým pádom aj bohatou paletou farieb. Vďaka tomu môžete s jej pomocou vytvárať zaujímavé kombinácie, ktoré vo vašej záhrade, na terase či balkóne jednoznačne vyniknú.
Veronika vás prekvapí krásnymi nežnými kvetmi. V súčasnosti môžete vyberať z veľkého množstva druhov. Jednotlivé odrody sa líšia nielen svojím tvarom, ale aj kvetenstvom a celkovým vzrastom.
- Nízke kobercovito rastúce Veronica trvalky nájdu uplatnenie pri tvorbe skaliek, hodia sa však na zakomponovanie aj do suchých múrikov.
- Stredne vysoké druhy veroniky môžu tvoriť zaujímavé kombinácie napríklad s levanduľou, kocúrnikom, makom, margarétkou, šalviou, klinčekom alebo rebríčkom.
- Najvyššie odrody veroník potom nájdu uplatnenie ako pozadie pre nižšie rastliny.
Na podporu bohatšieho kvitnutia rastliny pomôže, ak budete pravidelne odstraňovať už odkvitnuté kvety. Ak si všimnete, že staršie trsy majú tendenciu menej kvitnúť, môžete im pomôcť tým, že ich na jar alebo na jeseň mierne rozdelíte.
Veroniky najčastejšie kvitnú v priebehu júla a augusta. Odkvitnuté kvety pritom môžete odstraňovať priebežne, kedykoľvek si ich všimnete.
Druhy Veroník:
- Veronika klasnatá (Veronica spicata) je charakteristická svojimi klasovitými súkvetiami. Kvety môžu byť rôznych farieb - modrá, ružová, fialová, biela. Patrí medzi pomerne nenáročné rastliny a dobre toleruje sucho, ale pri dlhodobom nedostatku vody jej doprajte závlahu. Je veľmi dobre odolná voči mrazom.
- Veronika dlholistá (Veronica longifolia) je vysokým druhom veroniky so štíhlymi klasmi a modrofialovými kvetmi.
- Veronika rozprestretá na prvý pohľad zaujme svojim rozprestretým plazivým rastom. Rastlina má drobné modré alebo fialové kvety.
- Veronika perzská (Veronica persica) pochádza z Perzie.
- Veronika lekárska (Veronica officinalis) zaujme jednoduchými listami a drobnými modrými alebo fialovými kvetmi.
- Veronika laločnatá (Veronica sublobata) zaujme svojimi laločnatými listami.
- Veronika poľná (Veronica agrestis) má skôr drobné kvety sfarbujúce sa do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa.
- Veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia) má drobné kvety v modrej, fialovej alebo bielej farbe. Listy sa podobajú brečtanu.
- Veronika nitkovitá (Veronica filiformis) sa pýši svojimi nitkovitými, tenkými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovými kvetmi.
Veronika klasnatá preferuje slnečné stanovište a bežnú záhradnú pôdu, ideálne dobre priepustnú hlinitopiesočnatú. Prihnojovať ju nie je potrebné.
Smrekovec (Larix)
Smrekovec (latinsky Larix) sa radí k jedným z mála ihličnatých stromov, ktoré na zimné mesiace opadajú. Po zvyšok roka vám to ale vynahradí svojim krásnym vzhľadom, ktorý sa bude v záhrade jednoznačne vynímať.
Za jeden z najznámejších druhov smrekovca je právom považovaný smrekovec opadavý (Larix decidua). Táto stredoeurópska drevina prirodzene rastie napríklad v Karpatoch a Alpách. Pôvodný druh môže dosahovať výšku až 35 metrov. Pre smrekovec opadavý je charakteristická kužeľovitá koruna. Vetvy vodorovne odstávajú, pričom koncové vetvičky sú previsnuté. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch. Na jar majú sviežu zelenú farbu, s príchodom jesene ale zlatnú.
Z ďalších rozšírených odrôd stojí za zmienku smrekovec japonský (Larix kaempferi) pochádzajúci z ostrova Honšú. Tento strom je charakteristický oranžovými až červenkastými vetvičkami, na ktorých sa objavujú až 3,5 cm dlhé ihlice. Smrekovec japonský má kužeľovitú korunu, ktorá je v starobe vetvená vodorovne. Tento strom sa hojne používa na pestovanie bonsajov.
Spomenúť ďalej môžeme smrekovec sibírsky (Larix sibirica, L. russica), ktorý zaujme temne zelenými ihlicami a vysokou odolnosťou voči chladu. Vzhľadom k tomu sa hodí na pestovanie vo vyšších nadmorských výškach.
Smrekovec opadavý previsnutý je špecifickou formou smrekovca. Na prvý pohľad si vás určite získa pre svoj atraktívny a unikátny vzhľad. Previsnutému smrekovcu sa darí v dobre priepustnej vlhšej pôde. Je veľmi odolný voči mrazu a pomerne dobre znáša aj chladnejšiu klímu.
Previsnutý smrekovec nevyžaduje nijak zásadnú údržbu, avšak pre udržanie jeho estetického vzhľadu je vhodné pravidelne orezávať suché a poškodené vetvy. Prevísajúci smrekovec môže byť buď vetvený od zeme a vytvárať zaujímavý plazivý koberec, alebo byť pestovaný ako smrekovec na kmienku (Larix kaempferi 'Stiff Weeper').
Vzácnejšia forma smrekovca opadavého, označovaná ako modrý trpaslík, je Larix kaempferi 'Blue Dwarf'. Predávaná je ako stromčeková forma s výškou 1m. Ihličie je šedomodré.
Ak chcete vytvoriť presný tvar (napríklad nižšiu alebo bohatšiu korunu), je možné vykonávať pravidelný rez smrekovca v rámci neho odstráňte vetvy, ktoré kazia celkový vzhľad. Typicky môže ísť o tie vetvy, ktoré rastú príliš do strán.
Prevísajúci smrekovec má prirodzený kaskádovitý vzhľad. Pokiaľ chcete jeho tvar regulovať, môžete jednotlivé previsnuté vetvy skracovať. V tomto ohľade je možné zastrihnúť konce vetiev pre udržanie kratšieho a kompaktnejšieho vzhľadu.
Smrekovce sú jedny z mála opadavých ihličnanov. Vzhľadom k tomu ani smrekovec previsnutý neopadavý neexistuje.
Niektoré odrody smrekovca sú k dostaniu aj v ich zakrpatenej podobe. Tento pomaly rastúci variant smrekovca sa používa najmä na okrasné účely. Drevina spravidla dorastá do výšky okolo 1 až 2 metrov. Vzhľadom k tomu sa hodí na použitie v malých záhradách alebo v rámci okrasných skaliek.
Smrekovec je vhodné vysádzať na slnečné, prípadne polotienisté miesto. Pôdu voľte mierne kyslú, priepustnú a s dostatkom živín. Pamätajte na to, že smrekovce neznášajú trvalé premokrenie. Preto je vhodné voliť také stanovište, kde sa dlhodobo nedrží voda.
Smrekovce korenia pomerne hlboko, preto nie sú náročné ani z hľadiska hnojenia. Potrebné živiny si totiž zaobstarajú z hlbších vrstiev pôdy.
Smrekovec sa radí medzi dreviny, ktoré je možné pomerne ľahko tvarovať a týmto spôsobom docieliť požadovaný vzhľad. Vďaka tomu sa jedná o perfektnú voľbu aj pre tvorbu bonsajov.
Rez sa vykonáva:
- Na jar, keď ešte strom nemá nové ihlice, sa zamerajte na odstránenie poškodených, suchých alebo skrížených vetiev, ktoré môžu ovplyvňovať rast hlavného kmeňa.
- Na jar alebo v lete je možné tiež vykonať ľahký rez mladých výhonov, vďaka čomu podporíte vetvenie a bohatší rast.
- Ak chcete docieliť zaujímavé bonsaje, je vhodné pravidelné zastrihovanie nových výhonov, tvarovanie drôtom a tiež úprava koreňov.
Čemerica (Helleborus)
Čemerica (Helleborus) patrí v poslednom období medzi vyhľadávané trvalky. Najzaujímavejšie sú počas kvitnutia, ktoré často prekvapí už v zimných mesiacoch, niekedy dokonca spod snehu. Počas roka sú síce nezaujímavé a len olistené, ale sú v obľube pre nádherné kvety v čase, keď málo čo kvitne.
Farebne prekvapia v bielej, ružovej, tmavoružovej, čiernej, tmavofialovej aj v zelenej farbe.
- Medzi najznámejšie druhy tejto rastliny možno zaradiť čemericu čiernu (Helleborus niger), ktorá napriek svojmu menu kvitne bielymi kvetmi.
- Zaujímavým variantom je ďalej čemerica východná (Helleborus orientalis), ktorá sa môže sfarbovať do rôznych odtieňov a kvitne spravidla od marca do mája. Kvety sú väčšinou ružové, rôznych odtieňov, dokonca aj plnokveté.
- Nemenej krásnym druhom je čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), ktorej kvety zaujímavo vyrastajú pred tmavozelenými listami.
- Zaujímavá je aj čemerica smradľavá (Helleborus foetidus). Už v januári až februári vás poteší množstvom malých zelených kvietkov s ružovým lemom okolo.
Veľmi často práve v období Vianoc kvitne práve H. niger. Jedna stonka nesie 2 až 4 atraktívne biele kvety so žltým stredom. Pozor, korene čemeríc sú jedovaté!
Na pestovanie nie sú náročné, ale niekedy sa stane, že tvoria len listy a nekvitnú. V tom prípade skontrolujte ich pestovateľské podmienky.
Čemericie vyžadujú polotienisté stanovište, úrodné, mierne vlhké pôdy. Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Teda nekombinujte ich v blízkosti azaliek a rododendronov. Aj keď kvitne v zime, severné a otvorené stanovištia a ostrý vietor im neprospievajú.
Dôvodom, prečo čemerica nemusí kvitnúť, môže byť aj to, že ste ju presadili na nové miesto. Táto rastlina totiž presádzanie nemá rada a pokiaľ k nemu dôjde, nemusí kvitnúť aj niekoľko rokov. Pokiaľ čemericu pestujete zo semien, spravidla si na prvé kvety počkáte niekoľko rokov. Kvitnutie samozrejme môže ovplyvniť aj nedostatok živín.
Po odkvitnutí čemerice nie je potrebné robiť nič špeciálne. Odkvitnuté kvety však môžete odstrihnúť. Následne je vhodné rastlinu prihnojiť a dopriať jej dostatočnú zálievku.
Počas kvitnutia dominujú najmä kvety a listy sú nepodstatné. Často sa odstraňujú, aby boli viac viditeľné kvetenstvá.
Na podporu zimného kvitnutia platí obmedzenie letnej zálievky. Pokiaľ si rastlinu počas leta nebudete všímať, prekvapia v zime kvety.
Nie je potrebné ich okopávať a pravidelne presádzať. Plytko korenia a po presadení kvitnú až za 3 roky.
Strihanie čemerice sa vykonáva za účelom udržania pekného vzhľadu rastliny. Všeobecne stačí k tomuto kroku pristúpiť na odstránenie starých listov (na konci zimy).
Ideálnym obdobím na výsadbu čemerice je jar alebo jeseň. Čemericu možno pestovať nielen vo vonkajších, ale aj domácich podmienkach. Nádoba, v ktorej budete čemericu pestovať, by mala mať na dne drenážnu vrstvu. Voľte dostatočne veľké kvetináče s hĺbkou aspoň 30 cm a šírkou minimálne 20 cm.
Čemericu možno rozmnožovať delením trsov. V blízkosti často nájdete aj mladé rastlinky, tie však kvitnú neskôr. Rovnako sa dá rozmnožovať semenami, čo je zdĺhavejší spôsob, ale často úspešný.
tags: #abeceda #zahrady #dama #pestovanie #papulky