Jeseň nám v záhradách prináša nielen krásne farebné scenérie, ale aj množstvo bioodpadu v podobe opadaného lístia. Napriek vžitým predsudkom je lístie veľmi kvalitným organickým materiálom vhodným práve na kompostovanie a teda výrobu toho najlepšieho prírodného hnojiva. Predsudky často spôsobujú, že sa lístie na jeseň v záhradách páli, hoci je to protizákonné a nebezpečné, prípadne vyváža za príbytky.
Prečo je kompostovanie lístia dôležité?
Kompostovanie lístia je jednoduchý a efektívny spôsob, ako sa ho zbaviť. Navyše získate kvalitný substrát - listovku. Listovka obsahuje prospešné živiny vhodné na mulčovanie. Je možné ju použiť ako prímes pre všetky typy pôdy. Okrem toho bráni rastu nových burín a zadržiava vlhkosť. Lístie je cenným zdrojom živín a výborným pomocníkom pre kompostovanie.
Mýtus o kompostovaní orechového lístia
Mýtus o tom, že sa orechové lístie nedá kompostovať, na Slovensku ešte stále pretrváva. Existuje presvedčenie, že orechové lístie sa nemôže kompostovať, pretože je kyslé a obsahuje látky, ktoré spôsobujú, že sa lístie nerozkladá. Je pravda, že niektoré druhy lístia sa rozkladajú ťažšie a medzi ne patrí aj orechové lístie. Avšak, stalo sa vám niekedy, že by ste sa pod nejakým orechom brodili po pás v lístí, pretože by sa nerozkladalo? Predpokladáme, že nie. A to platí aj v orechových alejách popri cestách, kde lístie naozaj nikdy nikto nehrabe. To znamená, že orechové lístie sa rozkladá prirodzene pod stromom.
Obsah trieslovín a juglonu
Orechové lístie obsahuje dve kľúčové látky, ktoré sú často predmetom diskusie pri kompostovaní:
- Triesloviny - nachádzajú sa v rôznych rastlinách ako forma obrany. Ich horká chuť spôsobuje, že rastliny nechutia zvieratám. Pri rozklade lístia sa triesloviny uvoľňujú a môžu okysľovať kompost.
- Juglon - patrí medzi najsilnejšie prírodné fytotoxické látky. Má fungicídne (ničí huby a plesne), insekticídne (ničí/odpudzuje hmyz) a antibiotické (ničí baktérie a vírusy) účinky. Bolo zistené, že má negatívny vplyv na rast a vývoj niektorých rastlín, napríklad paradajky, zemiaky, paprika, hrach, uhorky, špargľa, rebarbora, žerucha siata, baklažán, jablone, hrušky, černice, čučoriedky, rododendrony a azalky. Sú ale aj také rastliny, ktorým juglon nevadí.
Degradácia juglonu v komposte
Proces kompostovania je rozklad biologických odpadov aeróbnymi mikroorganizmami (ktoré potrebujú vzduch). Prostredníctvom nich, vody a vzduchu sa postupne juglon degraduje a jeho koncentrácia tak klesá. V pôde sa juglon rozkladá asi dva mesiace, v komposte 2 až 4 týždne. Ak si chceme byť absolútne istí, že v komposte už nie je juglon, nechajme podrvené listy, kôru a vetvičky z orechov kompostovať šesť mesiacov. Potom môžeme použiť takýto kompost aj na rastliny, ktoré sú veľmi citlivé na juglon. Ak tomu neveríte, vysejte semená paradajok do kompostu a pozorujte, či vyklíčia.
Aké lístie je najvhodnejšie na kompostovanie?
Kompostovať môžete takmer všetky druhy listov. Je pravdou, že niektoré druhy lístia majú proces rozkladu pomalší ako iné, ale určite sa rozložia. Príkladom sú orechy, duby či gaštany priamo vo voľnej prírode, kde lístie pod týmito stromami z roka na rok mizne.
Listy s rýchlym rozkladom
Nie všetky druhy listov sú rovnako efektívne pri kompostovaní a nie všetky majú rovnakú hodnotu pri využití v komposte. Zatiaľ čo niektoré druhy sú plné živín, listy iných stromov môžu mať veľmi malú nutričnú hodnotu. Pokiaľ ide o to najlepšie z najlepšieho, javorové listy sú určite na vrchole zoznamu. Majú vyššiu hladinu dusíka a vápnika, čo je ideálne pre rastliny a kompost. Javorové listy sú tenké, ľahko sa lámu a rýchlo sa rozkladajú. Medzi najrýchlejšie rozkladajúce sa listy, vhodné do kompostu, patria aj tie z ovocných stromov. Majú dobrú hladinu dusíka, fosforu a draslíka. Všetky tieto druhy stromov majú dobre vyvážený obsah živín vo svojich listoch.
Medzi ďalšie druhy, ktoré sú veľmi vhodné na kompostovanie, patria listy z lipa, jelša, jaseň, buk a hrab.
Význam nízkeho obsahu lignínu
Lignín je rozhodujúci, pokiaľ ide o to, ako rýchlo sa vaša hromada kompostu rozloží. Čím je jeho obsah nižší, tým rýchlejšie sa hmota rozkladá. Javorové listy majú napríklad extrémne nízky obsah lignínu. Vysoký obsah lignínu spôsobuje aj ďalší problém: keď sa lignín rozkladá, v skutočnosti spotrebúva pri tomto procese aj dusík.
Listy s pomalším rozkladom
Listom s nízkym obsahom vápnika, napríklad z dubu, orecha či gaštana, to však bude trvať dlhšie. Typickým príkladom je orechové lístie, ktoré sa rozkladá pomalšie, no neznamená to, že nie je vhodné na kompostovanie. Hoci sa všetky spomenuté druhy listov dobre rozpadajú, prospeje im, ak sa pred pridaním do kompostu rozdrvia.
Ako správne kompostovať lístie?
Pri kompostovaní orechového lístia sa postupuje ako pri kompostovaní lístia z iných druhov stromov. Je potrebné ho rozdrviť na čo najmenšie kúsky a zmiešať s dusíkatými materiálmi (napr. tráva). Z celkovej hmotnosti kompostovaných materiálov môže orechové lístie tvoriť až 30 % podiel.
Príprava lístia pred kompostovaním
Drvenie a sekanie
Lístie nasekajme na menšie kúsky - čím menšie budú, tým sa rýchlejšie skompostujú. Pokiaľ je to možné, pozbierajme lístie s kosačkou so zberným košom. Ak kosačku nemáme, lístie pohrabme a nasekajme alebo nadrvme (napríklad vysávačom na lístie, trávnou kosačkou alebo podupme po vreciach s lístím). Odporúča sa listy prejsť kosačkou bez zásobníka. Takto ich zmenšíte na malé kúsky a prúžky. Čím menšie listy, tým skôr sa začnú rozkladať. Listom môže trvať niekoľko mesiacov, kým sa rozložia. Rozdrvte svoje listy a tento proces urýchlite.
Predsezónne uskladnenie
Lístie z orecha sa dá kompostovať síce aj priamo, ale lepšie je ho pred kompostovaním uložiť do rašlových vriec (predávajú sa v nich napr. zemiaky alebo cibuľa) alebo do zásobníka na lístie, prípadne ho môžeme nechať prikryté iba tak na kope. Lístie necháme takto uskladnené napospas zimnému počasiu (mráz, vlhkosť). Počas zimy sa výrazne zmenší jeho objem, ale zmení sa aj jeho štruktúra. Keďže lístie opadáva na jeseň, odporúča sa urobiť si zásobu opadaného lístia vedľa kompostéra a v priebehu nasledujúceho roku ho zmiešavať s dusíkatými materiálmi. Pred kompostovaním ťažko rozložiteľných listov je dobré lístie na jeseň prejsť kosačkou bez zásobníka. Takto posekané lístie nechajte cez zimu pod snehom a na jar ho začnite postupne pridávať do kompostu. Tento postup môžete aplikovať aj so zásobníkom a lístie nakopiť vedľa kompostéra ešte pred zimou.
Pomer uhlíkatých a dusíkatých materiálov
Lístie nikdy nevkladáme do kompostovacieho zásobníka naraz vo veľkých množstvách. Patrí totiž medzi suché, hnedé, drevnaté - uhlíkaté materiály, z ktorých sa kompostovaním uvoľňujú triesloviny a tie kompost okysľujú. Preto ich dávame do kompostu len postupne a miešame ich v objemovom pomere 1:1 s mokrými, zelenými a šťavnatými - dusíkatými materiálmi (napríklad pokosená tráva, hnoj, kuchynský biologický odpad, mladá burina, zhnité ovocie, výkaly hospodárskych zvierat). Takto zabezpečíme nielen správnu vyváženosť pH v komposte, ale aj ideálny pomer C:N (uhlíka a dusíka). Pridaním pokosenej trávy sa proces urýchli. Pri orechovom lístí nesmie jeho hmotnosť prekročiť 30 % z celkovej hmotnosti kompostovacej kopy.
Dôležitosť vlhkosti
Počas celej doby kompostovania musíme zabezpečiť, aby bol kompost dostatočne vlhký. Keď chytíme namiešanú zmes materiálov do dlane a stlačíme v päsť, medzi prstami sa môžu objaviť maximálne 3-4 kvapôčky vody. Keď dlaň otvoríme, materiál sa nesmie rozpadnúť, ale musí zostať stlačený. Kompost premiešajte pravidelne, aspoň raz za dva týždne. Polejte ho každých pár dní. Kompostér majte zatvorený a udržiavajte vlhký, ale nie premočený. Správnu vlhkosť zistíte jednoduchým stlačením materiálu v dlani. Kompostovaný materiál by mal ostať v kope a pustiť zopár kvapiek vody.
Zabezpečenie dostatočného prevzdušnenia
Je nevyhnutné, aby sa ku kompostovanej zmesi materiálov dostal vzduch. Pokiaľ na kompostovanie používame zásobník, dbajme na to, aby mal dostatočné množstvo vetracích otvorov. Nekompostujme v jame, kam sa vzduch nedostane. Kompost obsahujúci listy a trávu sa zvykne nepriedušne utláčať. Vnútro kompostéra je preto potrebné prehadzovať. Čím častejšie prehadzovanie, tým rýchlejšie sa bioodpad premení na kompost. Na menší, čerstvý kompost odporúčame premiešavač kompostu. Kompostovaciu hromadu počas procesu kompostovania aspoň 2 až 3x premiešame.
Kompostovanie chorého lístia
Pri kompostovaní lístia napadnutého chorobami alebo parazitmi musíte takéto lístie zmiešať s vápnom a navlhčiť. Urobte to mimo kompostéra.
Ako zistiť, či je kompost hotový?
Vzhľad a štruktúra
Keď sa biologický odpad rozloží až na niečo, čo sa podobá sypkej, kvalitnej zemine, tak sa nám podarilo vyrobiť z biologického odpadu kompost. Ten by už nemal obsahovať žiadne pre rastliny škodlivé látky.
Test klíčivosti
Či sa nám to podarilo, ale aj či je kompost dostatočne vyzretý, zistíme pomocou jednoduchého testu klíčivosti. Môžete vysejte semená paradajok do kompostu a pozorujte, či vyklíčia.
Dĺžka rozkladu
Podľa tohto návodu môžete vyrobiť kompost z orechového lístia od 3 do 12-tich mesiacov. Dĺžka rozkladu záleží na tom, ako dodržíte základné pravidlá kompostovania.