Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní, avšak ani zavlažovanie netreba podceniť. Jahody, rovnako ako iné rastliny, by sa mali zalievať vtedy, keď to potrebujú. Všetko teda závisí od počasia.
Kľúčové aspekty zavlažovania jahôd
Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Neodporúča sa zavlažovať často a v malých dávkach! Jahody radšej polievajte zriedkavejšie, ale výdatnou dávkou vody - približne 25 až 30 litrov na 1 m². Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Prevenciou chorôb je, že jahody zalievame radšej ráno ako večer. Jahody patria k smädným rastlinám.
Obdobia s najvyššou potrebou vody
Jahody majú najvyššie nároky na vodu v nasledujúcich obdobiach:
- Tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. Pri výsadbe v letných mesiacoch musíte zabezpečiť dostatočnú závlahu pre zakorenenie.
- V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. Jahody potrebujú najviac vody po odkvitnutí, v čase silného rastu a dozrievania plodov (zvyčajne od konca mája do júna). Po odkvitnutí rastlín je dôležité pokračovať v závlahe, pretože sa tým zabezpečí dobrá vyvinutosť plodov. Nedostatok vody v tomto období má vždy za následok malé plody a silný pokles úrody.
- Na konci sezóny, kedy sa tvoria rodivé púčiky, ktoré sú základom pre budúcoročnú úrodu. Celá jeseň až do konca vegetačného obdobia je obdobím, v ktorom sa tvoria kvetné púčiky pre budúci rok. Existuje jednoduchý vzťah: čím lepší je stav rastlín na jeseň, tým viac kvetov sa vytvorí na jar.
V inom období zalievajte podľa potreby a vlhkosti pôdy. Samozrejme, po skončení plodenia nastávajú aj obdobia sucha. Preto sa v prípade potreby oplatí zabezpečiť jahodám pôdnu vlahu počas celého vegetačného obdobia, dokonca až do neskorej jesene. Ak nemáte možnosť jahody zalievať, radšej ich vôbec nesaďte. Voda je najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim veľkosť plodov.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Plocha pre pestovanie jahôd môže byť čiastočne zatienená alebo slnečná. Jahody milujú slnko a na to, aby správne rástli a priniesli kvalitné plody, potrebujú aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Darí sa im v takmer každej oblasti, no menej vhodné sú svahy alebo severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú. V teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody.
Pôdne podmienky
Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy s dostatkom humusu a živín. Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé, ideálne v rozmedzí 5,5 až 6,5. Ak je pôda vo vašej záhrade príliš zásaditá, môžete pridať rašelinu alebo síru, aby ste upravili pH. Jahody nemajú rady premočenú pôdu, preto je dôležité zabezpečiť jej dobrú priepustnosť.
Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. Ťažké ílovité pôdy, chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie jahôd nevhodné. Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky.
Príprava záhonu
Odporúčame vysádzať jahody na miesta, kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené maštaľným hnojom. Na dno záhona nasypte čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Následne na povrch pôdy položte kompost a zapracujte ho, čo pomôže zlepšiť štruktúru pôdy a jej schopnosť zadržiavať vodu. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou.
Výsadba jahôd
Jahody môžete vysádzať v dvoch verziách - predpestované jahody v multiplatách s koreňovým balom alebo s odhalenými koreňmi. Na jar je vhodné vysádzať kontajnerované jahody, ideálne v druhej polovici apríla, 2 - 3 týždne po príprave miesta na sadenie. Počet listov nie je dôležitý. Ideálny čas na sadenie jahôd je august, avšak môžete sadiť aj na jar v apríli - máji.
Termíny výsadby
- Jahody z dcérskych poplazov materských jahôd sa vysádzajú v júli až v auguste, najneskôr do polovice septembra, prípadne na jar po mrazoch.
- Pokiaľ ich vysadíte na jar, s úrodou v danom roku nepočítajte.
- Jahody pestované v črepníku hnojte každý týždeň alebo dva od skorej jari.
Správny spôsob výsadby
Vysádza sa do vopred pripravených záhonov, do radu alebo na voľno. Pri výsadbe sadíme jahody buď do voľnej pôdy alebo priamo do fólie. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35 cm a riadky medzi sebou aspoň 60 cm. Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Srdiečko jahôd nesmie byť zahrnuté, ale nemalo by byť ani príliš plytko, ale na úrovni pôdy. Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Vysádzajte večer alebo ráno. Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať.
Bežná starostlivosť a výživa jahôd
Pravidelne jahody zalievajte, odburiňujte a kontrolujte. Je toho oveľa viac, čo treba urobiť, aby jahody pravidelne rodili nielen druhý rok po výsadbe.
Mulčovanie
Medzirady môžete mulčovať. Mulčovanie je spôsob ako ideálne pestovať jahody. Bez veľkej námahy viete dopestovať pekné zdravé rastliny a odpadá pracné okopávanie. Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín - burín, ktoré odoberajú vlahu. Použitie organického mulča, ako je slama alebo iný organický materiál, pomáha udržať pôdu vlhkú tým, že znižuje odparovanie vody a zároveň znižuje výskyt buriny. Minimalizovať spotrebu vody dokáže nastieľaním jahôd slamou alebo senom. Slnko vďaka mulču neprehrieva koreňový systém a ani vietor zem nevysušuje, čím zostáva viac vody jahodám. Medzi riadky môžete rozmiestniť slamu, aby ste zamedzili burine.
Ďalej sa používa čierna geotextília, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď. Zamedzuje rastu burinám a plody sú pekné a čisté. Menej sa už využíva fólia, ktorá je len dočasným riešením; v zime obyčajne praská a trhá sa. Na povrch pôdy môžete položiť kompost a zakryť pôdu netkanou textilnou fóliou. Tá bráni vysychaniu pôdy, rastu buriny, plod nie je tak vo vode a plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb. Pokiaľ jahody nepestujete na textílii alebo fólii, podložte ich špeciálnymi alebo doma vyrobenými podložkami, ktoré chránia plody pred stykom s pôdou.
Hnojenie
Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch sú dostupné aj špeciálne hnojivá na jahody. Na začiatku vegetačného obdobia, keď jahody začínajú rásť, môžete aplikovať hnojivo bohaté na dusík, aby podporilo rast listov. Keď sa objavia zhluky kvetných pukov, prejdite na hnojivo s vyšším podielom draslíka, použiť sa dá aj hnojivo na paradajky. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Ak ste zástancom biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy alebo použiť výživu vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom. Jahody prihnojujte každú jar pred začiatkom rastu. Týždeň pred presadením jahôd aplikujte hnojivo na jahody.
Zber a starostlivosť po zbere
Úrodu zbierajte priebežne a odstraňujte aj poškodené a nahnité plody. Jahody dozrievajú zo zelenej cez červenkastú, červenú až po hlbokú červenú. Stupeň červenosti sa môže trochu líšiť podľa odrody. Zberajte ich, keď dosiahnu tmavočervený odtieň, vtedy sú najsladšie a najchutnejšie. Zberajte ich aj so stopkou v suchom počasí, stopku odstrihnite alebo odštipnite. Jahody sú na konzumáciu ideálne čerstvé. Niekoľko veľmi málo dní ich môžeme skladovať v chladničke, najviac vydržia v chlade a s 1 cm stopkou. Jahody dlhodobo neskladujte, ale v krátkom čase spracujte. Niektoré odrody sú vhodné aj na mrazenie.
Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody. Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb. V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Odstraňujte poškodené a suché listy. Už nehnojte.
Ochrana jahôd v zime
Jahody sú plne mrazuvzdorné trvalky, ktoré prinášajú dobrú úrodu tri až štyri roky. Nie je nutné ich počas zimy chrániť pred mrazmi. V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov.
Rozmnožovanie jahôd
Po zbere vytvárajú jahody poplazy. Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Ak ich chcete použiť na nové výsadby, na konci leta / august tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ostatné vysaďte. Použitie vlastných poplazov vyrastajúcich zo zakúpených rastlín nám umožní dlhodobé pestovanie z jedinej pôvodnej investície. Ideálne je použiť prvé rastliny na poplaze. Zakorenia sami alebo im pomôžeme tak, že ich mierne ponoríme do pôdy, aby dobre zakorenili. Na jeseň alebo ďalšiu jar ich vykopeme a presadíme. Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali.
Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu. Celoročne plodiace jahody tvoria málo poplazov, ale dajú sa množiť delením na jeseň.
Existuje veľa odrôd jednoplodiacich a mesačných jahôd, ktoré sa pestujú zo semien. Jahody vysadené zo semien nie je vhodné ihneď umiestniť na miesto, kde bude pršať priamo do nádoby.
Odrody jahôd a ich špecifiká
Jahody patria medzi najobľúbenejšie a najchutnejšie bobuľové ovocie, ktoré je možné pestovať v záhrade alebo dokonca v nádobách na balkóne. Jahody sú dostupné v rôznych odrodách, pričom každá má svoje špecifiká a obdobie rodenia. Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga Sengana a Korona.
- Skoré odrody jahôd začínajú plodiť už v máji a sú ideálne pre tých, ktorí sa nevedia dočkať prvej úrody. Majú sladkú chuť a sú skvelé na priamu konzumáciu.
- Poloskoré jahody kvitnú a dozrievajú o niečo neskôr než skoré odrody, spravidla v júni. Sú vhodné na dlhšie obdobie rodenia a poskytujú stabilnú úrodu. Korona patrí medzi stredne skoré jahody.
- Remontantné alebo stále rodiace jahody kvitnú a plodia viackrát za sezónu, od jari až po prvé mrazy. Toto ich robí ideálnymi pre záhradkárov, ktorí si chcú vychutnávať jahody počas celej sezóny.
- Lesné jahody sú malé, ale intenzívne sladké a aromatické. Sú vhodné na pestovanie na okraji záhonov alebo ako dekoratívne rastliny. Tento druh vyžaduje menej starostlivosti, no odmení vás bohatou chuťou.
Elsanta je odroda, ktorá je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Sezónne rodiace odrody poskytnú väčšie množstvo na spracovanie.
Pestovanie jahôd v nádobách a na balkóne
Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Ak bývate v byte, môžete si na slnečnom balkóne dopestovať vlastné jahody. Vyrastú prakticky v akejkoľvek nádobe, od klasického hrantíka až po stojanový alebo závesný kvetináč. Jahody sa ľahko pestujú a dobre sa im darí v kvetináčoch, pokiaľ im doprajete bohatú, úrodnú pôdu a slnečné stanovisko. Jednou z výhod pestovania jahôd v nádobách je to, že dozrievajúce plody nepadajú na zem.
Špecifiká pestovania v nádobách
Na pestovanie jahôd v kvetináči sú vhodné odrody s vysokou úrodnosťou, napríklad popínavá jahoda Super Star alebo previsnutá balkónová jahoda Delikatess. Ťahavé odrody môžeme umiestniť na zábradlie balkóna alebo im vytvoriť vhodnú podperu, na ktorú popínavé odrody priviažeme. Priamo na pestovanie v črepníku je určená aj zaujímavá jahoda 'Summer Breze Rose'. Unikátna je tým, že okrem chutných a aromatických plodov vytvára aj krásne, červené kvety. Do nádob môžeme samozrejme zasadiť aj stáleplodiace odrody, ktoré sa tradične pestujú v záhonoch. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de Bois. Pri zakoreňovaní sa koreňový systém pomerne rozrastá, preto na pestovanie väčších rastlín nie sú vhodné nádoby s malým priemerom.
Výsadba a starostlivosť v nádobách
Na pestovanie v kvetináči je najvhodnejšie zakúpiť kontajnerové sadenice jahôd. Termín výsadby naplánujte buď na apríl - máj, alebo na obdobie od augusta do októbra. Kvetináč naplňte substrátom na jahody a drobné ovocie. Ako alternatívu môžeme použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou. pH substrátu má byť vždy v rozmedzí od 5 do 5,5. Nádoba určená na pestovanie jahôd by mala mať aj dobrú drenážnu vrstvu. Platí to najmä ak nebude chránená pred dažďom. Jahody by nikdy nemali byť premočené. Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysadíme jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu. Jahody vysádzame tak, aby dužinatá koruna, na ktorej rastú listy, bola zarovnaná s povrchom pôdy v kvetináči. Substrát okolo rastliny zatlačíme a jahodám doprajeme zálievku, aby bola všetka pôda navlhčená. Povrch zeminy v kvetináči môžeme zakryť machom, aby sa v nej lepšie udržala vlhkosť. Nádobu umiestnite na balkón na slnečné miesto.
Okrem priesad môžeme na balkón vysádzať aj semienka jahôd. Použijeme rovnaký substrát a nádobu, ako pri sadení kontajnerových rastlín. Zasiate semienka spočiatku rosíme, aby sa prúdom vody nevyplavili. Silnejšie, odrastené rastliny polievame primerane, substrát nesmie byť premočený ani vyschnutý. Črepníky s jahodami schnú rýchlejšie ako rastliny vysadené v pôde. Je preto potrebné polievať ich častejšie a v menších dávkach. Počas leta zalievame pokojne aj každý deň. Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť tekutým organickým hnojivom. Ešte pred prvými mrazmi prenesieme nádoby s jahodami dovnútra a umiestnime ich na slnečné miesto, kde zostanú až do jari. Ak nádobu nemôžete priniesť do interiéru, vyskúšajte klasické zazimovanie črepníka: dno a steny nádoby odizolujte textíliou a rastliny prikryte čečinou. Počas zimných mesiacov nezabúdajte na občasnú zálievku.
Ochrana jahôd pred chorobami a škodcami
Porasty pravidelne kontrolujte. Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom, ako sú kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov. Jahody sú často cieľom slimákov a vtákov, ktorí si radi pochutnajú na sladkých plodoch. V krytých pestovateľských priestoroch napádajú listy vošky alebo roztočce. Kontrolujte aj výskyt slizniakov, ktoré si radi pochutnávajú na dozrievajúcich plodoch. Problémy môže spôsobiť aj chrobák nosánik a jeho larvy, obzvlášť pri jahodách pestovaných v kvetináčoch.
Prevencia a boj proti škodcom
- Mravce: Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou.
- Slimáky: Slimáky môžete odpudiť prírodnými metódami, napríklad použitím pivných pascí (plastová nádoba s pivom, do ktorej slimáky spadnú a utopia sa) alebo rozmiestnením drvených škrupín okolo rastlín. Odporúča sa obsypať jahody granulami proti slimákom.
- Vtáky: Vtáky, najmä drozdy, radi siahajú po úrode v momente, keď sa plody začnú vyfarbovať. Najjednoduchšie je použiť sieť. Nad porastom ju musíme správne natiahnuť, aby sme zamedzili zapleteniu vtákov do nej, ich zraneniu a pomalej, bolestivej smrti. Sieť, napríklad zo zajačieho pletiva, natiahnite na drevené stĺpiky, ktoré zatlčte okolo plochy s jahodami.
Prevencia chorôb
Zavlažovanie pred dozrievaním plodov spôsobuje riziko výskytu hubových ochorení, preto je veľmi dôležité venovať pozornosť ochrane proti šedej plesni. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí a má extrémne veľký počet hostiteľov. Na prevenciu plesňových chorôb je dôležité udržiavať správny rozostup medzi rastlinami a dbať na to, aby sa pôda okolo nich pravidelne prevzdušňovala. Dostatočné prúdenie vzduchu medzi rastlinami zníži riziko výskytu plesní, rastliny preto nevysádzame príliš nahusto. Choré alebo poškodené listy by sa mali okamžite odstrániť, aby sa zabránilo šíreniu chorôb. Porast udržiavame zdravý pomocou prírodných postrekov (napríklad po objavení prvých škodcov použite vhodný prípravok).
Dlhodobé pestovanie a obnovenie jahodoviska
Jahody na jednom stanovišti vydržia v plnej rodivosti cca 4 roky. Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Po troch až štyroch rokoch sa znižujú výnosy, rastliny starnú, slabnú a stávajú sa náchylnejšie na vírusy a problémy s koreňmi. Po tomto období je vhodné zmeniť miesto pestovania a na mieste jahôd napríklad pestovať zemiaky alebo cibuľku. Nové jahodovisko zakladajte výhradne z mladých kusov, dcérskych poplazov alebo novozakúpených kultivarov. Staré jahody nemá zmysel presádzať. Plodivosť rastlín začne klesať zhruba v 3. až 4. roku od výsadby. Vtedy je vhodný čas na nákup nových priesad alebo rozmnožovanie jahôd.