Jarné mrazy predstavujú jedno z najväčších rizík pre pestovateľov ovocných stromov, viniča a iných rastlín. Správna ochrana pred mrazmi môže zachrániť až 80 % úrody a zaistiť vyššie výnosy. Ochrana úrody pred jarnými mrazmi je dôležitou súčasťou úspešného pestovania. Tri hlavné dôvody, prečo chrániť vinice a sady pred jarnými mrazmi, sú:
- Zachovanie úrody: Mrazy dokážu zničiť až 80 % úrody, ak nie sú prijaté preventívne opatrenia. Ochrana vinohradov a sadov pred mrazmi je preto kľúčová pre zaistenie dostatku úrody.
- Zvýšenie výnosov: Pestovatelia, ktorí chránia svoje vinice a sady pred mrazmi, dosahujú vyššie výnosy a zisky.
- Zníženie rizika: Jarné mrazy sú nepredvídateľné a ich následky môžu byť katastrofálne. Ochrana vinohradov a sadov pred mrazmi pomáha pestovateľom znížiť riziko strát a stabilizovať ich príjmy.
Ochranou rastlín pred jarnými mrazmi chránite výsledky svojej celoročnej snahy o úrodu. Ak totiž vinič zamrzne čo i len počas jednej z niekoľkých kritických nocí, je rozhodnuté, že úroda už tento rok nebude. Pre drobného hospodára je to nepríjemnosť, pre majiteľa ovocného sadu alebo vinohradu to môže byť katastrofa. Investovanie do ochrany sa vám mnohonásobne vráti v podobe zníženia strát a zachovanej úrody.
Pochopenie mrazového poškodenia viniča
Zraniteľnosť viniča v slovenských podmienkach
Naša zemepisná poloha je najsevernejším pestovateľským pásmom viniča hroznorodého. A hoci v tejto oblasti situujeme vinič do najteplejších lokalít, polôh a chránených miest, aj tak z ekologických činiteľov najviac ohrozujú jeho pestovanie zimné mrazy.
- Púčiky u nás pestovaných kultivarov vydržia -17 až -19 °C.
- Jednoročné drevo odolá teplote do -21 °C.
- Staré drevo znesie -24 až -25 °C.
- Korene sú najcitlivejšie a odolajú len do -6 až -7 °C.
Naliate kvetné púčiky namrznú pri teplote -4 °C. Rozkvitnuté kvety marhúľ a broskýň (ako príklad ovocných stromov) namrznú pri -3 °C a ostatné druhy kvetov pri -2 °C. Mladé plody všetkých druhov zamrznú už pri teplote -1 °C. Veľký vplyv na odolnosť púčikov má aj vlhkosť vzduchu a vietor.
Ako mráz poškodzuje vinič
Na to, ako vlastne mráz poškodzuje vinič, je viacero teórií, nás však najviac zaujímajú následky poškodenia jednotlivých častí:
- Keď mráz čiastočne poškodí hlavný púčik, tento oneskorene vypučí a na letoraste sa nevyvinú kvety.
- Prípadne hlavný púčik nevypučí vôbec a vypučia iba vedľajšie púčiky, ktoré za každých okolností majú menšiu násadu ako tie hlavné.
- Keď mráz poškodí hlavné aj vedľajšie púčiky, zaniká aj jednoročné drevo a vinič pokračuje v raste zo spiacich púčikov starého dreva. Tieto letorasty však nerodia, ale dá sa z nich v priebehu dvoch rokov vypestovať plodonosné drevo.
- Keď zamrzne aj staré drevo, vinič ešte môže vyhnať z hlavy.
Typy mrazov a možnosti ochrany
Pred poškodením jarným mrazom je možné vinohrady chrániť, najmä ak mráz nie je spôsobený advekciou (prúdením studeného vzduchu v prízemnej vrstve), ale krátkodobým vyžarovaním a ochladením vegetatívnych orgánov viniča. Ochraňovať vinič možno len pred radiačnými mrazmi, ktoré pochádzajú z vyžarovania tepla z povrchu pôdy a rastlín.
Metódy ochrany viniča pred jarnými mrazmi
Aktívne metódy ochrany
Existuje viacero metód ochrany vinohradov a sadov pred jarnými mrazmi, ktorých výber závisí od rôznych faktorov, ako sú rozloha, rozpočet, ekologické aspekty a dostupnosť energie.
Zavlažovanie a zadažďovanie
Zavlažovanie je účinný spôsob ochrany rastlín pred mrazom. Pri zamŕzaní vody sa uvoľňuje teplo, ktoré pomáha chrániť rastliny pred poklesom teplôt. Zadažďovanie (postrekovanie vodou) sa robí v kritickú noc od času, keď teplota klesla na +1 °C, až kým znovu vystúpi na túto hodnotu. Hodinová výdatnosť zadažďovania má byť 3 mm, avšak pri nižšej teplote (t.j. pod -2 °C) je potrebné zvýšiť intenzitu. Striekanie čistej vody do korún kvitnúcich stromov a kríkov (vrátane viniča) patrí medzi najspoľahlivejšiu ochranu. Jemné kvapky stále zvlhčujú povrch dreva a pukov. Zadažďovanie treba ukončiť až vtedy, keď teplota stúpne nad bod mrazu a obalový ľad je už rozpustený. Je to efektívne opatrenie pri teplote pod 0 °C.
Vykurovanie
Jednou z najpoužívanejších riešení sú protimrazové sviečky a peletové boxy. Tie poskytujú teplo a dym, ktoré chránia rastliny. Počet sviečok závisí od veľkosti vinohradu alebo sadu.
- Parafínové sviečky (napr. Plastoflex 71): Sviečka vydrží horieť 11 - 12 hodín a dokáže vytvoriť dostatočné množstvo tepla na ochranu počas celého mrazu. Tým ochráni stromy, kry a vinič počas celého trvania silného mrazu. Jej základnou zložkou je dobre horľavý tradičný parafín. V skutočnosti je to vyrastená sviečka s objemom až 6 litrov a hmotnosťou 4,5 kilogramu.
- Peletové boxy: Sú ekologickým a vysoko efektívnym riešením na ochranu pred mrazmi. Naplnené drevenými peletami vytvárajú intenzívne teplo a vrstvu dymu, ktorá zabraňuje prenikaniu mrazu. Peletové boxy sú ešte silnejším zdrojom tepla ako sviečky, ich teplota horenia je až o tretinu vyššia. Miernou nevýhodou je vyššia spotreba paliva. Box so systémom prieduchov je naplnený drevenými peletami a dodáva sa v dvoch hmotnostiach: 8 kg box vydrží horieť 3,5 až 5 hodín, 12 kg box zvládne horieť a dodávať teplo 5 až 6 hodín. Jedná sa o slovenský výrobok z drevnej štiepky, čiže obnoviteľného zdroja energie. Boxy zvládnu ochrániť rastliny až do teploty -9 °C. Prispieva k tomu aj vrstva dymu, ktorá sa vytvára nad sadom a tvorí ochrannú vrstvu. Preto je vhodné zvážiť použitie peletových boxov v intravilánoch. Boxy sa rozmiestňujú v sade šachovnicovo, treba brať ohľad na rozmiestnenie stromov alebo viniča, pretože sálavé teplo z boxov je naozaj intenzívne. Ak je okrem mrazu prítomný aj vietor, na náveternú stranu sa umiestňujú väčšie boxy a dovnútra sadu menšie.
Pre väčšinu drobných a stredných pestovateľov bude najprístupnejším riešením ochrana pomocou tepla zo sviečok alebo boxov. Nevyžadujú žiadne elektrické, vodovodné ani iné prípojky, ako to vyžaduje napríklad ochrana polievaním alebo centrálne vykurovacie systémy. Sviečky aj boxy stačí rozložiť vo vhodných rozostupoch po pozemku a zapáliť.
Zadymovanie
Efektívne zadymovanie robíme len vtedy, keď je bezvetrie. Spaľujeme vlhké organické látky (drevo, raždie, staré seno a podobne), ktoré viac tlejú ako horia, čo je účinnejšie.
Špeciálne protimrazové postreky
Modernou a čoraz populárnejšou metódou ochrany rastlín sú špeciálne postreky proti mrazu. Vinohrad sa momentálne nachádza vo fáze predlžovania rastu letorastov a intenzívneho rastu všetkých orgánov viniča. Bór podporuje dobré odkvitnutie rastlín a tvorbu plodov.
Pasívne metódy ochrany a prevencia
Zakrývanie rastlín
Na ochranu menších rastlín a kríkov (vrátane mladého viniča) je možné použiť plachty alebo netkané textílie. Zakrývacie materiály udržujú teplo a chránia rastliny pred chladom. Pri malých stromčekoch a kríkoch je účinná ochrana zakrývaním plachtou, slamenými rohožami, netkanou tmavou textíliou. Ak patríte k ekologickým pestovateľom, môžete použiť aj rohož vyrobenú z prameňov vlny s hrúbkou 4 cm, ktoré sú spevnené bavlnou. Je to ideálna ochrana pred chladom, ale dá sa využiť aj na udržanie primeranej vlhkosti v pôde. Jej životnosť je 3 až 6 rokov, podľa poveternostných podmienok.
Snehová ochrana
Sypký sneh (bez chemického ošetrenia) dávame k ovocným a okrasným stromom a tiež k viniču. Aj tenká vrstva snehu chráni pôdu pred prílišným poklesom teploty, a tým pred zamrznutím koreňov. Odstraňujeme sneh na konárikoch, pretože táto romantická okrasa je v čase silných mrazov nebezpečná. Citlivejšie podpníky chránime vrstvou kompostu alebo slameného hnoja.
Dlhodobé a agrotechnické opatrenia pre odolnosť viniča
Výber stanovišťa a kultivaru
V prvom rade je to správny výber polohy stanovišťa a miesta výsadby ovocných druhov najcitlivejších na mrazy. Nevhodné sú mrazové kotliny, preliačiny, vyvýšené údolia a rovina.
Dôležitý je aj výber a pestovanie mrazuvzdorných odrôd v jednotlivých ovocných druhoch a pre vinič. Ide najmä o odrody so skorším ukončením vegetácie (vyzrievanie dreva, otužovanie) a neskorším ukončením hlbokého pokoja (zvlášť kvetných púčikov), keď je mrazuvzdornosť najvyššia. Vhodnejšie sú odrody s neskorším pučaním a kvitnutím, respektíve predĺženým (postupným) kvitnutím. Existuje veľký okruh činiteľov, ktoré môžu pôsobenie mrazu zmierniť. Je to predovšetkým správne zvolený kultivar, pretože jednotlivé kultivary odolávajú zimným mrazom rozdielne. Závisí to od množstva vody, ktorá v pletivách zostane po vyzretí a koľko sa nahromadí rezervných látok - cukrov a minerálnych látok, najmä draslíka. Existujú už aj novšie kultivary, pri ktorých si treba odolnosť proti zimným mrazom zistiť od pestovateľa. Tento poznatok využívame v prospech ochrany proti mrazom tak, že do chladnejších polôh budeme vyberať odolnejšie kultivary.
Pôdne a výživové opatrenia
Pokiaľ ide o pôdu, najviac trpí vinič mrazmi na ľahkých pôdach. Na zimné mrazy sú najcitlivejšie stromy (a vinič) na pôdach zamokrených, ale aj prehnojených dusíkom. Dusíkom hnojíme v prvej polovici vegetácie. Humus zlepšuje príjem živín a reguluje pôdnu vlahu. Dôležitá je aj agrotechnika. Pôdu udržiavame v kyprom stave, najmä v suchšom roku. Nedostatok vlahy bráni vyzrievaniu dreva i púčikov.
Aj úroda ovplyvňuje odolnosť, a to spravidla tak, že po veľkých úrodách zmrzne obyčajne aj odolnejší kultivar. Hrozno nesmieme nechávať dlho na kríkoch. Vinič to vyčerpáva, preto je lepšie voliť strednú cestu.
Rez a príprava viniča na zimu
Príprava na zimu sa začína po zbere. Je potrebné pridať popol, ktorý prispieva k dozrievaniu viniča a ničeniu spór plesňových chorôb. Rezanie je dôležité správne, pretože uvoľnené puzdro je ľahšie zakryť v zime.
Orezávanie pred zimou
Orezávanie sadeníc sa výhodne uskutočňuje na jeseň, aby sa znížilo objem výsadby a uľahčilo sa ohýbanie k zemi. Počas jarného prerezávania môže z vínnej révy vytiecť miazga, čo spôsobí, že kultúra bude slabá, a preto sa zníži úroda. Aby hrozno zimovalo dobre, musí byť na jeseň riadne prerezané. Pri prerezávaní sa odstránia vinice bez plodov, poškodené alebo choré časti, staré rukávy alebo nezrelé oblasti, ktoré v zime zamrznú a budú miestom infekcie. Je potrebné nechať náhradný uzol a ovocnú šípku.
Prerezávanie sa vykonáva dvakrát:
- Po zbere sa vysušené a oslabené konáre odstránia.
- Po zbavení listov. Práce sa vykonávajú pred začiatkom mrazu pri teplote najmenej 3 °C. Odrezané sú výhonky nad 1,5 metra, vinič presahujúci druhú radu drôtov na podložke je odrezaný o 30 cm a odstránené sú aj nevlastné deti. Spodná časť viniča sa stáva základom pre nahradenie uzlov, zostávajú 4 oči a na ovocí až 12 očí.
Niektoré regióny s drsnými zimami odporúčajú vykonať katarovku: odstrániť korene v hĺbke až 15 cm a otvor vyplniť pieskom.
Po prerezaní je potrebné vinič ošetriť od škodcov. Roztok sodnej soli účinne bojuje proti nim: na 10 litrov kvapaliny 200 g soli a 120 g sódy. Položte vinič na zem a ošetrite ho roztokom síranu železnatého. Po vysušení sa vinič môže zakryť.
Ochrana mladých sadeníc
Osobitná pozornosť sa venuje úkrytu mladého hrozna na zimu, čím je kôra tenšia, tým opatrnejšie ju musíte ošetriť. Ker vysadený v prvom roku nie je odrezaný, nie sú z neho odstránené lístie. Nemusíte aplikovať hnojivá, ktoré boli aplikované pri výsadbe.
Bielenie kmeňov
Vápenné mlieko si pripravíme zmiešaním 15 kilogramov haseného vápna v 10 litroch vody. Natierame ním stromy a hrubé konáre. Má určitý účinok proti mrazovému poškodeniu kôry, prípadne môže zabrániť predčasnému vypučaniu skoro kvitnúcich odrôd a ich následnému poškodeniu. V minulosti bolo veľmi dôležitým opatrením bielenie kmeňov ovocných drevín pred zimou roztokom vápna. V predjarnom období nastáva veľký rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami. Slnko cez deň zohreje tmavú kôru a hneď potom v noci môže byť silný mráz. Kôra potom môže pukať a odlupovať sa. Kmene bielime v dňoch bez mrazu, najmä v lokalitách, kde naozaj býva poškodenie kôry bežné. Nenatreté kmene a konáre stromov, prípadne neobalené bielym papierom, sa na južnej strane veľmi prehrejú, čím vzniká veľký teplotný rozdiel medzi južnou a severnou stranou kmeňa.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Aj ochrana proti chorobám a škodcom má veľký význam, pretože len zdravá listová plocha môže vyživiť nielen úrodu hrozna, ale aj vytvoriť dostatok látok proti mrazu.
Postup zakrývania viniča na zimu
Kedy a ako zakrývať
Na začiatok je dôležité rozhodnúť sa, kedy hrozno pokryť. Odporúča sa vytvoriť ochrannú vrstvu v polovici jesene. Načasovanie chráneného hrozna na zimu závisí od odrody rastlín. Pre úspešné zimovanie musíte vedieť, ako správne pripraviť hrozno na zimu. Prípravu tvoria kroky ako orezávanie, spracovanie proti škodcom a samotné zakrývanie. Pred ukrytím je však potrebné ker prerezať a spracovať pred škodcami.
Mnohí záhradkári sa pýtajú: je potrebné pokryť hrozno? To všetko závisí od oblasti rastu, závažnosti zimy a rozmanitosti kríkov. Uchovávajú sa druhy nestabilné voči mrazu, hybridné odrody, mladé sadenice a kríky odolné voči komplexu. Odrody odolné voči mrazu sú dôležité na náležitú prípravu na zimovanie. Ak je zimná teplota pod -20 °C, musí byť rastlina chránená.
Vinič sa musí ohnúť k zemi a vykopať navrch navlhčenou zemou. Nemôžete vziať pôdu vedľa viniča, korene budú odkryté a zamrznú. Pri pestovaní plodín je dôležité správne ohnúť vinič k zemi. Musí sa zabezpečiť, aby neprišli do tesného kontaktu so zemou. Odporúča sa položiť drevené dosky, aby sa zabránilo vzniku kondenzácie, plesní a hniloby sadeníc. Dôležitým pravidlom pred úkrytom je spracovanie železa (môže byť nahradené meďou) vitriolu.
Výber krycieho materiálu
Krycím materiálom pre hrozno na zimu môžu byť rôzne materiály: listy, piliny, slama, netkané poťahy, drevené dosky, škatule. Materiál prístrešku závisí od pestovateľskej plochy, závažnosti zimy a druhu rastliny. Niektoré moderné odrody sú odolné voči mrazu pod svetelným pokrytím. V severných oblastiach je hojnosť ihličnatých vetiev bohatá, umožňuje dokonalý prechod vzduchu a nedochádza k hnitiu. Dobre si udržuje sneh, čím vytvára priaznivé podmienky pre zimovanie.
Dôležité: Neodporúča sa používať na krytie polyetylénovú fóliu, pretože pod ňou sa vytvára vysoká vlhkosť a nedochádza k vetraniu. Náhle zmeny teploty môžu spôsobiť kondenzáciu, ktorá vedie k rastu plesní.
Špecifické techniky zakrývania
Existujú nasledujúce spôsoby, ako chrániť hrozno pred zimou:
- Polopriestor - použiteľný v južných regiónoch alebo miernejších zimách.
- Úplné pokrytie - používa sa v oblastiach s tvrdými zimami.
- Snehová pokrývka.
- Pokrytie pôdou.
- Suchý prístrešok - pomocou bridlice, škatule, strešnej krytiny.
Pred zamrznutím sa vinič vyberie z podpery, zohne sa a zakryje. V oblastiach s drsnými zimami je najlepším materiálom pre úkryt padajúce lístie, pôda je pokrytá doskami alebo pilinami, po ktorých sa vinič položí a na vrch sa položí lístie do 35 cm hrubého netkaného materiálu. Potom musíte položiť vetvy stromov, aby ste si udržali sneh, ktorého hrúbka by mala byť najmenej pol metra.
Vinica rastúca v zákopoch sa položí na dno a pokryje niekoľkými vrstvami agrospánu. Po prekrytí dreveným štítom musíte naň položiť penové plastové, kartónové alebo polypropylénové vrecká. Konečná vrstva je strešná krytina. Aby sa predišlo zahrievaniu, vyrábajú sa bočné prieduchy, ktoré sa musia zatvoriť, keď prídu stabilné mrazy. Ak je rastlina pestovaná v zákopoch, je vhodné ju izolovať drevenými štítmi. Medzi doskami je zaistená cirkulácia vzduchu. Padlý sneh zabraňuje zamrznutiu. V prípade neprítomnosti snehu a námrazy sa odporúča zakrytie dosiek netkaným materiálom.
Pokrytie hrozna bridlicou sa uskutočňuje, ak po ukončení rezu zostali zvyšné listy. Ak to chcete urobiť, musíte vykopať priekopu pozdĺž kríka do hĺbky 20 cm, zabaliť vinič s pytlovinou, ohnúť ho na zem a zakryť ho bridlicou.
Ktorákoľvek zo správnych metód zakrytia pomôže viniču prežiť mráz a vyprodukovať úrodu v budúcej sezóne.
Dôležité upozornenia a ošetrenie po mraze
Glejotok - následok mrazu
Glejotok je výtok hustej slizovej kvapaliny. Postihuje všetky kôstkoviny, ale môže sa objaviť aj na kmeňoch a starších konároch viniča, najmä ako jedna z možností poškodenia kôry stromov a drevín v dôsledku silných zimných mrazov. Glejotok odstránime tak, že ho vyrežeme hladkým rezom až do zdravého pletiva. Ranu ošetríme 1-percentnou Sulkou a zatrieme štepárskym voskom, prípadne stromovým balzamom. Pozor! Tento zásah robíme v čase pučania kôstkovín alebo skoro na jar. Nikdy nesmieme ošetrovať kôru koncom leta alebo v čase vegetačného pokoja, lebo práve vtedy sú stromy a dreviny najcitlivejšie na infekciu.
Kontrola poškodenia a následné rezy
Keď sú poškodené len vrcholčeky, skrátime letorasty nad 3. - 4. list. Keď mrazy poškodili aj súkvetia, režeme nad 2. - 3. list. Dôležité je starostlivé vypletie letorastov. Ak si nie sme pri niektorých zelených letorastoch istí, aký je ich stav, urobíme priečny rez cez letorast a pozorujeme kambiálne pletivo.