Hrušky sú obľúbeným ovocím vďaka svojej nezameniteľnej aromatickej chuti a vysokému obsahu zdraviu prospešných látok. Hruška obyčajná (Pyrus communis) patrí medzi stredne teplomilné druhy, ktoré najlepšie prosperujú na dobre chránených, teplých a stredne teplých lokalitách s priemernou ročnou teplotou pohybujúcou sa medzi 7,5 až 9°C. Ideálne sú slnečné a teplé stanovištia, chránené pred vetrom, najlepšie orientované na južnú či juhozápadnú stranu. Odporúčaná nadmorská výška pre pestovanie hrušiek je do 350 m.n.m.
Hrušky majú tendenciu vytvárať vertikálnu korunu a zvyčajne sú cudzoopelivé, preto je pre bohatú úrodu nevyhnutné zabezpečiť si aspoň dve rôzne odrody, ktoré kvitnú v rovnakom čase. V prípade, že sú hrušky opelené vlastným peľom, dochádza často ku partenokarpii, najmä u odrôd ako ´Konferencia´ a ´Williamsova´. Vzájomná inkompatibilita odrôd je iba výnimočným javom.
Pôdne podmienky a výber podpníka
Hrušky obľubujú ľahké, humózne, hlinito-piesčité pôdy. Pri pestovaní sa úplne vyhýbame studeným ílovitým pôdam, ktoré hruška znáša veľmi zle a ktoré sa následne prejavujú vytváraním slabých letorastov a zlého rodivého dreva. V prípade piesčitých pôd je problémom ich nízka schopnosť udržať vlahu. Pôda by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, bez vysokej hladiny podzemných vôd. Tá by nemala dosahovať výšku cca 1,8 m pre pestovanie na semenáčoch a 1,2 m pre pestovanie na podpníkoch z duly.
Hĺbka pôdy by mala byť dostatočná. V zle odvodnenej pôde môžu korene hrušiek začať hniť. Z hľadiska pH pôdy je potrebné si uvedomiť, na akom podpníku je hruška pestovaná. Pri pôdach s prirodzene vysokou hodnotou pH môžeme siahnuť po hruškách pestovaných na podpníku semenáča hrušky. Hrušky s dulovým podpníkom prosperujú na slabo kyslých až neutrálnych pôdach, ideálne s pH medzi 6,0-7,2 pH. Vysoký obsah vápnika v pôde je vo všeobecnosti príčinou vzniku chloróz a celkového chradnutia rastliny.
Význam podpníka pri výbere hrušky
Výber správneho podpníka ovplyvňuje rast, veľkosť, úrodnosť aj životnosť hrušky.
- Pláne/Semenáč hrušky: Do väčších záhrad a horších pôd je ideálny hruškový semenáč. Dožíva sa až 100 rokov, ale plodí neskôr, približne v 10. roku od výsadby, plnú plodnosť dosahuje okolo 20. roku. Dosahuje vysoké úrody po celú dobu rastu a dobre odoláva mrazu. Pri výsadbe dodržujeme spon 4x5m.
- Dula (napr. ´Adams´): Vhodná podnož pre zákrsky a menšie tvary ako štíhle vretená. Rastie slabšie. Pri výsadbe dodržujeme spon 4,5x2,5m. Rodí skoro, cca už v 4. roku od výsadby. Vyžaduje kvalitnejšiu pôdu a oporu. Niektoré typy duly majú tendenciu k vymŕzaniu. Životnosť tejto podnože je cca 35 rokov.
- Dula MA: Slabo rastúca podnož, dostatočne odolná voči chorobám. Vyžaduje stredne kvalitné až kvalitnejšie pôdy. Odrôdy na nej brzy vstupujú do plodnosti, dobre a bohato plodia.
- Dula S1: Slabo rastúca podnož, nie je náchylná na nádorovitost koreňov, stredne náchylná na škvrnitosť listov. Je najviac odolná voči mrazu zo všetkých typov dúl. Tvorí silnejší koreňový systém a znesie krátkodobé prísušky.
- Hruška kaukazská: Rodí neskôr ako stromčeky na podnoži dula (nástup plodnosti okolo 6. roku), obmedzenie rastu je menšie.
Namiesto toho je nadzemná časť stromu naštepená na podpník dula a sú to korene, ktoré určujú silu a veľkosť stromu.
Proces výsadby hrušky
Najlepší čas na výsadbu hrušky je v období vegetačného pokoja, od jesene do jari. Voľnokorenné stromy sadíme od marca do mája, na jeseň od októbra do prvých mrazov. Kontajnerové stromy možno sadiť aj neskôr.
Pre samotnú výsadbu vyhlbíme jamu s rozmermi zhruba 1 m × 60 cm, v prípade ťažkých ílovitých pôd 80x80x100 cm. Jamu do ⅓ zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kvalitným záhradným substrátom. Do jamy nalejeme minimálne 15 l vody. Pred zasadením stromčeka je potrebné odstrániť odumreté korene a namočiť ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí). Pred úpravou korene namočíme do vody na minimálne 2 hodiny (ale nie viac ako 24 hodín).
Pri výsadbe je dôležité, aby miesto štepenia bolo nad povrchom pôdy približne 10 až 12 cm, resp. pri niektorých popisoch 20 cm. Po umiestnení stromčeka do jamy prihadzujeme zeminu, tak aby sa dostala dobre aj pod korene a zaplnila postupne celú jamu. Jemne potrasieme kmeňom, aby sa pôda dobre usadila. Následne pôdu utlačíme špičkou topánky, aby strom mal stabilný základ bez vzduchových bubliniek. Po zasadení stromu ho nezabudneme dôkladne zaliať zhruba 15 až 20 litrami vody. Miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím.
Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života patričnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do už vyhlbovanej jamy. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Nakoniec pripevníme strom ku kolu.
Starostlivosť o hrušku
Hnojenie a výživa
Hruška patrí spoločne s jabloňami medzi ovocné stromy náročnejšie na výskyt dusíka. Medzi ďalšie živiny potrebné pre správny rast stromu, a ktoré je potrebné dopĺňať, patria fosfor a draslík. Hrušky obľubujú hnojenie organickým hnojivom, ktoré sa do pôdy uvoľňuje postupne. Organické hnojenie dopĺňame aj minerálnym, ideálne vo forme listovej výživy. Hrušky sú vo všeobecnosti náročné na dostatok draslíka, fosforu a horčíka. Medzi tradičné, bežne dostupné hnojivá, ktoré nám zaistia dostatok živín, patrí NPK či Cererit (na jar a v prvej polovici leta). Dusík aplikujeme hlavne na jar. V čase zakoreňovania stromčeka a pri výsadbe do príliš piesčitých pôd venujeme zálievke zvýšenú pozornosť.
Rez hrušiek
Rez hrušiek sa vykonáva podľa prakticky rovnakých zásad ako rez jabloní. Táto drevina všeobecne rez znáša veľmi dobre. Keďže má tendenciu rásť strmšie smerom nahor, je vhodné ju vyväzovať hneď na začiatku pestovania.
Rez po výsadbe
Pri jarnej výsadbe prevedieme základný rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar. Koruny hrušiek je najvhodnejšie tvarovať do pyramidálneho tvaru. Ako prvé zvolíme hlavný terminál a potom základné 4 bočné výhony (na každej strane 2), ktoré skrátime na 4-6 očiek, tak aby posledné očko vždy smerovalo von z koruny. Vnútorné vetvy, bližšie ku kmienku, skracujeme vždy najviac, čím kmienok zosilnie. Terminál potom prispôsobíme bočným výhonom tak, aby ich presahoval cca o 10 cm. V prípade novovysadených stromov, ktoré boli sadené na jar, ich striháme okamžite po vysadení, stromy sadené na jeseň striháme až na jar.
Výchovný rez
Tento rez má za cieľ predovšetkým založiť a tvarovať novo vznikajúcu korunku. Hrušky nerastú príliš husto, a tak rez v priebehu rokov bude jednoduchší ako u jabloní.
- 1. rok: Ponechávame hlavný terminál a tri až štyri rovnomerne rozložené bočné vetvy.
- 2. rok: Odstraňujeme prebytočné konkurenčné vetvy. Zároveň vyberieme najslabšiu vetvu a skrátime ju zhruba o polovicu. Čím je rast slabší, tým hlbšie režeme. Potom v rovnakej úrovni zakrátenej vetvy upravíme aj ostatné základné výhony, vždy na púčik smerujúci von z korunky. Terminál opäť zakrátime tak, aby prevyšoval základné vetvy o 1/4 až 1/3 dĺžky.
- 3. a 4. rok: Postup je opäť rovnaký, len u tých konárov, kde sa už objavujú prvé kvety, rez ešte viac obmedzíme.
- 5. rok: Väčšina stromov by už mala plodiť.
Udržiavací rez
Týmto rezom udržujeme strom v patričnej kondícii, kedy vykonávame omladzovanie základných vetiev. Pri jemnom omladzovacom reze skracujeme vetvy do dvojročného dreva, zhruba o 1/4 dĺžky. Pri stredne hlbokom reze redukujeme do 3-4-ročného dreva zhruba na 1/2 dĺžky. Hlboký zmladzovací rez sa robí len výnimočne u veľmi slabo rastúcich odrôd až na 1/3 dĺžky.
Zmladzovací rez
Tento rez vykonávame predovšetkým pri polokmeňoch či vysokokmeňoch, kedy skracujeme základné vetvy podľa celkovej životnosti stromu. Najprv prevedieme dôkladný prekliesť, po ktorom zakrátime základné vetvy na 1-2 m dĺžky.
Prebierka plodov
Na zlepšenie kvality plodov a zabránenie preťaženiu stromu je dôležitá pravidelná prebierka plodov. Odstraňujeme už malé plôdiky na vzdialenosť 10 cm (u menších plodov) alebo 20 cm (u veľkoplodých). Na menších tvarovaných hruškách je jednoduchšie preriediť plody - zredukujte úrodu na jeden plod každých 10-12 cm.
Škodcovia a choroby
Hrušky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov. Prevencia a včasná identifikácia sú kľúčové pre zdravý rast a úrodu.
Najčastejšie choroby
- Hrdza hrušková: Hubová choroba, ktorej hlavným nositeľom je borievka (nie tuje). Hrdza prezimuje vo vetvách borievky a v priebehu apríla či mája sa rozširuje na hrušky, kde napáda listy (tvoria sa oranžové "hrdzavé" škvrny). Na konci leta sa sťahuje späť na borievky. K infikovaniu môže dôjsť aj na vzdialenosť niekoľko sto metrov. Prevenciou je pestovanie oboch hostiteľských stromov v dostatočnej vzdialenosti (aspoň 300 metrov).
- Moniliová choroba plodov (Monilia fructigena): Prejavuje sa vytváraním žlto sfarbených, prepadnutých miest na plodoch. Počiatočné príznaky sa často vyskytujú na jar ako hnedé škvrny na kvetoch.
- Chrastavitosť hrušky: Prejavuje sa opadávaním listov alebo plodov, tmavosivými až čiernymi škvrnami na letorastoch či plodoch.
Najčastejší škodcovia
- Vlnovník hruškový: Ak má vaša hruška pokrútené listy s hrbolčekmi rôznych farieb (od zelenej po hnedú), pravdepodobne je napadnutá týmto roztočom, ktorý obvykle prezimuje v kôre či v šupinách púčikov.
Preventívne opatrenia: V predjarí môžeme vykonať postrek sulkou, či iným siričitým prípravkom. Skoro na jar (pri teplote okolo 5°C) ošetríme strom prípravkom proti prezimujúcim škodcom a následne pred kvetom (alebo po napadnutí) použijeme prípravok na savé škodce. Pri monilióze sa snažíme výskyt obmedziť prebierkou plodov a fungicídnym prípravkom.
Zber a skladovanie
Plody letných odrôd sú určené na priamu konzumáciu a vydržia skladovanie maximálne 2 týždne (do 1 mesiaca). Neskoré hrušky zberáme zavčasu, než sa stanú lákadlom pre vtáctvo. Konzumná zrelosť zimných hrušiek nastáva zhruba od januára do apríla, sú určené na dlhodobé uskladnenie. Hrušky by sa mali zbierať tesne pred úplným dozretím. Mali by byť pevné a plné, s jemnou zmenou farby šupky. Skoré odrody otestujete ochutnávaním, neskoršie by sa mali dať ľahko odtrhnúť.
Hruškám prospeje skladovanie alebo obdobie dozrievania predtým, ako ich zjete. Skoré odrody zvyčajne potrebujú približne týždeň, kým zmäknú, neskoršie môžu dozrievať mesiace. Jemne zatlačte a hľadajte miernu mäkkosť, najmä okolo stopky. Nezrelé hrušky by sa mali skladovať na chladnom tmavom mieste, ako je garáž, na roštoch alebo debnách s dobrou cirkuláciou vzduchu. Uistite sa, že ovocie sa nedotýka jedno o druhé.
Pestovanie hrušiek v nádobách
Ak nemáte vhodné miesto na pestovanie v záhrade, môžete hrušky zasadiť aj do nádoby. Vyberte si strom na polotrpasličom podpníku ako je Dula C alebo Q-Eline, ktorý ho udrží kompaktný. Nádoba by mala byť široká 45-50 cm a dostatočne ťažká a stabilná, aby sa pri veternom počasí neprevrátila. Predtým, ako pridáte kompost, presuňte nádobu na jej konečné miesto - teplé, chránené a slnečné miesto.