Kompostovanie je výhodné z viacerých dôvodov. Nielenže si vďaka nemu vyrábate vlastné prírodné hnojivo, v podstate zadarmo, ale navyše máte dobrý pocit, že odpad sa v ňom biologicky rozkladá a nekončí na smetisku, prípadne ho nepálite. Znižuje odpad, je ekologicky udržateľné, zlepšuje kvalitu pôdy, ušetrí peniaze a podporuje rast rastlín. Mikroorganizmy dokonca potláčajú patogény. Kompostér funguje ako prírodné recyklačné zariadenie, kde mikroorganizmy, huby a pôdne organizmy rozkladajú organickú hmotu za prítomnosti kyslíka.
Kľúčové faktory ovplyvňujúce rýchlosť tvorby kompostu
Na to, aby proces kompostovania prebehol úspešne a v čo najkratšom čase, je potrebné vytvoriť optimálne podmienky pre činnosť a rozvoj mikroorganizmov a pôdnych organizmov, ktoré sa na kompostovaní podieľajú.
Optimálne podmienky pre mikroorganizmy
Kľúčovými podmienkami pre efektívne kompostovanie sú dostatok kyslíka, správna vlhkosť (40-60 %), optimálna teplota (40-60 °C) a vyvážený pomer uhlíka a dusíka (C:N približne 25:1). Baktérie, huby a aktinomycety sa postupne podieľajú na rozklade látok ako cukry, bielkoviny, celulóza alebo lignín. Výsledkom je tmavý, drobivý materiál bohatý na živiny, ktorý zlepšuje pôdu a podporuje rast rastlín.
Správna veľkosť materiálu
Materiál, ktorý sme nazbierali, musíme pred zamiešaním do kompostu upraviť na správnu veľkosť. Najdôležitejšie to je v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov (uhlíkatých) - drevo, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, slama, kukuričné kôrovie. Úpravu veľkosti materiálov, ktoré chceme kompostovať, môžeme urobiť pučením, sekaním, lámaním, strihaním. Platí, že čím sú menšie častice, ktoré chceme kompostovať, tým sa rýchlejšie skompostujú. Drvením totiž zväčšujeme plochu, na ktorú môžu mikroorganizmy a pôdne organizmy pôsobiť. Rovnako nám menšia veľkosť častíc pomôže aj pri manipulácii s materiálom (napríklad pri prekopávaní). Veľkosť jednotlivých častíc, ktoré ideme kompostovať, má však vplyv aj na ostatné základné podmienky.
Vyvážený pomer uhlíka a dusíka (C:N)
Základným predpokladom pre dobrý rozklad je vyvážené miešanie materiálov. Do kompostéra by sme ich nemali dávať len tak bezhlavo, keďže každý druh má iné vlastnosti. Platí, že dusíkaté materiály (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský biologický odpad, pozberové zvyšky zo záhrady...), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené, musíme zmiešavať s uhlíkatými (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier...), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé a suché. Ak budeme kompostovať všetok záhradný odpad so zvyškami z kuchyne, mali by sme sa priblížiť k správnej surovinovej skladbe. Optimálny pomer C:N v namiešanom kompostovanom materiáli je 30 - 35:1 v prospech uhlíka. Keďže uhlíkaté materiály vznikajú na záhrade väčšinou v inom období ako dusíkaté, je vhodné si ich upravené uskladniť. Skladovať ich môžeme napríklad vo vreciach vedľa kompostéra. Uhlíkatého materiálu (lístie, piliny, drevené štiepky) by malo byť dvojnásobne viac ako toho dusíkatého (tráva, šupky a rastlinné zvyšky).
Dostatočný prístup kyslíka (aerácia)
Kompostovanie je aeróbny proces - prebieha za prístupu kyslíka. Čím menšie častice do kompostu dávame, tým sa nám skôr skompostujú. Platí však aj toto pravidlo: čím sú menšie častice, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. Bez neho však kompost iba hnije a zapácha. Na prístup vzduchu by sme mali myslieť už pri výbere kompostéra. Nesmieme zabudnúť na vetracie otvory, ktoré umožnia samovoľné prevzdušňovanie. Ďalšou z možností ako zabezpečiť dostatok vzduchu v komposte je jeho prekopávanie. Malo by sa prekopávať minimálne 1-2x počas doby rozkladu. Prácu si môžeme uľahčiť, ak pri zakladaní kompostu na dne kompostéra urobíme takzvanú drenážnu vrstvu z väčších (cca 20 cm), hrubších (cca 2-5 cm) konárov. Do nej potom vpichnime niekoľko (podľa veľkosti kompostéra, ideálne 2 až 5 ks) perforovaných trubiek, ktoré budú mierne presahovať úroveň zásobníka. Až potom do zásobníka začneme ukladať materiály na kompostovanie. Tento systém zabezpečí dostatočné prevetranie kompostu. Namiesto trubiek môžeme použiť napríklad drevené koly, ktoré po naplnení kompostéra vytiahneme, čím zabezpečíme prúdenie vzduchu (komínový efekt). Prekopávkou okrem prevzdušnenia zabezpečíme aj dôkladné premiešanie všetkých kompostovaných materiálov, čím sa zabezpečí rovnomernejší rozklad. Občas kompost premiešajte, aby sa doňho „pustil“ vzduch. Už sa potom nikdy nebudete musieť pýtať, ako kompostovať bez zápachu.
Prečo kompostovať?
Ideálna vlhkosť
Správna vlhkosť je nevyhnutnou požiadavkou správneho kompostovania. Ak má kompostovaný materiál nedostatok vlhkosti, proces sa spomaľuje alebo až zastavuje. Správna vlhkosť úzko súvisí s predchádzajúcimi podmienkami. Čím je hrubšia štruktúra zmesi materiálov, tým môže obsahovať vyššiu vlhkosť, ale aj tým dlhšie trvá rozkladný proces. Nesmieme zabudnúť, že do uzavretého kompostéra sa bez našej pomoci voda nedostane. Pozor na vlhkosť, kompost má byť vlhký, ale nie mokrý. Pri pokročilejšom rozklade sa dá optimálna vlhkosť zistiť jednoduchým spôsobom: hrsť kompostovaného materiálu stisneme v ruke. Medzi prstami by sa malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny (cca 3 až 4). Po roztvorení ruky by mala zmes materiálov zostať pohromade. Ak vytečie veľa vody, je materiál prevlhčený a musíme do neho pridať suché, savé a hrubšie materiály.
Teplota v komposte
Aká je ideálna teplota na kompostovanie? Proces prebieha v týchto fázach: od mezofilnej (20-40 °C), cez termofilnú (40-70 °C), až po dozrievanie, kedy vzniká stabilný humus.
Aký odpad patrí a nepatrí do kompostu?
Ak chcete správne kompostovať, mali by ste vedieť, aký odpad do kompostu patrí a aký nie.
- Hnedý odpad: Kompost prevzdušňuje, je preň zdrojom uhlíka a dodáva tak energiu mikroorganizmom v komposte. Väčšinou ide o suchý prírodný drevitý odpad. Tvorí ho napríklad lístie, piliny, drevené štiepky, suché vetvičky, slama, papier.
- Zelený odpad: Je nazývaný aj mokrý odpad. Je zdrojom bielkovín a aminokyselín a vďaka nemu sú aktívne huby a baktérie. Do kompostoviska prináša väčšinu živín a najmä dusík. Tvorí ho pokosená tráva, usadeniny z kávy, šupky zo zeleniny alebo odpad z ovocia, rôzne odrezky rastlín, čajové vrecúška, kuchynský biologický odpad.
Niektoré produkty ale do kompostu nepatria. Papier a textílie sa nerozkladajú v tradičnom komposte. Do kompostoviska nepatrí nič iné, čo by mohlo zhoršiť kvalitu kompostu alebo prilákať škodcov. Pridať môžete urýchľovač kompostu - zmes mikroorganizmov a baktérií, ktorou podporíte rozklad bioodpadu a urýchlenie tvorby humusu.
Ako správne založiť kompostovisko?
Poďme teda krok za krokom k založeniu záhradného kompostoviska.
Výber správneho kompostéra
Pri výbere kompostéra majte na mysli rozlohu vašej záhrady. Ak je záhrada veľká, aj kompostér by mal byť väčší, aby sa doň zmestilo viac pokosenej trávy a organického odpadu. Nádoby na kompost môžu byť z rôznych materiálov, najčastejšie z plastu.
Umiestnenie kompostéra
Ideálne miesto pre kompost je na suchej ploche bez nadmernej vlhkosti. Malo by tiež mať dobrý odtok vody a dôležité je, aby na nádobu nesvietilo slnko neustále. Ak bude na kompostovisko celý deň svietiť priame slnko, kompost bude rozsušený. Dôležité je zabezpečiť, aby ku kompostu nemali prístup zvieratá. Aby ste získali zdravý kompost a neotravoval vás nepríjemný zápach, umiestnite kompostovisko na miesto, kde svieti slnko väčšinu dňa, no nie celý. Miesto by malo byť chránené pred zvieratami a nadmernou vlhkosťou.
Vrstvenie kompostu
Na dne kompostu by malo byť aspoň 10 cm rašeliny. Hrubšia vrstva patrí vždy dospod. Až potom nasleduje samotný odpad. Odpad do kompostoviska by ste nemali len tak hádzať. Je dôležité správne ho ukladať. To znamená, že dôležité je pravidelné premiešanie kompostovaných odpadov a striedanie jednotlivých vrstiev odpadu - vrstva hnedého a vrstva zeleného odpadu. Po vrstve rašeliny nasleduje hnedý odpad, konkrétne tenučké drevnaté konáre alebo vrstva slamy. Nezabúdajte na to, že každá vrstva by mala mať cca 10 až 12 cm a každú vrstvu kompostu by ste mali zľahka poliať vodou. Takýmto spôsobom postupne navrstvite kompostovisko až po povrch. Ak chcete, pridajte mikroorganizmy z hnojiva pre urýchlenie rozkladu a samotné naštartovanie. Správne vrstvenie je hlavne v dobrom pomere! Uhlíkatého materiálu (lístie, piliny, drevené štiepky) by malo byť dvojnásobne viac ako toho dusíkatého (tráva, šupky a rastlinné zvyšky). Takže pozor práve na pokosenú trávu. Tá mnohokrát tvorí základ kompostu, ale pokiaľ je jej veľa, tak spôsobuje hnilobu (anaeróbny proces).
Ako dlho trvá tvorba kompostu? Rôzne metódy a ich časové rámce
Dĺžka tvorby kompostu sa líši v závislosti od použitej metódy, starostlivosti a druhu materiálu.
Tradičné záhradné kompostovanie
Pri tradičnom záhradnom komposte môžete pôdu využiť napríklad od 6 mesiacov do 2 rokov. Táto doba závisí od dodržiavania všetkých optimálnych podmienok, ako sú správne vrstvenie, vlhkosť, prevzdušňovanie a pomer C:N. Ak kompost nie je správne udržiavaný, proces sa môže výrazne predĺžiť.
Moderné metódy kompostovania
Príde vám domáce kompostovanie v byte úplne nereálne? Rýchlo vás vyvedieme z omylu!
- Vermikompostovanie: Jedná sa o špeciálnu nádobu, kde organický odpad spracovávajú dážďovky. Kompostovací proces u vermikompostéra trvá cca 4-6 mesiacov.
- Bokashi kompostovanie: Uzavretý systém využíva fermentačný proces. Vďaka anaeróbnemu prostrediu a špeciálnym mikroorganizmom je možné spracovať aj zvyšky mäsa alebo mliečnych výrobkov. Proces trvá cca mesiac.
- Minikompostér s aktívnym uhlím: Vhodný najmä pre začiatočníkov.
Ako používať hotový kompost?
Úplne jednoducho - použijete ho jednoducho všade tam, kde je potrebná dobre vyživená a zdravá pôda. Záhradkárčenie so stálym prísunom zdravej a kvalitnej pôdy ide totiž ako po masle.
Výhody kompostovania
- Znižuje množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach.
- Je ekologicky udržateľné.
- Zlepšuje kvalitu pôdy, obohacuje ju o živiny a zlepšuje jej štruktúru.
- Ušetríte náklady za umelé hnojivá.
- Podporuje rast rastlín a ich odolnosť voči chorobám.
- Mikroorganizmy potláčajú patogény v pôde.