Ak si chcete dopestovať niečo chutné, zdravé a nenáročné, vysaďte si maliny. Toto drobné ovocie je obľúbené nielen vďaka lahodnej chuti plodov, ale aj pre malé nároky na starostlivosť. Maliny sú ovocím s výnimočnou chuťou aj blahodarnými účinkami pre naše zdravie.
Výber Stanovišťa a Príprava Pôdy
Ideálnou voľbou pre výsadbu maliníkov je teplá, slnečná a záveterná poloha. Expozícia by mala byť južná, juhozápadná alebo juhovýchodná. Rastlinky vysádzame tak, aby sme k nim mali dobrý prístup pri zbere zo všetkých strán.
Malinám vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda. Najvhodnejšia pôdna reakcia je v rozpätí 5,6 až 6,5 pH. Pôda by mala byť bohatá na vlahu a humus. Pred sadením malín by sme mali malinovisko poriadne pripraviť nielen bohatou dávkou živín, ale aj odstránením buriny. Dôležité je odburinenie miesta výsadby malín, najmä od trvácich burín. Dôležité je vyhnojenie a stredne hlboké spracovanie pôdy. Rovnako však môžeme použiť aj vyzretý maštaľný hnoj. Taktiež odporúčame do jamy pridať fosfor a draslík.
Maliny obľubujú slnečné miesta s dobre odvodnenou pôdou. Pred výsadbou prekyprite pôdu a pridajte kompost alebo rašelinu, aby ste zlepšili štruktúru a výživu pôdy. Humózna pôda je dôležitá, čo znamená, že by mala byť bohatá na organické látky. Malinám vyhovieme slnečným miestom s výživnou hlinitopiesočnatou alebo piesočnatohlinitou pôdou, ktorá príliš nepresychá.
Kedy Sadiť Maliny
Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla.
Ideálny čas na vysadenie predpestovaných rastlín je 4 až 6 týždňov pred posledným mrazom. Výsadba malín, ale aj černíc je možná na jeseň i na jar. Jesenné sadenie je výhodnejšie, na jar nesmieme zabudnúť rastlinky opakovane zalievať. Výsadba malín sa robí na jeseň - ideálne medzi 15. až 30. októbrom. Prípadne na jar do 15. marca.
Maliny pestované v kontajneri môžete vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Maliny zapestované v kontajneroch môžeme vysádzať aj počas leta, ideálne počas daždivejších dní. Určite sa netreba vyhýbať ani výsadbe počas slnečných dní. Sadenice malín vysádzame na jeseň do dobre pripravenej, dôkladne odburinenej pôdy. Vhodný termín na ich výsadbu je aj predjarie alebo jar.
Ako Hlboko Sadiť Maliny a Aké Rozostupy Dodržať
Nekontajnerované maliny vysadíme do já m hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať.
Pri výsadbe malín, ale aj černíc, je veľmi dôležité odstrániť z pôdy burinu, ktorá by rastlinám odoberala živiny. Odstráňme z nej korene, kamene, trvácu burinu, dôkladne ju skyprime a zapracujme do nej preosiaty kompost. Malinám vyberme také miesto, kde sa budú môcť rozrásť.
Odporúčaná vzdialenosť rastlín od seba je vzhľadom na ich bujnejší rast 1 až 1,5 m. Vzdialenosť medzi jednotlivými sadenicami má byť 80 cm, v menších záhradách 40 až 60 cm. Pri pestovaní malín sa odporúča vytvoriť riadky so vzdialenosťou 1,5 až 2 metre medzi nimi.
Do pripravenej jamy vložíme sadenicu a zasypeme obohatenou pôdou. Po zasadení zrežeme nadzemnú časť - výhonok - na 2 až 3 očká (cca 30 centimetrov nad zemou). Pri jesennej výsadbe prihrnieme ešte ochrannou vrstvou pôdy a lístia, ktorá poslúži ako ochrana rastliny pred mrazmi.
Sadenicu opatrne vyklopíme z kontajnera, ešte predtým ju však asi dve hodiny pred výsadbou zavlažíme. Bal vložíme asi o 5 cm hlbšie do pôdy oproti kontajneru a zasypeme ho zeminou, prípadne záhradníckym substrátom.
Spôsoby Pestovania a Vedenia Malín
Maliny sa pestujú vo forme kra s dvojročným vývojovým cyklom. V prvom roku majú výhonky bylinný charakter, ku koncu leta a na jeseň drevnatejú. V prvom roku vyrastajú z adventívnych pukov koreňového krčka silné letorasty, ktoré v ďalšom roku rozkonárujú a prinášajú úrodu.
Pásová Výsadba a Pestovanie pri Koloch
Pásová výsadba - maliny sadíme v páse 50 až 80 cm od seba. Pestovanie pri koloch - pri tomto spôsobe pestovania sa maliny sadia v spone 200 x 100 cm.
Pestovanie na Drôtenke
Pestovanie na drôtenke - na kôl sa pripevní drôt vo výške 80 - 120 cm. Pri pestovaní malín s oporou môžeme použiť viacero spôsobov, ktoré sa líšia najmä systémom vedenia oporných drôtov. Medzi základné typy vedenia patrí jednoduchá drôtenka v tvare „I“, teda jednoduché, rovno osadené stĺpiky a dva drôty vedené vo výške asi 0,8 m a 1,2 až 1,6 m nad povrchom pôdy.
Pri „T“ vedení sú stĺpiky zakončené v tvare T a výhonky sa voľne zasúvajú medzi dva drôty vzdialené od seba asi 0,4 až 0,6 m. „V“ vedenie má stĺpiky šikmo osadené v zemi a výhonky rastú voľne medzi dvoma drôtmi vedenými pri vrchole stĺpikov. Pri „T“ alebo „V“ vedení sú rodiace a vegetatívne výhonky väčšinou oddelené. Rodiace vyväzujeme k bočným drôtom a vegetatívne letorasty voľne vyrastajú v strede medzi bočnými drôtmi. Takto má porast optimálne svetelné podmienky.
Rez Malín
Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi.
Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker.
Na jar ako prvé vždy odstránime slabo vyvinuté, poškodené alebo vyrodené výhony. V priebehu leta môžeme odstrániť výhonky, ktoré sa príliš rozrástli a presahujú hranice riadku. Všetky výhonky, na ktorých už dozreli plody a sú vyzbierané, môžete skrátiť. Výnimku predstavujú remontantné maliny, ktoré prinášajú úrodu opakovane.
Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odstránenie starých stoniek: Na jar odrežte všetky staré stonky, ktoré už odkvitli a priniesli ovocie minulý rok. Tieto stonky nie sú potrebné a ich odstránením uvoľníte miesto pre nové výhonky.
Hnojenie a Zavlažovanie
Maliny sú síce nenáročné rastliny, ale primerané hnojenie im prospeje. Používame kompost alebo kvalitný humus. Na začiatku a v priebehu vegetačného obdobia odporúčame použiť komplexné NPK hnojivo. Obdobie kvitnutia, dozrievania plodov a tvorby rodivých púčikov je pre krík malín najcitlivejšie na dostatok vlahy. Rastlina má vtedy najväčšiu spotrebu vody a práve to je čas, kedy treba dbať na dostatočné zavlažovanie.
Ak máte k dispozícii maliny kontajnerované, môžete ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať.
Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.
Na doplnenie živín do pôdy môžeme použiť kvalitný humus alebo kompost. Po odkvitnutí a počas dozrievania je vhodné použiť dusíkaté hnojivá. Práve dusík je najdôležitejším faktorom pre rast malín. Optimálne je dodávať do porastov každý druhý až tretí rok organické hnojivá, najmä dobre vyzretý maštaľný hnoj alebo kvalitný kompost v dávke asi 50 kg na 10 m2. Pri jarnej výsadbe je o 2 až 3 týždne po ujatí sadeníc vhodné prihnojenie dusíkatým hnojivom. Ideálne dávkovanie je asi 0,2 kg liadku amónneho s vápencom na 10 m2. Každoročne prihnojujeme priemyselnými viaczložkovými hnojivami v dávke asi 0,5 až 0,6 kg na plochu 10 m2.
Maliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich a suchých dní. Dbajte na to, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená. Prebytočná voda môže poškodiť korene a spôsobiť hnilobu. Mulčovanie okolo rastlín pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chrániť korene pred prehriatím v horúcich letných mesiacoch.
Rozmnožovanie Malín
Na výber máme hneď niekoľko spôsobov, ako maliny rozmnožiť. Prvým z nich je rozmnožovanie delením. Spočíva v tom, že celú rastlinu najprv vyberieme z pôdy a opatrne z nej oddelíme časti s vytvorenými koreňmi.
Rozmnožovanie Potápaním a Odrezkami
Druhou možnosťou je rozmnožovanie potápaním, ktoré vykonávame na jar. Výhonok rastliny ohneme k zemi a zakopeme do vopred vykopanej jamy hlbokej približne 15 - 25 centimetrov. Ukotvíme ho háčikom a opatrne prihrnieme pôdou. Vyčnievajúci koniec rastliny skrátime nad tretím púčikom.
Maliny môžeme rozmnožiť aj odrezkami. Volíme drevnaté, asi 20 cm dlhé výhonky. Po odrezaní ich treba upraviť šikmým rezom nad spodným aj horným púčikom. Takmer celý odrezok zakopeme do zeme, vyčnievať bude len posledný púčik.
Delenie koreňov: Tento spôsob rozmnožovania sa používa hlavne u malín, ktoré rastú zo silných podzemných koreňových rizómov. Rozmnožovanie výhonkami (suckers): Maliny majú tendenciu vytvárať výhonky, ktoré sa vzdialia od materského kríka. Tieto výhonky, známe aj ako suckers, môžete oddeliť od materského kríka a presadiť na nové miesto. Rozmnožovanie rezaním výhonkov (stolónov): Malinové kríky môžu tvoriť stolóny, čo sú vodorovné výhonky, ktoré rastú nad povrchom pôdy. Tieto stolóny môžete zrezať a presadiť na nové miesto.
Choroby a Škodcovia Malín
Maliny sú síce nenáročné rastliny, ale primerané hnojenie im prospeje. Používame kompost alebo kvalitný humus. Po odkvitnutí a počas dozrievania je vhodné použiť dusíkaté hnojivá. Práve dusík je najdôležitejším faktorom pre rast malín.
Z chorôb malín je nebezpečné odumieranie malín (Didymella aplanata), vírusová mozaika a hniloba plodov. Vyskytnúť sa môže aj múčnatka. Zo škodcov je najčastejší Byľomor ostružinový. Ničíme ho odrezaním a spálením výhonkov s hálkami pri jarnom reze.
Na malinách sú rozšírené dva druhy vošiek, voška malinová (Aphis idaei) a voška ostružinová (Amphorophora rubi). Obidve vošky cicajú na rube listov, listy sa deformujú a skrúcajú. K nebezpečným patrí odumieranie malín, vírusová mozaika a hniloba plodov. Objaviť sa môže aj múčnatka. Vhodnou prevenciou týchto chorôb je dodržanie odporúčanej vzdialenosti (sponu) pri výsadbe, prevzdušňovanie krov a vo včasných postrekoch.
Medzi najčastejších škodcov, s ktorými sa môžeme na malinách stretnúť, patrí Byľomor ostružinový. Napadnuté výhonky treba odrezať a spáliť pri jarnom reze. Ďalším nebezpečným škodcom je Malinár plstnatý, ktorý spôsobuje odpadávanie plodov. Na jeho likvidáciu sa neodporúčajú postreky, pretože by boli toxické aj pre opeľujúce včely. Poznáte voskovku zavlečenú? Medzi jej najväčšie pochúťky v slovenských záhradách patria práve mladé šťavnaté výhony malín.
Odtiene Malín
Maliny môžu mať plody červenej, čiernej, ale aj žltej či oranžovej farby, všetko závisí od konkrétnej odrody. Odroda malín Heritage má stredne veľké, červené a lesklé plody. Odroda Autumn Bliss plodí, ako už jej názov napovedá, od konca leta do neskorej jesene. Vyznačuje sa tmavočervenými, sladkokyslými a veľmi aromatickými plodmi. Nevšedná odroda Golden Bliss má plody žltej farby, ktoré sú veľmi aromatické.
Červené maliny (Rubus idaeus) - Najbežnejší typ malín, ktorý je obľúbený pre svoju sladkú chuť a vysokú úrodu. Žlté maliny (Rubus idaeus 'Golden') - Tento druh malín je menej obvyklý, ale rovnako chutný. Čierne maliny (Rubus occidentalis) - Tieto maliny sú tmavšie, skoro až čierne, a majú výraznejšiu, mierne kyslejšiu chuť. Purpurové maliny (Rubus x neglectus) - Tento hybridný druh malín kombinuje vlastnosti červených a čiernych malín. Malinojahoda (Rubus illecebrosus) - Tento zaujímavý hybrid ponúka plody, ktoré vyzerajú ako malé jahody, no chutia ako maliny. Malinočernica (Rubus fruticosus x idaeus) - Tento Tayberry hybrid kombinuje vlastnosti malín a černíc. Plody sú väčšie, s intenzívnou chuťou, ktorá spája sladkosť malín a jemnú kyslosť černíc. Je obľúbený pre svoju odolnosť a univerzálnosť.
Malinočernica ´BUCKINGHAM TAYBERRY´ - stredne skorá 20-40 cm; kont.
Zdravotné Benefity Malín a Využitie
Maliny sú nabité zdraviu prospešnými látkami. Obsahujú kyselinu jablčnú, vínnu, citrónovú, mravčiu, listovú, pantoténovú, niacín a glykosidy, taktiež sa v nich nachádza pomerne veľa pektínu, trieslovín a rastlinných farbív. Čím je farba plodov tmavšia, tým obsahujú väčšie množstvo antioxidantov.
Maliny sú močopudné a žlčopudné, pomáhajú pri problémoch s obličkami a s močovým mechúrom. Priaznivo pôsobia na pečeň, posilňujú imunitu a obranyschopnosť proti infekciám. Pôsobia proti stresu a migréne. Toto sladké ovocie zároveň ovplyvňuje pružnosť a hebkosť kože, vlasom dodáva lesk a zosilňuje ich.
Okrem plodov sa dajú konzumovať aj malinové listy. Ideálne je zberať ešte v čase kvitnutia, keď sú mladé a plné blahodarných látok. Nájdeme v nich vysoký podiel trieslovín a vitamínu C. Prítomné sú tiež cenné minerály, organické kyseliny, pektín a karotén. Čaj z listov malín sa používa pri zápaloch ústnej dutiny na kloktanie, pri horúčkovitých ochoreniach a nachladnutí.
Maliny patria k vďačným ovocným rastlinám a na ideálnych stanovištiach každoročne bohato rodia. V ponuke záhradníctiev nájdeme množstvo odrôd, vybrať si môžeme aj také, ktoré nám zabezpečia opakovanú úrodu - tzv. remontantné. Výbornou voľbou, hlavne do záhrad s deťmi, sú maliny bez tŕňov.
Recepty se Zuzkou: Malinový sirup
