Pestovanie maku má u nás tisícročnú tradíciu a záujem oň v súčasnosti opäť ožíva. V našich záhradách sa s ním čoraz častejšie stretávame ako s okrasnou, ale aj úžitkovou rastlinou. Mak siaty (Papaver somniferum) patrí do čeľade makovitých (Papaveraceae) a do rodu Papaver, ktorý má vyše 120 druhov, z toho však iba jeden kultúrny. Latinský názov znie Papaver somniferum, čo v preklade znamená prinášať spánok. Už v predhistorických dobách, pred viac než 5 400 rokmi v Mezopotámii, bol mak známy ako „rastlina radosti“ a v antickom Grécku, Ríme a Egypte slúžil na tlmenie bolesti. Na Slovensku sa mak pestoval už počas Rakúsko-Uhorska a stal sa významnou olejninou.

Všeobecné podmienky pre pestovanie maku
Mak je veľmi citlivý na pestovateľské prostredie, preto je dôležité zvážiť, či sú v danej lokalite vhodné pôdne a klimatické podmienky. Pestovanie maku sa neodporúča na tom istom pozemku skôr ako po štyroch rokoch. Nemalú úlohu pri pestovaní zohráva priebeh počasia a dodržanie pestovateľského postupu. Rastlina je jednoročná, dorastá do výšky 30-150 cm, je lysá a modrastá. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, silne olejnaté.
Výber stanovišťa a pôdy
Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesčitých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred výsevom má byť pôda dostatočne jemne spracovaná, aj vzhľadom na drobné semienka maku. Vhodné sú mierne kopcovité až rovinaté polohy s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú vlhké, hlinité, zlievavé, utlačené či kyslé pôdy, ale i uzavreté polohy bez dostatočného prúdenia vzduchu. Pôda by mala mať drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. Ideálne miesto je tam, kde bude mať dostatok slnka, prípadne polotieň na otvorenej ploche.
Osevný postup a hnojenie
Mak sa odporúča zaraďovať do osevného postupu po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevného postupu s repkou ozimnou, pretože obe plodiny sa navzájom zaburiňujú. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu. Pôda má byť dobre zásobená humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojená maštaľným hnojom. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Mak je náročný na „čistotu“ záhona, pretože nedokáže vzdorovať burinám.
Výživové nároky maku
Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku, najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív. Vyrovnaná výživa je kľúčová pre prevenciu chorôb a celkový zdravý rast.
Výsev a optimálna hustota výsadby
Správny čas na sadenie je prelom februára a marca, pričom najneskorší termín je apríl. Zimný výsev je výhodný, pretože semená na klíčenie využijú ešte zimnú vlahu. Mak je možné vysievať už na jeseň, no musí to byť jesenná odroda, ktorá je však na našom trhu pre záhradkárov nedostupná. Siať treba začať koncom februára, začiatkom marca do dobre pohnojenej pôdy zásobenej živinami. Môžete si pomôcť tak, že drobné semená zmiešate s malým množstvom piesku, čím zabránite, aby sa semienka v zemi spojili do hrudiek.
Hĺbka a rozostupy
Semená maku vysievajte len povrchovo, do hĺbky 0,5 cm, maximálne do 1,5 cm. Vo vlhkej pôde však vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov. Vysievajte ho do riadkov vzdialených 30 až 35 cm. Počas vegetácie treba pôdu často kypriť - rozrušovať pôdny prísušok až do zapojenia porastu. Nájsť voľné miesto v malej záhradke môže byť síce problematické, no predídete tak nájazdom vtákov, ktoré s obľubou vyzobávajú mak z makovíc.

Pretrhávanie (jednotenie) pre optimálnu úrodu
Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Keď sa na mladých rastlinkách začnú tvoriť pravé lístky, pretrhajte ich na vzdialenosť asi 5 cm. Ideálne je, keď každá rastlinka má iba jednu hlavičku. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m² by malo byť asi 40 rastlín. Cieľom tohto zásahu je zabezpečiť ideálnu veľkosť budúcich hlavičiek a dosiahnuť, aby každá rastlina mala iba jednu hlavičku. Ak mak pretrháte veľmi riedko, začnú sa tvoriť viaceré hlávky, ktoré budú dozrievať postupne, a môže sa stať, že kým budete čakať na to, aby boli zrelé všetky makovice, vtáky vám vyzobú semienka z tých, ktoré medzičasom dozreli. K tomu, aby bola dosiahnutá úroda 2 t/ha, je potrebné mať na 1 m² 100 toboliek, v každej by malo byť okolo 5 000 semien, celkovo 2,2 - 2,5 g.
Starostlivosť o mak počas vegetácie
Počas vegetácie treba pôdu často kypriť - rozrušovať pôdny prísušok až do zapojenia porastu. Záhon je nutné po vyklíčení udržiavať nakyprený a odburinený, rovnako tak je potrebné zabezpečiť stabilnú a rovnomernú zálievku. Pravidelne rastlinky okopávajte a odburiňujte.
Zavlažovanie
Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Do kvitnutia ich dobre zavlažujte aspoň raz za týždeň. Po odkvitnutí, pre prechod do fázy vyzrievania makovíc, je ideálne suché a teplé počasie, preto zavlažovanie obmedzte.
Zber a skladovanie maku
Mak dozrieva koncom júla až v auguste. Zrelosť zistíte tak, že makovice pri zatrasení šuštia. Najlepšie výsledky pri zbere dosiahnete postupným zberaním makovíc. Mak sa zbiera v plnej zrelosti vo chvíli, keď sú makovice už zaschnuté. Stonka by sa mala ľahko zlomiť a makovica by sa mala dať ľahko rozdrviť rukou. Makovice odrežte aj so stonkou dlhou 10 cm a nechajte dosušiť pod strechou, ideálne na vetranom a tmavom mieste. Až po dosušení z nich vyberajte semená tak, že makovice narežete pod „korunkou“ a vytrasiete ich. Potom semená nechajte v tenkých vrstvách presušiť. Pri zbere je vhodné makovice na lieskach nechať aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemeniť, kým sú mäkké. Mak skladujeme v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti. Na jeho uchovanie je najlepšie použiť plátenné vrecká.
Ochrana maku pred chorobami a škodcami
Prevenciou chorôb je dôsledná likvidácia všetkých pozberových zvyškov a burín, na ktorých prežívajú spóry húb. Sú zdrojom infekcie už pri vzchádzaní rastlín. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby.
Choroby maku
- Pleseň maková: Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Primárna sa prejavuje chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Prevenciou je rotácia maku v záhrade, morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne. Ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny.
- Helmintosporióza: Často sa vyskytujúca choroba, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Prejavuje sa žltnutím, tmavohnedými hranatými škvrnami na listoch. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana spočíva v udržaní porastov v dobrom zdravotnom stave vyrovnanou výživou a fungicídnom ošetrení.
- Ďalšie patogény: bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.
Škodcovia maku
Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov. Pri domácom pestovaní na malej ploche sa môžete škodcom do veľkej miery vyhnúť používaním namoreného osiva a voľbou lokality, kde nebol mak vysadený minimálne 3 roky.
- Voška maková (Aphis fabae): Vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia. Najľahšie jej predídete pretrhávaním rastlín a odstraňovaním poškodených častí. Ak je porast dostatočne silný, s voškami si poradí.
- Krytonos koreňový: Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. Larvy najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva.
- Krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba): Prezimuje v pôde v štádiu dospelých chrobákov, ktoré vyhľadávajú porasty krátko pred kvitnutím. Samičky kladú vajíčka do mladých makovíc, vyliahnuté larvy sa živia semenami. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Účinný je ručný zber chrobákov, prípadne chemická ochrana.
- Ďalší škodcovia: žĺbatka, žlabatka stonková, byľomor makový, vtáky.
Prevencia zachraňuje životy
Herbicídna ochrana a fytotoxicita
O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Mak je však veľmi citlivý na fytotoxicitu herbicídov. Preto výsledok pestovania často závisí od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať skladbu burín, vývinové štádium maku a burín, a poveternostné podmienky.
Legislatíva a obmedzenia pestovania maku
Osivo maku bežne zoženiete v záhradníckych predajniach. S pestovaním môžete začať na malej ploche. Pre vysoký obsah alkaloidov v rastlinách je pestovanie maku vo väčšine krajín EÚ zakázané. Hoci u nás je povolené, výnosy sú z roka na rok nižšie. Na Slovensku je povolené pestovanie maku na ploche do 100 m². Pri väčších rozlohách musíte dodržať zákon. Pestovanie maku na výmere väčšej ako 100 m² podlieha ohláseniu a upravuje ho zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
Nutričná hodnota a odrody maku
Mak je cenený pre cenné semienka bohaté na bielkoviny a minerálne látky. Už naše staré mamy vedeli o upokojujúcich účinkoch maku a odvar z neho používali ako prírodné uspávadlo. Mak je vhodný pri chronickej únave, strese, psychickej i fyzickej námahe, tlmí bolesti hlavy, stabilizuje činnosť srdca, je účinný pri angíne a reumatických ochoreniach. Obsahuje veľa dôležitých minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín, je v ňom dvanásťkrát viac vápnika ako v mlieku, preto je mimoriadne cenený pri prevencii osteoporózy. Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal. Semienka sú bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny aj tukov s priaznivým zastúpením nasýtených mastných kyselín.

Okrem nich sa stretneme aj s makom priemyselným alebo napríklad okrasným. Pre potravinársky mak je typický len veľmi nízky obsah alkaloidov. Okrasné odrody sa pýšia jednoduchými aj plnými kvetmi. Odrody maku sa označujú ako „slepák“ (bez otvorov) a odroda s makovicami ako „hleďák“ - ten vytvára v hornej časti makovice otvory, z ktorých môžu vypadávať semená. Na trhu sú aj nové odrody, ako napríklad MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, ktoré spĺňajú vysoké nároky na pestovanie. Pestujú sa aj mak biely, ktorý má výraznú makovú chuť, je lahodnejší a sladší, mak sivý s chuťou orieškov, ako aj mak hnedosemenný, ktorý má chuť slnečnicových semienok.