Mak siaty (Papaver somniferum L.) je rastlina s dlhou históriou využitia, ktorá siaha až do 6. tisícročia pred n. l. Pôvodne pestovaný v oblasti Stredomoria a neskôr v Mezopotámii ako zdroj ópia, sa v 9. storočí rozšíril do Číny a začiatkom 19. storočia sa na Slovensku začal vo veľkom pestovať ako olejnina. V súčasnosti je mak obľúbený nielen pre svoje dekoratívne kvety, ale predovšetkým pre svoje cenné semená, ktoré sú bohaté na bielkoviny, vlákninu a tuky. Pestovanie maku je na Slovensku povolené na plochách do 100 m², čo je pre bežného záhradkára dostatočné na prípravu obľúbených makových dobrôt.
Charakteristika a odrody maku
Mak siaty je jednoročná rastlina dorastajúca do výšky 30-150 cm, ktorá je lysá a má modrastý nádych. Kvetné stopky sú dlhé a chlpaté, s kvetmi dosahujúcimi priemer až 10 cm. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, s priemerom 3-8 cm, zakončená viečkom. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, s vysokým obsahom oleja.
Existujú rôzne odrody maku, ktoré sa líšia:
- Potravinársky mak: Charakteristický len veľmi nízkym obsahom alkaloidov.
- Priemyselný mak: Pestovaný pre technické účely.
- Okrasný mak: Pestovaný pre svoje atraktívne kvety, ktoré môžu byť jednoduché alebo plné, v rôznych farbách od červenej po bielu.
Odrody maku sa tiež delia podľa makovice:
- „Slepák“: Makovica nemá otvory na vypadávanie semien.
- „Hleďák“: V hornej časti makovice vytvára otvory, z ktorých sa semená uvoľňujú.
Pôdne a klimatické podmienky
Mak siaty preferuje stredne ťažké, hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy v dobrej kondícii, ktoré sú dobre zásobené humusom a živinami. Pôda by mala byť drobnohrudkovitá, bez sklonu k tvorbe prísušku. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky, ako aj studené a mokré pôdy podhorského typu. Pôdna kyslosť (pH) by sa mala pohybovať v optimálnom rozmedzí 6,2-7,2, teda neutrálne až mierne zásadité.
Nevhodné sú:
- Vlhké, hlinité, zlievavé, utlačené či kyslé pôdy.
- Uzavreté polohy bez dostatočného prúdenia vzduchu.
- Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú vodu a spôsobujú hnilobu koreňov.
Mak miluje slnečné stanovište s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne. Je vhodné ho chrániť pred prudkými nárazmi vetra, napríklad výsadbou pri plote alebo živom plote.
Výsev a výsadba
Mak je jednou z prvých plodín, ktoré je možné vysievať. Sejba môže prebehnúť už v skorom jari, dokonca aj na sneh, pretože semená nezmrznú. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20 °C počas 3-4 dní.
Spôsob sejby:
- Pripravte jemne prekyprený záhon.
- Drobné semená vysievajte povrchovo, pretože potrebujú svetlo na klíčenie.
- Ak ich zakrývate, použite len veľmi tenkú vrstvu pôdy (maximálne 0,5-1,5 cm).
- Dodržiavajte vzdialenosť medzi rastlinami 10-15 cm, na 1 m² by malo byť približne 40 rastlín. Pri neskoršom výseve sa odporúča vzdialenosť medzi rastlinami 15-20 cm.
Jesenný výsev: Vysievanie na jeseň umožňuje rastlinám na jar rýchlejšie odštartovať a často vedie k silnejším rastlinám s bohatšou úrodou.
Starostlivosť a hnojenie
Jednotenie: Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Toto zabezpečí dostatočný priestor pre rast a vývoj.
Okopávanie a odburinenie: Rastlina je náročná na „čistotu“ záhona, nedokáže totiž konkurovať burinám. Je potrebné udržiavať záhon nakyprený a odburinený, čo sa dá docieliť plytkým občasným okopávaním. Počas vegetácie treba pôdu často kypriť až do zapojenia porastu.
Zalievanie: Udržujte pôdu mierne vlhkú, hlavne počas klíčenia a rastu. Nepremokrujte. Po odkvitnutí, pre fázu vyzrievania makovíc, je ideálne suché a teplé počasie, preto zálievku obmedzte.
Hnojenie: Mak nie je extrémne náročný na živiny, ale vyvážená výživa je kľúčová.
- Pred výsevom je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo dobre vyzretý hnoj.
- Čerstvý maštaľný hnoj sa neodporúča.
- Vhodné sú klasické hnojivá ako hydinový trus alebo maštaľný hnoj.
- Alternatívou sú hnojivá s obsahom dusíka a/alebo fosforečné hnojivá obohatené o vápno.
- Pri pestovaní pre potravinársky mak sa prehnojenie dusíkom neodporúča, pretože môže znížiť kvalitu semien.
Potreba živín na 1 tonu semena a makoviny:
- Dusík (N): cca 70 kg
- Fosfor (P): cca 26 kg (60 kg P₂O₅)
- Draslík (K): cca 90 kg (108 kg K₂O)
- Vápnik (Ca): cca 79 kg (111 kg CaO)
- Horčík (Mg): cca 15 kg (25 kg MgO)
- Síra (S): cca 18 kg
- Bór (B): 0,11 kg
- Zinok (Zn): 0,20 kg
- Mangán (Mn): 0,34 kg
Hnojenie dusíkom (N): Zvýšené dávky dusíka nemusia vždy viesť k požadovanému nárastu výnosu. Dávku je vhodné stanoviť na základe aktuálneho obsahu minerálneho dusíka (Nmin) v pôde a aplikovať ju delene - pred sejbou a pri prihnojení vo fáze BBCH 35-56. Vhodné sú hnojivá ako LAV, LAD, DASA, močovina alebo DAM 390 (s herbicídom).
Hnojenie fosforom (P): Aplikácia fosforu, napr. superfosfátom alebo Amofosom, pozitívne ovplyvňuje hmotnosť sušiny a zvyšuje výnos semena.
Hnojenie draslíkom (K): Pri deficite draslíka sa hnojí draselnou soľou.
Hnojenie horčíkom (Mg): Pri nedostatku horčíka sa používa Kieserit alebo horká soľ.
Mikroprvky:
- Bór: Aplikuje sa mimokořenovo v dávke 150-300 g/ha v období medzi vytvoreným 8.-10. listom a listovou ružicou, prípadne pred kvetom. Podporuje opeľovanie.
- Zinok: Podporuje vznik pylových tetrád a má význam pre zachovanie štruktúry biomembrán. Aplikuje sa vo fáze dlživého rastu (tvorba púčika) v dávke 200-400 g/ha.
- Mangán: Dôležitý pri fotosyntéze, pozitívne pôsobí najmä na alkalických pôdach pri dlhšom suchu.
Síra: Okrem zvyšovania využiteľnosti dusíka, síra vytvára zlúčeniny, ktoré plnia fyziologickú úlohu pri adaptácii rastliny na stresové podmienky. Mimokoreňové prihnojenie sírou potláča rozvoj škodlivých činiteľov, najmä hubových chorôb.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Mak je náchylný na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležité dodržiavať preventívne opatrenia.
Choroby
- Pleseň maková: Napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Prevenciou je vysievanie maku na rovnaký záhon s odstupom aspoň troch rokov a likvidácia pozberových zvyškov. Pri výskyte sa odporúča okamžite odstrániť napadnuté rastliny.
- Helmintosporióza: Napáda všetky rastlinné časti. Prejavuje sa žltnutím listov, tmavohnedými škvrnami a deformáciou makovíc. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie rastlín škodcami.
- Bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku, pleseň sivá: Tieto choroby môžu tiež ohroziť porasty.
Prevencia chorôb:
- Dodržiavanie osevného postupu s odstupom 4-5 rokov.
- Dôsledná likvidácia všetkých pozberových zvyškov a burín.
- Morenie osiva.
- Aplikácia fungicídov.
- Skorá sejba.
Škodcovia
- Voška maková: Napáda listy, stonky a makovice, spôsobuje žltnutie a deformácie. Je tiež prenášačom vírusov.
- Krytonosec koreňový: Dospelí jedinci poškodzujú vzchádzajúce rastliny, larvy ničia hlavný koreň.
- Krytonosec makovicový: Chrobáky vyhrýzajú ryhy do stoniek a makovíc, larvy vyžierajú semená a spôsobujú červivosť maku.
- Byľomor: Larvy sa vyskytujú v napadnutých makoviciach a spôsobujú ich deformáciu.
Ochrana proti škodcom:
- Morenie osiva je najvhodnejšou ochranou proti krytonosovi koreňovému.
- V prípade potreby je možný foliárny zásah insekticídom.
- Pravidelné sledovanie porastu, minimálne každý tretí deň, je kľúčové pre včasné odhalenie a reakciu na výskyt škodcov a chorôb.
Prostředky na ochranu a pěstování lesa: praktické semináře společností L.E.S. CR a Plantax
Zber a uskladnenie
Zber maku prebieha v plnej zrelosti, keď sú makovice zaschnuté, stonka sa ľahko láme a makovica sa dá rozdrviť rukou. Semeno musí byť v čase zberu už tmavé.
Postup zberu:
- Mak sa žne postupne, denne alebo každý druhý deň.
- Makovice na lieskach sa nechajú aspoň dva dni dôjsť na slnku.
- Následne sa ručne odsemenia, kým sú makovice mäkké.
Uskladnenie:
- Po zbere sa makovice uskladnia na krátky čas do suchých vriec, aby sa poriadne dosušili.
- Po otvorení získate chutné zrniečka.
- Na uchovanie maku je najlepšie použiť plátenné vrecká v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti.
Prázdne makovice je možné speňažiť vo farmaceutických závodoch a stonky skompostovať.
Právne aspekty pestovania
V Slovenskej republike sa pestovanie maku siateho riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Legislatíva však povoľuje pestovanie na plochách do 100 m², čo je pre bežných pestovateľov bezproblémové.