Alocasia je rod exotických rastlín z čeľade Áronovitých (Araceae), ktorý zahŕňa viac ako 70 druhov. Tieto rastliny sú pôvodom z rôznych častí sveta, vrátane Ázie, Austrálie a Polynézie, čo vytvára značnú rôznorodosť v ich vzhľade a nárokoch na pestovanie. Alocasia, známa aj ako „slonie ucho“, je exotická rastlina, ktorá zaujme každého pestovateľa izbových rastlín svojimi impozantnými listami a jedinečným vzhľadom.
Sú známe svojimi výraznými listami, ktoré majú často jedinečné vzory a tvary, a to ich robí obľúbenými nielen medzi záhradkármi a milovníkmi rastlín. V poslednom roku narástli na popularite aj najmä vďaka ich panašovaným (variegata) verziám. Jej výrazné, šípovité listy môžu dorastať do rôznych veľkostí a rastú v pestrej palete farieb, od tmavozelenej po striebornú s rôznymi vzormi.
Alokázia je často označovaná ako náročná rastlina na pestovanie, pretože vyžaduje špecifické podmienky na to, aby prosperovala. Alokázie sú síce považované za rastliny s vyššími nárokmi, no ich pestovanie môžete zvládnuť aj bez botanického titulu. Nesmiete však podceniť ich umiestnenie, hnojenie a ani zálievku, keďže alokázia netoleruje chyby a dá vám to aj jasne najavo.
Botanické charakteristiky Alokázií
Alokázie patria do čeľade áronovité (Araceae) a jej identifikačným znakom sú predovšetkým listy. Tie môžu byť oválne, srdcovité alebo šípovité s tmavozeleným, kovovolesklým sfarbením a výraznými svetlými žilkami na hornej strane listov. Poznať ju môžete aj pod názvom slonie ucho (z anglického Elephant ear), ktorý vznikol práve v narážke na tvar listov. Pri niektorých vzácnejších druhoch sa pre ich zamatový povrch môžete stretnúť aj s prívlastkom „velvet“. Pre svoje zamatové a krásne žilkované listy patrí alokázia medzi veľmi dekoratívne, pri niektorých druhoch až zberateľské kúsky.
Rod Alocasia zahŕňa viac ako 70 druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou a tvarom listov. Ich počet je ťažko určiť, keďže stále vznikajú nové kultivary a hybridy. Niektoré alokázie, ktoré máme doma, nerastú v prírode, nakoľko sa jedná o takzvané hybridy.
Obľúbené druhy a kultivary Alokázií
Existuje široká škála druhov a kultivarov Alokázií, ktoré sa vyznačujú jedinečnými tvarmi, vzormi a farbami listov:
- Alocasia amazonica (Alokázia amazonská): Jeden z najznámejších druhov s tmavozelenými, lesklými listami s výraznými striebornými žilkami. Častokrát je zamieňaná s Alocasiou Polly, no napriek podobnostiam ide o dva rozdielne druhy. Alocasia x amazonica ponúka mimoriadne veľké zelené listy šípovitého tvaru s výraznou žilnatinou, ako aj mierne členenými okrajmi kontrastnej bielej farby.
- Alocasia 'Polly': Menší druh s tmavozelenými listami a kontrastnými bielymi žilkami, častokrát klasifikovaná ako poddruh Alocasie Amazonica. Rozdiel je vo veľkosti rastlín, či sfarbení listov najmä zo spodnej strany. Taktiež majú aj mierne odlišnú štruktúru listov.
- Alocasia Melo: Tento druh má oválnejšie listy.
- Alocasia micholitziana 'Frydek': Raritný kultivar s veľkými zamatovými tmavozelenými listami v tvare šípu s bielymi žilami. Na pohľad vyzerajú zamatovo.
- Alocasia cuprea: Tento druh má najzložitejšiu a najneobvyklejšiu farebnú schému zo všetkých odrôd Alocasia. Môže mať ohnivo oranžové farby a červené alebo fialové podtóny sýto zelených listov.
- Alocasia Jacklyn: Od klasických Alocasií sa odlišuje výraznými, tmavozelenými listami ostrého, šípového tvaru. Jacklyn patril donedávna k zberateľským a stále patrí k raritnejším kúskom.
- Alocasia macrorrhizos (Giant Taro / Alokázia slonie ucho): Tento druh môže dorásť do veľkých rozmerov (v domovine až 5 metrov, v našom podnebí okolo 2,5 metra pod sklom), a preto sa často pestuje v záhradách alebo veľkých priestoroch.
- Alocasia zebrina: Vyznačuje sa svojimi dlhými, štíhlymi stonkami, ktoré pripomínajú zebru vďaka svojmu pruhovanému vzoru, ku ktorým kontrastujú tmavozelené lesklé listy.
- Alocasia reginula ‘Black Velvet’: Listy tejto netradičnej alokázie majú zamatový povrch a sú také tmavé, že pôsobia takmer ako čierne. O to viac na nich kontrastuje strieborné žilkovanie.
- Alocasia baginda ‘Dragon Scale’: Kompaktný kultivar alokázie s veľkými a širokými listami v tvare šípu. Vzhľadom pripomínajú dračie šupiny. Ich zelený podklad pretkáva tmavozelená žilnatina.
- Alocasia baginda ‘Pink Dragon’: Táto alokázia môže vo výške presiahnuť aj 1 meter. Štedré rozmery naberajú aj jej tmavozelené, lesklé a voskové listy s výraznou striebornobielou žilnatinou.
- Alocasia lauterbachiana: Charakterizujú ju úzke tmavozelené listy v tvare šípu s vlnitými okrajmi.
Ideálne podmienky pre pestovanie Alokázie
Svetlo
Alokázie veľmi milujú svetlo, ale neznášajú priame slnečné lúče, ktoré môžu spôsobiť popáleniny na ich jemných listoch. Najlepšie sa im darí na mieste s jasným, nepriamym svetlom, čo znamená, že sú ideálne pre miestnosti s veľkými oknami, ktoré prepúšťajú veľa svetla.
- Optimálne umiestnenie: Umiestnite rastlinu na miesto s dostatkom svetla, ideálne smerované zhora (ako v bežných podmienkach), inak sa bude ohýbať a vykrúcať do strán. Počas vegetačného obdobia (jar - jeseň) dávajte rastliny na svetlé stanovište bez priameho slnečného žiarenia. Ideálne umiestnenie je k oknám na juh, východ alebo západ.
- Severné okná: Ak máte iba severné okná, môžete rastliny umiestniť celoročne priamo „pred okno“, aby ste im zabezpečili dostatočné množstvo svetla.
- Jeseň a zima: Na jeseň a v zime sa nemusíme báť dať rastlinky rovno do okna, nech je orientácia okna akákoľvek. Dávajte si však pozor na radiátor pod oknom - rastlinku umiestnite aspoň meter od zdroja tepla.
- Nedostatok svetla: Ak je svetla málo, Alocasia môže začať strácať svoje listy, alebo sa rast spomalí. Spomalenie až zastavenie rastu môže signalizovať, že jej treba dopriať priaznivejšie stanovište.
Teplota
Alokázie sú teplomilné rastliny. Majú rady teplé podmienky, ideálne medzi 18 - 26 °C, pričom celoročná teplota by sa mala pohybovať v rozpätí od 20° do 25 °C (v zime aspoň 18 °C). Dôležité je, aby teplota neklesla dlhodobo pod 15 stupňov Celsia.
Dbajte na to, aby boli chránené pred chladom, prievanom alebo náhlymi zmenami teploty, ktoré by ich mohli oslabiť. Ak radi vetráte počas zimy, rastlinku dajte ďalej od prúdenia vzduchu. Alokázie sú totiž veľmi citlivé na prievan a náhle zmeny teploty.
Vlhkosť vzduchu
Alokázie sú rastliny, ktoré pochádzajú z vlhkého prostredia a milujú vysokú vlhkosť. Preferujú vysokú vlhkosť, okolo 60 - 80 %, pričom vlhkosť by nemala klesať pod 40 %.
Pre zvýšenie vlhkosti môžete:
- Umiestniť kvetináč na podnos s mokrými kamienkami, keramzitom alebo drobnými oblázkami tak, aby voda nezasahovala dno kvetináča.
- Použiť zvlhčovač vzduchu.
- Použiť odparovače, ktoré umiestnite na radiátor.
- Často rosiť listy pomocou ručného rozstrekovača (mäkká voda je obzvlášť vhodná).
- Pravidelne otierať listy vlhkou hubou alebo ich osprchovať, čo pomôže aj k lesku.
V byte sa zamerajte na miestnosti s prirodzene vyššou vlhkosťou, napríklad na dostatočne osvetlenú kúpeľňu. Príliš suchý vzduch môže u alokázie spôsobiť nadmerné zhadzovanie listov alebo hnednutie koncov listov, čo je signál, že rastlina potrebuje viac vlhkosti.
Starostlivosť o Alokáziu
Pôda a substrát
Pre úspešné pestovanie alokázie je dôležitá správna pôda. Alokázie sú aroidy, čo znamená, že majú radi pôdu, ktorá je vzdušná. Potrebujú dobre priepustný substrát, ktorý zabezpečí dostatočné odvádzanie prebytočnej vody a zároveň udrží určitú vlhkosť, ale nezadržiava nadmernú vodu.
Ideálna bude zmes na aroidy. Odporúča sa rastliny zasadiť do vzdušného substrátu, ktorý zabezpečí vzdušnosť a zamedzí hromadeniu vody v pôde a prípadnému odhnívaniu koreňov. Vhodná zmes môže obsahovať:
- Substrát pre izbové rastliny
- Perlit
- Kokosová kôra
- Rašelina
- Kremičitý piesok
- Dolomitické vápno
- Antuka
- Zeolit
Najviac jej vyhovuje substrát z kyprej listovky s prídavkom mačinovky, dreveného uhlia a rašelinníka. Môže sa im dariť aj v štandardnom substráte pre izbové rastliny s perlitom.
Zalievanie
Alocasia je rastlina, ktorá potrebuje pravidelné zalievanie, no zároveň je citlivá na premokrenie. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nikdy premokrená. Preliatie môže viesť k hnilobe koreňov, čo je častý problém pri pestovaní alokázie.
- Pravidelná zálievka: Odporúča sa zalievať ju vtedy, keď vrchná vrstva pôdy (asi 2 - 3 cm) začne vysychať. Pred zalievaním sa vždy uistite, že vrchná vrstva pôdy je trochu suchšia (môžete vyskúšať test paličkou alebo prstom).
- Frekvencia: Počas leta udržiavajte stálu vlhkosť pôdy, polievajte približne 2x do týždňa. V zime, keď rastlina rastie menej, zalievajte menej - približne raz za týždeň, avšak nikdy nenechajte substrát úplne vyschnúť. Ak je substrát vlhký a je čas zalievania, radšej zálievku odložte o pár dní. Menej je v tomto prípade viac.
Hnojenie
Alokázie sú zvyčajne dosť hladné a potrebujú dostatok kvalitných živín pre rast a udržanie väčšieho počtu listov. Ak má vaša Alocasia problém s nedostatkom listov, pravdepodobne bude príčina v podvýžive.
- Vegetačné obdobie: Hnojenie je dôležité pre podporu rastu alokázie, najmä počas vegetačného obdobia (jar a leto, približne do konca októbra). Počas tohto obdobia hnojte rastlinu raz za mesiac, alebo každé 2 - 4 týždne.
- Typ hnojiva: Používajte tekuté hnojivo pre izbové rastliny s vyváženým pomerom živín (dusík-fosfor-draslík, 10-10-10) alebo organické hnojivá. Alokázie sú náročné na výživu.
- Zimné obdobie: Zvyšnú časť roka nehnojíme, hnojenie minimalizujte.
Presádzanie
Alokázie majú rady, keď majú priestor na rast, preto ich presádzajte vždy na jar. Mladé rastliny potrebujú kvôli rýchlemu rastu presadiť každoročne, starším postačí presadenie raz za dva roky. Celkovo sa odporúča presádzať alokáziu každé 1 - 3 roky.
Pri presádzaní je dôležité zvoliť kvetináč o niečo väčší ako ten predchádzajúci, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Pre alokázie sú najvhodnejšie plastové kvetináče s dierkami a drenážou, ktorá pomôže regulovať vlhkosť a zamokrenie substrátu tak, aby nedošlo k hnitiu koreňov. Zvoliť môžete substrát s perlitom alebo rašelinou, odporúčaný je však aj špeciálny substrát pre orchidey.
Zimovanie a obdobie pokoja
Počas jesene, respektíve zimy, môže alokázia zhodiť svoje staré listy. Nemusí ísť o znak choroby či škodcov. Rastlina sa takto pripravuje na prezimovanie a vstupuje do obdobia pokoja, kedy prestáva rásť. V takom prípade sa stiahne do hľuzy, ktorú stačí zalievať len minimálne, približne raz za mesiac.
Akonáhle v chladnom období Alokázie chradnú, treba im dopriať odpočinok, postupne znižovať a úplne obmedziť zálievku. Zimovať ich môžete buď v pôde a kvetináči alebo len ako hľuzy zabalené v novinovom papieri na suchom a tmavom mieste pri teplote okolo 10 - 15 °C. Na jar rastlinky zasadíte do čerstvej pôdy, začnete zalievať a udržiavať mierne vlhké. Po dvoch mesiacoch začnete prihnojovať. Takto prezimované rastlinky sa vám odmenia krásnym vzrastom a nebudú vykazovať známky únavy.
Množenie Alokázií
Alokázie je možné množiť rôznymi spôsobmi, pričom najlepším obdobím na rozmnožovanie je jar alebo začiatok leta, keď je rastlina v aktívnom raste.
- Stonkové odrezky s uzlom: Alokázie je možné množiť pomocou stonkových odrezkov s uzlom. Najlepšie zakorení v rašelinníku alebo perlite. Pri zakoreňovaní výborne poslúži igelitové vrecko, ktorým môžete prekryť celú nádobu s rastlinou, ktorá si tam vytvorí vlastnú mikroklímu.
- Hľuzy (podzemky): Druhým spôsobom množenia je prostredníctvom hľúz. Hľuzy viete kúpiť samostatne, no častokrát sa nachádzajú aj ukryté v substráte. Alokázie najčastejšie rozmnožujeme oddeľovaním výhonkov alebo hľúz. Hľuzy by mali ísť jednoducho oddeliť od materskej rastliny, tak viete, že už sú pripravené. Ideálne je však počkať, kým má mladá rastlinka narastených aj zopár listov a je dostatočne silná na osamostatnenie.
Zakoreniť hľuzu môžete v rašelinníku, perlite, vermikulite, keramzite alebo inom médiu podľa preferencie. Vezmete si menšiu nádobku alebo plastový pohárik a naplníte ho zvoleným médiom. Potom doň jednoducho vložíte hľuzu tak, aby miesto, odkiaľ vykukne stonka (pripomína šípku alebo malú striešku), bolo otočené smerom nahor. Naopak smerom nadol bude otočený malý, podlhovastý výrastok (podzemok). Nádobku môžete prekryť igelitovým vreckom s dierkami, aby dnu prúdil vzduch, alebo ju môžete nechať otvorenú. Dôležité je udržiavať v okolí hľuzy stálu vlhkosť.
- Delenie rastliny / kmienka / trsov: V krajine pôvodu sa alokázie rozmnožujú semenami, u nás ich môžeme rozmnožovať výbežkami, delením kmienka alebo podzemkami. Pri delení rastliny je dôležité zabezpečiť, aby každá oddelená časť mala zdravé korene a aspoň jeden list, aby sa mohla úspešne zakoreniť a pokračovať v raste. Pri presádzaní starších rastlín je možné ich namnožiť delením trsov. Mladé rastliny pri presádzaní nejde deliť, netvoria ešte trsy.
Časté problémy a riešenia
Pravidelná starostlivosť, kontrola listov a zachovanie primeranej vlhkosti pôdy môžu pomôcť predchádzať problémom.
Škodcovia
Alokázia môže byť náchylná na niektoré škodce, ako sú roztoče (najčastejší problém), strapky, vošky a molice. Roztoče sú malé otravné pavúčiky, pre ktoré sú Alokázie veľmi atraktívne. V podstate nie je možné tieto rastliny pestovať a nestretnúť sa s nimi. Zbaviť sa ich je náročný proces, ktorý nekončí jedným vystriekaním rastlín chemickým prípravkom.
Pravidelná kontrola spodnej strany listov a ich čistenie vlhkou handričkou môže pomôcť v prevencii. Rosenie listov, vďaka ktorému alokázie dobre znášajú bytové podmienky, zabraňuje tiež výskytu škodcov, ktorým sa darí v suchom vzduchu.
Choroby
Choroby, ktoré môžu postihnúť alokáziu, sú plesňové infekcie a hniloba koreňov. Tieto problémy sú často výsledkom nadmerného zalievania alebo nedostatočného odvodnenia pôdy (prebytočná vlhkosť).
Problémy s listami
- Hnedé škvrny / popáleniny: Ak dôjde k podchladeniu rastliny, alebo sú listy popálené od priameho slnka, môžu sa na nich objaviť nepekné hnedé škvrny. Ich šíreniu zabránite tak, že necháte substrát preschnúť, aby rastlina zatiahla. Zaschlé listy odstráňte a obnovte zálievku. Alokázie čoskoro vyrašia a listy budú bez škvŕn.
- Strata listov: Strata listov môže byť normálna, najmä ak je rastlina v stresových podmienkach (napr. zmeny teploty, príliš suchý vzduch, nedostatok svetla) alebo sa pripravuje na zimné obdobie pokoja. Príliš suchý vzduch môže u alokázie spôsobiť aj nadmerné zhadzovanie listov. Ak je svetla málo, Alocasia môže začať strácať svoje listy, alebo sa rast spomalí.
- Hnednutie koncov listov: V suchých podmienkach môžu začať hnednúť konce listov, čo je signál, že rastlina potrebuje viac vlhkosti.
Dôležité upozornenia a tipy
Toxicita
Pri pestovaní alokázie je potrebné mať na pamäti, že rastlina obsahuje kryštály šťaveľanu vápenatého, ktoré môžu byť pri požití toxické. Tieto kryštáliky môžu spôsobiť podráždenie úst, hrdla a tráviaceho traktu. Alokázie sa ako izbová rastlina nebude hodiť pre chovateľov kočiek a psíkov, nie je príliš vhodná ani pre rodiny s malými deťmi. Táto elegantná kráska je bohužiaľ jedovatá (s výnimkou niektorých jedlých druhov, ako je Alocasia macrorrhiza), a opatrnosti nie je nazbyt ani pri presádzaní.
Napriek toxicite sú niektoré druhy pestované ako liečivky: Číňania z ich listov miešajú preparáty proti tuberkulóze, stonky slúžia k výrobe liečiv pri žalúdočných potiažach a proti bolesti zubov.
Gutácia (Plakanie)
Alokázie sú známe tým, že môžu „plakať“ - z ich listov môže vytekať voda v dôsledku procesu nazývaného gutácia. Ide o prirodzený jav, keď rastlina vylučuje prebytočnú vodu cez špeciálne póry na listoch.
Umiestnenie v exteriéri
Hoci sú Alokázie tropické rastliny, počas leta ich môžeme na Slovensku alebo v Česku umiestniť aj do exteriéru, avšak bez priameho slnečného žiarenia. Je dobré umiestniť ich na tienisté stanovište.