S blížiacim sa letom je spojená aj nezameniteľná chuť jahôd, na ktoré sa už všetci istotne tešíme. Ak ste sa do vypestovania vlastnej úrody ešte nepustili alebo by ste ocenili užitočné rady, ako pestovanie zefektívniť, určite čítajte ďalej, pretože tie domáce predsa chutia najlepšie!
Typy a odrody jahôd
Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu, rozlišujeme dve hlavné skupiny.
Klasické (jednorodiace) jahody
Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jedenkrát za sezónu. Hlavné obdobie zberu úrody je v júni, kedy rastliny plodia naozaj veľmi intenzívne. Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo, odporúčame napríklad skorú odrodu ‚Elsanta‘. Ide o holandskú odrodu s veľmi veľkými plodmi, ktoré sú sladké a aromatické. ‚Elsanta‘ je spoľahlivá a odolná voči chorobám. Stará odroda ‚Senga Sengana‘ patrí medzi poloskoré odrody, vysoko úrodné, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti. Medzi najlepšie odrody patria aj ‚Korona‘, ktorá patrí medzi stredne skoré jahody. Iné jednorodiace odrody sú napríklad ‚Diana‘, ‚Daroyal‘, ‚Donna‘, ‚Honneoye‘, ‚Lambada‘, ‚Darselect‘, ‚Sonata‘, ‚Polka‘, ‚Symphony‘, ‚Florence‘ a ‚Malwina‘.
Remontantné (stáleplodiace) jahody
Na plodoch stáleplodiacich jahôd si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné. Stále rodiace jahody sú zaujímavé tým, že prinášajú úrodu v dvoch vlnách. Väčšiu úrodu prinášajú v júni a júli. Následne majú kratšiu pauzu a rodia opäť koncom augusta, v septembri, októbri až do prvých mrazov. Z remontantných odrôd je výborná napríklad už spomínaná odroda ‚Mara de Bois‘ so stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Veľmi vďačná je aj odroda ‚Selva‘, pri ktorej oceníme jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné. K stálerodiacim odrodám patria aj ‚Anabel‘, ‚Calypso‘, ‚Diamante‘, ‚Everest‘, ‚Fresh‘, ‚Gaviota‘, ‚Gento‘, ‚Lidka‘, ‚Meraldo‘, ‚Ostara‘, či ‚Red Rich‘.
Mesačné jahody
Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra. Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu ‚Tubby®Red‘, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd.
Špeciálne a popínavé odrody
Ak máte záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob. Na pestovanie jahôd v kvetináči sú vhodné odrody s vysokou úrodnosťou, napríklad popínavá jahoda Super Star alebo previsnutá balkónová jahoda Delikatess. Tieto jahody nie sú úplne popínavé v zmysle, že sa sami ovíjajú o oporu, ale intenzívne vytvárajú výhonky a poplazy, ktoré vieme vyväzovať o oporu. Priamo na pestovanie v črepníku je určená aj zaujímavá jahoda ‚Summer Breze Rose‘, ktorá okrem chutných a aromatických plodov vytvára aj krásne, červené kvety.
Výber stanoviska a príprava pôdy
Ideálne podmienky pre rast
Pri sadení priamo do pôdy je dôležitý výber vhodného stanoviska. Pre jahody vyberieme vzdušné, ale nie príliš veterné slnečné stanovište, kde sa dočkáte dokonale vyzretých, sladkých a aromatických plodov. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie. Menej vhodné sú svahy alebo severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody kvitnú neskôr. V teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody.
Požiadavky na pôdu
Ideálna je pre ne hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda. Bude sa im dariť na ľahšej hlinitopiesočnatej pôde s dostatkom humusu s optimálnym pH 5,8 až 6,5. Jahodám vyhovuje neutrálne až mierne kyslé prostredie. Odporúčame vysádzať jahody na miesta, kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené maštaľným hnojom. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. Ťažké ílovité pôdy, chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie jahôd nevhodné.
Príprava pôdy
Pre dokonalý výsledok s prípravou záhona začnite minimálne tri týždne pred výsadbou. Jahody majú plytký koreňový systém a buriny pre ne predstavujú významného konkurenta v boji o živiny a vodu. Preto budúci záhon pred samotnou výsadbou dôkladne vyčistite a odburiňte. Následne pôdu prekyprite približne do hĺbky 30 až 35 cm a obohaťte ju dostatočným množstvom organickej hmoty. Na jeden štvorcový meter pridajte 10 až 15 kg dobre vyzretého kompostu. Ak máme v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrnieme ku koreňom. Na dno záhona môžeme nasypať čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Môžete použiť aj NPK hnojivo alebo hnojivo s obsahom horčíka, či na báze rohoviny. Ak máte pôdu veľmi kyslú, upravte ju vápnením. Pôdu možno pripraviť aj tak, že zapracujeme dobre odležaný hnoj, či kompost už na jeseň pred jarnou výsadbou. Ak sa to nestihlo, kompost možno zapracovať dva až tri týždne pred jarnou výsadbou.
Vhodné a nevhodné predplodiny
Vhodnou predplodinou je pór, hrášok, fazuľa či aksamietnice, no vyhnite sa zemiakom, uhorkám, rajčiakom a, samozrejme, jahodám. Ak chcete predísť riziku nižšej úrody, nekvalitných plodov a šírenia chorôb, odporúčame po troch až štyroch rokoch jahodový záhon zrušiť a založiť nový na inom mieste.
Obdobie a technika výsadby
Kedy sadiť jahody
Kedy sadiť jahody? Na jar či na jeseň. Ideálnym časom na sadbu jahôd je jeseň, konkrétne august alebo september, najneskôr však do polovice októbra v nížinách. V nížinách môžete sadiť až do polovice októbra. Primerané teploty, ranná rosa a občasné prehánky zaistia, že sa sadenice jahôd ujmú ľahšie. Pri jesennej výsadbe si do príchodu zimy stihnú vytvoriť koreňovú sústavu aj s novou ružicou listov. V prípade jarnej výsadby sa však na bohatú úrodu môžete tešiť až na budúci rok. Príhodné podmienky na sadenie bývajú koncom marca a počas apríla, ideálne v druhej polovici apríla, 2 - 3 týždne po príprave miesta na sadenie.
Typy sadeníc
- Klasické sadenice: Dopestované v malých kvetináčoch, ktoré môžeme vysádzať v apríli. V aktuálnej sezóne pravdepodobne nevykvitnú a neprinesú úrodu, prípadne bude úroda menšia.
- Kontajnerové sadenice: Sú vhodné na jarnú výsadbu. Kontajnerové sadenice treba vysádzať približne do takej výšky, v akej rástli v kontajneri.
- Frigo sadenice: Sú to sadenice, ktoré farmár alebo pestovateľ vybral z pôdy minulý rok v novembri, odstránil listy a ponechal iba rastové srdiečko. Frigo sadenice majú krajší a silnejší koreňový systém ako klasické sadenice, ktoré sú v ponuke na jar. Vďaka tomu majú rýchlejší štart a sú schopné vykvitnúť a priniesť úrodu už v prvom roku.
- Voľnokorenné sadenice: Tým stačí skrátiť koreňový systém a vysadiť ich do vopred pripravenej jamky.
Ako sadiť jahody
Sadenie jahôd nie je samo sebou. So správnym postupom sa ho však nemusíte obávať. Jahody vysádzame večer alebo ráno. Dôležité je dodržať rozostupy, aby nebol porast prehustený. Ak by sme ich sadili príliš nahusto, opäť by hrozili choroby.
Hĺbka sadenia
Pri výsadbe dbáme na to, aby sa srdiečko rastliny nachádzalo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby. Príliš hlboko vysadená sadenica v prvom roku spravidla nekvitne. Priveľmi vysoko zasadenej zase hrozí namrznutie koreňového kŕčka či úplné vymrznutie. Jahody nesmú byť však vysadené ani plytko.
Spon výsadby
Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pri pestovaní jahôd v jednotlivých trsoch sa odporúča spon 0,50 x 0,30 - 0,50 cm. Sadenice vysádzame zhruba vo vzdialenosti 30 × 30 cm. Môžeme ich pestovať v riadkoch, ale v riadku môžeme vytvoriť dvoj- alebo trojspon. Čiže urobíme 2 až 3 riadky jahôd a potom vytvoríme 50 - 70 cm medzeru, ktorú používame ako chodníček. Potom opäť pokračujeme dvoj- alebo trojsponom.
Zálievka po výsadbe
Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať. Následne po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy. Pri výsadbe ku každej sadenici dobre pritlačte pôdu. Keďže základy budúcoročných kvetov sa tvoria už na prelome septembra a októbra, dbajte na dostatočnú zálievku. Pri letných výsadbách je dôležité zabezpečiť dostatočnú závlahu pre zakorenenie.
Spôsoby pestovania jahôd
Hniezdový spôsob
Sadeničky sa v závislosti od odrody vysádzajú v spone 40 x 40 cm, prípadne 45 až 50 x 40 cm. Ide o spôsob výsadby, kedy rastliny udržujeme bez dcérskych rastlín a zachovávame iba materskú rastlinu. Nevýhodou je pomerne rýchle starnutie trsov, preto ich treba zmladzovať rastlinami z poplazov a prebytočné odstraňovať.
Hrobčekový spôsob
Tento spôsob spočíva vo vytvorení 30 až 40 cm vysokých pásov pred výsadbou. Výhodou je pohodlnejší zber, lepšie hospodárenie s vodou a menej časté zahnívanie plodov i výhonkov. Hrobčeky môžu mať rozličnú šírku, ktorá závisí od výsadby sadeníc do jedného alebo dvoch riadkov.
Pásový spôsob
Sadenice sa sadia v radoch hustejšie (maximálne 30 cm od seba), riadky sú však od seba vzdialenejšie. Cieľom je čo najskôr zapojiť výsadbu do celistvých pásov, čo dosiahnete práve poplazmi, ktoré sa v predchádzajúcom spôsobe odstraňujú. Pri pestovaní pásovým spôsobom jahodový záhon po štyroch rokoch jednoducho obnovíte tak, že necháte prerásť poplazy do uličky. Vymeníte tým pozíciu radov a uličiek a zároveň predĺžite životnosť porastu.
Na zvýšených záhonoch
Nevýhodou je väčšia prácnosť spojená so založením záhonov, vyššie vstupné náklady a nároky na pravidelné dopĺňanie živín. Odmenou je jednoduché pestovanie a zber plodov.
Pestovanie v nádobách (na balkóne, terase)
Už dávno neplatí, že jahody možno pestovať len v záhradách a na plantážach. Pokiaľ ste majiteľom čo i len malého balkóna, môžete sa pokúsiť vypestovať ich aj tam. Aj keď bývate v byte, môžete si na slnečnom balkóne dopestovať vlastné jahody. Vyrastú prakticky v akejkoľvek nádobe, od klasického hrantíka až po stojanový alebo závesný kvetináč. Jahody sa ľahko pestujú a dobre sa im darí v kvetináčoch, pokiaľ im doprajete bohatú, úrodnú pôdu a slnečné stanovisko.
Jednou z výhod pestovania jahôd v nádobách je to, že dozrievajúce plody nepadajú na zem. V nádobách je nevyhnutná pravidelná zálievka a hnojenie. Keďže substrát v črepníkoch sa veľmi rýchlo vyčerpá, nevyhnutná je aplikácia doplnkového hnojenia. Pri pestovaní na balkóne alebo terase je vhodné siahnuť po stáleplodiacich odrodách.
Na pestovanie v kvetináči je najvhodnejšie zakúpiť kontajnerové sadenice jahôd. Termín výsadby naplánujeme buď na apríl - máj, alebo na obdobie od augusta do októbra. Kvetináč naplníme substrátom na jahody a drobné ovocie. Ako alternatívu môžeme použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou. pH substrátu má byť vždy v rozmedzí od 5 do 5,5. Nádoba určená na pestovanie jahôd by mala mať aj dobrú drenážnu vrstvu. Platí to najmä, ak nebude chránená pred dažďom. Jahody by nikdy nemali byť premočené. Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysadíme jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu. Jahody vysádzame tak, aby dužinatá koruna, na ktorej rastú listy, bola zarovnaná s povrchom pôdy v kvetináči. Substrát okolo rastliny zatlačíme a jahodám doprajeme zálievku, aby bola všetka pôda navlhčená. Povrch zeminy v kvetináči môžeme zakryť machom, aby sa v nej lepšie udržala vlhkosť. Nádobu umiestnime na balkón na slnečné miesto.
Rady do záhrady: ČÍM HNOJÍME JAHODY NA JAR?
Starostlivosť o jahody
Zálievka
Bez pravidelnej zálievky to nepôjde. Aby jahody mohli vytvárať chutné a šťavnaté plody, potrebujú dostatok vlahy. Jahody zalievajte v skorých ranných hodinách či po západe slnka. Rastliny sa tak nespália a udržia si vlahu. Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Vždy ich zalievame s ohľadom na aktuálne počasie. Ak poprší, nezalievame ich, pretože je dobré, aby porast trochu preschol - znížime tým riziko plesní a chorôb. Jahodám vyhovuje zálievka podmokom. Môžeme nechať vodu voľne stiecť pomedzi porast alebo použijeme priesakové hadice. V extrémnych letách a suchách je dobré jahody polievať aj po zbere. Vo všeobecnosti je dobré, ak na jahodách nikdy nebadáme ani najmenšie náznaky vädnutia. Črepníky s jahodami schnú rýchlejšie ako rastliny vysadené v pôde, je preto potrebné polievať ich častejšie a v menších dávkach. Počas leta zalievame pokojne aj každý deň.
Mulčovanie
Ešte pred výsadbou jahôd zvážte, či zeminu zakryjete netkanou textíliou, mulčovacou kôrou alebo hoblinami. Netkaná textília má čiernu farbu priťahujúcu teplo a jahodám sa tak veľmi darí. Ak sa rozhodnete pre textíliu, je potrebné záhon dôkladne odburiniť, následne prekryť, a do textílie vytvoriť otvory pre sadenice jahôd. Tie by od seba mali byť cca 20-30 cm. Netkaná textília umožní rastlinám lepšie hospodáriť s pôdnou vlahou a zároveň zamedzí rastu burín. Vďaka čiernej farbe poskytne aj čiastočnú ochranu proti mrazom a urýchli vstup plodov do rodivosti. Na záhon ju položte pred samotnou výsadbou a následne dobre ukotvite. V závislosti od spôsobu pestovania a požadovaného sponu vytvorte otvory (dvomi priečnymi rezmi do tvaru písmena X), do ktorých vysadíte sadenice.
Ak pôdu okolo jahôd následne zamulčujeme, udržíme ju tým dlhšiu dobu s požadovaným mierne kyslým pH a zároveň aj vlhkú. Slama zabráni nielen rastu burín, zvýšenému výparu vody a hnitiu plodov, ale zároveň postupným rozkladom obohatí pôdu o organickú hmotu. Nástielka zo slamy sa robí približne na začiatku kvitnutia alebo tesne pred zberom plodov. Opatrne ju rozmiestnite okolo každého trsu, pričom dbajte na to, aby ste nepoškodili vyvíjajúce sa kvety. Zaslamovanie môžete použiť pri hniezdovom i pásovom pestovaní alebo skombinovať s pestovaním na netkanej textílii. Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín - burín, ktoré odoberajú vlahu. Ak nepestujete na textílii alebo fólii, podložte plody špeciálnymi alebo doma vyrobenými podložkami, ktoré chránia plody pred stykom s pôdou.
Hnojenie
Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov. Hnojivo na jahody podporí rast kvetu a dodá silu na tvorbu plodov. Hnojenie pri výsadbe, či už jarné alebo jesenné, sa neodporúča, pretože rastliny sú počas výsadby náchylné k poškodeniu a mohlo by dôjsť k tzv. "spáleniu živinami". S prihnojovaním začnite najskôr tri týždne po vysadení.
Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy. Kvapalné hnojivá na jahody sa aplikujú so zálievkou. Aby ste zaistili správne vstrebávanie živín, zemina by mala byť vlhká.
Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je zálievkové hnojivo, na list alebo skvasený slepačí trus. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť tekutým organickým hnojivom. V jeseni po zbere a výsadbe už nehnojte.
Odstraňovanie poplazov a buriny
Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme. Až do neskorej jesene z rastlín odstraňujte poplazy, aby sa príliš nevysiľovali, čím docielite bohatú úrodu v budúcom roku. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Mladé sadenice pikírujeme, keď majú jahôdky dva prvé listy.
Starostlivosť po zbere
Keď raz rodiace jahody odrodia a vyzbierame posledné kusy, opäť môžeme škaredé listy ručne ostrihať. Ak máme jahodovisko na väčšej ploche, môžeme ich pokosiť kosačkou. Po zbere úrody začína rastlina vytvárať poplazy. Ich tvorbou sa jahody vysiľujú, preto ich v prípade, že si jahody nechceme rozmnožovať, ostriháme. Jahodovisko tiež odburiňujeme a v tomto období je vhodné rastliny opäť pohnojiť, aby rastliny do jesene zosilneli - hnojíme teda kvôli budúcoročnej úrode. Niektorí pestovatelia po zbere porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené, avšak v nevhodných pestovateľských oblastiach v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody.
Zazimovanie
V južných oblastiach Slovenska zvyčajne jahody veľmi dobre prezimujú bez akejkoľvek zimnej prikrývky. V severnejších a chladnejších oblastiach Slovenska je vhodné jahodovisko pred zimou poprikrývať čečinou, ktorú skoro na jar odstránime. Pri pestovaní jahôd v kvetináči je to trochu iné. Ak záhradu nemáte, zazimujete ich na balkóne alebo terase podobne ako ostatné rastliny. Ešte pred prvými mrazmi prenesieme nádoby s jahodami dovnútra a umiestnime ich na slnečné miesto, kde zostanú až do jari. Ak nádobu nemôžete priniesť do interiéru, vyskúšajte klasické zazimovanie črepníka. Dno a steny nádoby odizolujeme textíliou a rastliny prikryjeme čečinou. Počas zimných mesiacov nezabúdame na občasnú zálievku. V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Odstraňujte poškodené a suché listy. V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov.
Rozmnožovanie jahôd
Plodivosť rastlín začne klesať zhruba v 3. až 4. roku od výsadby. Vtedy je vhodný čas na nákup nových priesad alebo rozmnožovanie jahôd. Efektívna je metóda rozmnožovania poplazmi. Nové jahodovisko zakladajte výhradne z mladých kusov, dcérskych poplazov alebo novozakúpených kultivarov. Staré jahody nemá zmysel presádzať.
Rozmnožovanie poplazmi (odnožami)
Klasické jahody sú typické tým, že tvoria pomerne intenzívne poplazy. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu. V lete (august) tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ak si chceme jahody namnožiť, môžeme prvý poplaz nechať zakoreniť priamo na stanovišti, alebo ich nasmerujeme do pripraveného kvetináčika, kde ho prichytíme ohnutým drôtikom. Táto metóda je veľmi vhodná vtedy, ak máme v záhrade naozaj výbornú odrodu, ale porast sa už blíži k štvrtému roku života.
Výsev semien
Jahody možno pestovať aj zo semien, hoci pestovanie zo sadeníc je bežnejšie. Výsev semien má význam vtedy, ak chceme odrody, ktoré sú vo forme sadeníc nedostupné. Semienka vysievame v interiéri do výsevných nádob koncom februára alebo začiatkom marca. Semienka sú veľmi drobné, takže ich ani nemusíme zahŕňať pôdou, len ich jemne utlačíme. Kvetináč zakryjeme igelitom a substrát udržiavame vlhký. Mesačné jahody, ako sme už spomínali, sa pestujú zo semien. Niekedy sa uvádza, že semienka môžeme vysievať už v januári, no kvôli nedostatku svetla to môže byť príliš skoro. Okrem priesad môžeme na balkón vysádzať aj semienka jahôd. Použijeme rovnaký substrát a nádobu, ako pri sadení kontajnerových rastlín. Zasiate semienka spočiatku rosíme, aby sa prúdom vody nevyplavili. Silnejšie, odrastené rastliny polievame primerane, substrát nesmie byť premočený ani vyschnutý. Jahody vysadené zo semien nie je vhodné ihneď umiestniť na miesto, kde bude pršať priamo do nádoby.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Jahody sú náchylné na plesne a na škodcov. Porasty pravidelne kontrolujte. Viackrát ste dnes spomenuli, že jahody sú náchylné na plesne a na škodcov.
Choroby
- Pleseň sivá: Asi najčastejšia choroba, ktorá sa vyskytuje aj na hrozne či malinách. Na jahodách sa prejavuje tak, že plody, ktoré často ešte ani nedozreli a sú zelené, obalí sivá pleseň. Ochorenie postihuje plody aj výhonky a objavuje sa prednostne vo vlhkom počasí. Ak však trvá daždivé počasie pridlho, pleseň zamorí takmer všetko a postreku sa nevyhneme. Snažíme sa zvoliť postrek na báze prospešných húb, ktoré jahody takpovediac obalia a patogén už nemá šancu dostať sa do pletív. Krčková hniloba sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí a má extrémne veľký počet hostiteľov.
- Múčnatka: Ďalšou pomerne bežnou chorobou je múčnatka. Často sa vyskytuje na listoch aj plodoch a nájdeme ju tiež na iných druhoch ovocia. Objavuje sa za striedavého počasia - keď sa strieda sucho s vlhkom.
- Škvrnitosť jahôd: Veľmi často sa tiež môžeme stretnúť so škvrnami na listoch. Je to škvrnitosť jahôd. Takto postihnuté listy čo najskôr odstraňujeme. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Ak sa na špičkách listov tvoria fialové škvrny, ktoré postupne nekrotizujú a bielia, môže to signalizovať bielu škvrnitosť listov.
Škodcovia
- Slimáky: Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax.
- Kvetárka a roztočíky: Kvetárka je taká malá muška a roztočíky sú drobné bezstavovce, ktoré likvidujú plody. Na ochranu proti roztočíkovi jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov) sa niekedy nevyhnete chemickej ochrane.
- Mravce: Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou.
Veľmi sa mi páči, že v dnešnej dobe už vieme siahnuť aj po účinných ekologických prípravkoch. Práve pri jahodách je to veľmi dôležité - keďže ich zberáme povedzme obdeň.
Dôležité tipy pre pestovanie
- Životnosť jahodoviska: Dôležité je zapamätať si, že jahody pestujeme na jednom mieste maximálne štyri roky. Po tomto období sa výrazne znižuje úroda, jahody starnú. Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde.
- Spracovanie úrody: Jahody zbierame postupne tak, ako dozrievajú. Podporíme tým väčšiu produkciu bobúľ. Úrodu zbierajte priebežne a odstraňujte aj poškodené a nahnité plody. Jahody dlhodobo neskladujte, ale v krátkom čase spracujte. Najviac vydržia v chlade a s 1 cm stopkou.
- Alergie na jahody: Hoci sú jahody veľmi chutné, zdravé, majú vysoký podiel vitamínu C a antioxidačné účinky, ľudia môžu mať na ne alergiu. Jahody obsahujú červené farbivo, ktoré môže vyvolávať alergie. V tom prípade má zmysel skúsiť aj žlto plodiace alebo bielo plodiace jahody, ktoré dnes už nájdeme aj v ponuke na Slovensku. Existuje teda možnosť, že sa jahôd vzdať nemusíme, vzdáme sa len tých červených.