Úvod do pestovania ľadového šalátu
Ľadový šalát (Lactuca sativa var. crisphead) patrí medzi najobľúbenejšie druhy šalátu najmä vďaka svojej chrumkavej štruktúre a sviežej chuti. Tvorí kompaktné guľovité hlávky s pevnými, šťavnatými listami, ktoré si dlho zachovávajú čerstvosť. Pochádza z USA, kde bol vyšľachtený. V Európe je veľmi obľúbený a nemal by chýbať ani vo vašej záhrade. Prednosťou ľadového šalátu, oproti tomu klasickému, je najmä to, že výborne toleruje vyššie teploty a nevybieha rýchlo do kvetu. Poskytne množstvo chutných, chrumkavých listov a lahodné listové srdiečko. Pestovanie ľadového šalátu je pritom veľmi jednoduché, zvládnete to aj bez veľkých pestovateľských skúseností.
Charakteristika a pôvod ľadového šalátu
Pomenovanie ľadový dostal pre sklovitý povrch listov, ktorý vyzerá akoby bol pokrytý vrstvou ľadu. Iným dôvodom je, že pri jeho preprave sa používa drvený ľad. Pôvod má v Spojených Štátoch Amerických, kde ho vyšľachtil J.C. Jagger z odrody šalátu hlávkového. Viedol ho k tomu fakt, že šalát hlávkový má tendenciu vybiehať do kvetu v teplejších oblastiach.
Existujú tri typy ľadového šalátu. Svetlejší zelený tzv. Lubľanský, typ s červeným nádychom listov Babana a typ s tmavo-zelenými listami, ktorý sa pestuje predovšetkým v USA.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Pôda a hnojenie
Ľadový šalát nie je náročná plodina. Bude mu vyhovovať rôzne prostredie, nemá rád len priveľmi studené a zamokrené pôdy. Potrebné je slnečné miesto s mierne vlhkou a výživnou pôdou, obohatenou o kompost. Šalát sa značne darí v bohatej, ílovitej pôde, ktorá zahŕňa množstvo organického materiálu. Pred sadením môžete použiť vidličku na nahnojenie pôdy. Dobre sa mu darí v bohatej, dobre odvodnenej pôde s pH pôdy v rozsahu od 6.0 do 7.0. Pôda by mala byť neustále navlhčená. Potrebovať bude dostatok živín, nemá rád priame hnojenie maštaľným hnojom.
Teplota a svetlo
Ľadový šalát má rád chladné prostredie. Pri nepravidelnej zálievke a teplom počasí sa môže stať, že vnútorné listy ďalej nerastú a hlávka praskne. Nie je ideálny na horúce leto, pretože pri vysokých teplotách rýchlo vybieha do kvetu. Pozor je potrebné dávať na teploty pri pestovaní - nemali by klesať pod - 1 °C. Šalát dokáže odolávať krátkym striedajúcim sa obdobiam pri 2 stupňoch Celzia, najmä ak je chránený. Niekoľko dní pri 32 stupňoch Celzia šalát síce zaťaží, ale pravdepodobne ho nezničí. V skleníku/fóliovníku udržiavajte počas celého dňa teplotu v rozsahu 10 až 21 stupňov Celzia. Ak sa vonku oteplí, otvorte dvere, aby sa vzduch v interiéri ochladil. Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 stupňov Celzia až 12 stupňov Celzia.
Šalát vyžaduje denné svetlo. Umiestnite svoj fóliovník/skleník na miesto, kde sa každý deň dostane aspoň šesť hodín priameho slnečného svetla, alebo môžete investovať do osvetľovacej súpravy.
Zavlažovanie
Šalát vyžaduje dostatočné zavlažovanie počas všetkých štádií rastu. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú. Na automatické zvlhčovanie šalátu môžete použiť rozprašovací systém bez príliš veľkej vlhkosti. Sadenice majú úžitok z pokropenia ihneď po presádzaní ľahkým roztokom morských rias alebo emulzie rýb. Odporúča sa zavlažovať priamo ku koreňom, nikdy nie na listy, pretože by to mohlo viesť k hnilobe listových srdiečok.
Slayáda 2: Tender u Tomáša za 46 miliónov pre vyvolených
Metódy pestovania
Priamy výsev
Priamo do pôdy ho môžete vysievať od marca do augusta. Treba počítať s tým, že čas na jeho dopestovanie je dlhší o 14 dní oproti hlávkovému šalátu. Semená rozmiestnite na pôdu v semennej tácke. Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov. Vzdialenosť závisí aj od odrody. Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou. Vysievajte na jar a na jeseň, keď sú teploty nižšie. Na opakovaný zber vysievame každých 14 dní. Medzi radmi necháme 20 centimetrov, prebierkou rastliny vyjednotíme na 3 až 5 centimetrov.
Predpestovanie priesad
Istejšie sú predpestované priesady, ktoré by sa mali do voľnej pôdy dostať približne v polovici apríla. Je to práve pre nižšiu toleranciu k nízkym teplotám. Priesady sú vhodné na výsadbu, keď majú 4 až 5 pravých listov. Sú vhodné na presadenie, keď dosiahnu veľkosť 4 - 5 pravých listov. Na ich predpestovanie budete potrebovať mesiac až mesiac a pol času pred plánovaným sadením. S pestovaním priesad skorého šalátu môžete začať už koncom januára až vo februári. Budete potrebovať dostatočne veľké črepníky alebo debničky a substrát. Vyberte miestnosť s dennými teplotami okolo 15 °C, v noci by mali klesnúť približne na 10 °C. Vysievajte nahusto, keď budú mať rastlinky po dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov.
Výsadba a starostlivosť
Výsadba priesad
Spon je závislý na odrode. Svetlozelené odrody môžete umiestniť do užšieho sponu 0,3 x 0,3 m a tmavšie do 0,4 x 0,3 až 0,4 m. V prípade, že ihneď po výsadbe použijete netkanú textíliu a necháte ju na poraste približne jeden mesiac, urýchlite si zber hlávok. Navyše znížite riziko výskytu hniloby a dosiahnete vyššiu hmotnosť hlávok. Vysádzajte plytko, nie veľmi hlboko. Vždy tak, aby mali jednotlivé rastliny dostatok miesta na rozrastanie, nie veľmi nahusto. V nasledujúcich dňoch po výsadbe nezabúdajte najmä na pravidelný prísun vlahy. Aby mal dostatok priestoru, vysádzajte v spone 30 x 30 cm. Odrody, ktoré dosahujú väčšiu veľkosť, až do 40 cm. Po výsadbe prekryte netkanou textíliou na 4 týždne, čím urýchlite rast. Textília slúži tiež ako ochrana pred škodcami.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Hlávkový šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú „útoky“ ucholakov, lariev a vošiek. Aj hlodavce a králiky vedia narobiť poriadnu škodu. Vošky sú hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne. Pleseň sivá (botrytída) je veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne. Ohrozujú ho slimáky, vošky či molice.
Zber a skladovanie
Pretože šalát je najlepší jemný, odporúča sa zber tesne pred dosiahnutím úplnej zrelosti. V prípade rímskeho šalátu a maslovej odrody šalát zberajte tak, že najskôr odrežete vonkajšie listy, ak chcete, aby časom poskytli viac listov. Občas treba pôdu v okolí rastlín prekypriť odburiniť a samozrejme priebežne treba šalátové hlávky zberať. Hlávky zberajte celé odrezaním od koreňa, takto vám v chladničke vydržia niekoľko dní. Ak ich chcete skladovať dlhšie, vyberajte celé rastliny aj s koreňom, tie vložte do nádoby s pieskom a jemne zavlažte. Pri nízkej teplote tesne nad nulou a vysokej vzdušnej vlhkosti vydrží odrezaná hlávka dva týždne. Konzumujeme ho v čerstvom stave. Šalát listový môžete pestovať priamym výsevom aj z priesad. So zberom môžete začať približne o dva mesiace. Rastlinu zmerajte celú odrezaním od koreňa najlepšie v skorých ranných hodinách, čím dosiahnete dlhšiu čerstvosť.
Ľadový šalát je pevnejší ako hlávkový a vydrží dlhšie v chladničke. Od marca si môžeme v parenisku, fóliovníku alebo skleníku predpestovať priesady, ktoré koncom jari vysadíme na stanovište. Možný je aj priamy výsev von na záhon, a keď budú mať mladé rastliny 2 až 4 pravé listy, rozsadíme ich do rozstupov cca 30 × 35 cm. Porast pravidelne zavlažujeme. Pri odrodách rastúcich otvorenejšie môžeme listy približne týždeň pred zberom zviazať, vnútorné listy tak budú jemnejšie.
Nutričné hodnoty a využitie
Šalát je bohatý na foláty, mangán, vitamíny A, C, K, a vlákninu. Viete, že v jedinom liste šalátu sa ukrýva celý komplex vitamínov a minerálnych látok? Nájdete v ňom vitamíny A, B, C a E, z minerálov je bohatý najmä na železo, vápnik a mangán. Do svojej stravy by ste ho mali zaradiť aj pre obsah kyseliny listovej, vo farebných odrodách sa nachádzajú tiež karotény.
Používa sa ako súčasť mnohých šalátových jedál, hoci šéfkuchári na celom svete ho používajú aj v polievkach, wrapoch a sendvičoch. Vnútorné listy sú výborné na surovú konzumáciu v šalátoch, vonkajšie, ak sú už tvrdšie, môžeme dusiť a pripraviť podobne ako špenátové listy.
Šalát hlávkový, ľadový, rímsky - všetky odrody šalátu prispievajú k správnej činnosti trávenia, bojujú proti únave a slúžia ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam.
Možnosti pestovania v samozavlažovacích kvetináčoch
Samozavlažovacie závesné kvetináče sú už viac rokov hitom pestovateľov, ktorí nemajú vlastnú záhradu. Nemusíte ich kupovať - vyrobte si ich doma podľa nasledujúceho jednoduchého foto - návodu. S takouto originálnou závesnou konštrukciou so samozavlažovaním je pestovanie zelene potešením! Šalát rastie dobre, rýchlo a bez problémov. Na tento účel odrežte dno fľaše o približne na výšku 10 cm, ako aj hrdlo. Vložte hrdlo fľaše dovnútra. Do štopľa urobte otvor, cez ktorý pretiahnite kúsok látky. Naplňte fľašu zeminou a navlhčite ju. Vysaďte šalátové odrezky. Konštrukciu zaveste na slnečné miesto. Nič viac sa od vás nevyžaduje!
