Mäta je vysoko aromatická, trváca bylina z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), ktorá si vďaka svojej sviežej, mentolovej chuti a liečivým účinkom získala obľubu už v starovekom Egypte. Dnes patrí medzi najobľúbenejšie bylinky na svete, pričom jej pestovanie je nenáročné a vhodné aj pre začínajúcich záhradkárov.
Čo je mäta a jej využitie
Rod Mentha obsahuje približne 20 druhov a množstvo prírodných hybridov. Typická je svojou prenikajúcou vôňou a osviežujúcou chuťou. V našich podmienkach sa najčastejšie stretávame s mätou piepornou (Mentha piperita), ktorá dorastá do výšky 40 - 100 cm. Okrem nej existujú aj iné zaujímavé odrody, napríklad:
- Mäta klasnatá (Mentha spicata): Jemnejšia chuť, ideálna do mojita.
- Mäta citrónová (Mentha piperita citrata): Svieža citrusová aróma.
- Čokoládová mäta: Obľúbená v dezertoch a nápojoch.
- Ananásová mäta: Ovocnejšia varianta.
Mäta obsahuje silice (najmä mentol), flavonoidy a triesloviny. Jej konzumácia podporuje trávenie, pomáha pri nafukovaní, dýchacích ťažkostiach a vďaka svojim relaxačným účinkom uľahčuje zaspávanie.
Ako pestovať mätu v byte
Pestovanie v interiéri je ideálnym spôsobom, ako mať čerstvé lístky poruke celoročne. Mäta vyžaduje minimálnu starostlivosť, ak dodržíte zopár pravidiel:
- Stanovište: Zvoľte miestnosť s dostatkom nepriameho svetla (východné alebo severovýchodné okno). Vyhnite sa priamemu poludňajšiemu slnku, ktoré môže rastlinu vysušiť.
- Teplota: Ideálna denná teplota je 18 - 21 °C, v noci môže klesnúť na 12 - 15 °C.
- Nádoba: Používajte kvetináč s priemerom aspoň 20 cm a hĺbkou 25 - 30 cm, ktorý má dobrý drenážny systém.
- Zálievka: Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nikdy nie premočená. V zime, keď je vzduch kvôli kúreniu suchý, môžete listy rosiť rozprašovačom.
Pestovanie v záhrade
Na záhone sa mäte darí v humóznej, vápenatej a priepustnej pôde. Je to invazívna rastlina, ktorá sa rýchlo šíri podzemkami (stolonmi). Ak nechcete, aby ovládla celú záhradu, zasaďte ju do veľkej nádoby zapustenej v zemi alebo vytvorte fyzické bariéry.
- Výsadba: Najvhodnejším obdobím je jar (druhá polovica apríla až máj). Sadenice umiestnite 45 - 60 cm od seba.
- Stanovište: Preferuje polotieň, no zvládne aj slnečné miesto, ak zabezpečíte dostatočnú a pravidelnú zálievku.
- Starostlivosť: Pravidelným strihaním vrcholkov podporíte rast nových bočných výhonkov, vďaka čomu bude rastlina hustejšia. Po odkvitnutí koncom leta ju zrežte tesne nad úrovňou pôdy.
Choroby a škodcovia
Mäta je odolná, ale v nepriaznivých podmienkach ju môžu napadnúť:
- Hrdza mätová: Prejavuje sa oranžovými až hrdzavými škvrnami na spodnej strane listov. Postihnuté časti odstráňte a spáľte.
- Septorióza: Biele škvrny na listoch. Rastlinu je v tomto prípade najlepšie zlikvidovať.
- Škodcovia: Pozor si treba dať na vošky, strapky alebo liskavky mätové. Pri silnom napadnutí pomôže použitie prípravkov na báze Bacillus thuringiensis alebo manuálny zber škodcov.
Zber a využitie v kuchyni
Mätu môžete zberať kedykoľvek mimo obdobia kvitnutia. Najviac aromatické sú čerstvé, mladé lístky. Zberajte vňať s listami, prípadne odstrihnite vrcholky vetvičiek tesne pred rozkvitnutím kvetov.
| Spôsob konzervácie | Postup |
|---|---|
| Sušenie | V tieni na vzdušnom mieste (do 40 °C), následne skladovať vo vzduchotesnej nádobe. |
| Mrazenie | Nakrájané lístky vo formičkách na ľad s trochou vody. |
| Čerstvé uchovanie | Stonky vo vode v chladničke (vydržia cca týždeň). |