Datľovník je známy druh palmy, ktorý sa u nás uplatnil ako okrasná izbová rastlina. Datľovník pravý (Phoenix dactylifera) je neodmysliteľnou súčasťou flóry stredomorských krajín, no u nás ho pestujeme ako izbovú rastlinu. Pri minimálnej starostlivosti dokáže byť súčasťou interiéru dlhé roky, avšak potrebuje dostatok miesta. Vypestovať si túto krásnu palmu pôvodom z Ázie a Afriky môžeme jednoducho aj v domácich podmienkach. Poslúžia nám na to sladké plody, ktoré sú v predaji v adventnom období.
Ako vypestovať datľovník zo semena
Ak sa rozhodnete palmu pestovať zo semena, je potrebné obrniť sa trpezlivosťou. Palmy si totiž dávajú na čas. Na druhej strane môžete za pár eur či zadarmo po niekoľkých rokoch získať nádhernú rastlinu. K dispozícii sú dnes semená mnohých zaujímavých druhov paliem, no začať môžete aj s kôstkou z datle. Semená datlí si zachovávajú veľmi dobrú klíčivosť, a to aj napriek dlhému či nesprávnemu skladovaniu. Podľa floridského Ústavu potravinárstva a poľnohospodárstva (UF/IFAS University of Florida) sa priemerná klíčivosť pohybuje až okolo 80 %.
Výber semien pre úspešné klíčenie
Aby ste zvýšili percento úspešného vypestovania rastlinky, je dobré, ak si vyberiete datle bez chemických konzervačných látok a s čo najmenším obsahom cukru. Do črepníka stačí zapichnúť kôstku datle, o ktorú nie je po vianočnom období núdza. Pri správnej teplote a vlhkosti vzíde takmer každá.
Príprava semien na klíčenie
- Vyberte semená z datlí.
- Dôkladne ich umyte od zvyškov dužiny.
- Semená vložte do pohára s vodou na 24 - 48 hodín, prípadne namočte na dva až tri dni do vlažnej či až 30 °C teplej vody, aby sa prebudili k životu.
Proces klíčenia
Datľovník má dlhý čas klíčenia. Samotné klíčenie trvá minimálne mesiac, často aj viac. Mokrú servítku aj so semenami vložte do plastového vrecúška, najlepšie takého, ktoré má uzatvárateľný zips, ten zaručí, aby semená nevyschli. Teraz vrecúško umiestnite na teplé a tmavé miesto. Datľové semená klíčia pri teplote 23 - 28 °C. Pri teplote medzi 28 - 33 °C klíčia semená najochotnejšie. Vyššiu teplotu aj vhodné mikroklima pomôže udržať izbový skleníček, alebo obyčajný priehľadný plastový téglik či časť PET fľaše. Vrecúško pravidelne kontrolujte, avšak bez vyberania semien. Všímajte si len to, či sa na servítke netvorí pleseň. Prvú kontrolu semien vykonajte asi po 14 dňoch. Naklíčené semená vložte do novej servítky, namočte ju a opäť vložte do vrecúška.
Približne o 4 - 6 týždňov by mali byť klíčky dlhé 8 - 10 centimetrov. Zo spodnej časti semien bude vyrastať koreň (cca 4 cm). Keď sú semenáčiky vysoké cez 10 cm, presaďte ich do väčšej nádoby.
Výsev a presádzanie semenáčikov
Zasejte ich do ľahkého substrátu, napríklad zmesi piesku a lístia s trochou vyzretého kompostu, a ten udržujte stále mierne vlhký, pri izbovej či vyššej teplote. Jadierko zasadíme do zeme 1-2 cm hlboko. Potom črepník položíme na svetlé a teplé miesto. Pri presádzaní nepoškoďte žiadnu z naklíčených častí. Klíčky by mali nad zemou trčať nejakých 5 centimetrov. Pri presádzaní do väčších črepníkov musí jadierko zostať na korienku. Časom sa rozpadne samé. Mladým datľovníkom zabezpečíme dostatok svetla, tepla a stále mierne vlhký substrát. Nezabudnite ich poriadne zaliať a umiestniť na teplé a svetlé miesto.
Vegetatívne rozmnožovanie datľovníka
Omnoho rýchlejším spôsobom je vegetatívne rozmnožovanie, teda to z odrezkov. Ak by ste u známych na návšteve narazili na datľovú palmu, postačí vám jeden mladý výhonok. Výhonok nelámte nasilu, pretože by ste mohli poškodiť celú rastlinu. Na jeho odrezanie použite vrúbkovaný nožík. Ak to bude možné, skúste výhonok vytiahnuť aj s kúskom korienkov. Vložte ho do vody a počkajte, kým zakorení. Táto doba je veľmi individuálna.
Starostlivosť o datľovník
Datľovník je veľmi atraktívna palma pre pestovateľov. Hoci miesto pôvodu datľovníka pravého nie je známe kvôli dlhému kultúrnemu pestovaniu, pravdepodobne pochádza z oblasti dnešného Iraku. Datľové palmy boli pestované už pred tisíckami rokov v Mezopotámii, Egypte, ale aj inde na Blízkom východe. Existujú dôkazy o ich využívaní 6000 rokov pred naším letopočtom.
Stanovište a svetlo
Všetky druhy paliem potrebujú teplo, vysokú vzdušnú vlhkosť a rozptýlené prirodzené svetlo. Rastline nevyhovuje priamy slnečný úpal, ale ani úplný tieň či polotieň. Vyvarujte sa miest s prievanom. Datľovníku vyhovuje slnečné stanovište. V našich klimatických podmienkach však musíte brať ohľad na danú ročnú dobu. Ak chcete datľovník v lete vyložiť na záhradu alebo balkón, urobte tak až po posledných mrazoch.
Zálievka a vlhkosť
Datľová palma si žiada veľa vody. Zálievku rastline doprajte vtedy, keď substrát v črepníku mierne preschne. Zalievajte však vždy len vodou ohriatou na izbovú teplotu. S rosením listov pokračujte aj v zime. Zálievku v zime obmedzte na minimum. Substrát má byť mierne vlhký, no nie premokrený.
Teplota
V krajinách, kde je pestovaná celoročne vonku, teda vo voľnej pôde, dorastá až do 20 metrov. Približne koncom septembra môžete datľovník presunúť na chladnejšie miesto, s teplotou okolo 15 °C. Počas zimy vyhovujú datľovníku nižšie teploty, znesie dokonca pokles teploty až k -7°C. Prezimovať datľovník môže aj v relatívne teplej miestnosti, teplota by však nemala klesať pod 15 °C. Datľovník pravý (Phoenix dactylifera) má rád vysokú teplotu okolo 30 °C. Datľovník kanársky (Phoenix canariensis) sa pestuje v teplejších oblastiach Európy, kde teploty neklesnú pod -10 až -12°C.
Substrát a hnojenie
Datľovník potrebuje dobre priepustnú a ľahkú pôdu (pH nie je rozhodujúce), ktorá v sebe dokáže zároveň udržiavať istú dávku vlhkosti. Môžete ho pestovať v špeciálnom substráte určenom na palmy alebo si ho namiešať sami. V druhom prípade použite 2 diely rašeliny, 1 diel jemného riečneho piesku a 0,5 dielu keramzitu, liaporu alebo perlitu. Datľovník je potrebné hnojiť len na jar, a to hnojivami bohatými na draslík. Ak si to chcete uľahčiť, kúpte si univerzálne hnojivo na palmy. Z domácich BIO hnojív môžete použiť vysušené a rozomleté banánové šupky, hrach alebo šupy zo zemiakov, ktoré obsahujú vysoké množstvá draslíku.
Presádzanie
Kvôli rýchlemu rastu datľovníka by ste ho mali presádzať každý rok, a to skoro na jar, pokojne už v priebehu februára. Priemer kvetináča by mal byť vždy asi o 6 - 8 centimetrov väčší. Vyvarujte sa hlinených črepníkov. Korene datľovníka rastú extrémne rýchlo a do hlineného povrchu sa dokážu doslova zažrať. Pravidelným presádzaním do väčšej nádoby spomalíte rast rastliny. Ak by ste ju nechali v rovnako veľkom kvetináči, všetku silu by dávala do rastu nadzemnej časti a nie do koreňov.
Pestovanie v byte a rozmery
Za dva roky z nej vypestujete datľovník vysoký cez pol metra. Datľovník roste pomaly, za niekoľko rokov však vytvorí pekný kmínok a nádherný, jasne zelený vejár listov. Potom bude potrebovať dostatok miesta nielen do výšky, ale aj do šírky. Mladé datľovníky vytvoria najskôr dlhé celistvookrajové listy, až neskôr rastlina nadobudne svoj typický výzor. Hoci datľovník kanársky (Phoenix canariensis) v domovine dorastá až do výšky 10 metrov, v našich podmienkach dosiahne najvyššie do dvoch metrov. Datľovník pravý (Phoenix dactylifera) v prírode dorastá až do výšky 30 metrov. Existuje aj izbová rastlina Phoenix roebelenii, ktorá rastie pomaly a dorastie maximálne do výšky troch metrov, má jemne delené listy. Datľovník kanársky sa dožíva približne 60 rokov. Až niekoľko desiatok rokov je možné datľovník pestovať v kvetináči. Až potom začína rásť do veľkých rozmerov.
Nevýhodou pestovania v byte sú výrazné tŕne na stopkách niektorých druhov. Datľovník je inteligentná palma, ktorá pracuje so svojimi listami podľa potrieb prijímať vodu a smerovať ju smerom ku koreňom.
Choroby a škodcovia datľovníka
Pri pestovaní datľovej palmy sa môžete stretnúť s hubovými chorobami a škodcami. U nás väčšinou netrpí. V rámci prevencie vám pomôže pravidelné utieranie prachu z listov, ktorý drobné potvorky priťahuje.
Najčastejší škodcovia
- Roztoč chmeľový (Tetranychus urticae): Tento drobný škodca sa oficiálne radí medzi pavúky. Prepichuje listové pletivo, vysáva z rastliny živiny a ak ho neodhalíte včas, môže ju celú zničiť. Pri napadnutí datľovníka roztočmi v žiadnom prípade nepoužívajte pesticídy. Tie totiž zabíjajú aj iný hmyz, ktorý roztoče požiera.
- Puklice - Štítničky (Coccus hesperidum): Môžete ich nájsť na spodnej časti listov, na ktorých zanechávajú lepkavý povlak. Rastlinám škodia taktiež vyciciavaním šťavy. Puklice sa objavujú častejšie na cykasoch, no ak v ich blízkosti pestujete datľovník, môžu „obsadiť“ aj jeho.
- Vlnatky: Tieto 2 - 3 mm veľké červené chrobáčiky sa taktiež živia dužinou listov. Odhalíte ich podľa drobných bielych chumáčov, ktoré zanechávajú na listoch.
Hubové ochorenia a iné problémy
- Fuzáriové vädnutie (Fusarium oxysporum): Huba Fusarium oxysporum u nás najčastejšie napáda papriku, no na miestach, kde rastú celé plantáže tvorené datľovníkmi, dokáže vyhubiť tisícky stromov v priebehu jednej sezóny. Toto plesňové ochorenie sa prejavuje hnednutím cievnych zväzkov.
- Žltnutie alebo hnednutie koncov listov: Väčšinou ide len o prejav toho, že datľovníku nevyhovuje suchý vzduch.
Pestovanie datlov pre plody
Ak chcete datľovník pestovať kvôli datliam, nebude to ľahká úloha. Datľová palma (Phoenix dactylifera) patrí k najviac pestovaným rastlinám na svete a zároveň je isté, že ju ľudia poznali a využívali už 6 000 rokov pred naším letopočtom.
Dvojdomosť a opelenie
Datľovník je dvojdomá rastlina, takže musíme pestovať samostatne samčie a samičie rastliny. Ak si chcete na datľovníku dopestovať plody, starostlivosť oň bude rovnaká ako pri pestovaní čisto okrasnej rastliny. Rozdiel spočíva v tom, že musíte vlastniť minimálne dve palmy, a to samčiu a samičiu. Drobné samičie kvety vyrastajú na rozvetvených konároch dlhých až 70 cm. K opeleniu dochádza vetrom, ale v produkčných oblastiach sa opeľovanie robí ručne. Najjednoduchším spôsobom je odstrihnutie samčích kvetov, ktoré zasuniete do tých samičích. Jedna samčia rastlina pri tomto spôsobe môže opeliť aj 100 samičích rastlín. Existujú aj partenokarpické odrody, avšak tie sa vyznačujú menšou úrodou a kvalita plodov je nižšia. Počítajte však s tým, že úspech nie je garantovaný.
Úroda a podmienky pre plodenie
Prvú úrodu môžete očakávať až vo veku 4 - 6 rokov datľovníka. V krajinách pestovania začínajú rodiť za 4 - 6 rokov, do plnej rodivosti sa dostáva vo veku 8 - 10 rokov a dožíva sa až 200 rokov. Dospelá palma urodí 68 až 176 kg datlí. V našich podmienkach sa však plodov s najväčšou pravdepodobnosťou nedočkáme, ale aj napriek tomu môže byť datľovník zaujímavou interiérovou rastlinou. Datľovníky majú rady piesčité pôdy a veľmi dôležitá je vysoká teplota okolo 30 °C ako aj dostatok vlahy. Sú mimoriadne úrodné, ročne sa z jedného stromu v priemere pozberá asi sto kilogramov datlí.
Charakteristika a využitie datľovníka
Datľová palma sa niekedy prezýva kráľovná oáz. Jej plody totiž po stáročia zachraňovali v oázach v severnej Afrike a na Blízkom východe vysilených cestovateľov. Zmienky o datliach sú aj v Koráne a Biblii, a niektorí ich nazývajú ovocím rajskej záhrady. Zvyšky týchto plodov boli nájdené už v archeologických vykopávkach z neolitu.
Opis rastliny
Datľovník, alebo datľová palma je palma z rodu Phoenix, pestovaná hlavne pre svoje jedlé sladké plody. Datľovník dorastá do výšky okolo 20 m a rastie jednotlivo, alebo v zhlukoch viacero rastlín vyrastajúcich z jednej koreňovej sústavy. Stromy majú jednoduché kmene pokryté zvyškami listových pošiev, ktoré sa na ošetrovaných stromoch obriezajú. Na vrchole vyrastajú na ostnitej stopke perovito zložené listy dlhé až 5 metrov. Listy v tvare paprade dosahujú dĺžku až 6m a obsahujú ďalších 160 - 200 menších lístkov krásnej tmavozelenej farby. Plodom je semeno - datle o veľkosti cca 2 cm. Datľová palma má typický vzhľad. Na vysokom mohutnom kmeni sa doširoka rozprestierajú veľké listy do ružice a medzi nimi visia na dlhých šľachách najprv kvety. Tie vyrastajú po tisícoch v bohatých trsoch. Pod rozložitou korunou sa schovávajú trsy plodov na šľachách.
Druhy a odrody datlí
Datľovníky sa delia na tri kategórie, podľa toho, ako šťavnatú majú dužinu: suché (napríklad "Thoory"). Druh ovocia závisí od obsahu glukózy, fruktózy a sacharózy. Inak poznáme dva hlavné divo rastúce druhy, a to Phoenix sylvestris a P. reclinata, z nich pravdepodobne aj vznikli kultúrne datľovníky. Pôvodné odrody ako napríklad Phoenix sylvestris alebo Phoenix reclinata, preto určite nie sú vhodné na pestovanie v interiéri. Odrôd datlí napočítame cez 200 a medzi najobľúbenejšie patria datle Medjool, Deglet Noor, Sayer, Barhi, Rabbi, Thoory, Dayri, Zahidi a Safawi.
Svetová produkcia a zber datlí
Pestovanie sa rozšírilo do juhozápadnej Ázie, severnej Afriky a Španielska, v novšej dobe aj do Mexika a Kalifornie, Austrálie, juhovýchodnej Číny a do mnohých ďalších kútov sveta. Najdôležitejšími producentskými krajinami sú v dnešnej dobe Egypt, Irán, Saudská Arábia, Alžírsko, Irak a ďalšie krajiny hlavne Blízkeho východu a severnej Afriky. Keď začnú plody dozrievať, väčšinou pestovatelia vyrežú prostredné šľahúne z trsu a ponechajú ich len pár zvonku. Okrem toho ešte pretrhajú plody, aby mali dostatok priestoru na rast. Nakoniec ich ešte na strome obalia do sieťových vriec, aby ich uchránili od nabodávania hmyzom a vtákmi. Práca je to veľmi náročná, pretože v čase dozrievania datlí (väčšinou v auguste a v septembri) býva v korunách paliem veľké teplo. Ak sú palmy vyššie, používajú sa na odtrhnutie vysokozdvižné vozíky s plošinami do tvaru U, aby zberači mohli obrať palmu zo všetkých strán naraz.
Fázy dozrievania a spracovanie datlí
Datle dozrievajú od augusta do decembra a v štyroch fázach, označovaných tradične arabsky: Kimr (nezrelé), khlal (plnej veľkosti, chrumkavé), rutab (zrelé, mäkké), Tamr (zrelé, sušené na slnku). Po opelení sa zo samičích kvetov tvorí jednosemenná podlhovastá bobuľa - datľa. Je obalená tenkou blanou, pod ktorou je sladká, aromatická dužina, v zrelosti mäkká a jemne vláknitá. Datle sú oválne oranžové, červenohnedé alebo čiernohnedé bobule dlhé 2,5 až 7,5 cm. Väčšinou sa konzumujú bez lúpania, treba však dávať pozor na pomerne veľké semeno, ktoré sa nachádza v dužine. Datle, ktoré sa budú predávať aj so stopkou, sa odstrihnú aj so šľahúňom a narovnajú do debien. Pod ostatné druhy sa rozprestrú siete, palmou sa zatrasie a spadnuté zrelé plody zo sietí po prebraní putujú ďalej. Čerstvé nesušené datle sú taktiež jedlé. Datle sú po zbere preberané a vytriedené podľa obchodných tried a typu sušenia. Niektoré odrody sa nechávajú vysušiť na slnku alebo v špeciálnych sušiacich rúrach.
Nutričné hodnoty a iné využitie
Datle majú vysokú energetickú hodnotu, sú bohaté na vitamíny, bielkoviny, draslík i sacharidy. Nezvyšujú však hladinu glukózy v krvi, chránia pred upchávaním ciev a redukujú vznik srdcových chorôb. Slúžia ako zdravá náhrada sladkostí pre deti. Datle poskytujú širokú škálu základných živín a sú veľmi dobrým zdrojom draslíka v potrave. Cukornatosť zrelých datlí je asi 80 %, zvyšok tvoria proteíny, vlákniny a stopové prvky, vrátane bóru, kobaltu, medi, fluóru, horčíka, mangánu, selénu a zinku.
Z rastliny sa okrem plodov využívajú aj všetky ostatné časti. Napríklad listy na pletenie košov a podobne, drevo na výrobu člnov a pri zhotovení tradičných príbytkov. Zo semien sa získava olej využívaný v kozmetike a na výrobu mydiel. Okrem toho namočené semená slúžia ako krmivo pre zvieratá. Z palmy sa po narezaní získava miazga, z ktorej sa fermentáciou získava sirup, ktorý sa ďalej používa napríklad na výrobu vína. Varené mladé listy sa používajú ako zelenina a jedlé sú aj samičie kvety. Zmäkčené semená slúžia ako potrava pre dobytok, olej zo semien sa využíva v mydlárstve a kozmetike. Mladé listy sa využívajú ako zelenina, zo samčích kvetov sa páli pálenka. Z čerstvých prezretých plodov sa získava sladký sirup, takzvaný datľový med.