Pestovanie paradajok: Všetko, čo potrebujete vedieť

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie druhy plodovej zeleniny, ktoré pestuje prakticky každý záhradkár. Napriek ich popularite sa však občas objavia dôležité otázky týkajúce sa ich pestovania. Tento článok vám poskytne komplexné informácie od výberu odrody až po zber posledných plodov.

Typy paradajok a ich charakteristiky

Pri pestovaní paradajok je dôležité rozlišovať medzi dvoma základnými typmi rastu, ktoré si vyžadujú odlišnú starostlivosť:

• Kolíkové paradajky: Cieľom je zapestovať rastliny s rovnou a nerozvetvenou stonkou. Tieto paradajky sú pomerne vysoké a vyžadujú si postupne uväzovanie k pevnej a vysokej opore v podobe kolíka alebo špirálovej tyče.
• Kríčkové paradajky: U týchto odrôd sa nechá stonka rozvetviť. Sú o dosť nižšie a oporu vo všeobecnosti nepotrebujú.

Každý pestovateľ preferuje inú skupinu paradajok z rôznych dôvodov. Pre začiatočníkov sú často jednoduchšie na pestovanie kríčkové odrody, ktoré sa nemusia priväzovať ani vyštipovať.

Výhody domáceho pestovania sadeníc

Pestovanie sadeníc paradajok od semienka doma prináša niekoľko výhod:

• Možnosť výberu odrôd: Môžete si vypestovať presne tie odrody, ktoré si sami zvolíte, vrátane atraktívnych noviniek či starých odrôd, ktoré by ste v podobe predpestovaných sadeníc bežne nezohnali.
• Finančná výhodnosť: Predpestovanie zo semien sa oplatí najmä v prípade, keď plánujete pestovať väčšie množstvo rastlín.

Ak však plánujete vysadiť len niekoľko rastlín, celkom postačí zaobstarať si hotové zdravé sadeničky v prvej polovici mája. Zaujímavou alternatívou sú aj vrúbľované paradajky, ktoré môžu priniesť skoršiu a bohatšiu úrodu.

Výsev a predpestovanie sadeníc

Pri výseve paradajok sa netreba ponáhľať. Najlepším termínom je druhá polovica marca. Ešte aj z aprílových výsevov, kedy je už oveľa viac svetla, sa dá dočkať dobrej úrody.

Postup výsevu:

1. Semienka vysievajte v pravidelných rozstupoch do kvetináča alebo výsevnej nádoby.
2. Použite výsevný substrát a zasiajte do hĺbky približne 3 mm.
3. Výsevnú nádobu umiestnite na vnútorný okenný parapet alebo na iné svetlé miesto s teplotou okolo 25 °C.

Len čo paradajky vytvoria jeden alebo dva pravé listy, je najlepší čas na ich presadenie - pikírovanie do plastových či rašelinových kvetináčov. Mladé rastlinky vysaďte pokojne približne o tretinu hlbšie, než pôvodne rástli. Pri pikírovaní použite čerstvý substrát určený na výsev a množenie.

Výsadba sadeníc

Predpestované sadenice paradajok sa do skleníka alebo fóliovníka vysádzajú oveľa skôr ako na vonkajší záhon.

Výsadba do skleníka a fóliovníka

Zdravé a silné sadenice môžete do skleníka alebo fóliovníka vysadiť buď koncom apríla, alebo na začiatku mája. Steny z fólie, polykarbonátu alebo skla mladé rastliny ochránia pred nepriazňou počasia, ktoré býva v tomto období ešte stále vrtkavé.

Paradajky sú všeobecne teplomilné plodiny, ktorým chránené podmienky v skleníku alebo vo fóliovníku vyhovujú. Okrem toho tu nie sú vystavené opakovaným dažďom, čiže zmáčaniu listov, čo môže viesť k rozvoju hubových chorôb.

Výsadba na vonkajší záhon

Pre vonkajšiu výsadbu paradajok je ideálna druhá polovica mája, teda obdobie po „zamrznutých“. V teplom roku môžete aj trochu zariskovať a niekoľko sadeníc vysadiť aj koncom apríla.

Pri výsadbe paradajok do pôdy je dôležité:

• Namočiť koreňový bal sadenice do vody, do ktorej môžete primiešať mykoparazitickú hubu (Pythium oligandrum).
• Sadenice vysádzať mierne šikmo a hlbšie, než rástli v kvetináči - vytvoria si tak bohatší koreňový systém.
• Pripraviť jamku tak, aby bol koreňový bal maximálne desať centimetrov hlboko.
• Pri kolíkových paradajkách nezabudnúť pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme.
• Ak pôda ešte nie je dostatočne prehriata, oplatí sa dno hlbšej jamky vystlať čerstvo pokosenou trávou, ktorá produkuje teplo, a na ňu pridať vrstvu kompostu.
• Prípadne použiť len kvalitný vyzretý kompost.
• Do jamiek často pridávajú záhradkári aj podrvené vaječné škrupiny alebo trochu dreveného popola ako zdroj živín.
• Potom jamku výdatne poliať a po vsiaknutí vody môžete sadiť.

Správna hĺbka výsadby je kľúčová. Odporúča sa zahĺbená alebo šikmá výsadba približne o tretinu hlbšie, než boli pôvodne pestované, prípadne po prvé listy. Zo stonky totiž vyrastú nové korene, ktoré sa pripoja k zásobovaniu rastliny živinami aj vodou. Sadenice je možné vysadiť aj naležato.

Rozstupy závisia od pestovateľských podmienok i od vlastností danej odrody. Všeobecne sa pri kríčkových odrodách odporúča rozstup 50 × 60 cm, pri kolíkových 50 × 95 cm.

Pôda a hnojenie

Paradajky patria do skupiny zeleniny prvej trate, čiže do skupiny najnáročnejšej na živiny. Potrebujú dobre odvodnenú, kyprú pôdu bohatú na živiny.

• Príprava pôdy: Na jeseň je ideálne pôdu vyhnojiť hnojom, alternatívou je jarné zapracovanie väčšieho množstva kompostu do pôdy.
• Hnojenie: Paradajky vyžadujú vysoký pomer rýchlo prístupných živín. Môžete použiť špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča, pretože sa živiny z neho uvoľňujú nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti.
• pH pôdy: Ideálne je, ak pôda má hodnotu pH v rozmedzí 5,5 až 7, teda väčšina bežných pôd.

Nedostatok živín sa môže prejaviť rôznymi problémami. Napríklad, čierne prepadnuté škvrny na spodnej časti plodu zvyčajne znamenajú nedostatok vápnika v pôde. Pri výskyte pôdu aktuálne vyhnojte hnojivom s vysokým podielom vápnika. Dobrým riešením je tiež zálievka pôdy s prídavkom drevného popola.

Starostlivosť počas rastu

Správna starostlivosť počas rastu je kľúčom k bohatej úrode.

Zálievka

Zálievka má byť výdatná. Je lepšie pôdu zaliať poriadnou dávkou vody, aby sa dostala hlbšie do pôdy, ako ju každý deň len ľahko zmočiť. V prípade paradajok v nádobách je vhodné umiestniť ich napríklad pod presah strechy, aby dážď nezmámal listy - tým znížite riziko napadnutia plesňou rajčiakovou. Dávajte pozor, aby voda nestekala na listy, pretože na vlhkých listoch sa dobre darí plesniam.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok je dôležité dbať na dostatočné zalievanie, ale zároveň sú ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.

Opora a uväzovanie

Oporu v podobe kolíka alebo tyče je ideálne dať k paradajkám hneď pri výsadbe a stonku k nej postupne uväzovať. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.

Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať. Pri kolíkových paradajkách sa zvyčajne vysádzajú dve až tri sadenice na jeden štvorcový meter.

Zaštipovanie a odstraňovanie listov

Vylamovanie zálistkov sa vykonáva iba pri kolíkových odrodách, pri kríčkových sa bočné výhony ponechávajú. Zaštipovanie pomáha rastline sústrediť energiu na tvorbu plodov namiesto zbytočného rastu listov. Odstraňujú sa tzv. zálistky - malé výhonky, ktoré vyrastajú v pazuchách medzi hlavným stonkom a listom. Ideálne je vyštipovať zálistky vtedy, keď sú ešte malé, približne 3 - 5 cm dlhé. Jednoducho ich prstami jemne odlomte do strany. Pri väčších výhonkoch môžete použiť nožnice.

Listy spodných poschodí postupne slabnú a žltnú, je teda výhodné ich postupne, ako rastlina rastie, odstrihávať. Slabé či mŕtve pletivá sú totiž náchylnejšie na napadnutie chorobami. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie, čo je dôležité predovšetkým pri mäsitých odrodách s gigantickými plodmi. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou.

V auguste (približne 4 - 6 týždňov pred očakávanými prvými mrazmi) možno rastline zaštipnúť aj vrchol.

Mulčovanie

Mulčovanie záhona s paradajkami je výhodné nielen z dôvodu obmedzenia klíčenia burín, ale aj pre zníženie potreby zálievky. Dobrou voľbou zvlášť v chladnejších oblastiach je hnedá alebo čierna netkaná textília, pretože pôdu aj ohrieva. Naopak, svetlé organické mulče v podaní drevitej vlny či slamy dokážu brániť prehrievaniu koreňového systému. Prednosťou organických mulčov je ich postupné rozkladanie a obohacovanie pôdy o živiny. Avšak pozor, v prípade drevitej vlny i slamy počítajte s nutnosťou prihnojenia pôdy dusíkatým hnojivom. Pri ich rozklade totiž dochádza k dočasnej spotrebe dusíka baktériami. Textíliu je nutné na záhon umiestniť pred výsadbou, prírodný mulč rozmiestnite až po výsadbe. Počítajte s tým, že ho bude nutné do konca sezóny priebežne dopĺňať.

Susedné rastliny

Vhodným susedom pre paradajky je zeler, petržlen či bazalka. Súvislé a jedlé pokrytie pôdy pod rajčinami sa podarí vytvoriť májovým výsevom novozélandského špenátu. Zemiaky by sa naopak mali držať ďalej. Zemiaky napadnuté plesňou často infikujú susedné paradajky.

Choroby a škodcovia

Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležitá prevencia.

Prevencia

• Nepestujte paradajky na rovnakom mieste a ani blízko zemiakov.
• Dodržte odporúčané rozstupy a pri kolíkových odrodách vylamujte zálistky, tak ostane porast vzdušný.
• Nezabudnite na dostatočné vetranie skleníkov a fóliovníkov, aby sa znížilo riziko rozvoja plesní a aby sa zároveň opeľovali kvety.
• Pri pestovaní v skleníku zabezpečte dostatočné vetranie, najlepšie denne, aby ste zabránili nadmernej vlhkosti.

Bežné choroby

• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Dôležitý je čo najskorší zásah, choroba dokáže už za niekoľko dní zničiť veľké množstvo rastlín. Chemické postreky chorobu dokážu zastaviť, používajte ich podľa návodu. Dostupné sú aj prípravky s obsahom priaznivých baktérií či húb, napr. Alginure, Altella či Novaferm Sirius. Účinné sú aj prostriedky na báze bylinných výluhov.
• Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok, predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
• Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
• Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Bežní škodcovia

• Bzdocha zeleninová (Nezara viridula): Nebezpečný škodca, ktorý škodí cicaním a má niekoľko generácií do roka. Proti nim použite prírodný postrek NeemAzal T/S, z chemických je vhodný napríklad Karate Zeon 5CS.
• Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov napáda aj paradajky a baklažány. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
• Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Vošky: Extrémne sa premnožia v krátkom čase, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Problémy pri pestovaní

• Praskanie plodov: Plody väčšinou praskajú pri nárazovej zálievke alebo náhlom a výdatnom daždi po období sucha. Vtedy praskne akákoľvek odroda. Niektoré odrody sú však proti praskaniu odolnejšie, napríklad ‘Tica’, ‘Trixi’, ‘Divoké červené’, ‘Bejbino’, ‘Torino’, ‘Parto’ a ‘Tipo’.
• Hnednutie plodov: Zvyčajne ide o fyziologickú poruchu, ktorá sa vyskytuje vplyvom stresových podmienok pri pestovaní, napríklad vo vysokých horúčavách. Tieto časti paradajok stačí vykrojiť a zvyšok inak zdravého plodu skonzumovať. Niektoré odrody sú na to náchylnejšie.
• Krútenie listov: Niekedy sa listy krútia z dôvodu nedostatku vody alebo pri výkyvoch teplôt. Keď sa však krútia smerom nahor a sú aj deformované, môže ísť o napadnutie parazitom stolbur.
• Znížená úroda v skleníku: Skleník aj fóliovník je nutné vetrať, aby sa znížilo riziko rozvoja plesní a aby sa zároveň opeľovali kvety. Nedostatočné opelenie môže byť za zníženú tvorbu plodov.

Využitie paradajok

• Kečup: Hoci kečup vyrobíte takmer zo všetkých odrôd, na tento účel sa najlepšie hodia plody z kríčkových odrôd. Výborná je napríklad odroda ‘Šejk’, ktorá v plodoch obsahuje vysoký podiel lykopénu.
• Sušenie: Hoci sa dajú sušiť takmer všetky odrody, najlepšie sa sušia hlavne mäsité odrody s hutnou dužinou a menším obsahom vody.

Plody je nutné zbaviť stopiek, umyť, zľahka osušiť, nakrájať na polovičky alebo väčšie plody na plátky hrubé približne 1,5 cm.

Odrody paradajok

Paleta odrôd paradajok je veľmi široká a líšia sa nielen chuťou, ale aj obsahom vody a hustotou dužiny. Zatiaľ čo žlté paradajky vám môžu pripadať viac sladké, zelené skôr kyslejšie.

• Vysoké odrody: Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
• Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody ‘Toro F1’ a ‘Start S F1’.
• Skoré odrody s veľkými plodmi: Sú napr. ‘Torino F1’ (plody nepraskajú) alebo ‘San Marzano Gigante 3’ s oválnymi plodmi.
• Poloskoré odrody s obrími plodmi: Nazývané aj paradajky býčie srdce, patrí napr. ‘Oxheart’, ‘Beefmaster VFN F1’, ‘Homestead’ či ‘Yellow Gazi Ribbet F1’ so žltými plodmi.
• Kríčkové odrody (nízke): Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. ‘Tumbling Tom Red’ (červené) a ‘Tumbling Tom Yellow’ (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
• Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi: Sú ‘Minigold’ so žltými plodmi a ‘Rubinek’.
• Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi: Sú ‘Šejk’, ‘Orbit’ a ‘Diana’ (odolná voči plesni).
• Poloskoré odrody s väčšími plodmi: Do cca. 130 g patrí napr. ‘Autor’.

Populárne odrody pre domáce pestovanie sú napr. ‘Stupické skoré’, ‘Tornado F1’ alebo ‘San Marzano’.

Pestovanie na balkóne a terase

Pestovanie paradajok na balkóne alebo na terase v kvetináčoch je pomerne obľúbené. Veľa práce ušetrí samozavlažovací kvetináč. Na tento účel sa výborne hodia hlavne miniatúrne odrody.

• Veľkosť nádoby: Vysokým odrodám je nutné dopriať väčšie nádoby, minimálne 30 litrov na jednu rastlinu. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby.
• Substrát: Na výsadbu zvoľte dostatočne veľký hrantík alebo črepník vhodný na pestovanie paradajok, ideálne s drenážnymi otvormi. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm (štrk, keramické črepy, polystyrén). Použite priepustný záhradný substrát s dostatkom živín.
• Stanovište: Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne.

Získavanie semien

Semená získate len z pôvodných nehybridných odrôd (hybridy sú označené „F1“). Podmienkou je dobre vyzretý plod.

Postup získavania semien:

1. Plod nechajte po zbere niekoľko dní postáť na teplom mieste, potom ho rozrežte.
2. Semená vyberte spolu so šťavou, avšak bez dužiny.
3. Šťavu nechajte do druhého dňa kvasiť, potom ju vylejte cez sito a semienka prepláchnite vodou.
4. Prepláchnuté osivo dajte znova do pohára a zalejte vodou.
5. Kvalitné semená klesnú na dno, nekvalitné plávajú na hladine.
6. Po prebratí semienka rozprestrite na pijavý papier a nechajte vysušiť.

Čo s rastlinami na konci sezóny?

Aj zelené plody stihnú na mieste s teplotou okolo 20 °C dozrieť. Ostrihajte ich spolu so stonkami a zaveste na tyč niekde v interiéri, prípadne ich dajte do debničky či na tácku a tú položte vnútri za okno.

Paradajky sa neodporúča kompostovať, pretože bývajú často hostiteľom plesní aj škodcov. Je vhodné ich spáliť v záhradnom ohnisku, pričom popol je možné kompostovať.

tags: #ako #pestovat #paradajky #odrody #terion