Pestovanie pieprovca: Komplexný sprievodca

Hľadáte rady pre začiatočníkov, ako pestovať izbové rastliny, alebo sa zaujímate o pestovanie pieprovca? Naša poradňa Vám prináša práve to, čo hľadáte. Aj keď sa to môže zdať náročné, pestovanie izbových rastlín nemusí byť vôbec zložité. Stačí kúpiť správne priesady a hnojivo na priesady, pridať pár našich rád a o pár mesiacov budete plnohodnotný záhradkár.

Skúšanie a chyby sú základnou zložkou procesu učenia a trpezlivosť je skutočne mocným kľúčom. Tento sprievodca vám poskytne základné zásady pre správne sadenie rastlín a pomôže vám využiť potenciál vášho pestovateľského úsilia.

Úvod k pestovaniu pieprovca

Pieprovec (rod Peperomia) sa u nás pestuje ako okrasná izbová rastlina, ktorá môže mať mnoho podôb, pretože ho existuje nespočetné množstvo druhov (cca 1 000 druhov). Prišla k nám až z ďalekej Amazónie, kde rastie úplne voľne v tropickom pralese, v rozsiahlych kobercoch. Pestovanie pieprovca nie je nijako zložité a vďaka svojmu peknému vzhľadu s drobnými kvietkami patrí u nás k tým najobľúbenejším izbovým rastlinám.

Optimálne podmienky pre rast pieprovca

Zálievka

Pieprovec zalievajte mäkkou, odstátou vodou izbovej teploty. Dávajte pozor na premokrenie pôdy, ktoré môže spôsobiť problémy. Je dôležité overiť požiadavky na zavlažovanie každej pestovanej rastliny. Nezabúdajte, že korene vyžadujú prístup k vode a nie listy. Postrekovanie listov je nesprávnym použitím vody a môže zvýšiť rozsah ochorenia.

Vlhkosť vzduchu

Častou príčinou výskytu chorôb a škodcov pieprovcov sú základné pestovateľské chyby, ako napríklad príliš suchý vzduch. Ak má pieprovec málo zálievky a príliš suchý vzduch, musíte zvýšiť vzdušnú vlhkosť. Príliš málo vlhkosti spôsobí, že vaše rastliny zomrú od smädu. Na druhej strane, príliš vysoká vlhkosť môže viesť k voľne žijúcim plesniam, sneti a chrobákom.

Svetlo

Rastliny reagujú iným spôsobom na intenzitu a rozsah svetla. S rozvojom a rastom počtu listov rastie i dopyt po svetle. Väčšina svetla, ktoré využívajú rastliny, je vo viditeľnej svetelnej škále. Červené a modré svetlo sú vlnové dĺžky svetla, ktoré sa najviac používajú pri fotosyntéze. Sú to zložky bieleho svetla alebo slnečného svetla. Doplnenie svetiel na pestovanie je najlepšou alternatívou, ak máte k dispozícii len slabé prirodzené svetlo. Použitie svetla na pestovanie predlžuje denné obdobie, čo je veľmi prospešné. Fluorescenčné osvetlenie sa bežne používa v skleníkoch, alebo v domácnostiach vtedy, keď je dostupné iba slabé prirodzené svetlo.

Pôda a hnojenie

Pri výbere zeminy pre pestovanie pieprovca sa odporúča viacúčelová zemina s vyšším obsahom kompostu. Ak ste v pestovaní noví, odporúčame vyrobiť si menovky pre vaše sadeničky, aby ste pri rozmiestňovaní im vedeli dať správne miesto. Kontrola substrátu je dôležitá, ale zahŕňa aj niektoré ďalšie problémy. Okrem základov občasného kombinovania kompostu a hnojiva si pri príprave zmesi premyslite aplikovanie miešania pôdnych zmesí.

Pre rastliny je výhodnejšie, ak použijete tyčinkové hnojivá alebo granulované hnojivá s postupným uvoľňovaním. Hnojivo však musí byť vhodne použité a položené na vlhký substrát. Mladé, práve vysadené rastliny do nového substrátu sa prvý mesiac hnojiť nemusia. Neskôr, keď sa už začínajú vyvíjať kvetné puky, je vhodné použiť tyčinkové hnojivo alebo kvapalné hnojivo.

Predpestovanie a presádzanie

Existuje mnoho spôsobov, ako si môžete vypestovať sadenice. Pre predpestovanie priesad, ktoré sa umiestňujú na tzv. pestovateľské tácky, platí, že ak ste si vybrali viacero typov zeleniny na sadenie, nekupujte zeminu podľa druhu rastlín, ale viacúčelovú zeminu s vyšším obsahom kompostu. Zavlažovanie priesad je dôležité. Vyberte si takú nádobu, ktorá má zo spodu diery (otvory).

Semená na klíčenie zväčša potrebujú 16 až 20°C. Teplotu cca 20 až 23°C vyžadujú skôr letničky. Hĺbka výsevu závisí od veľkosti semien. Drobné a malé semienka vysievajte rovnomerne a na povrch. Napríklad okrasné trávy alebo trvalky sa nezasypávajú, iba zatlačia do povrchu pôdy. Pri zalievaní ich zakryte servítkou, aby ste ich nevyplavili. Menej je viac. Určite nechcete, aby vaše rastlinky bojovali medzi sebou.

Problémy a ich riešenia

Bežné pestovateľské chyby

Možno si to bude vopred vyžadovať trochu praxe, aby ste sa nedopustili jednej z týchto bežných chýb pri pestovaní izbových rastlín. Jedna z významných chýb, ktorú robia neskúsení záhradníci, je vynechanie pravidelného pozorovania rastlín. Nadmerné alebo nedostatočné zavlažovanie môže spôsobiť rastlinám problémy. Stáva sa to, keď sa zavlažuje príliš často a pôda nemá možnosť uschnúť.

Škodcovia a choroby

Príjemné, vlhké prostredie a bohaté rastlinstvo sú atraktívnym a stabilným biotopom pre rast škodcov. Každý pozná vošky. Tento jemne sfarbený hmyz s krehkým telom vypĺňa listy vašich milovaných a vzácnych rastlín. Pozrite sa na dno listov, kde sa vošky najradšej zhromažďujú. Príliš vysoká vlhkosť môže spôsobiť, že vo vašom prostredí budú voľne žijúce plesne, sneť a chrobáky. Pre kontrolu a reguláciu rôznych škodcov je potrebná čistota.

Moderné metódy pestovania pieprovca

Hydroponické pestovanie

Počuli ste už o pestovaní rastlín bez pôdy? Reč je o hydroponickom pestovaní rastlín, skrátene hydropónii. Znie to ako hotová veda, ale v skutočnosti sa jedná o pomerne jednoduchý systém. Moderné hydroponické pestovanie spoznáte už na prvý pohľad. Vyzerá ako klasický črepník vybavený hladinomerom, ktorý vytŕča z hlinených guľôčok.

Rastlina nerastie v pôde, ale v keramzite. Keďže rastliny prijímajú živiny rozpustené vo vode, zemina je pre ne v podstate nepotrebná. Rozlišujeme dva základné typy hydroponických systémov:

• Otvorený systém: K rastlinám priteká stále nová voda a pôvodný roztok sa spotrebováva alebo odteká preč.
• Uzavretý alebo recirkulačný systém: Živný roztok nie je odvádzaný, ale zhromažďuje sa a privádza k rastlinám opakovane.

Základy hydroponického pestovania položili už starí Egypťania. Zakladateľmi modernej hydropónie sú nemeckí botanikovia Julius von Sachs a Wilhelm Knop, ktorí sa pestovaním rastlín bez pôdy zaoberali v 60. až 70. rokoch 19. storočia.

Okrem komerčného využitia pri veľkopestovaní ovocia, zeleniny a bylín, sa hydropónia teší čoraz väčšej obľube aj v domácnostiach. Rastliny pri správnom postupe rastú veľmi rýchlo a bujne, pestovanie je ľahké a zásoba vody rastlinám vydrží aj počas kratšej dovolenky. V domácom prostredí môžeme začať hydroponickým pestovaním rastlín, ktoré nie sú príliš náročné na starostlivosť. Ideálnou voľbou môže byť vaša obľúbená izbovka.

Materiály a komponenty pre hydropóniu

• Keramzit: Je špeciálny materiál, ktorý nenájdeme v prírode. Vyrába sa z ílu a má hnedočervenú až hnedú farbu. Keramzitové granule slúžia v hydroponickom systéme ako náhrada bežného substrátu.
• Voda a živiny: Rastliny síce nevyžijú z čistej vody, no potrebujú dostatok vlahy. Tá slúži na prenesenie živín ku koreňom. V závislosti od potrieb jednotlivých druhov sa zvyčajne strieda zálievka živného roztoku so zálievkou vody. Je dôležité, aby mala voda správnu teplotu a pH. Voda priamo z kohútika je príliš tvrdá, obsahuje minerály a chlór, ktorý nie je vhodný na pestovanie rastlín. Zalievanie príliš tvrdou vodou spôsobuje na keramzite biely povlak. Pred poliatím rastliny sa odporúča nechať klesnúť guličku na vodoznaku na minimum, aby sa spotrebovala existujúca voda a aby korene nezačali hniť. Rastlinu je vhodné cca 1 až 2x mesačne prepláchnuť čistou vodou, aby z média vytiekli odpadové látky a zvyšky rozpadajúcich sa koreňov.
• Hnojivá: Keďže hydroponický substrát neobsahuje žiadne živiny, musíme ich rastline dodať prostredníctvom hnojív. Pre uzavretý systém pestovania izbových rastlín v keramzite môžeme použiť kvalitné tekuté hnojivá bez balastných látok a pri každej zálievke zalievať slabým roztokom 0,02 %.
• Nádoby: Nádoby na hydroponické pestovanie rastliny môžu byť z akéhokoľvek nepriepustného materiálu, ktorý nehrdzavie. Sklo ani priehľadný plast nie sú príliš vhodné, pretože koreňom nevyhovuje veľa svetla. Vnútorná nádoba musí mať diery na dne aj po stranách (pripomína košík). Ideálna je tzv. kultúrna nádoba, ktorá má okrem otvorov na prechod vody aj miesto na uchytenie hladinomera. Vonkajšia nádoba slúži ako zásobáreň živného roztoku. Kvôli meraniu hladiny vody je veľmi dôležité, aby mala rovné dno.
• Hladinomer: Jednoducho ukazuje stav živného roztoku (hladinu vody v nádobe). Výrazne uľahčuje polievanie. Pri nákupe sa zamerajte špeciálne na hladinomery pre hydroponické pestovanie.

Prechod na hydropóniu

Zvoľte si rastlinu, ktorú chcete „previesť” do hydropónie. Vyberte ju z kvetináča a odstráňte z koreňov všetok substrát. Následne pod tečúcou vodou jemne očistite korene od zvyškov všetkej zeminy. Rastlinu s čistými koreňmi umiestnite cca na 7-14 dní do čistej vody. Po 14 dňoch si pripravte médium (keramzit), nádoby a hladinomer. Keramzit prepláchnite vodou, odstránite tak prípadné nečistoty.

Do vnútornej nádoby nasypte keramzit do výšky, kde končia spodné otvory na prietok vody. Potom stačí už len nasadiť vodoznak do otvoru v nádobe, celú rastlinu prepláchnuť vodou a položiť do vonkajšieho vodotesného kvetináča. Aj ten zaplníme hydroponickým substrátom tak, aby hrany vnútornej nádoby nebolo vidno. Ak si zvolíme tuhé hydroponické hnojivo, pri výsadbe novej hydroponickej rastliny ho vysypeme na dno obalového kvetináča. Ak prihnojujeme už vysadenú rastlinu, hnojivo nasypeme zvrchu na substrát. Posledným krokom je doliatie vody. Ryska vodoznaku ukáže, koľko vody potrebujeme doliať.

Presádzanie rastlín zo zeminy do hydropónie je zvyčajne úspešné. Ideálne ale je, ak budeme rastliny hydroponicky pestovať už od začiatku, teda od čo najmladších priesad. Nakúpiť sa dajú aj vopred predpestované hydroponické sadenice v kultúrnych nádobách.

Výhody hydroponického pestovania sú, že rastliny takmer vôbec netreba presádzať. Pokiaľ rastliny prerastú svoje nádoby, môžeme ich presunúť do väčších. Hydroponický substrát však netreba vymieňať. Vďaka tomu dochádza k menšej manipulácii s koreňmi rastliny, pričom existuje menšia šanca, že ich poškodíme. Výnimkou je len prípad, kedy rastlina trpí nejakým ochorením, v keramzite sa objavil vodný kameň alebo riasy.

Pestovanie v samozavlažovacích nádobách

Samozavlažovacie kvetináče sa používajú od roku 1980. Používaním sa však zistilo, že nie všetkým rastlinám vyhovuje množstvo vody ku množstvu substrátu, a preto prechádzali zmenami, až nakoniec vznikli nádoby, ktoré vo väčšine prípadov naozaj plnia účel a spokojne môžete odísť aj na 5 dní mimo domova. Ako doplnok môže byť hladinomer.

V zásade platí, že aj samozavlažovacia nádoba môže byť podpriemerná alebo s vynikajúcimi vlastnosťami, ktoré naozaj ovplyvňujú samotný rast a prosperovanie rastlín. Obyčajné samozavlažovacie nádoby sú zložené z podmiská, do ktorej sa leje voda, a samotnej výsadbovej nádoby, v ktorej je substrát a vysadené rastliny. Kvalitnejšie nádoby majú okrem dvoch častí kvalitné knoty, ktoré absorbujú vodu a tým ju privádzajú ku koreňom rastliny.

Doba, počas ktorej balkónové rastliny vydržia bez zásahu na jedno doplnenie vody do zásobnej časti nádoby, závisí od orientácie voči svetovým stranám, druhového zloženia rastlín vo vysadenej nádobe, od počasia, typu nádoby a veľkosti. Všeobecne platí, že rastliny, ktoré čerstvo vysadíte do samozavlažovacej nádoby, musíte zo začiatku zalievať zhora.

Dobrý substrát je tiež podmienkou úspešného pestovania rastlín v týchto nádobách. Mnohé substráty sú ľahké, nevsiakavé. Je nutné používať kvalitné substráty, najlepšie priamo určené pre pestovanie balkónoviek. Mnohé už obsahujú aj hnojivá s postupným uvoľňovaním. Aj domáci zmiešaný záhradný substrát s kompostom a rašelinou je vhodný.

Pre interiérové rastliny sú samozrejme tiež samozavlažovacie nádoby. Niektoré sú naozaj zaujímavé a dizajnové, dostupné v rôznych veľkostiach a farebných prevedeniach. Fungujú na rovnakom princípe. Skladajú sa z 2 nádob, kde jedna tvorí vnútro nádoby pre rastlinu a substrát v dolnej časti s knôtom a vonkajší obal je práve ten dizajnový. Obyčajne bývajú vybavené aj hladinomerom a nalievacím otvorom.

TIP: Ďalšou zaujímavou možnosťou pestovania rastlín v exteriéroch sú závesné kvetinové tašky a tuby.

tags: #ako #pestovat #pieprovnik