Komplexný Sprievodca Pestovaním Ríbezlí

Ríbezle (Ribes spp.) sú obľúbeným kríkovým ovocím, ceneným pre svoju výživovú hodnotu, chuť a relatívnu nenáročnosť na pestovanie. Ríbezle patria vďaka svojej nenáročnosti a pestrým možnostiam spracovania medzi najpestovanejšie ovocné druhy. Jednotlivé kultivary ríbezlí boli vypestované z väčšieho počtu botanických druhov rodu Ribes.

Typy Ríbezlí a Ich Vlastnosti

Pomologicky sa kultivary ríbezlí rozdeľujú podľa farby plodov na červenoplodé, bieloplodé a čiernoplodé. Každý druh má svoje jedinečné vlastnosti a chuť.

Základné Farebné Varianty

• Červené ríbezle (Ribes rubrum): Tento druh je najobľúbenejší pre svoju osviežujúcu, kyslastú chuť. Sú skvelé na prípravu džemov, štiav a omáčok. Ich zrelosť je podľa odrody od začiatku júna až do konca augusta/začiatku septembra. Plody bývajú skôr kyslejšie.
• Čierne ríbezle (Ribes nigrum): Čierne ríbezle majú silnú, intenzívnu chuť a sú bohaté na vitamín C. Používajú sa na výrobu sirupov, džemov a likérov. Dozrievajú zhruba od druhého júlového týždňa do polovice augusta.
• Biele ríbezle (Ribes sativum): Biele ríbezle sú menej známe, ale majú jemnejšiu chuť v porovnaní s červenými ríbezľami. Sú vhodné na konzumáciu čerstvé alebo na výrobu jemných dezertov a štiav. Dozrievajú neskôr, v období od polovice júla.

Výživová Hodnota Ríbezlí

Ríbezľa je cenená pre svoje vynikajúce plody, ktoré sú bohaté na vitamín C, vitamín K, vlákninu a antioxidanty. Tieto látky prispievajú k posilneniu imunitného systému a celkovému zdraviu. Čierne ríbezle patria medzi ovocné druhy s vysokým obsahom vitamínu C a esenciálnych minerálov. Už päťdesiat gramov čerstvých plodov alebo sedemdesiatpäť gramov čerstvej šťavy z čiernych ríbezlí, prípadne šesťdesiat gramov mrazených bobúľ, dodá organizmu odporúčanú dennú dávku vitamínu C.

Čierne ríbezle majú najvyšší podiel vlákniny zo všetkých druhov ovocia, v priemere 4 %. Listy obsahujú asi 0,75 % silíc. Celkový obsah cukrov sa pohybuje medzi 2,5 až 10 %, pričom je rozhodujúci obsah vysoko hodnotných monosacharidov (glukózy, fruktózy). Z polysacharidov je veľmi cenný výskyt pektínov, celulózy a škrobu. Plody majú nízku kalorickú hodnotu, pretože obsah glycidu, tuku a dusíkatých látok je nízky. Priemerný obsah tukov v čiernych ríbezliach sa pohybuje od 0,5 do 1,7 %, bielkovín od 0,9 do 1,9 %. Pre spracovanie je dôležitý obsah trieslovín, ktorý sa pri čiernych ríbezliach pohybuje v rozpätí od 0,42 do 0,8 %.

Výber a Príprava Stanoviska

Klimatické Požiadavky

Ríbezle sa vysádzajú tam, kde nie je nebezpečenstvo neskorých jarných mrazíkov. Vysokú vzdušnú vlhkosť si vyžadujú najmä v období kvitnutia. Červené a biele ríbezle sa lepšie daria vo vyšších polohách, kde je dostatok vlahy a priemerná ročná teplota 6 až 8 °C. Znášajú aj čiastočne zatienené stanovištia. Čierne ríbezle sú naopak náročné na úplné osvetlenie a najlepšie sa daria v nížinatých bezmrazových polohách maximálne do 350 m n. m. s priemernou ročnou teplotou 7 až 9 °C. Čiernym ríbezliam vyhovujú polohy do 350 m n.m., výnimočne aj vyššie. Najvhodnejšie sú lokality chránené pred silnými vetrami a sklon terénu by nemal byť väčší ako 8 až 10 °.

Pôdne Podmienky

Ríbezľa ako plytko sa zakoreňujúci druh si vyžaduje ornicu bohato zásobenú humusom s vysokou biologickou činnosťou. Ríbezľa si vyžaduje hlboké, hlinité, piesočnatohlinité až hlinitopiesočnaté, primerane vlhké pôdy zásobené humusom s mierne kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou. Veľmi vápenaté pôdy sú nevhodné, pretože na nich ríbezle trpia chlorózou.

Červené a biele ríbezle si vyžadujú ťažšie pôdy, dobre zásobené vlahou so slabo kyslou reakciou. Čierne ríbezle znesú aj menej vlhké, ale záhrevné pôdy s neutrálnou a slabo alkalickou reakciou. Čierne ríbezle sú na pôdnu vlahu menej náročné, dobre sa im darí aj na ľahších, ale humóznych pôdach. Najvhodnejšia je mierne kyslá pôdna reakcia. Ríbezle sú náročnejšie na zásobu humusu v pôde (obzvlášť čierne odrody).

Pred výsadbou je vhodné pôdu prekypriť a obohatiť kompostom alebo organickým hnojivom, čím zabezpečíte dostatok živín pre rastliny. Po zbere predplodiny pôdu zrýľujeme a súčasne do nej zapracujeme 200 - 300 kg maštaľného hnoja alebo kompostu na 100 m². Najvhodnejšie predplodiny sú okopaniny a strukoviny.

Rozmnožovanie Ríbezlí

Väčšinu kultivarov ríbezlí rozmnožujeme vegetatívne, a to buď drevitými, alebo mäkkými zelenými odrezkami. Ríbezľu možno rozmnožovať aj rezne, ktoré sa odoberajú na jar alebo na jeseň.

Rozmnožovanie Drevitými Odrezkami

Na jarné rozmnožovanie odrezkami odoberáme od novembra do februára z jednoročných výhonov asi 0,2 m dlhé odrezky so 4-5 púčikmi. Odrezky založíme vo zväzkoch do mierne vlhkého riečneho piesku a uložíme v pivnici. Skoro na jar ich napicháme do záhonu s ľahšou humusovou piesočnatou pôdou s prídavkom rašeliny. Picháme ich mierne šikmo tak, aby horný púčik bol nad zemou. Odrezkovaním môžeme rozmnožovať aj v septembri.

Rozmnožovanie Potápaním

Ak chceme rozmnožovať potápaním, rok pred rozmnožovaním na materskej rastline zrežeme výhony asi 50 mm nad zemou a pôdu okolo nej dobre pohnojíme. Na jar budúceho roku o tretinu skrátime 5-10 nových silných výhonov, lúčovite ich rozložíme okolo kra a háčikmi ich pripevníme k zemi. Len čo letorasty, ktoré vyrástli z púčikov, dosiahnu 0,25 m, postupne ich prihrnieme kyprou zeminou, aby sa zakorenili. Po skončení vegetačného obdobia zakorenené výhony oddelíme a zaškôlkujeme.

Výsadba Ríbezlí

Forma Pestovania

Ríbezľu je najvhodnejšie pestovať ako ker. V tomto tvare sa ľahko zmladzuje a dlhšie vydrží na stanovišti (v dobrých podmienkach a pri dobrom ošetrovaní až 40 rokov). Ríbezle pestujeme v záhradách v kríčkovej a stromčekovej forme. Stromčekové ríbezle sú naštepené na kmienku, čo umožňuje ľahší prístup k plodom a estetickejší vzhľad. Stromčekové ríbezle možno pestovať aj v tvare ovocných stien.

Kedy a Ako Sadiť

Najlepší čas na výsadbu ríbezlí je na jeseň (pred príchodom prvých mrazov) alebo na jar (po posledných mrazoch). Od okamihu výsadby do začiatku mrazov musia uplynúť najmenej 2 mesiace, inak existuje veľmi vysoké riziko, že sa rastlina nebude môcť prispôsobiť novému miestu a v zime odumrie. Ríbezle pučia skoro na jar, preto silné 1-2-ročné sadenice vysádzame na jeseň.

Pred sadením je dôležité skrátenie korienkov o asi 1/3. Sadenice vysádzajte hlbšie do pôdy tak, aby boli korene dostatočne zakryté, čo pomôže kríku vytvoriť silné koreňové systémy. Vysádzame ich do jamiek s priemerom aj s hĺbkou 0,4 m (štandardná veľkosť výsadbovej jamy je 0,5 m v priemere), a to tak hlboko, aby sadenec bol asi o 50 mm hlbšie, ako rástol v škôlke. To umožní, aby všetky výhony boli dole prihrnuté zemou a mohli vytvoriť vlastné korene, čím sa neskôr uľahčí zmladzovanie krov. Pri výsadbe riadne prekorenených kontajnerovaných stromčekov či kríkov je možné sadiť v priebehu vegetácie.

Pôda odstránená z jamy sa zmieša s humusom, pre ďalšiu nutričnú hodnotu sa do jej zloženia pridáva superfosfát a síran draselný. Pri vysádzaní dáme do jamiek dobre uležaný kompost. K sadencom vysádzaným na jeseň prihrnieme kopček zeme, ktorý na jar rozhrnieme a výhony skrátime na 2-3 púčiky, aby sa vytvorili silné výhony. Pri stromčekových ríbezliach nezabudneme na oporu kmienka.

Rozostupy Pri Výsadbe

• Kríkové ríbezle: Vysádzame do radov vzdialených od seba 3 m (pri bielych a menej vzrastných aj 2 m), v radoch vo vzdialenosti 1,5-2 m (červené a biele) až 2-3 m (čierne). Všeobecne sa odporúčajú rozostupy 1,2-1,5 metra medzi kríkmi, ale aj 2,5-3m x 1-2m podľa odrody.
• Pásový spôsob pestovania: Menej vzrastné kultivary sa vysádzajú vo vzdialenosti 1 m, vzrastnejšie 1,5 m od seba.
• Pestovanie na drôtoch: Rastliny sa vyväzujú v radoch vo vzdialenosti 1 m od seba. Vhodné sú najmä kultivary s menej pevným vzrastom.

Starostlivosť o Ríbezle

Pre zdravý rast a bohatú úrodu ríbezlí je kľúčová pravidelná starostlivosť, ktorá zahŕňa zálievku, hnojenie a rez. Ríbezle sú samoopelivé, takže na produkciu ovocia nie sú potrebné viaceré rastliny.

Zálievka

Ríbezle potrebujú pravidelnú a vyváženú zálievku, najmä počas suchších období, aby zabezpečili vlhkosť pre plody. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Najvyššie nároky na vlahu má ríbezľa čierna v čase intenzívneho rastu letorastov, kvitnutia, nasadzovania a dozrievania bobúľ. Usadené rastliny vo všeobecnosti nepotrebujú zalievanie, s výnimkou dlhých období sucha. Ríbezle v nádobách potrebujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia - v horúcom počasí dokonca aj denne. Zvýšenú pozornosť zálievke venujeme v čase zakoreňovania a pri príliš vysokých teplotách.

Hnojenie

Na začiatku vegetačného obdobia (na jar) pridajte okolo kríkov kompost alebo organické hnojivo, čo podporí silný rast. Ríbezle v záhrade hnojte raz ročne, zvyčajne na jar. Použite hnojivo bohaté na draslík. Rozsypte jeden a pol hrste na meter štvorcový okolo základne rastliny. Ako prírodné hnojivo môžete použiť hnojivo na báze morských rias. Ak pestujeme ríbezle v ťažšej pôde, hnojíme skôr na jeseň, pri pestovaní v ľahších pôdach hnojíme naopak na jar. Ríbezle v nádobách aplikujte všeobecné tekuté hnojivo každých štrnásť dní od konca zimy do skorej jari. Môžete tiež použiť tekuté hnojivo s vysokým obsahom draslíka v lete, keď rastliny kvitnú a rodia.

Rez Ríbezlí

Pravidelný rez je dôležitý pre zdravie ríbezlí a pre bohatú úrodu. Ríbezle by sa mali strihať pravidelne, aby si udržali dobrý tvar a priniesli čo najlepšiu úrodu.

Prvý rok po výsadbe

Nadzemnú časť upravíme rezom v predjarnom období. Výhonky skrátime na 2-3 púčiky (zhruba 10-20cm) a dáme tak základ budúcej korunke. V prvom roku ponechávame päť až šesť silných výhonov.

Druhý rok

V druhom roku po vysadení sa odporúča vo februári až v marci opäť skrátiť silné výhony na 2-3 púčiky, slabé buď na jeden púčik, alebo ich odstrániť.

Následné roky (Presvetľovací rez)

V ďalších rokoch udržiavame dobrú životnosť a rodivosť ríbezľových krov pravidelným presvetľovaním. Skoro na jeseň alebo skoro na jar odrezávame tesne pri zemi štvorročné aj päťročné starnúce a málo rodiace konáre (prejavuje sa to menšími listami a plodmi a tmavšou borkou) a všetky konáre rozčesnuté k zemi (najmä pri čiernych ríbezliach, ktoré sa zmladzujú vo vnútri krov), ako aj konáre poškodené alebo napadnuté chorobami. Miesto nich ponecháme silné jednoročné výhony. Pri pravidelnom ošetrovaní každý rok tak nahrádzame 2-3 výhony. Presvetľovaním udržiavame kry dostatočne svetlé. Jednoročné výhony potom dobre obrastajú a poskytujú dobré úrody kvalitných plodov. Koncom mája alebo začiatkom júna odstraňujeme tesne pri zemi slabé a nadbytočné nové letorasty a necháme len tie, ktoré sú potrebné na doplnenie kra. Dobre zapestovaný ker možno rozpoznať tak, že v treťom roku od výsadby má 5-6 jednoročných výhonov, rovnaký počet dvojročných a tri až päť trojročných vetiev. Stromkové ríbezle skracujeme po výsadbe na dva až tri púčiky tak, aby posledné smerovali von z korunky. Odumreté vetvy a vetvy, ktoré príliš zhusťujú ker, pravidelne odstraňujeme (v predjarí). Väčšie rezné rany zatrieme štepárskym voskom na ochranu proti hubovým chorobám.

Mulčovanie

Po hnojení skoro na jar mulčujte koreňovú oblasť okolo ríbezlí organickou hmotou, ako je záhradný kompost alebo dobre prehnitý hnoj. Ideálna je vrstva s hrúbkou asi 5 cm, položená na vlhkú zem a okolo základne stoniek ponechajte medzeru, aby ste predišli hnilobe. Mulč doplňujte každý rok. Vhodné je okolie kríkov i stromčekov zamulčovať, aby sa tak predišlo tvorbe buriny a prípadnému poškodeniu koreňov pri jeho odstraňovaní. Pred zimou pridajte okolo koreňov ríbezlí vrstvu mulču, aby ste chránili korene pred mrazom.

Pestovanie v Nádobách

Ríbezle v nádobách presádzajte každé tri roky koncom zimy. Buď im dajte väčšiu nádobu, alebo ich po odstránení tretiny koreňov a čo najväčšieho množstva starého kompostu vráťte do rovnakého kvetináča.

Choroby a Škodcovia

Pravidelná kontrola rastlín na príznaky chorôb, ako sú škvrny na listoch, žltnutie alebo skrútenie listov, je kľúčová. Ak zaznamenáte škodcov alebo choroby, môžete použiť ekologické prípravky, ako je neemový olej alebo domáce mydlové roztoky.

• Americká múčnatka egrešová (Sphaerotheca mors-uvae): Prejavuje sa bielymi fľakmi na spodných častiach rastliny, ktoré sa potom vyskytnú na konároch, listoch a plodoch. To môže spôsobiť zakrpatenie a nižšiu produkciu ovocia. Dôležitou prevenciou je dostatočné presvetlenie kra.
• Hrdza ríbezľová (Cronartium ribicola): Táto huba je dvojhostiteľská - zimuje na borovici hladkej, odkiaľ sa na jar šíri na ríbezle. Vytvára na spodnej strane listu žlté až hnedé stĺpiky. Pri silnom poškodení dochádza až k hnednutiu a opadávaniu listov. Pri výsadbe v blízkosti borovíc môže dochádzať k napadnutiu.
• Antraknóza: Je hubové ochorenie, ktoré napáda ríbezle počas dozrievania. Prejavuje sa drobnými, tmavohnedými alebo čiernymi kruhovými škvrnami na listoch, ktoré sa postupne zväčšujú. Infikované listy môžu zožltnúť a potom opadnúť. Vhodným ošetrením pred kvetom a po odkvitnutí je fungicíd, napríklad Dithane DG Neotec.
• Botrytis (sivá pleseň): Postihuje kvety, listy, stonky aj puky. Dôležité je odstrániť postihnuté časti a vyvarovať sa polievaniu vo večerných a nočných hodinách, keďže sa tejto plesni darí najlepšie vo vlhkom a chladnom počasí.
• Vošky: Malý hmyz, ktorý vyciciava tekutiny z nových výhonkov, oslabuje krík a zanecháva lepkavé stopy. Vošky sa zvyčajne vyskytujú od konca apríla do mája. Na odstránenie sú vhodné prírodné riešenia (dravce, domáce mydlové roztoky) alebo chemické postreky.
• Roztoč ríbezľový: Tento škodca spôsobuje zdurenie púčikov, ktoré sa síce rozvinú, no postupne prestávajú rásť a uhynú. Napadnuté časti rastlín je nutné odstrániť. Odporúčame napadnuté vetvy skrátiť tesne pod napadnutým púčikom.
• Húsenice: Sú častým škodcom, požierajúcim listy ríbezlí. Ich odstránenie je vhodné mechanickým spôsobom a chemickým postrekom.

Zber a Skladovanie

Ríbezle zvyčajne začínajú plodiť 2 až 3 roky po výsadbe. Zber ríbezlí si zariadime podľa toho, na čo ich chceme v domácnosti použiť. Ríbezle sa zberajú v lete, najčastejšie od júna do júla. Ríbezle sú pripravené na zber, keď sú plody sýto vyfarbené, pevné a lesklé. Najvhodnejšie je zberať ríbezle ráno alebo v podvečer, najmä pri plnej zrelosti plodov.

Trhajte radšej celé ovocné strapce ako jednotlivé ríbezle a stopky jednoducho odstráňte v kuchyni. Ríbezle zbierajte v suchý deň, pretože mokré ríbezle môžu rýchlo splesnivieť. Nazberané ovocie dáme do tieňa, aby sa na priamom slnku nesparilo a nestratilo farbu a nebolo už vhodné na kompóty.

Ríbezle vám dlho nevydržia, takže ich konzumujte alebo spracujte hneď po zbere. V chladničke vám vydržia len niekoľko dní. Ak dáme časť úrody na ďalšie spracovanie, dbáme na správny čas zberu. Bobule nesmú byť prezreté, ale naopak pružné, pretože pri odstopkovaní by sa značne znehodnotili. Ak potrebujeme ríbezle na sirup, prípadne víno, necháme ich dobre vyzrieť.

Prehľad Odrôd Ríbezlí

Pre zlepšenie opeľovacích pomerov je vhodné vysádzať niekoľko kultivarov, najmä pri čiernych ríbezliach.

Odrody Čiernych Ríbezlí (Ribes nigrum)

Čierna ríbezľa je drevitý ker s mnohými výhonkami, ktorý dorastá do výšky 1 až 1,5 m. Je asi tak vysoký ako široký, v závislosti od pestovateľskej technológie. Plodom sú bobule usporiadané v strapci, ktoré vyrastajú z jednoročného dreva, na báze rastliny alebo z výhonkov staršieho dreva. Rastliny majú prenikavú arómu. Kvety sú usporiadané v strapci, v ktorom je od päť do 15 kvetov.

• ‘Titania‘: Vznikla krížením ‘Altajskaja desertnaja‘ x ‘Consort‘ x ‘Kajaanin musta‘. Je odolná voči hrdzi ríbezľovej a rezistentná voči múčnatke na ríbezli. Bobule sú veľké, kvalita plodov je dobrá. Ker je vitálny a mohutný, dosahuje výšku okolo 2 metrov. Je vhodná na mechanizovaný zber.
• ‘Ben Lomond‘: Sľubná odroda čiernej ríbezle s vysokými úrodami, rezistenciou voči chladu a chorobám, veľkými plodmi a vysokým obsahom cukrov.
• ‘Otelo‘: Vznikla v SR krížením ‘Boskoopská čierna‘ x ‘Silvergieterova‘. Veľmi kvalitná, stredne neskoro dozrievajúca odroda s pravidelnými a vysokými úrodami. Má veľmi dobrý zdravotný stav.
• ‘Öjebyn‘: Vznikla vo Švédsku. Dozrieva skoro, má vyššiu odolnosť proti mrazom a je vhodná do vyšších oblastí. Má pravidelné úrody.
• ‘Viola‘: Vznikla v SR krížením ‘Silvergieterova‘ x ‘Holandská čierna‘. Stredne skoro dozrievajúca samoopelivá odroda, rodí bohato a pravidelne.
• ‘Katka‘: Vznikla z hybridných krížencov ‘Silvergieterova‘ x ‘Holandská čierna‘. Kvety majú vysokú rezistentnosť proti jarným mrazom. Bobule majú príjemnú sladkokyslú chuť a vysoký obsah vitamínu C.
• ‘Eva‘: Vznikla v SR krížením ‘Silvergieterova‘ x ‘Holandská čierna‘. Kvalitná, stredne neskoro až neskoro dozrievajúca ríbezľa.
• ‘Jubilejnaja Kopanja‘: Stredne neskorá vysokoúrodná odroda.
• ‘Tisel‘: Ukrajinská odroda, ktorá vykazuje komplexnú odolnosť proti škodcom, hubovým chorobám, mrazom i suchu. Prináša vysoké úrody.
• ‘Black Gem‘: Skorá odroda s vysokým obsahom cukrov, považovaná za najsladšiu odrodu čiernej ríbezle na svete.
• ‘Veronika‘: Ukrajinská odroda dozrievajúca v strednom termíne, podobná Jubilejnaja Kopanja, ale skoršia.

Odrody Bielych Ríbezlí (Ribes sativum)

• ‘Bela‘: Veľmi úrodná neskoro dozrievajúca odroda s dlhými strapcami, vznikla z kríženia Jonkheer van Tets x Heinemann Rote Spätlese. Kry sú odolné voči namŕzaniu.
• ‘Dominika‘: Vznikla krížením odrôd Heinemann rote Spätlese x Red Lake. Bobule dozrievajú stredne skoro, majú harmonickú sladkokyslú chuť.
• ‘Gerlach‘: Vznikla krížením odrôd Heinemann rote Spätlese x Heros. Bobule sú strednej veľkosti, bieložltej farby, s kyslejšou chuťou.
• ‘Primus‘: Patrí do skupiny stredne dozrievajúcich odrôd (1. polovica júla). Bobule sú bieložlté, sladkokyslej chuti v dlhých strapcoch. Je mierne citlivá na americkú múčnatku egreša.
• ‘Witte Hollander‘: Skorá holandská kríčková odroda.
• ‘Blanka‘: Stredne neskorá kríčková, ale aj stromčeková odroda, vhodná aj do chladnejších oblastí.

Odrody Červených Ríbezlí (Ribes rubrum)

• ‘Baron‘: Atraktívna, veľmi úrodná neskorá odroda s veľkými bobuľami. Vznikla výberom z kríženia odrôd Blanka x Tatran. Úrody sú vysoké a pravidelné.
• ‘Devínský veľkoplodý‘: Odroda pochádzajúca z rozsiahlych výsadieb okolo Devína. Skoro kvitne a trpí jarnými mrazmi. Bobule sú veľké, guľaté, sladkokyslej chuti.
• ‘Emir‘: Skorá úrodná odroda s veľmi veľkými šťavnatými bobuľami. Vznikla z kríženia odrôd Houghton Castle x Jonkheer van Tets. Dozrieva skoro, koncom júna, začiatkom júla.
• ‘Hron‘: Neskoršie zrejúca odroda vznikla krížením odrôd Jonkbeer van Tets x Heinemannova červená neskorá. Bobule stredne veľké, guľaté, nakyslej, aromatickej chuti.
• ‘Losan‘: Vyšľachtená z kríženia odrôd Jonkheer van Tets x Heinemannův neskorý. Bobule sú veľké, stredne červené, plocho guľovité. Dozrieva stredne skoro.
• ‘Maratón‘: Vyšľachtená z kríženia Jonkher van Tets x Heineman Rote Spätlese. Zaraďuje sa medzi stredne skoré odrody s vysokými a pravidelnými výnosmi.
• ‘Tatran‘: Pomerne nová odroda, stredne skoro dozrievajúca, s rekordne dlhým strapcom. Vznikla krížením odrôd Jonkheer van Tets x Heinemann´s Rote Spätlese. Kvety nebývajú poškodzované jarnými mrazmi.
• Nová odroda (Jonkheer van Tets x Heinemann Rote Spätlese): Uvedená v roku 2010. Vytvára bujne rastúce vzpriamené nezahustené kry s dostatkom plodonosného obrastu. Bobule sú veľké, svetlo červenej sklovitej farby. Dozrieva neskoro až veľmi neskoro.
• Nová odroda (Red Lake x Heinemann rote Spätlese): Vznikla v rokoch 1972-1985. Kríky sú slabého vzrastu, s menšími, tmavo červenými bobuľami sladšej chuti.
• ‘Detvan‘: Skorá vysokoúrodná kríčková odroda vyšľachtená na Slovensku. Má dlhé strapce, veľké bobule, sýtu červenú farbu a sladko-kyslú chuť.
• ‘Rolan‘: Neskorá holandská kríčková, ale aj stromčeková odroda. Má dlhé strapce s množstvom veľkých bobúľ, ktoré sú sladko-kyslé.
• ‘Koral‘: Obľúbená neskorá odroda. Vyšľachtená z kríženia odrôd Heinemannova neskorá x Red Lake. Kry rastú mohutne, sú odolné proti jarným mrazom.
• ‘Rubin‘: Stredne skorá úrodná odroda. Vznikla skrížením odrôd Heinemannova neskorá x Red Lake. Prináša bohaté a pravidelné úrody.
• Ružové odrody: Botanicky sa zaraďujú medzi červené ríbezle, sú atraktívne predovšetkým svojím netypickým ružovým sfarbením.

tags: #ako #pestovat #ribezlu #heinemann