Začiatok skleníkovej sezóny prináša mnohým záhradkárom túžbu po čo najskoršej úrode. Avšak, správne pestovanie v skleníku je umenie, ktoré si vyžaduje poznanie základných pravidiel. Tento návod vám pomôže využiť maximum priestoru a zabezpečiť, aby sa vašim plodinám darilo.
Vykurovaný vs. nevykurovaný skleník
Vykurovaný skleník umožňuje predĺžiť sezónu až do jesene, pričom kľúčom je udržiavanie správnej teploty a vlhkosti vzduchu. V prípade nevykurovaného skleníka by ste mali so sadením začať koncom februára alebo začiatkom marca. Niektorým plodinám sa darí aj v chladnejších mesiacoch, ako napríklad reďkovke či karotke. Pri prvých priesadách, ktoré sú citlivé na teplo, svetlo a vlhkosť, je vhodné použiť netkanú textíliu na ich zakrytie.
Rozmiestnenie rastlín v skleníku
Obmedzená plocha skleníka si vyžaduje premyslené rozmiestnenie rastlín. Kombinovanie viacerých druhov plodín a využitie priestoru medzi väčšími rastlinami na sadenie menších je bežnou praxou. Je dôležité, aby sa rastliny v skleníku príliš netlačili, aby sa predišlo rýchlemu prenosu škodcov a chorôb. Vo všeobecnosti by mali byť jednotlivé rastliny od seba vzdialené približne 30 - 60 cm, v závislosti od ich typu a metódy sadenia.
Pri výbere vhodného miesta na sadenie je potrebné brať do úvahy nielen potreby rastliny v oblasti teploty, vzdušnosti a vlhkosti, ale aj ich konečnú veľkosť. Napríklad kolíkové paradajky môžu svojou výškou zatieniť iné rastliny, čím im obmedzia prístup k svetlu.
Ďalším dôležitým pravidlom pri sadení je striedanie plodín. Odporúča sa kombinovať listovú a hlúbovú zeleninu, plodiny s veľkými a malými listami, ako aj s plytkými a hlbokými koreňmi.
Kompatibilita rastlín v skleníku
Pri plánovaní výsadby v skleníku je dôležité zohľadniť kompatibilitu jednotlivých rastlín. Niektoré druhy sa navzájom podporujú, zatiaľ čo iné si môžu škodiť.
Paradajky
Paradajkám sa darí v teple na dobre vetranom mieste, napríklad pri dverách, s pohnojenou pôdou. Vyžadujú časté zalievanie pri koreňoch, nie na listy. Vedľa paradajok môžete vysadiť skorú bielu kapustu, listové šaláty, reďkovky, petržlen, cibuľu, pór alebo melón. Nevhodnými susedmi sú kôpor, fenikel, zemiaky či uhorky. Bazalka, vysadená v blízkosti paradajok, môže zlepšiť ich chuť a zároveň odpudzuje komáre.
Pri kolíkových paradajkách by ste na 1 m² mali vysadiť maximálne 2 rastliny, zatiaľ čo menších odrôd sa zmestí až 5.
Uhorky
Uhorky odporúčame pestovať v časti skleníka s dostatkom svetla a vlhkosti. Sú náročné na zálievku a pri nedostatočnom polievaní môžu listy uschnúť. Zálievka by mala smerovať ku koreňom, nie na listy. Na 1 m² by ste nemali vysadiť viac ako 3 korene uhoriek. Skúsení záhradkári často využívajú vertikálne pestovanie uhoriek pomocou špagátov alebo iných podpier.
Vedľa uhoriek sa darí feniklu, kôpru, petržlenu, listovým a kapustovým šalátom, reďkovkám či strukovinám. Nevhodnými susedmi sú neskoré zemiaky.
Reďkovky
Pri výbere odrody reďkovky do skleníka zvoľte tú, ktorá je odolná voči nedostatku svetla a vysokej vlhkosti. Jednotlivé sadenice by mali byť od seba vzdialené približne 5 cm. Redšie posadené reďkovky zvyčajne dorastajú rýchlejšie a majú krajší tvar. Nezabúdajte na pravidelné odstraňovanie buriny.
Reďkovky sa dobre znášajú s hráškom, jahodami, mrkvou či kapustou. Môžete ich pestovať aj vedľa paradajok.
Mrkva
Mrkva patrí medzi plodiny, ktoré môžete v skleníku vysievať už počas prvých jarných mesiacov. Vysievajte ju do riadkov vzdialených približne 15 cm. Pri ideálnej teplote by sa prvé výhonky mali objaviť už o pár týždňov. Mrkve sa bude dariť vedľa hrachu, šalátu, špenátu, cibuľky alebo kapusty. Naopak, vyhnite sa pestovaniu blízko kôpru.
Špenát
Špenát je považovaný za jednu z najjednoduchších rastlín na pestovanie. Je odolný voči nižším teplotám, nevyžaduje veľa pozornosti ani špeciálne miesto a znáša sa s takmer každou plodinou. Kvalita pôdy sa na špenáte výrazne prejavuje - vďaka správnej starostlivosti môže byť chutnejší a viac listnatý. Špenát môžete vysadiť vedľa ktorejkoľvek rastliny okrem červenej repy.
Paprika
Papriky sú v skleníkoch veľmi obľúbené, no vyžadujú pravidelné hnojenie. Ich susedmi môžu byť cibuľa, cuketa, mrkva či karfiol. K paprikám môžete vysadiť aj podobné plodiny ako baklažán a paradajky.
Špecifické požiadavky na pestovanie uhoriek
Uhorka "Kalimero" má vynikajúcu sladkú chuť, typickú pre šalátové uhorky. Preferuje ľahkú, humóznu pôdu bohatú na živiny. Semená môžete vysievať priamo do skleníka alebo si najskôr vypestovať sadenice. Ak sa rozhodnete pre predpestovanie, vysejte ich do nádob s kvalitným substrátom približne 4-6 týždňov pred výsadbou do skleníka. Planty zasaďte do skleníka po posledných mrazoch.
Uhorky sú popínavé rastliny, preto im zabezpečte dostatočne pevné opory. Pravidelné zalievanie je nevyhnutné, aby bola pôda stále mierne vlhká. Uhorky sú teplomilné rastliny s ideálnou teplotou pre klíčenie semien a následný rast okolo 25 °C.
Najlepšie rastú v pôde bohatej na organickú hmotu, ktorá dobre zadržiava vodu, ale zároveň umožňuje prenikanie vzduchu ku koreňom. Časté a malé dávky hnojiva sú preferované pred veľkými dávkami naraz. Najlepší čas na zalievanie je ráno alebo večer, aby sa voda stihla vsiaknuť do pôdy a rýchlo sa neodparila.
Pôdu je potrebné pripraviť pridaním kompostu alebo dobre vyzretého hnoja, čím sa zabezpečí dostatok živín pre mladé rastlinky. Burina môže byť hostiteľom mnohých škodcov a chorôb.
Pravidelné vetranie skleníka pomáha znižovať vlhkosť a zabraňuje tvorbe kondenzátu, ktorý je ideálnym prostredím pre rast plesní. Je potrebné sa vyvarovať veľkým výkyvom teplôt, ktoré môžu spôsobiť kondenzáciu.
Choroby a škodcovia uhoriek
- Pleseň sivá: Na listoch a plodoch sa objavujú sivé, plyšové povlaky.
- Biela hniloba: Na stonkách a plodoch sa objavujú vodnaté škvrny, ktoré postupne mäknú a pokrývajú sa bielym, vatovitým povlakom.
- Vošky: Malé, mäkké, cicavé hmyzy na listoch a výhonkoch, spôsobujú deformáciu listov a prenos vírusových ochorení.
- Roztoče: Mikroskopické roztoče živiace sa obsahom buniek. Na listoch sa objavujú žlté škvrny, ktoré sa zväčšujú a listy opadávajú.
V apríli sa preberá mínerka pórová, dajte na ňu pozor! Inak prídete o cibuľu
Zber a skladovanie uhoriek
Zrelé uhorky majú sýtu zelenú farbu. Je potrebné sa vyhnúť uhorkám, ktoré sú bledé alebo majú žlté škvrny. Uhorky zbierajte pravidelne, najlepšie každé 2-3 dni. Najlepšie miesto na skladovanie uhoriek je chladnička, kde nízka teplota spomaľuje proces dozrievania a zabraňuje množeniu baktérií. Je dôležité včas odstrániť prípadné pokazené uhorky, aby sa zabránilo šíreniu kazenia na ostatné.
Zavlažovanie
V priemere sa uhorky "Kalimero" v skleníku zalievajú každé 2-3 dni. V horúcich dňoch potrebujú viac vody. Na zalievanie je najlepšia dažďová alebo studničná voda (odstáta, aby sa predišlo teplotnému šoku). Vodu z verejného vodovodu, najmä kvôli obsahu chlóru, by ste nemali používať.
Podmienky pre rast
Ideálna teplota pre rast uhorky je medzi 22-25 °C. "Kalimero F1" vyžaduje dostatok svetla a vysádzame ju na slnečné a vetrané miesto, pričom sa vyhneme miestam, kde sa dlho zadržiava vlhkosť.
Typy uhoriek a ich pestovanie
Uhorky sú jedným zo základných zeleninových druhov v záhradách. Rozlišujeme tri hlavné typy: nakladačky, poľné šalátovky a skleníkové hadovky. Nakladačky možno pestovať aj vonku, zatiaľ čo hadovky, ktoré sú často predávané v plastových obaloch, vyžadujú skleník alebo fóliovník.
Je dôležité poznamenať, že tzv. uhorky hadovky sú vyšľachtené hlavne na profesionálne hydroponické pestovanie a pre domáce skleníky nemusia byť ideálnou voľbou kvôli slabšiemu koreňovému systému.
Pre domáce pestovanie sú ideálne klasické šalátové uhorky, ktorým sa dobre darí na voľných hriadkach. Uhorková stonka môže dorásť do dĺžky až 15 metrov, preto pri sejbe alebo vysádzaní priesad do krytého priestoru treba počítať s väčšími rozstupmi rastlín.
Dôležitý tip: Rastliny uhoriek nikdy nepolievajte na listy. Výhodou skleníka je, že sú chránené pred dažďom a rannou rosou, čo predchádza výskytu plesní.
Časovanie výsadby a starostlivosť o uhorky v skleníku
Pestovanie uhoriek v skleníku umožňuje začať so sadením už v marci do sadbovačov, čím získate náskok oproti uhorkám sadeným priamo na záhon. V apríli môžete sadenice zasadiť na konečné stanovisko. Ak chcete siať priamo do pôdy, uistite sa, že sa dostatočne zohriala. Keďže uhorky sú teplomilné rastliny a prudké ochladenia zle znášajú, v prípade extrémnych výkyvov ich môžete prekryť netkanou textíliou.
Uhorky sú rastliny náročné na živiny a vyžadujú priepustnú pôdu. Pôdu v záhone je vhodné už na jeseň vyhnojiť maštaľným hnojom alebo kompostom a pred sadením záhon skypríte. Pre úspešné pestovanie potrebujú uhorky dostatok vlahy. Zavlažovanie by malo byť pravidelné, odporúča sa používať ohriatu vodu namiesto studenej.
Pravidelné vetranie skleníka je dôležité pre zníženie vlhkosti a prevenciu pred hubovými ochoreniami, najčastejšie plesňou uhorkovou. Súčasťou prevencie by mali byť aj postreky.
V obdobiach extrémnych horúčav môžete skleník v prípade potreby prekryť netkanou textíliou, ktorá prepustí dostatok svetla. Spravidla však stačí otvoriť dvere skleníka na zabezpečenie dostatočného ochladzovania vzduchu.
Ak chcete získať skorú úrodu, zasiať uhorky môžete v druhej polovici marca - začiatkom apríla. Skorú úrodu môžete získať len za predpokladu, že pri presádzaní do skleníka nepoškodíte koreňový systém. Vtedy rastlina rýchlo rastie a prvé plody prinesie už v máji.
Pri pestovaní je dôležité vybrať správne uhorky a pripraviť výživnú a kyprú pôdu. Jednorazové vrecko naplnené zeminou a mierne zvlhčené teplou vodou s kvapkami tekutého hnojiva môže slúžiť ako dočasný skleník pre jedno semeno. Do polovice apríla uhorky narastú a možno ich presadiť do skleníka.
Hybridné odrody a partenokarpia
Pri výbere osiva uhoriek máte dve možnosti - odrodové alebo hybridné druhy. Dnes sa najčastejšie pestujú hybridy (označené F1). Hybridné uhorky sa delia na tie s prevládajúcimi samičími kvetmi a s malým množstvom opeľovačov.
Dôležitým pojmom je partenokarpia. Partenokarpická odroda tvorí výhradne samičie kvety a je vhodná na skleníkové pestovanie, kde by k opeľovaniu dochádzalo sporadicky. Nepartenokarpické odrody sú vhodné na poľné pestovanie, kde k ich kvetom má lepší prístup hmyz. Sú to odolné odrody s vysokým výnosom, ktorých dužina je mäkšia a vyvíjajú sa v nej semená.
Vertikálne pestovanie a ďalšie metódy
Vertikálne pestovanie je vhodné pre menšie záhrady alebo miesta s náročnejším prístupom k plodom. Rastliny uhorky (najčastejšie nakladačky) smerujeme na rast po sieti alebo drôte. Spon výsevu a výsadby priesad sa riadi spôsobom pestovania. Pri pestovaní na poli vysádzame uhorky na výslnie, nikdy nie do tieňa.
Pre rastliny je ideálna spodná závlaha záplavou či do brázd. Naklíčené i nenaklíčené osivo môžeme vysievať koncom apríla do hĺbky cca 3 cm a sponu 100-120 x 30-60 cm. Osivo začína klíčiť pri 12-13 °C. Ak počasie nepraje priamemu výsevu na záhon, môžeme si predpestovať sadenice uhoriek v interiéri alebo vyhrievanom skleníku koncom marca.
Uhorky sú pomerne náročné na príjem živín. Už pri výsadbe je vhodné použiť dlhodobé organické hnojivo. Počas kvitnutia použijeme organické hnojivo vhodné pre zeleninu alebo hnojivo zo žihľavového výluhu.
Odstraňovanie zálistkov: Odporúča sa odstraňovať zálistky (bočné výrastky), ktoré nerodia, pretože ich ponechanie môže viesť k tvorbe viac listov na úkor plodov.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Uhorky zvyčajne napádajú slimáky a slizniaky, najmä v období bohatom na zrážky. Nepríjemným škodcom sú aj strapky, ktoré spôsobujú drobné škvrny, jamky a deformácie. Medzi najčastejšie choroby patria múčnatka uhorková (prejavuje sa belavým povlakom na listoch) a pleseň uhorková (vytvára drobné, žlté škvrny ohraničené žilnatinou).
Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov.
Vrúbľovanie uhoriek
Vrúbľovanie sa najčastejšie týka hadoviek, ktoré sú náchylnejšie k chorobám. Vrúbľovaním sa podporuje vitalita rastliny a výnosy. Sadenice šalátových uhoriek alebo hadoviek sa často predávajú už vrúbľované. Ako podnož sa používajú odolnejšie odrody uhoriek alebo tekvíc so silným koreňovým systémom.
Proces vrúbľovania vyžaduje ostrý a čistý nožík alebo skalpel, vrúbľovacie klipy alebo pásky a dezinfekčný prostriedok. Po spojení štepu a podnože sa rastliny umiestnia do tieňa s vlhkým prostredím. Po úspešnom zrastení sa rastliny postupne zvykajú na silnejšie svetlo a vysádzajú sa na záhon.
Pestovanie uhoriek na sieti alebo pomocou vyväzovania
Pestovanie uhoriek na sieti je stále populárnejšie, pretože minimalizuje riziko plesní. Uhorky na sieti lepšie "dýchajú", presychajú a zelené časti neležia na vlhkej pôde. Ku kvetom a plodom sa dostane viac slnka. Rastlina sa so svojimi úponkami prirodzene plazí sama. Stačí upevniť sieť kolmo k zemi a smerovať rastliny. Podobné výhody ako pestovanie na sieti má aj vyväzovanie uhoriek, ktoré prebieha podobne ako u fazule.
Pestovanie uhoriek na balkóne
Na pestovanie uhoriek na balkóne budete potrebovať dostatočne veľké nádoby alebo kvetináče s dobrou drenážou (minimálny priemer 30 cm, hĺbka 20-25 cm). Nádoby naplňte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom alebo organickým hnojivom. Kvetináče umiestnite na dostatočne preslnené stanovište a pravidelne zalievajte.
tags: #ako #pestovat #sklenikovy #uhorky