Paprika (Capsicum annuum) je obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí, ktorá si získala svoje miesto v mnohých kuchyniach po celom svete. Nielen že dobre chutí, ale je aj výdatným zdrojom výživy, najmä vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Jej domáce pestovanie v záhrade, na terase či balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Paprika pochádza z teplých oblastí Ameriky, takže vás neprekvapí, že miluje horúce a slnečné podmienky. V našich podmienkach si však vyžaduje dôkladnú starostlivosť.
Výber odrôd a typov papriky
Existuje široká škála odrôd papriky, od sladkých po pikantné chilli papričky. Pri výbere myslite na to, čo najviac chutí vám a vašej rodine, ale nebojte sa ani experimentovať. Kapsaicín je chemická látka, ktorá dodáva paprike štipľavosť, takže na to musíte myslieť, keď sa rozhodujete, ktoré odrody budete pestovať. Sladká paprika je perfektná, ak nehľadáte nič pikantné a kapie sú dobrou možnosťou, ak ste v pestovaní nováčik. Feferónky majú široký rozsah pikantnosti. Papriky sa podľa ich využitia v kuchyni rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky).
Obľúbené odrody a hybridy
Medzi bežne pestované odrody patria:
- PCR - je asi najčastejšie pestovanou odrodou. Plody sú žltozelené a podlhovasté, sú mierne štipľavé a výborne voňajú. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu.
- Baraní roh - poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie, s bledozelenými až zelenými plodmi dlhými 18-22 cm, bohatými na vitamín C.
- Dolmy F1 - hybridná odroda s hrubostennými a mäsitými plodmi sýtej zelenej farby, vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i v poľných podmienkach. Hybridy sa vyznačujú vysokou produktivitou, skorším dozrievaním, vyššou odolnosťou proti chorobám a uniformnosťou plodov.
- Slovakia - jedna z najskorších odrôd papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
- Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie s zahnutými, podlhovastými plodmi sýtočervenej farby.
- Jabĺčková (Alma) - sladká odroda s guľatými a mäsitými plodmi, obľúbená na zaváranie.
Farebné papriky nie sú rôzne druhy, ale rôzne štádiá zrelosti.
Predpestovanie sadeníc papriky
Paprika je teplomilná rastlina, ktorej sa darí v nadmorskej výške od 110 do 200 m. Keďže rast papriky sa zastavuje pri teplote 10 °C a naša vegetačná sezóna je príliš krátka, je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku. Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch.
Výsev semien
Najoptimálnejšie obdobie na vysievanie papriky je od polovice februára do začiatku apríla, čo je 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady. Vyberte si certifikované osivá; semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť do teplej vody (približne 25 °C), čím sa urýchli ich napučanie a vzchádzanie.
Na vysievanie použite kvalitný výsevný substrát s upraveným pH v rozmedzí 6 až 8, s nižším obsahom živín, ktorý pomôže udržať vodu. Môžete ho nahradiť aj hrubým agroperlitom alebo použiť štandardný záhradnícky substrát. Semienka vysejte do malých kvetináčov, kelímkov alebo výsevných misiek s drenážnymi otvormi. Semená sa sejú do hĺbky približne 0,5 - 1 cm a zasypú sa jemnou vrstvou substrátu alebo tenkou vrstvou vermikulitu. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viaceré semienka, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie. Nádoby do vyklíčenia zakryte igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý udrží teplotu a vyššiu vzdušnú vlhkosť. Len čo sa objavia prvé klíčky, plastové vrecko odstráňte.
Papriky potrebujú na klíčenie vysoké teploty, ideálne 26 až 30 °C. Optimálna teplota pre klíčenie je 22 - 28 °C. V byte im takéto podmienky zabezpečíte len ťažko, ale snažte sa teplote čo najviac priblížiť. Hneď ako sa objavia klíčne lístky, teplotu znížte na 20 až 22 °C cez deň a 14 až 16 °C v noci. Mladé rastlinky potrebujú dostatok svetla, preto ich umiestnite na svetlé miesto, ideálne na okenný parapet na južnej strane, kde neprefukuje. Substrát udržujte primerane vlhký, paprike neprospieva premokrenie.
Pikírovanie sadeníc
Pikírovanie je záhradnícky termín pre presádzanie mladých sadeníc z výsevného substrátu do samostatných nádob, kde majú viac priestoru na rast koreňového systému. Je to nevyhnutný krok najmä pri pestovaní zo semien, pretože rastliny rastú husto vedľa seba a súťažia o svetlo, vodu aj živiny. Pikírovanie sa robí najmä preto, aby sa posilnil koreňový systém, rastliny sa spolu netlačili, boli silnejšie a odolnejšie a aby sa pripravili na neskoršie presádzanie do záhrady alebo skleníka.
Pri paprike je najlepší čas na pikírovanie 10 až 14 dní po vyklíčení, keď rastlina vytvorí dva pravé listy (nie klíčne). V tomto štádiu sú korene ešte krátke, ale dostatočne vyvinuté na presadenie. Nádoby s priemerom 8 až 10 cm (napr. tégliky od jogurtu) naplňte kvalitným, ľahkým, priedušným a výživným substrátom na pikírovanie. Pomocou kolíka jemne nadvihnite sadenicu aj s koreňom. Pikírovanie papriky si vyžaduje jemné zaobchádzanie, jej korienky sú krehké a ľahko sa lámu. Pomocou ceruzky/paličky urobte do stredu každého kvetináča otvor takej veľkosti, aby sa do neho korene mladej priesady dali bez problémov vložiť. Papriky sa odporúča prikryť substrátom až po prvé listy, čo im umožní lepšie zakoreniť a prijímať z pôdy dostatok živín. Rozsadené priesady zľahka zalejte stojatou vodou a uložte ich na teplé a svetlé miesto. Teplota po pikírovaní by mala byť 22-25 °C a nezabudnite na dostatok svetla - paprika zle znáša zatienenie.
Otužovanie sadeníc
Asi týždeň pred plánovaným vysádzaním ich otužujte. Približne po 2 až 3 mesiacoch vnútorného pestovania sadeníc bude paprika pripravená na presun von. Trochu otužovania ešte žiadnej paprike neublížilo. Priesady papriky sa lepšie ujmú a budú odolnejšie, ak ich začnete otužovať, keď teplota vonku vystúpi nad 10 °C. Na začiatok stačí pár hodín v garáži, na balkóne alebo na inom chránenom mieste. Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnite na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Výsadba papriky do záhrady alebo na balkón
Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj, keď už nehrozia nočné mrazíky a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Dobrým ukazovateľom, že už je správny čas na vysadenie papriky, je stála teplota nad 10 °C a dostatočne zohriata pôda (15 °C).
Príprava stanovišťa a pôdy
Na sadenie si vyberte plne oslnené, dobre odvodnené a chránené miesto bez prievanu, kde paprika po minulé roky nerástla. Papriky potrebujú minimálne 6-8 hodín slnečného svetla denne. Pôda by mala byť hlboká, bohatá na humus a živiny a taktiež hlinitá až ílovito-hlinitá. Studené a ťažké pôdy nie sú vhodné. Pôda by mala mať neutrálnu až mierne kyslú reakciu (pH 5,5 až 7,0). Paprika patrí medzi plodiny druhej trate. Správna príprava pôdy môže spôsobiť rozdiel v tom, ako sa vám paprika podarí. Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom. Vyhnite sa prílišnému množstvu dusíka v pôde a dajte si pozor, aby hnojivo neobsahovalo príliš veľa vápnika, ktorý by mohol spôsobiť nechcenú zmenu pH pôdy. To je najlepšie pred vysadením otestovať, no nie je to nutnosťou. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave.
Pôdu môžete tiež nastlať čiernou netkanou textíliou, ktorá bráni prerastaniu burín, udržuje vlhkosť a zlepšuje prehrievanie pôdy. Mnohí majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a bráni vzchádzaniu burín.
Spôsob výsadby
Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzajte do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jamka na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká. Koreňový bal umiestnite niekoľko centimetrov pod úroveň záhona. Odporúča sa odstrániť najnižšie poschodie lístkov a zakopať ich až do výšky 5 cm pod prvými listami. Rastlina tak vyženie korene aj zo stonky, čo podporí jej odolnosť a silu koreňového systému. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Po výsadbe zahrňte sadenice pôdou, mierne utlačte a výdatne zalejte vodou. Aby ste dosiahli bohatšiu úrodu, odstráňte prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia.
Pestovanie v skleníku alebo fóliovníku
Paprika potrebuje teplo a slnko, preto sa najlepšie pestuje v skleníku alebo zimnej záhrade. Vo vykurovanom skleníku môžete papriky sadiť už v druhej polovici marca, do studeného v druhej polovici apríla. Ak v krytých priestoroch pestujete viac plodín, papriku dajte doprostred a rajčiaky do prievanu, teda na kraj, k dverám. Pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku umožňuje predĺžiť vegetačnú sezónu a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. Optimálna teplota na pestovanie papriky v skleníku je 24 až 28 °C cez deň a 16 až 20 °C v noci. Pri vyšších teplotách (nad 35 °C) vetrajte, aby paprika nezahodila plody či kvety a neprestala plodiť. Vetranie je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov. V čase zberu plodov sa vo fóliovníku aj v skleníku vyvarujte vysokej vzdušnej vlhkosti, ktorá je hlavnou príčinou rozvoja chorôb v mieste rán po odlomení z rastliny.
Pestovanie v nádobách na balkóne či terase
Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Táto forma pestovania prináša niekoľko plusov, vrátane jednoduchšej starostlivosti. Paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, takže bude prosperovať aj v menších kontajneroch. Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal. Samotná nádoba s koreňmi nemá byť na celodennom úpale a ideálne je, ak má zdvojené steny, aby nedochádzalo k prehriatiu koreňov. Podmienkou je dostatočne veľká nádoba (minimálne 20 l, optimálne 30 l na jednu rastlinu). Pri pestovaní v nádobách je nutné denne zalievať a prihnojovať.
Starostlivosť o papriku počas vegetácie
Papriky sú náročné na živiny a vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu, ako aj pravidelnú zálievku. Ich kondíciu môžete podporiť vylamovaním prvého kvetu a malých prízemných lístkov.
Zálievka
Paprika má na vodu počas celej vegetácie značne vysoké nároky. Má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku, najmä v čase sucha. Papriky nemajú rady premokrenie, zemina preto musí medzi jednotlivými zálievkami mierne preschnúť. Preto je ideálna hlboká zálievka asi 2 až 3-krát do týždňa, pokiaľ je sucho, a denne pri pestovaní v nádobách. Polievajte ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval. Príležitostné silné zavlažovanie môže podporiť hlboký rast koreňov.
Hnojenie
S výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Na začiatku rastu používajte hnojivo bohaté na dusík, ktoré podporuje zdravý rast listov a výhonkov. Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzajte na hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú tvorbu a dozrievanie plodov. Ak je pôda dostatočne výživná (obohatená kompostom na jar), papriky už nie je potrebné prihnojovať počas sezóny. Ak však nie je pôda dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK, akonáhle začne kvitnúť a vytvárať plody. Vyhnite sa syntetickým hnojivám, ktoré narúšajú pôdny život. Dôležité je tiež vedieť, že priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu listov ako k tvorbe plodov.
Ďalšia starostlivosť
- Odstraňovanie burín: Buriny uberajú živiny, tienia a tvoria prostredie vhodné na rozvoj chorôb. Porast preto udržujte čistý. Pri okopávaní nezabúdajte na to, že paprika zakoreňuje plytko a hlbším prekopaním môžete poškodiť korene.
- Opora: Paprika patrí medzi druhy s takzvaným dichotomickým vetvením a bez opory sa môžu jednotlivé výhonky zaťažené dozrievajúcimi plodmi vylamovať. Pre druhy s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.
- Zásah do rastu: Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm. To spôsobí rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.
- Striedanie plôch: Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov.
- Vhodní susedia: Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti, napríklad bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa. Nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
Choroby a škodcovia papriky
Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no aj tak sa na nej občas vyskytnú škodcovia a choroby. Dôležitá je pravidelná kontrola výskytu, najmä rubovej strany listov. Správnou prevenciou sa im však vyhnete.
Najčastejší škodcovia
- Vošky: Malý hmyz, ktorý sa rád prilepí na spodnú stranu listov a stonky rastlín. Majú typicky zelenú alebo žltú farbu, ale niektoré sú červené, ružové, hnedé, či čierne. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Malé zamorenie ešte nie je dôvod na poplach, ale väčšie môže spôsobiť vážne problémy. Vtedy odrežte časti rastliny s najväčším počtom vošiek a použite neemový olej na postrek listov a vznikajúcich plodov. Používajú sa tiež selektívne aficidy alebo biologická ochrana prostredníctvom Aphidius ervi.
- Roztočec chmeľový: Malý roztoč takmer neviditeľný voľným okom (0,2 - 0,4 mm), ktorý vyciciava šťavy z listov. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
- Roztočík (Polyphagotarsonemus latus): V posledných rokoch sa objavuje čoraz častejšie. Napáda rastové vrcholky i listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť.
- Strapka západná: Drobný hmyz prenášajúci vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín.
- Molica skleníková (biela muška): Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa darí hubovým ochoreniam.
- Pásavka zemiaková: Škodcovia, ktorí neničia len zemiaky, ale radi si pochutnajú aj na paprike. Živia sa listami a pri silnom napadnutí rastlinu úplne odlistia. Posypanie kávovou usadeninou, vaječnými škrupinami a kremelinou pomáha odrádzať týchto škodcov.
- Blchy: Tieto potvorky v listoch spôsobujú malé dierky, kvôli čomu listy vyzerajú ako švajčiarsky syr. Niekoľko aplikácií kremeliny spolu s neemovým olejom sa účinne postará o týchto škodcov.
Choroby papriky
Okrem škodcov sa na paprike vyskytujú aj bakteriálne, vírusové a plesňové infekcie. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.
- Stolbur papriky: Vírusové ochorenie prenášané cikádkami, ktoré spôsobuje celkové žltnutie rastlín, vädnutie listov a nakoniec odumieranie celej rastliny. Plody sú drobné a bez semien.
- Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa bledohnedými nepravidelnými škvrnami pri špičke plodov, ktoré môžu prejsť do hniloby. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy, často na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
- Slnečný úpal zeleniny: Poškodenie listov, stoniek i plodov slnečným žiarením, ktoré ich zožltne, skrehne a stanú sa lámavými. Dochádza k nemu pri náhlom oteplení po daždivom počasí alebo pri vysadení sadeníc, ktoré nie sú zvyknuté na intenzívne slnečné žiarenie.
- Vädnúce ochorenia (fuzáriové, sklerocíniové): Hubové choroby, ktoré prenikajú do rastliny cez korene (pri fuzáriovom vädnutí) alebo sa prejavujú rozsiahlymi bledohnedými škvrnami na stonkách (sklerocíniové). Tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho, preto je dôležité striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
- Antracnóza: Plesňová infekcia, ktorá prebieha poväčšine u zeleniny a v prípade neliečenia spôsobuje veľké škody na úrode.
- Mozaika: Je vírusová infekcia rastlín a akonáhle je rastlina infikovaná, nemôžete urobiť nič, aby ste sa jej zbavili. Po infikovaní si môžete všimnúť žltnutie listov papriky a celkový zastavený rast rastliny.
- Plieseň Phytophthora: Najčastejšie sa vyskytuje v daždivom, vlhkom a teplom podnebí. Spôsobuje veľké hnedé škvrny na listoch, vädnutie, zhnednutie alebo sčernenie stoniek v spodnej časti a zhnitie koreňov. Bohužiaľ, neexistuje žiadna účinná liečba.
Na prevenciu plesňových ochorení, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, dbajte na to, aby bola medzi rastlinami dostatočná cirkulácia vzduchu.
Zber a skladovanie papriky
Paprika bude pripravená na zber približne za 70 až 80 dní pri ideálnych podmienkach na pestovanie, alebo 60 až 90 dní od výsadby. Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Pravidelný zber navyše podporí tvorbu ďalších plodov.
Kedy zbierať?
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, v závislosti od ich využitia:
- Technická zrelosť: Zvyčajne sa zbiera zelená, nie ešte úplne zrelá. Na dotyk by mala byť pevná a sviežo vyzerajúca. Takto zberané papriky sú vhodné na varenie, napríklad na plnenie, do leča a podobne. Podtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú.
- Botanická zrelosť: Ak paprika zostane na rastline dlhšie, dozrieva do plne vyfarbenej farby (červenej, žltej, oranžovej podľa odrody) a dužina je sladšia a obsahuje viac vitamínov. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. To platí špeciálne pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline.
Keď hrozí mráz, vytiahnite ju radšej zo zeme a zaveste na chladné miesto, aby paprika dozrela.
Ako zbierať?
Pri zbere papriku netrhajte, ale odrežte ostrým nožom, či na to určenými nožnicami, aj so stopkou. Tým sa minimalizuje poškodenie rastliny.
Skladovanie
Najlepšie je skladovať čerstvú papriku v chladničke. Vložte ju do plastového vrecka a uložte do zásuvky v chladničke určenej na zeleninu. Optimálna teplota je medzi 4-5 °C. Papriku pred skladovaním nemusíte umývať, je to dokonca najlepšie, pretože voda môže proces hniloby len urýchliť. Ak skladujete papriku pri správnej teplote, vydrží vám 2 až 3 týždne. Hrubostenné papriky vydržia dlhšie ako tenkostenné. Taktiež vám paprika vydrží dlhšie čerstvá v celku než nakrájaná. Čerstvá paprika by mala byť lesklá a pevná na dotyk. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.