Pestovať alebo nepestovať višne? Možno si viacerí kladú túto otázku, veď ich ovocie je kyslé a trpké. Nemali by sme však zabúdať, že višňa je bohatým zdrojom vitamínov. V záhrade by sme mali mať aspoň jeden strom tohto zaujímavého ovocného druhu. Višňa (Prunus cerasus) je jedným z prvých ovocných stromov, ktoré ľudia využívali. Patrí do čeľade ružovité a pochádza z juhozápadnej Ázie a Európy.
Druhy višní a ich charakteristika
Rozlišujeme pravé višne a sladkovišne, ktoré sú krížence čerešne a višne. Pravé višne sa ďalej rozdeľujú na:
- Kyselky: Majú kyslé alebo kyslasté plody tmavočervenej až čiernočervenej farby. Ich šťava je červená a farbí.
- Amarelky: Vytvárajú lepšie rodivý obrast ako kyselky. Majú červené, pestré alebo žlté plody.
Sladkovišne vzrastom stromov pripomínajú čerešne. Vlastné sladkovišne majú tmavé plody s červenou farbiacou šťavou.
Višňový strom je menší ako čerešňový a dorastá do výšky 4-10 metrov a má širokú zaoblenú korunu. Červené až takmer čierne višne rastú na krátkych stopkách, sú menšie ako čerešne a majú kyslú dužinu, preto sa často používajú na výrobu koláčov a varenie.
Výber stanovišťa a pôdy pre višne
Višne patria k menej náročným ovocným stromom a sú odolnejšie proti mrazu ako čerešne, preto sa dajú pestovať aj vo vyšších polohách. Drevo aj púčiky sú odolné proti mrazu. Optimálne sú nadmorské výšky od 250 do 400 m.n.m., s priemernou ročnou teplotou okolo 8 °C a súhrnom zrážok cca 550 mm. Pri vyšších zrážkach môže dochádzať k častejšiemu pukaniu plodov.
Ideálne stanovište
Stanovište by malo byť slnečné, teplé, chránené pred vetrom a mrazmi, s dobrou cirkuláciou vzduchu. Chránené miesto tiež pomôže opeleniu, pretože hmyz bude mať ľahší prístup ku kvetom. Višne majú rady slnečné miesto, napríklad oproti stene orientovanej na juh alebo juhozápad. Na pestovanie višní sú najvhodnejšie svahy chránené zo severu, kde nehrozí nebezpečenstvo zmrznutia kvetov. Trpasličie višne tvarované ako kríky začínajú plodiť, keď majú 4 alebo 5 rokov.
Nároky na pôdu
Višne majú menšie nároky na kvalitu pôdy ako čerešne, s výnimkou zamokrených a ťažkých pôd. Dobre rastú v suchších pôdach. Všetky višne uprednostňujú hlbokú, úrodnú, dobre priepustnú pôdu, ktorá je ideálne mierne kyslá s pH 6,5-7. Najlepšie sa im darí na piesočnato-hlinitých pôdach. Horšie rastú v plytkej alebo piesočnatej pôde. PH pôdy je optimálne v rozmedzí 6,5-8, a primerane vápenaté. Úspešne sa pestujú aj na suchších stráňach.
Pestovanie v nádobách
Višniam sa najlepšie darí v zemi, ale ak nemáte vhodnú pôdu alebo voľné miesto, môžete ich zasadiť do veľkej nádoby. Vyberte si trpasličí strom, nádoba by mala byť široká aspoň 45-50 cm - terakotové kvetináče alebo polsudy sú primerane ťažké a stabilné. Použite pôdny kompost bez rašeliny alebo viacúčelový kompost bez rašeliny zmiešaný s jednou tretinou objemu drviny alebo perlitu.
Výber podpníka
Pre správny výber je dôležité zvážiť podpník, ktorý riadi veľkosť a silu stromu. Neštepené višne rastú do väčších stromov, ktoré nie sú vhodné do menších záhrad. Pre višne sú vhodné rôzne podpníky:
- Mahalebka: Najčastejšie používaný podpník pre višne, vhodná na pestovanie v suchších podmienkach. Rastie stredne silno, je odolnejšia voči suchu, ale nie je vhodná pre ťažké pôdy. Na mahalebke nastupuje višňa skoro do rodivosti.
- Čerešňa vtáčia: Silno rastúci podpník, nevyžaduje oporu, veľmi dobre odoláva mrazom, vhodný do pôdy horšej kvality. Drevo veľmi skoro na jeseň vyzrieva. Stromy nastupujú neskôr do rodivosti.
- Gisela 5: Vyniká veľmi vysokou odolnosťou voči rôznym chorobám a odolnosťou voči mrazu. Je to slabšie rastúci podpník, do rodivosti vstúpi skoro. Na podpníku Gisela 5 dosahujú stromy výšku 3-4 m, takže sú vhodné do menších záhrad a nádob. Stromy tvarované do vejára budú dosahovať výšku 1,8 m a šírku 3,6 m.
Výsadba višní
Keďže višňa patrí medzi najskoršie pučiace ovocné druhy, je dôležité ich sadiť na jeseň po 15. októbri alebo veľmi skoro na jar do nalievania púčikov. Višne s holými koreňmi je najlepšie vysádzať v jesennom období po 15. októbri alebo kedykoľvek, najlepšie sa však usadia od neskorej jesene do jari. Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov.
Príprava pred výsadbou
- Na začiatku upravte korene stromu odstránením poškodených a dlhých koreňov.
- Po úprave korene namočte do vody - minimálne na 2 hodiny, maximálne až na 24 hodín (dlhšia doba nevadí, ale maximálne 1 deň).
- Pred výsadbou vykopte výsadbovú jamu cca 60 cm x 60 cm.
- Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Dávajte si pozor, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom!
- Do jamy nalejte min. 15 l vody.
Postup výsadby
- Pripravte si kôl, ktorý zatlčte do už vyhĺbenej jamy, pretože väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho života patričnú oporu (niektoré aj po celý život).
- Potom drevinu zvisle vložte a prihadzujte zeminu.
- Aby sa pôda dostala dobre aj pod korene, stromček nadvihnite a ľahko s ním zatraste.
- Potom dohádžte zvyšok zeminy, pošliapte a nakoniec pripevnite strom ku kolu (nikdy ale úplne pevne neuťahujte).
- Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm.
- Nezabudnite dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody (do hĺbky cca 30 cm), alebo približne 20 l vody.
- Pri novosadených stromoch potrebujete osadiť aj oporné koly, ktoré sú potrebné počas zakoreňovania a chránia kmeň až 6 rokov po vysadení. Oporný kolík nesmie zasahovať do koruny.
- Nezabudnite na to, aby mal strom dostatok miesta.
Keď sadíte kontajnerové stromy, samozrejme rez koreňov a namáčanie vo vode nie sú potrebné.
Mykorhízne huby vytvoria v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytí vodu, minerály a privedie ich aj zo vzdialenejších miest, kam by koreň bez húb nedosiahol. Pri použití na záhonoch nasypte prípravok na dno výsadbovej jamky tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva (1 cm) a vysaďte rastlinu. Pri použití v kvetináčoch je dávka 1 odmerka na každý 1 liter objemu kvetináča. Prípravkom nemôžete rastlinu predávkovať. Prípravok je možné aplikovať plošne vo vrstve cca 3 cm pod semená pred samotným výsevom (150 g / m²).
Starostlivosť, hnojenie a zavlažovanie
Po výsadbe musíme stromy častejšie zalievať, ako aj v lete počas vlny horúčav. Zálievke venujeme pozornosť krátko po výsadbe, obzvlášť pri sadení v jarných mesiacoch. Višne rastúce v nádobách vysychajú oveľa rýchlejšie ako stromy v zemi a dokonca aj v daždivom počasí môžu prijímať prekvapivo málo vody kvôli malej ploche zeminy. Rovnako múr alebo plot často znižuje množstvo zrážok, ktoré dostanú. Višne by nemali stáť vo vode, najmä v zime, pretože im môžu korene začať hniť. Voda je kľúčová s výnimkou dlhých období sucha v počiatočných štádiách vývoja plodov - pri nedostatku vody často zhadzujú mladé plody.
Hnojivá používame, aby sme skvalitnili pôdu a zveľadili úrodu. Tak ako u iných ovocných druhov, aj u višní sa snažíme doplniť základné látky ako dusík, fosfor a draslík v predjarí a na jeseň. U višní vápnik nedopĺňame. Dusík dopĺňame až na jar (cez zimu by sa ľahko vyplavil z pôdy), po odkvitnutí a po opadaní plodov - prispejeme tak k lepšiemu rastu a zdravotnému stavu stromov. Novovysadené višne nehnojte. Každoročná jarná aplikácia kompostu alebo kompostovaného maštaľného hnoja je zvyčajne dostatočným hnojivom pre usadené višne. Ak používate granulované chemické hnojivo, aplikujte ho iba raz na začiatku jari.
Je dôležité, aby sa tráva alebo iné rastliny, ako sú trváce kvety (nehovoriac o burine!), nedostali do vzdialenosti asi 1,5 až 2 m od novovysadených višní. Konkurencia iných rastlín môže spomaliť alebo zastaviť ich rast.
Rez višní
Višne režeme podľa ich vzrastnosti. Majú sklon vytvárať prehustené previsnuté koruny, predčasne zostarnúť a vyhoľovať staršie konáre. Višne sa pestujú v rozličných tvaroch, vyššie tvary (vysoko kmene a polokmene) sú však zriedkavé. Višne strihajte skoro na jar predtým, ako ukončia svoje vegetačné obdobie.
Rez po / pred výsadbou
Tento rez je v zásade rovnaký ako u jabloní a hrušiek. Vyberieme si hlavný terminál a základné 2 bočné výhony (jeden na každej strane). Mali by byť rozmiestnené čo možno najpravidelnejšie okolo kmienka. Skráťte ich na 4 až 6 očiek tak, aby smerovali von z koruny. Keď stromy sadíme na jeseň, rez odložíme na jar.
Výchovný rez
Výchovný rez sa vykonáva, aby sme tvarovali novovznikajúcu korunku. Višne tvoria obrast pomerne rýchlo a to už v prvom roku. Tieto postranné výhony možno využiť pre následné tvarovanie po výsadbe. Skracujeme ich už za druhým až štvrtým púčikom. U vzpriamených odrôd by mal koncový puk smerovať von z korunky, u previsnutých dovnútra korunky.
- Prvý rok po výsadbe: Necháme hlavný terminál a 4 bočné výhony.
- Druhý rok: Odstraňujeme prebytočné vetvy. Vyberieme si najslabší výhonok a skrátime ho cca o polovicu a aj ostatné vetvy a terminál skrátime v rovnakej úrovni. Patričný uhol treba dodržiavať tak, aby konáre neboli ani príliš blízko, ani ďaleko od kmeňa.
- Tretí rok: Urobíme tie isté kroky, ale necháme aj slabšie vetvy rásť dlhšie.
- Štvrtý rok: Obmedzujeme rez u tých vetiev, na ktorých sa už objavujú prvé kvety. Slabé vetvy odstránime iba v prípade, že náš strom rastie bujne.
- Piaty rok: Opakujeme tie isté kroky, ovocné stromy by v tomto roku už mali plodiť.
V nasledujúcich dvoch až troch rokoch zakracujeme iba budúce hlavné vetvy a terminál. Čím je rast slabší, tým hlbšie režeme. V ďalších rokoch takto hlboký rez už nevykonávame, iba skrátime hlavné vetvy na výhon rastúci smerom von a odstránime konkurenčné konáre a rovnako tak horné výhony, ktoré bránia prístupu dostatku svetla do koruny. Ostatné výhony popri hlavných vetvách a kmeni môžete vodorovne vyviazať - zastavíte tak veľký prírastok a docielite skoršiu úrodu.
Udržiavací rez
Týmto rezom udržiavame strom v dostatočnej kondícii a dosahujeme tak dobrého presvetlenia koruny. Odstraňujeme staré, premrznuté a prekážajúce výhony. Slabo rastúce kultivary vytvárajú iba málo bočných kyticovitých konárikov, ktoré majú rastový púčik väčšinou len na konci. Preto sa dvojročné a staršie drevo vyhoľuje a vzniká tzv. vlasatosť. Pri týchto kultivaroch je najvhodnejší pravidelný udržovací rez. Pri ňom silné výhony na konci hlavných konárov skracujeme zhruba o polovicu, nižšie položené silné výhony na 2-6 púčikov. Posledný púčik má byť vždy listový. Obrast v nižšej časti koruny iba presvetľujeme; vyrodené výhony odrezávame na nižšie výhony. Vzrastnejšie kultivary vytvárajú viac rodivých kyticovitých konárikov trvácnejšieho charakteru. V období rodivosti ich presvetľujeme a neskôr odrezávame staršie sklonené konáre. Po zbere sa vykoná presvetlenie nadbytočných letorastov a vyrodených výhonov. Vyhoľovanie konárov obmedzíme, ak plodom pri zbere budeme odstrihávať stopky.
Zmladzovací rez
Višne pomerne dobre znášajú hlbší zmladzovací rez (do 4 až 6-ročného dreva). V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1-2 metrov.
Ochrana višní pred mrazmi
Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, preto ich odporúčame zakryť závojovou fóliou. Najčastejšie sa natierajú kmene a najsilnejšie vetvy tzv. vápenným mliekom; jedná sa o 20% zmes haseného vápna s vodou. Pred samotným náterom je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom aplikovať. Takto ošetrený strom je chránený nielen pred mrazíkmi, ale aj pred zimným slnkom. Ďalším, veľmi efektívnym a jednoduchým riešením je opretie väčšej drevenej dosky z južnej strany stromu.
Škodcovia a choroby višní
Višňa trpí škodcami a chorobami menej ako čerešne, no napriek tomu sa s nimi môžeme stretnúť. Medzi najznámejšie patrí napadnutie vrtuľou čerešňovou, kedy dužina plodov začne hnednúť, plody sú mäkké a červivé. Vhodné ošetrenie je insekticídom Calypsom, Reldanom, či Decisom.
Ak začneme nachádzať ohrýzané, a hlavne vyhryznuté listy, ktoré hnednú a zasychajú, pravdepodobne budeme musieť strom ošetriť proti pilatke čerešňovej, pomôže nám napríklad Decis.
Kruhovité porasty konidoforov na plodoch značia nákazu moniliovou hnilobou. Postrek vykonávame 14-28 dní pred zberom, pomocou Horizonu, Rovralu a podobne. Rovnaké prípravky nám pomôžu aj proti moniliovej šarlachu, kedy hnednú a zasychajú kvety, listy aj vetvičky.
A už tradičným škodcom býva voška čerešňová, ktorá spôsobuje krútenie listov v končekoch, a typické "lepkavé" pokrytie čiernymi voškami. Môže trpieť aj poškodením húsenicami.
Prírodné metódy ochrany
Ak chcete pestovať zdravé višne bez použitia chemických pesticídov, ponúkame vám niekoľko prírodných metód, ktoré podporia ich zdravie a odolnosť. Podpora zdravia višní je základom ich prirodzenej odolnosti.
- Prirodzení predátori: Lienky, zlatoočky a vtáky môžu pomôcť regulovať populáciu škodcov, ako sú vošky a húsenice. Lienky a zlatoočky sa živia voškami, zatiaľ čo vtáky, ako sýkorky, prispievajú k zníženiu počtu hmyzu v záhrade. Na prilákanie prirodzených predátorov môžete vysadiť kvitnúce rastliny, ktoré poskytujú potravu a úkryt.
- Bylinné výluhy: Z rastlín ako cesnak, žihľava alebo harmanček sú efektívne prírodné prostriedky na prevenciu škodcov a chorôb višní. Tieto bylinky majú ochranné vlastnosti, ktoré môžu pomôcť v boji proti hubovým ochoreniam a hmyzu. Medzi najlepšie bylinky na ochranu višní patria cesnak, žihľava a harmanček.
- Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte 1 litrom vody.
- Harmančekový výluh: Namočte 50 g sušeného harmančeka do 1 litra vody na 24 hodín.
- Pravidelný rez: Zlepšuje prúdenie vzduchu medzi vetvami, čo znižuje riziko plesňových infekcií.
Opelenie
Ešte pred výsadbou musíte dbať na opelenie stromov. Višne zvyčajne kvitnú v polovici až koncom mája. Na jar môžu byť celkom ohromujúce, pretože kvety sa otvárajú skôr, ako sa objavia listy, a strom vyzerá ako guľa bielych kvetov. Keď strom krásne kvitne na jar, avšak neprináša plody, potrebuje vhodného opeľovača. Keď sa neobjavia ani kvety, môže za to nedostatočné hnojenie. Niektoré kultivary višní sú samoopelivé, iné cudzoopelivé. Všetky naše odrody višne sú samoopelivé.
Zber a uskladnenie višní
Pri zbere višní je dôležité načasovanie. Je lákavé zbierať višne, keď sú červené, ale to neznamená, že sú úplne zrelé. Trvá určitý čas, kým získajú sýtejšie farby, a vtedy dosiahnu svoj vrchol v chuti a sladkosti. Višne môžete skladovať v perforovaných plastových vreckách v chladničke až týždeň.
