Krušpán (Buxus) je obľúbená okrasná drevina, ktorá sa často využíva na živé ploty, okraje záhonov či formálne záhradné úpravy. Jeho husté, lesklé lístie a schopnosť znášať tvarovanie z neho robia dokonalú voľbu pre vytváranie rôznych tvarov a štruktúr v záhrade.
Krušpán je známy ako „najstaršia okrasa záhrady“, pretože ho už v roku 4000 pred n. l. starí Egypťania pestovali ako okrasnú drevinu. Nestráca nič na svojej popularite ani počas nasledujúcich tisícročí, zdobí najznámejšie svetové pamiatky vrátane Versailles či Bieleho domu. Jeho sýta zelená farba je prítomná v lete aj v zime a prináša závan formality starého sveta.
Druhy krušpánov
Existuje niekoľko druhov krušpánov, ktoré sú populárne pre svoju všestrannosť a estetiku:
- Buxus sempervirens (Krušpán vždyzelený) - Tento druh je najrozšírenejší a je známy svojím hustým, tmavozeleným lístím.
- Buxus microphylla (Krušpán drobnolistý) - Má menšie, jemnejšie lístie ako Buxus sempervirens.
- Buxus balearica (Krušpán balearský) - Tento druh má väčšie listy a dorastá do výšky 3 až 4 metrov.
- Buxus harlandii - Tento druh je zriedkavejší a vyznačuje sa pomalým rastom a drobným, elegantným lístím.
Okrem uvedených druhov existuje ešte asi 90 ďalších druhov a viac ako 365 rôznych kultivarov, vrátane japonských a kórejských odrôd. Rôzne druhy sa značne líšia veľkosťou, tvarom, charakteristikami listov, rýchlosťou rastu aj odolnosťou.
Ideálne podmienky pre pestovanie krušpánu
Správna starostlivosť o krušpán vám pomôže udržať ho zdravý a krásny. Pri výbere stanovišťa na pestovanie krušpánu je potrebné vybrať miesto, ktoré zohľadňuje jeho potreby.
Poloha a svetlo
Polotienisté miesta: Krušpán preferuje polotienisté stanovište, ktoré poskytuje čiastočné slnečné svetlo a dostatočné tieňovanie počas najteplejších hodín. Úplné alebo čiastočne slnečné stanovište je pre optimálny rast tohto druhu nevyhnutné. Ak sú v lete teploty mimoriadne horúce, rastlina ocení popoludňajší tieň.
Pôda
Krušpán uprednostňuje pôdy, ktoré sú mierne kyslé až neutrálne a poskytujú dobrú priepustnosť. Úspešné pestovanie krušpánu vyžaduje dobre odvodnenú pôdu. Ideálne pH mierne zvlhčenej zeminy sa pohybuje na neutrálnej úrovni. Ak máte ťažkú pôdu, pridajte piesok alebo iný porézny materiál, ako je kôra, na zlepšenie priepustnosti.
Vlhkosť a zálievka
Pravidelná zálievka pre mladé rastliny: Krušpán vyžaduje pravidelnú zálievku, najmä v prvých rokoch po výsadbe. Novo vysadený ker polievajte hlboko a pomaly, aby boli korene dôkladne nasýtené. Vo všeobecnosti platí, že jedno alebo dve hlboké zalievania za týždeň sú žiaduce počas prvého roka rastu a počas druhého vegetačného obdobia to klesá na jedno zalievanie týždenne. Potom je potrebné zavlažovanie iba počas obdobia horúceho, suchého počasia. Rastlina môže potrebovať viac vody, ak je vaša pôda piesčitá, ak je ker na priamom slnečnom svetle alebo dostáva odrážané slnko z blízkeho chodníka či steny.
Krík prežije aj niekoľko dní sucha. O niečo viac vody potrebujú krušpány pestované v kvetináčoch. V tých by substrát nemal byť suchý dlhšie ako 3 až 4 dni. Viac vlahy vyžadujú najmä mladé jedince.
Ochrana pred extrémnym suchom a horúčavou
Vyhnite sa miestam, kde je suchá a horúca mikroklíma, ktorá môže krušpánu uškodiť. Napriek tomu, že sa nejedná o typickú teplomilnú drevinu, stredomorský pôvod ju predurčuje k schopnosti prosperovať aj pri vysokých teplotách nad 25 °C.
Výsadba krušpánu
Najlepší čas na výsadbu krušpánu je na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne. V prípade jesennej výsadby je potrebné zvoliť skorší termín, aby mal ker dostatok času na pevné zakorenenie ešte pred zimou. V prípade jarnej výsadby je najvhodnejším obdobím prvá polovica apríla.
Pri výsadbe krušpánu zvážte celoročné klimatické podmienky. Pri výsadbe nájdite oblasť, ktorá je chránená pred zimným vetrom, aby sa zabránilo stavu nazývanému “zimné bronzovanie”. Saďte na rovnakej úrovni, ako boli vysadené v škôlke alebo v kontajneri. Výsadba krušpánu príliš hlboko môže viesť k stresu a až k uhynutiu.
Rastlinky krušpánu zakorenené v črepníkoch sú na predaj v záhradných centrách, škôlkach a samozrejme aj na internete. Ich cena nie je astronomická a zaručene nezruinuje váš rozpočet.
Výsadba do kvetináčov
Na výsadbu do kvetináčov vyberáme zdravé rastliny s kvalitným koreňovým balom. Nádobu volíme dostatočne veľkú, prinajmenšom o 5-7 centimetrov väčšiu, než je koreňový bal. Snažíme sa vyhýbať tmavým farbám nádob, hlavne pri tých, ktoré budú umiestnené na slnečných stanovištiach, pretože prehrievanie koreňového balu môže nepriaznivo vplývať na koreňový systém rastliny.
Na dno nádoby nasypeme niekoľko centimetrov drenážnej vrstvy (postačia drobnejšie kamene). Pri sadení použijeme kvalitný substrát zložený zo svetlej a tmavej rašeliny s pH 5 až 6. Substrát poriadne utlačíme, aby nám po zaliatí vodou príliš nesadol. Krušpán zasadíme do nádoby o niekoľko centimetrov hlbšie, než je vrchná strana kvetináča. Tým si rezervujeme niekoľko centimetrov priestoru pre mulčovací materiál, ktorý nám bude chrániť rastlinu pred odparovaním vody z pôdy, zabráni rastu burín a tiež bude plniť dekoratívnu funkciu. Nakoniec vysadený krušpán výdatne zalejeme.
Starostlivosť o krušpán
Krušpán je známy svojou nenáročnosťou, ale pre optimálny rast a vzhľad je potrebné dodržať niekoľko zásad.
Hnojenie
Jarné hnojenie: Na jar použite organické hnojivo alebo hnojivo špeciálne určené pre okrasné dreviny. Zdravé rastliny krušpánu majú svieže zelené listy a aby aj vaše kríky vyzerali čo najlepšie, treba im dopriať hnojivo. Ak vidíte, že lístie sa stáva bledo žltým alebo má výrazné žlté hrany, je čas začať sa zaoberať požiadavkami na hnojivo. Váš buxus môže rásť šťastne aj bez pridanej výživy, ale závisí to od pôdy.
Jednorazové sezónne hnojenie: Krušpán nevyžaduje časté hnojenie. Pravidelné hnojenie po 2 až 3 týždňoch potrebujú najmä mladšie kríky. Najlepším hnojivom bude tekutý prípravok aplikovaný formou bežnej zálievky. Hnojí sa v priebehu celej vegetačnej sezóny.
TIP na produkt - Forestina Hnojivo na buxusy 1,4 kg
Organicko-minerálne hnojivo na buxusy je určené pre výživu na buxusy, ako aj pre rastliny s vyššou požiadavkou na vápnik (Ca). Vápnik vo forme uhličitanu vápenatého, obsiahnutý v hnojive, pochádza zo schránok morských živočíchov a dobre sa vstrebáva. Pozvoľne uvoľňuje živiny v závislosti na teplote a vlhkosti pôdy, zlepšuje pôdu vďaka vysokému obsahu organických látok, zaisťuje rovnomerný rast a bohaté olistenie, je šetrné k životnému prostrediu a má účinnosť počas 2 až 3 mesiacov.
Strihanie
Pomalší rast krušpánu nevyžaduje časté strihanie. Ak je ker pestovaný ako solitér, každý rok na jar stačí urobiť ozdravný a tvarovací rez. K častejšiemu strihaniu pristúpime, keď na drevine nájdeme poškodené alebo odumreté konáriky.
Kríky krušpánu sú vítaným doplnkom modernej záhradnej architektúry. Keď sa vyberie správny kultivar, potrebujú veľmi málo prerezávania. Krušpán je ľahko rastúci a prosperuje za mnohých podmienok, ktoré by menej odolnú rastlinu porazili. Ich kompaktné stále zelené listy pridávajú textúru a tvar do záhrady, keď všetko ostatné upadne do zimného spánku.
Kedy je vhodný čas na strihanie
Krušpán môže byť strihaný kedykoľvek počas roka, ale pre zdravie rastlín je najlepšie vyhnúť sa strihaniu na konci jesene. Nový rast, ktorý sa objaví po orezávaní, nemusí mať čas na zosilnenie pred mrazom. Pri strihaní by sa mal brať do úvahy vek rastliny. Mladé rastliny skutočne profitujú z častého strihania. Najlepší čas na strihanie drevín do tvaru je počas prvých niekoľkých rokov. To povzbudí rozvetvenie a nový rast, čo povedie k hustejšiemu rastu a definovanému tvaru. Ale neprežeňte to. Nadmerné strihanie môže spôsobiť veľmi hustý rast na vonkajšej strane a ten zabráni svetlu dosiahnuť stred kroviny a vnútorné vetvy zostanú holé.
Mulčovanie
Správne mulčovanie krušpánu pomáha udržiavať vlhkosť a korene v chlade. Rastúci krušpán by mal mať 5 až 8 cm vrstvu mulča, ktorý sa rozkladá 30 cm okolo listov. Rovnako ako pri všetkých mulčovaných krovinách, kmene by nemali byť pokryté.
Rozmnožovanie
Elegantný krušpán si môžeme jednoducho rozmnožiť aj sami. Postačia nám k tomu 10 až 15-centimetrové výhonky z mladých a zdravých konárov.
Krušpán sa najjednoduchšie rozmnožuje pomocou zakoreňovania odrezkov. Hoci odrezky môžete odobrať takmer kedykoľvek počas roka, najlepší čas je vtedy, keď stonky sú dostatočne pružné na to, aby sa ohýbali, ale stále krehké, aby sa zlomili. Je to asi mesiac po tom, čo rastliny na jar začali nový rast a vhodné obdobie trvá do konca leta. Pre korene je to dostatočne dlhý čas na to, aby dozreli pred príchodom zimy.
Ako na to?
- Ostrým nožom odoberte niekoľko 10 až 15 cm odrezkov z čerstvých, dobre hydratovaných a zdravých rastlín.
- Stonky by mali byť flexibilné, ale pri ohýbaní stále lámavé.
- Odstráňte spodnú polovicu listov a ponorte konce do práškového koreňového hormónu.
- Potom jemne zastrčte stonky do dobre sa odvodňujúceho média a dôkladne zalejte.
- Voľná plastová krytina vytvorí mini-skleník, ktorý zostáva teplý a vlhký.
Vaše odrezky budú pripravené na vysadenie nasledujúcu jar, keď ich nové korene dokážu udržať rastlinu pevne v jej kvetináči. Na vitamíny bohatý, tekutý rastlinný štartér pomôže rastline po presadení aklimatizovať sa v záhrade. Prvé hnojenie sa odporúča mesiac po vysadení.
Choroby a škodcovia
Krušpán je ohrozený množstvom ochorení a škodcov. Sanitácia a dezinfekcia sú dve kritické súčasti kontroly chorôb.
Choroby
- Chátrajúce ochorenie - je jedna z najviac záhadných chorôb, ktoré postihujú krušpán. Listy začnú žltnúť a padať, konáre náhodne hynú. Znížte pravdepodobnosť tejto choroby odstránením mŕtvych konárov a listov na podporu cirkulácie vzduchu. Nepolievajte nadmerne počas leta, ale poskytnite dostatok vody pred prvými mrazmi, aby rastlina získala silu na prežitie zimy bez poškodenia. Pokiaľ krušpán chátra, nové rastliny už na tomto mieste nevysádzajte.
- Koreňová hniloba - spôsobuje, že listy sa zľahka sfarbia a korene stmavnú a hnijú. Koreňovej hnilobe prospieva vysoká vlhkosť a teplota pôdy. Toto ochorenie je bežnejšie v ťažkých íloch alebo v zle odvodnených pôdach. Nadmerné polievanie rastliny alebo dlhé obdobia silného dažďa tiež podporujú rozvoj choroby. Hnilobe koreňov rastlín Phytophthora treba predchádzať, pretože chemické látky sú neučinné, neexistuje žiadna liečba tohto ochorenia, rastlinu choroba zabije. Predchádzať jej môžete tým, že vysadíte odolné rastliny v dobre odvodnenej pôde a zalievate úsporne.
- Plesňová škvrnitosť - pleseň robí listy škvrnitými a hnedými, až nakoniec opadnú. Taktiež tvorí sneť na dreve a vo vlhkých podmienkach dokonca až bielu hubu. Odstráňte ju a zlikvidujte postihnuté vetvy a listy. Pridajte nový mulč, aby sa zabránilo rozstreku spór z pôdy a použite fungicídny postrek.
Škodcovia
- Parazitické nematódy - nematódy sú mikroskopické červy, ktoré žerú korene. Nematódy nemožno odstrániť, ale pravidelné zavlažovanie, mulčovanie a hnojenie ich môže kontrolovať.
- Vijačka krušpánová - húsenica, ktorá je schopná zničiť celú rastlinu za niekoľko dní tým, že požiera jej listy. Tento škodca sa dá zlikvidovať len chemickým postrekom, napríklad Dimilinom 48 SC.
- Roztočec zimostrázový - nie je hmyz, ale je v úzkom vzťahu s pavúkmi. Dospelý má zelenú až žltohnedú farbu, osem nožičiek a je malý, dlhý asi 0,03 cm. Keďže roztočce sú také malé a skoré príznaky je ťažko rozlíšiť, problém sa ľahko prehliadne až kým nedôjde k silnému napadnutiu a k väčšiemu poškodeniu. Tento škodca prezimuje vo forme vajíčok na spodnej strane listov. Vajcia sa vyliahnu na jar. Roztoče sa vyvíjajú rýchlo, čo vedie k ôsmim alebo viacerým generáciám ročne. Použite insekticídny olejový postrek alebo postrek Karate.
Krušpán je potrebné chrániť aj pred psami. Jeho zdravie a estetický vzhľad ohrozuje ich moč. Pravidelné močenie na zelené vetvičky vedie k ich uschnutiu, neskôr až k úplnému odumretiu. Priamemu kontaktu psov s krušpánom treba zabrániť aj kvôli jedovatým látkám prítomným v jednotlivých častiach rastliny.
Krušpán v zime
Krušpán je v našich podmienkach mrazu odolný, ale pri pestovaní v nádobách musíme v zimnom období venovať zvýšenú pozornosť koreňovému balu. Keďže na zimu listy ostávajú na rastline, dochádza k odparovaniu vody podobne ako počas iného ročného obdobia. Dlhotrvajúce mrazy tiež môžu spôsobiť premrznutie koreňového balu, čo má za následok nemožnosť prijať vodu koreňovým systémom rastliny. V tomto čase je preto krušpán skôr vystavený riziku uschnutia než vymrznutia.
Krušpán pestovaný v nádobách preto polievame aj počas zimných mesiacov.
Zrejme najbezpečnejšou formou prezimovania krušpánu v nádobách je vykopať na záveternom mieste záhrady jamu, nádobu vložiť do nej a prihrnúť ju zeminou. Tým sa okolo koreňového balu vytvorí dostatočná izolačná vrstva a navyše občasne topiaci sa sneh nám rastlinu pravidelne zavlaží.
Ak takéto možnosti nemáme, postačí ak nádobu s krušpánom na zimu premiestnime do chladnej a svetlej miestnosti. Rastlinu občasne zalejeme, aby bola pôda stále vlhká, nie však premokrená.
V prípade, ak nádobu na zimu nemáme kam premiestniť, mali by sme koreňový bal chrániť obalením nádoby izolačnou vrstvou. Krátkodobé premrznutie rastlinu nepoškodí, avšak pri dlhodobejších mrazoch môže dôjsť k uschnutiu krušpánu. Zvlášť pri celodenných mrazoch premiestnime krušpán aspoň raz za 14 dní do chladnejšej miestnosti. Necháme koreňový bal rozmrznúť a rastline doprajeme vlahu.
Zaujímavosti o krušpáne
Krušpán si v minulosti našiel aj praktické uplatnenie. Jeho drevo sa niekedy používalo na výrobu niektorých hudobných nástrojov. Najčastejšie sa uplatňovalo pri zhotovovaní fláut a klarinetov. Drevo krušpánu je dvakrát tak tvrdé ako dubové a používa sa na výrobu misiek, hrebeňov atď. Koreň majú obzvlášť radi výrobcovia nábytku.
V niektorých oblastiach sa používal ako náhrada chinínu v liečbe malárie a tinktúra z krušpánu sa používala ako horký tonizujúci a antiperiodický prípravok. V posledných rokoch je čoraz populárnejšie pestovanie tvarovaných krušpánov v nádobách, takto pestované rastliny môžeme vídať pred vchodmi do budov v mestách alebo na terasách či balkónoch.
Krušpán je obľúbený u včiel a poskytuje husté, chránené prostredie pre malé vtáky, cicavce a hmyz.