V období po odkvitnutí viniča vstupujú vinohradníci do jednej z najnáročnejších fáz roka, ktorá si vyžaduje intenzívnu prácu a ostražitosť. Správne vykonávanie zelených prác je kľúčové pre zdravie viniča, kvalitu úrody a jeho celkovú kondíciu v nasledujúcich sezónach. Tieto práce zahŕňajú rôzne úkony, od odstraňovania nepotrebných výhonkov až po tvarovanie kra a ochranu pred chorobami.
Zelené práce vo vinici: Čo zahŕňajú a kedy ich vykonávať?
Zelené práce predstavujú súhrn aktivít, ktoré sa vykonávajú priebežne počas vegetačného obdobia, približne od mája do augusta či septembra. Ich cieľom je optimalizovať listovú plochu, zlepšiť prevzdušnenie kra, podporiť kvalitu hrozna a znížiť potrebu používania silnejších postrekov. Kvalitne vykonané zelené práce môžu výrazne znížiť riziko výskytu hubových chorôb a zároveň zvýšiť úrodu a kvalitu hrozna.
Vylamovanie letorastov a zálistkov
Jedným z prvých a najdôležitejších úkonov je vylamovanie letorastov. Vykonáva sa za účelom optimalizácie listovej steny a odstraňujú sa pri ňom jalové, dvojité a zakrpatené výhonky. Cieľom je zabezpečiť, aby jednotlivé výhonky mohli rásť rovnomerne a strapce boli čo najlepšie oslnené. Ponecháva sa na bežný meter riadku 8 až 12 výhonkov, v závislosti od nárokov jednotlivých odrôd. Vylamovanie výhonkov pred kvitnutím vedie k lepšiemu rastu listovej steny a rovnomernejšiemu usporiadaniu jednotlivých výhonkov, čím sa predchádza nákladnému neskoršiemu presvetľovaniu a zabezpečí sa voľná štruktúra listovej steny. Týmto úkonom sa odstráni prehustenie, ktoré je priaznivé pre rozvoj chorôb.
Zálistky, teda nezdrevnatené výhonky vyrastajúce z mladých púčikov, sa snažíme vylamovať súčasne so zastrkávaním a vyväzovaním výhonkov, pokiaľ nie sú príliš veľké. Menšie výhonky sa vylamujú o čosi ľahšie. V hornej časti výhonkov sa zálistky iba skracujú. Dôležité je zvoliť si presný čas skracovania. Ak výhonky skracujeme veľmi skoro a vinič ešte nerastie, miesto vrcholu prevezme zálistok a výhonky rastú aj naďalej. Ak však výhonky skracujeme neskoro, naša práca je zbytočná. Aby sme mali dobrú úrodu hrozna, musíme dbať na ideálnu dĺžku.
Čistenie kmeňov
Jednou z prvých prác na prelome jari a leta je aj čistenie kmeňov. Cieľom je odstrániť mladé letorasty vyrastajúce z tzv. spiacich púčikov na staršom dreve. V podmienkach malých vinárov sa táto práca robí ručne, ale dnes už existujú aj špeciálne kefky na čistenie kmeňov, ktoré urýchlia prácu a šetria chrbát. Nie vždy sa však musíme zbaviť všetkých výhonkov. Ak napríklad potrebujeme vypestovať nový kmeň, ponecháme ten najlepšie postavený a najvitalnejší letorast.
Podlom a zasúvanie letorastov
Ďalšou dôležitou činnosťou je podlom. Z jedného očka na jednoročnom dreve môžu vyrásť až tri letorasty, pretože každý púčik obsahuje jedno hlavné a dve vedľajšie očká. Ak má vinič dobré podmienky, vyrašia všetky tri. Vinár musí správne určiť najvhodnejší letorast a ponechať iba jeden. Ak by to neurobil, ker by bol veľmi zhustený, čím sa zvyšuje náchylnosť na hubové choroby. Práve týmto zásahom sa najviac redukuje násada - zálistky totiž silno zahusťujú porast, čo spôsobuje horšie dozrievanie hrozna a podporuje šírenie chorôb. Určite nie je vhodné, aby na jednej hlave bolo niekoľko desiatok budúcich strapcov.
Zároveň sa vykonáva aj zasúvanie letorastov do drôtenky. Najmä pevnejšie a kolmo rastúce ťahne sa dôkladne zasunú medzi drôty, aby netrčali do medzihradia a nelámali sa vetrom či prechodom vinohradníka alebo mechanizácie. Hneď na to, bolo v skorých ranných hodinách 21. júna 2023 realizovaný dôležitý postrek.
Skracovanie letorastov a odstraňovanie vrcholcov
Približne v rovnakom čase sa zarovnávajú ťahne - teda skracujú dlhé letorasty na výšku približne 10 až 20 cm nad horným drôtom. Koncom júna, v júli, sa začína s odstraňovaním zálistkov z letorastov. Niekedy už v júli, ale častejšie v auguste, keď sa nové letorasty nakláňajú cez najvyšší drôt vo vedení a zavadzajú v chôdzi, pristúpime k skracovaniu letorastov, k takzvanému snímaniu vrškov. Prevísajúce letorasty odstrihneme približne 10 cm nad vrchným drôtom.
Ďalšou dôležitou prácou vo vinici bude odstraňovanie vrcholcov letorastov, známe aj ako „snímanie vrškov“. Táto operácia sa tradične vykonáva okolo sviatku Petra a Pavla (29. jún) alebo na začiatku žatvy.
Čiastočné odlistenie zóny strapcov
Čiastočné odlistenie v zóne hrozna sa robí z viacerých dôvodov: lepšia aplikácia postrekov, lepšia vzdušnosť, prístup slnka a lepšie vysušenie po daždi. Príliš „očistená“ zóna hrozna síce vyzerá pekne, ale hroznu chýbajú listy, ktoré mu pomocou fotosyntézy dodávajú cukor. Z takto ošetrených viníc možno vyrobiť víno extra kvality.
Ochrana viniča pred chorobami
Počas celého leta často nastávajú obdobia, keď chvíľu prší a potom je horúco - teda ideálne podmienky na vznik hubových chorôb (nielen) vo vinici. Po odkvitnutí môže hroziť nielen múčnatka a peronospóra, ale aj napadnutie sivou hnilobou.
Peronospóra a múčnatka
Tento rok bol tlak peronospóry mimoriadne silný. Následky boli: celé strapce boli napadnuté peronospórou a uschli, listy boli silno zasiahnuté a zosychali. Silne zasiahnutý vinič stráca nielen na úrode, ale je oslabený aj jeho celkový rozvoj. Optimálna teplota pre šírenie peronospóry je 24-28 °C. Teploty nad 32 °C môžu jej šírenie spomaliť alebo zastaviť.
Múčnatka sa najčastejšie objavuje na tmavých, vlhkých a husto olistených miestach vo vinohrade, kde sa dlho drží ranná rosa. Vzhľadom na vysoké riziko šírenia chorôb z okolitých, silne napadnutých vinohradov, je nutné skrátiť interval medzi postrekmi.
Postrek viniča
Hneď na to, 21. júna 2023, bol v skorých ranných hodinách realizovaný dôležitý postrek. Častou otázkou medzi vinohradníkmi je správne miešanie viacerých prípravkov. Do veľkej nádoby s 85 litrami vody sa postupne pridali tekuté prípravky: najprv Humix Bor, potom zmáčadlo a nakoniec Vivando. Výsledná 92-litrová zmes obsahovala dávku prípravkov odporúčanú výrobcom na 100 litrov, čím sa dosiahla mierne vyššia koncentrácia.
Po odkvitnutí sa aplikuje postrek zameraný na sivú hnilobu - napr. Magnicure Quick alebo Serifel (aj v BIO režime). Po odkvitnutí je obdobie, kedy sa u mnohých vinárov láme palica - zdravotný stav krov sa zhoršuje, preto ochranu nepodceňujte. Odporúčame systémové postreky - na múčnatku Topas, Dynali alebo Belanty, na peronospóru Mildicut alebo Pegaso. Určite pridajte aj preventívny Kumulus a listovú výživu Wuxal Kombi MG.
Je obrovskou chybou použiť pri prvom výskyte múčnatky iba systémový prípravok, pretože jeho plný účinok nastupuje až po 12 až 24 hodinách. Kontaktný prípravok je účinný okamžite.
Apríl vo vinohrade a experiment s postrekmi
Rez viniča: Kedy a ako ho správne vykonať?
Rez viniča je jeden z najdôležitejších zásahov, ktoré vo vinohrade robíme. Rozhoduje o tom, koľko hrozna ker prinesie, v akej kvalite dozrie a v akej kondícii vstúpi do ďalšej sezóny. Nie je to len „skracovanie výhonkov“, ale vedomá regulácia rastu a úrody.
Kedy je najvhodnejší čas na rez?
Ideálnym obdobím, kedy strihať vinič, je koniec zimy, keď je hrozno ešte vo vegetatívnom spánku, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -10 °C). Termín rezu viniča preto väčšinou vychádza na február až marec, podľa lokality a teplotných podmienok daného roka. Ak by sme načasovali rez na skorší termín, silné mrazy by mohli poškodiť konce ostrihaných častí rastliny a naopak, ak by sme strihali neskoro, z rezov by už mohla vytekať miazga a pre rastlinu by to bola záťaž navyše. Vyhnite sa akémukoľvek rezu už zelených častí viniča, pretože takéto zásahy rastlinu oslabujú.
Rez viniča vykonávajte v čase, keď je rastlina ešte vo vegetatívnom stave, no zároveň už skončili silné mrazy. Ideálna vonkajšia teplota na rez je medzi 6 - 10 °C, čo v našich končinách znamená skorú jar, čiže v mesiacoch február a marec. Ak by ste vinič strihali počas mrazov, chlad by mohol poškodiť čerstvo zrezané konce rastliny a oslabiť ju. Ak by ste naopak rastlinu strihali príliš neskoro, z rezov môže začať vytekať miazga, čo opäť rastlinu iba oslabí - tomuto javu sa hovorí aj že „vinič plače alebo slzí“.
Princípy rezu
Vinič rodí na jednoročnom dreve, ktoré vyrastá z dvojročného dreva. Ak by sme ker nerezali, postupne by sa zahustil, vytváral veľa slabých letorastov a drobné, menej kvalitné strapce. Rezom určujeme:
- počet rodivých púčikov
- zaťaženie kra úrodou
- tvar a dlhodobú stabilitu kmienka a ramien
Prvým krokom každého rezu viniča je preto odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva (minuloročných ťaňov) a staré drevo necháme len na kmeni, prípadne na kordónoch tj. na bočných ramenách kmeňa. Vyrodené minuloročné ťažne odstrihneme celé, čo najbližšie ku konáru/kmeňu. Staré vyrodené ťažne spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov.
Hlavnou úlohou každého rezu viniča je redukcia množstva jednoročného dreva tak, aby rastlina vytvárala optimálny počet strapcov hrozna (príliš veľa strapcov by nemalo energiu a živiny na správne dozretie a v prípade malého počtu strapcov by sme nevyužili potenciál rastliny). Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené a skrátime ich na 6 až 10 púčikov. Tieto výhonky (nazývame ich aj ťažne) nám prinesú počas sezóny úrodu (ťažne je potrebné očistiť aj od starých úponkov, ktorými boli prichytené o vedenie).
Okrem ťažňov môžeme na rastline nechať aj záložné jednoročné výhonky (čapíky), ktorých úlohou je zabezpečiť rast výhonkov na ďalšiu sezónu a tvoriť záložnú alternatívu pre prípad ak by došlo k poškodeniu/chorobe časti viniča. Ak by k takejto situácii došlo, vinič môže ďalej rásť prostredníctvom čapíka. Čapíky skracujeme len na jeden až dva púčiky, pretože ich úlohou nie je prinášať úrodu ale poskytovať záložný plán rastu viniča.
Ťažne aj čapíky striháme vždy minimálne 2 cm nad púčikom a vždy šikmým rezom tak, aby mohla dažďová voda stekať z rezu preč (na stranu kde nie je púčik, aby ho miazga nezaliala). Očakávajte, že v oboch krokoch strihania viniča sa spolu každoročne odstránite 70 až 90 % rastu z minulého roka.
Púčiky, ktoré necháme na ťažňoch a na čapíkoch predstavujú pre vinič zaťaženie, ktoré by sme mali optimalizovať pre konkrétnu rastlinu. Na meter štvorcový zelenej plochy by sme mali nechať 4 až 10 púčikov. Čím je vinič starší a silnejší, tým môžeme zaťaženie (počet púčikov) pridávať.
Ďalším účelom strihania hrozna je tvarovanie jeho vzrastu, tak aby ste vinič prispôsobili jeho opore (stĺpik, drôt, pergola a iné), priestorovým podmienkam a aby bol zber hrozna pre vás komfortný.
Typy rezu podľa rodivého dreva
Podľa dĺžky ponechaného rodivého dreva rozlišujeme:
- Krátky rez na čapíky
- Stredný rez na ťažne
- Dlhy rez
Typ rezu priamo určuje zaťaženie kra. Krátky rez znamená menej strapcov, silnejší rast letorastov a spravidla nižšiu úrodu, no lepšie vyzreté drevo a vyššiu mrazuodolnosť. Dlhý rez prináša viac strapcov a vyšší výnos, ale ak ker preťažíme, môže oslabiť a hrozno nedozrie optimálne.
Voľba dĺžky rezu závisí najmä od odrody, sily rastu a spôsobu vedenia kra. Niektoré odrody rodia už na spodných púčikoch a znesú kratší rez, iné potrebujú dlhšie rodivé drevo.
Niektoré odrody spoľahlivo rodia už na spodných púčikoch, a preto znesú krátky rez, teda čapíky na 1 až 5 púčikov. Patrí sem napríklad 'Rizling vlašský', 'Silvánske zelené' či 'Modrý Portugal'. Krátky rez tieto odrody nepreťažuje a udrží ker v dobrej kondícii. Väčšina muštových odrôd však lepšie reaguje na stredný rez, teda ťažne dlhé na 6 až 8 púčikov so záložným čapíkom. Typickým príkladom je 'Veltlínske zelené', 'Müller Thurgau' alebo 'Frankovka modrá'. Ide o kompromis medzi úrodou a bujnosťou, ktorý sa v našich podmienkach osvedčil najviac.
Naopak, existujú aj odrody, ktorých najhodnotnejšie rodivé púčiky sa nachádzajú vyššie po letoraste. Tie vyžadujú dlhší rez, teda ťažne obsahujúce 10 až 14 púčikov. Patrí sem napríklad 'Rizling rýnsky', 'Tramín červený' či 'Sauvignon'. Bez dostatočnej dĺžky rodivého dreva by sme sa pripravili o časť úrody.
Pri kvalite hrozna je rozhodujúci pomer listovej plochy k množstvu strapcov. Ak je ker preťažený, cukornatosť býva nižšia a aromatickosť slabšia, čo je obzvlášť citlivé pri aromatických odrodách. Naopak, príliš slabé zaťaženie síce prinesie špičkovú kvalitu, no z ekonomického hľadiska môže byť úroda nízka.
Formy vedenia viniča a ich vplyv na rez
Účelom rezu je efektívne tvarovať vzrast viniča, ktorý treba prispôsobiť rôznym vonkajším, priestorovým pod.). Tú môže predstavovať stĺpik, drôt, kolíky, ktorú vždy umiestňujte nad vinič. Tým sa vám bude lepšie manipulovať s letorastami.
1. Vedenie na záves
Často využívanou formou pestovania viniča v domácich podmienkach no aj vo vinohradoch je vedenie na záves, ktoré má hneď viacero výhod. Rodivé ťažne sú od seba dostatočne vzdialené, čo podporuje lepšiu cirkuláciu vzduchu, znižuje riziko hubových chorôb a s viničom a jeho úrodou sa vďaka jeho výške lepšie pracuje. Pri vedení na záves môže mať rastlina jedno aj dve ramená, vedené v dvoch etážach. Pri samotnom reze nechávame jeden alebo viac čapíkov v hornej časti kmeňa ako zálohu (v prípade odumretia ramena) a jeden čapík na konci každého ramena, čo zabezpečí cirkuláciu živín až na koniec ramena a predĺži jeho životnosť. Nevýhodou tejto formy pestovania hrozna je dlhší čas (min. 2 roky) na vytvorenie kmeňa.
2. Stredné vedenie (rýnsko-hesenské)
Stredné vedenie je najrozšírenejšou formou pestovania viniča vo vinohradoch aj v domácich podmienkach. Nevyžaduje si veľa priestoru, takže jednotlivé rastliny hrozna môžeme vysádzať bližšie pri sebe. Kmienok viniča má cca 1 meter a na vrchu sa končí tzv. hlavou, z ktorej vyrastajú výhonky. Pri strihaní nechávame na rastline jeden až dva ťažne, ktoré následne prehneme a uviažeme o vodiaci drôt (s prehnutím môžeme pár týždňov počkať, kým do ťažňa nezačne prúdiť miazga, aby sa ťažne nezlomili). Týmto opatrením zabezpečíme, aby sa energia a živiny rozložili po ťažni rovnomerne (v opačnom prípade by smerovali najmä na koniec ťaňa). Okrem ťažňov môžeme na viniči nechať aj záložné čapíky, z ktorých budú počas vegetačnej sezóny vyrastať nové výhonky pre budúcu sezónu.
3. Kolíkové vedenie
Pri tejto forme pestovania viniča nemáme žiaden kmienok a hlava, z ktorej vyrastajú výhonky, je len pár centimetrov nad úrovňou pôdy. Pri tomto type pestovania viniča nepotrebujeme žiadne vodiace drôty. Postačí nám vysoký kolík, o ktorý sa počas sezóny postupne uväzujú rastúce výhonky. Ďalšími výhodami kolíkového vedenia sú malé priestorové nároky (vinič môžeme vysádzať v menších sponoch) a vysoká odolnosť proti silným mrazom.
Okrem týchto obvyklých foriem pestovania existuje mnoho ďalších typov ako sú napríklad stĺpovité vedenie (vertigo) alebo rôzne varianty závesovitého a stredného vedenia. Princíp rezu viniča, ktorý sme popísali vyššie, je však univerzálny a platí pre všetky formy pestovania, takže ho môžete aplikovať na akýkoľvek typ vedenia viniča.
Dlhodobé škody a prevencia
Silne zasiahnutý vinič stráca nielen na úrode, ale je oslabený aj jeho celkový rozvoj. Poškodenie vonkajšími vplyvmi: nečakané vplyvy počasia (ľadovec, náhle oteplenie) alebo oslabenie rastliny mrazom (kvôli priskorému rezu) môžu podporiť výskyt ochorení, na ktoré je ideálnou prevenciou použitie širokospektrálneho fungicídu, napr. Folpan 80 WDG, ktorý dokáže pri mechanickom poškodení rastliny zamedziť aj rozvoju tzv. sekundárnych infekcií.
Ak počas úpravy viniča zaznamenáte akokoľvek napadnuté drevo, okamžite ho odstráňte a nenechávajte poblízku. Takýto ker spáľte a použitý rezný nástroj poriadne dezinfikujte.
Pestovanie hrozna v záhrade alebo vinohrade vám bude vďaka správnemu rezu prinášať množstvo radosti. Či už ste rekreačný pestovateľ alebo profesionálny vinár, určite viete, že o vinič sa treba pravidelne starať.