Pestovať si svoj vlastný strom je výzva a u buka to platí dvojnásobne. Rozmnožiť si buk semenami nie je nijako zvlášť náročné, no vyžaduje si dodržanie správneho postupu, ako sa postarať o semienka a následne aj o jeho výsadbu. Pre úspešné pestovanie je kľúčové poznať vlastnosti buka lesného a jeho plodov - bukvíc.
Buk lesný a jeho plody - Bukvice
Čo sú bukvice?
Buk lesný (Fagus sylvatica) je jediný náš pôvodný druh buka, a preto, keď hovoríme o bukviciach, vždy máme na mysli práve jeho plody. Sú to trojboké nažky pokryté mäkkými ostňami, ktoré ukrývajú semená obalené tvrdou šupkou. Plody buka lesného na strome sa ukrývajú v pichľavom oplodí. Každé oplodie poskytuje priestor pre dve trojboké nažky vo veľkosti do 1,5 cm. Na povrchu nažky je pevná šupka a pod ňou sa ukrýva jadierko. Bukvica, či už ako celok alebo len semeno, je skvelou zásobárňou energie.
Výživová hodnota a historické využitie bukvíc
Bukvice sú mimoriadne výživné a v časoch núdze, napríklad počas vojen, zaisťovali mnohým ľuďom prežitie. Obsahujú pomerne veľké množstvo škrobu, bielkovín, vitamínu C a B6, ktoré posilňujú organizmus, ale tiež vápnik, zinok či železo, ktoré je dobré na krvotvorbu. Prekvapivé môže byť, že sú dokonca absolútne bezlepkové. Obsah tukov v 100 g semien je 35 až 40 percent. Bukvice v minulosti nechýbali ani v jedálničku ľudí a hospodárskych zvierat, boli obľúbenou detskou pochúťkou a jedli sa v podstate ako čerstvé oriešky. Lisovaním bukvíc sa získaval kvalitný olej, ktorý mohol obsahovať až 50 % oleja. Olej sa lisoval vždy za studena, bol voňavý, chutný a trvanlivý. Zaujímavosťou je, že za tepla lisovaný olej mal zásadne horšie chuťové vlastnosti, bol trpký a získal menej atraktívnu farbu. Výtlačky po lisovaní oleja sa dali sušiť a používať ako prídavok k múke. Väčšie využitie mali bukvice naposledy v období po 1. svetovej vojne, keď slúžili ako náhrada tradičných potravín. Dnes je známe, že bukvice chutia ako jadrá sladkých mandlí.
Upozornenie na konzumáciu surových bukvíc
Konzumácia bukvíc v surovom stave by sa nemala preháňať, pretože obsahujú jedovatý alkaloid fagín a kyselinu šťavelovú. Hoci zdraví dospelí by museli skonzumovať značné množstvá surových bukvíc, aby sa u nich prejavili príznaky otravy, pri deťoch či starších ľuďoch netreba riskovať nevoľnosť, žalúdočné kŕče či zvracanie. Rovnako by ste mali spozornieť pri zvieratách ako sú psy a kone. Dnes je známe, že konzumácia väčšieho množstva surových bukvíc môže spôsobiť mierne až vážnejšie tráviace problémy, závraty a bolesti hlavy. Ak nechcete pokúšať osud, jednoducho sa nepúšťajte do jedenia surových bukvíc. Chutnejšie, chrumkavejšie a bezpečnejšie pre trávenie sú bukvice po opražení. Tepelnou úpravou sa účinok toxínov stráca. Jadro musíte zbaviť pevných šupiek a nasucho opražiť na panvici. Jedovatého fagínu sa dá navyše pomerne jednoducho zbaviť. Ak ich nechcete pražiť, prelejte ich vriacou vodou, čím sa taktiež zbavíte kyseliny šťavelovej.
Zber bukvíc
Keď sa bukvice urodia, nenechajte si ujsť ich zber. Na úrodu bukvíc, teda plodov buku, sa totiž nedá spoľahnúť. Často zmrznú a bohatá úroda sa objavuje zhruba iba raz za štyri roky. Optimálny zber bukvíc sa uskutočňuje na jeseň, práve keď sa kupoly otvoria a ovocie úplne dozrie. Pre človeka je jednoduchší zber bukvíc spod izolovanejšieho stromu alebo na okraji lúky. Bukvice im poskytujú potravu a energiu na to, aby bezpečne prekonali chladné obdobie. Bukvice (plody buku) sú cennou potravou pre vtáky i drobné cicavce, napríklad diviaky, veverice, ale nepohrdnú nimi ani zimujúce vtáky. Dnes sa bukvice zbierajú predovšetkým pre výkupy. Môžu sa používať na kŕmenie zveri, ale najmä ako semená pre pestovanie nových sadeníc v lesných škôlkach i súkromníkmi. Aktuálne je o ne záujem, pretože tradičné smrekové lesy zničené kôrovcom sa revitalizujú a záujem je o výsadbu listnáčov - predovšetkým dubov a bukov, či sú súčasťou novovysadených zmiešaných porastov.
Ako sadiť bukvice: Podrobný návod
Príprava semien: Stratifikácia
Pestovanie vlastných sadeníc buku je odmeňujúce. Buk potrebuje prejsť chladným obdobím (stratifikáciou), aby jeho semená mohli vyklíčiť. Ak si bukvice nazbierate v októbri spod statných, zdravých stromov a hneď ich aj vysiať na stanovište, nemusíte ich takzvane stratifikovať, pretože stratifikácia prebehne prirodzene. V prírode bukvice opadávajú na jeseň a prezimujú v studenej, vlhkej pôde, čím prerušujú svoj vegetačný pokoj pri trvalo nízkych teplotách.
Ak si však kúpite semená buka na jar, je nutné ich najskôr namočiť do vody, a potom ich stratifikovať v chladničke po dobu aspoň 6 týždňov až dvoch mesiacov. Až potom sa môžu vysadiť so zárukou vyklíčenia. Takto je nutné zaobchádzať aj so semenami bukvíc, ktoré hneď nevysadíte a sušené si ich odložíte na výsadbu v ďalšej sezóne. Nechajte zozbierané kupoly vyschnúť niekoľko dní na dobre vetranom mieste pred uskladnením alebo stratifikáciou.
Výsev bukvíc
Proces výsadby bukvíc je jednoduchý, ak budete postupovať podľa správnych pokynov. Hĺbka výsevu by sa mala pohybovať okolo 2-3 násobku veľkosti semena, čo môže byť okolo 2 až 3 cm. Ak budete vysádzať semienka blízko seba, dajte im priestor v rozmedzí 5 - 10 cm. Semená môžete sadiť do menších sadbovačov po jednom semenu, ale je to rizikovejšie a pracnejšie než iná metóda.
Alternatívou je vziať 12 až 15-litrový kvetináč, naplniť ho substrátom na záhradné pestovanie a do zeme dať zhruba každých 5 cm semená. Tento kvetináč potom zalejte. Na zálievku nezabudnite ani v zime; nesmie vyschnúť, ale nepreháňajte to s množstvom vody. Pri oboch metódach sa vyhýbajte premočeniu a na zalievanie používajte vodu bez chlóru. K klíčeniu zvyčajne dochádza koncom zimy alebo začiatkom jari, keď teploty stúpnu nad 10 - 12 °C a dni sa predlžujú.
Starostlivosť o mladé sadenice
Sadenice buka vyžadujú svetlé prostredie, ale bez priameho slnečného žiarenia, ktoré by ich mohlo vysušiť a spomaliť rast. Substrát musí zostať neustále vlhký, ale nikdy nie premočený, aby sa zabránilo hnilobe koreňov. Buk je v prvých rokoch citlivý na sucho a nadmerné teplo. Odporúča sa substrát zamulčovať organickou hmotou, aby sa udržala vlhkosť a zabránilo sa náhlym výkyvom teploty. Mladé stromy potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých letných mesiacov. Pri starostlivosti o mladé stromy pomáha zavlažovací vak udržať pôdu rovnomerne vlhkú, čo podporuje ich zdravý vývoj. Za optimálnych podmienok je možná klíčivosť viac ako 75 %.
Presádzanie sadeníc
Keď mladé buky dosiahnu vhodnú veľkosť, zvyčajne na konci prvého roka, môžu sa presadiť do záhrady alebo lesa. Sadenice sa presádzajú väčšinou až potom, keď sa objavia napríklad 4-6 pravých listov. Zhruba od 10 cm, ale kľudne až od 20 cm veľkosti, rastlinky buka rozsaďte do samostatných, najlepšie opäť 12-litrových kvetináčov a ešte minimálne jednu až dve sezóny pestujte týmto spôsobom. Následne ich vysaďte voľne do pôdy. Buky rastú pomerne pomaly, pričom ročný prírastok je v priemere 30 až 60 cm. V mladom veku je možné buk pestovať v kvetináči, ale vzhľadom na jeho rýchlo rozširujúce sa korene je potrebné ho časom presadiť do voľnej pôdy. Najlepší čas na výsadbu buku je na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne.
Optimálne podmienky pre rast buka lesného
Pôda a vlhkosť
Buk lesný (Fagus sylvatica) je jedným z najvýznamnejších listnatých stromov európskych miernych lesov. Je nesmierne dôležité vybrať vhodné miesto, kde bude mať buk lesný skôr polotieň. Tiež je nutné mu zaistiť správnu pôdu, ktorá by mala byť vždy vlhká, dobre prevzdušnená a obsahovať dostatok minerálnych látok. Buk lesný preferuje priepustné, výživné pôdy s dobrou vlahou a miernym obsahom vápnika. Najlepšie rastie na stredne vlhkých, priepustných pôdach s dostatkom živín. Neznáša pôdy zamokrené, ľahnuté, ani suché, piesočnaté. Prispôsobuje sa kyslým aj mierne zásaditým pôdam, pokiaľ nie sú podmáčané. Jeho plytké, ale rozsiahle korene ho robia citlivým na sucho a zhutnenie pôdy. Prospieva vo vyššej vzdušnej vlhkosti a odporúča sa výsadba skôr na rozsiahlejších trávnatých plochách.
Svetelné podmienky a odolnosť
Na svetelné podmienky je buk nenáročný, má vysokú toleranciu voči zatieneniu, ale v tieni je intenzita vyfarbenia listov menšia. Najvhodnejšie sú stanovištia od plného slnka po polotieň. Buk je citlivý na náhle mrazy a priame slnečné lúče, ktoré môžu poškodiť jeho kôru. Mrazuvzdornosť sa uvádza do -34 °C. Jeho veľkou prednosťou je vysoká odolnosť voči teplotám - nízkym aj vysokým. Netrpí mrazom, takže ho môžete vysádzať aj vo vyšších polohách. Neprekážajú mu ani letné úpaly či vysoká teplota vzduchu. Buk lesný je vo všeobecnosti odolný voči väčšine škodcov a chorôb. Občas môžu byť napadnuté voškami alebo hnilobou koreňov, ak sú vysadené v premočených pôdach.
Využitie buka lesného v záhradnej architektúre
Buk ako solitér a súčasť alejí
V sadovníckej tvorbe je buk lesný využívaný rôznymi spôsobmi. Vďaka svojmu elegantnému vzhľadu a vzrastu sa často používa ako solitér v parkoch a záhradách. Bukové aleje sú taktiež obľúbené pre svoj estetický vzhľad a vytváranie tieniacich chodieb. V záhradníckom dizajne sa tiež uplatňuje ako súčasť zmiešaných lesných porastov, kde prispieva svojim charakteristickým lístím a tvarom k vytvoreniu prirodzenej atmosféry. V záhradnej kompozícii funguje ako dlhoveká dominanta do väčších priestorov.
Živý plot z buka
Buk lesný, vypestovaný z bukvíc, je ideálny pre tvorbu živého plota. Pri zakladaní živého plota je dobré sadiť štyri sadenice na bežný meter. Spočiatku môžu mať sadenice trochu problém, pretože mladé buky sa ťažšie ujímajú, no keď sa objavia nové prírastky, máte vyhraté. Buk vás už nebude trápiť a pri dobrých podmienkach porastie rýchlosťou až 0,5 m ročne. Patrí k najlepšie tvarovateľným drevinám pre strihané živé ploty a zelené steny. Hoci buk na zimu opadáva, vytvára takú hustú spleť konárikov, že veľká časť listov medzi nimi zostane. Pocit súkromia máte preto aj v zime. Veľkou výhodou je aj relatívne rýchly rast a fakt, že buk lesný je dlhoveká drevina. Skôr ako celkom zhodí listy, veľmi zaujímavo mení farbu. Najskôr naberajú jeho listy zlatohnedý tón, potom zhnednú čokoládovú farbu, takže máte živý plot, ktorý je navyše aj farebne premenlivý, a to v závislosti od ročného obdobia. Aby sa plot rýchlo zahustil, zrezávajte ho dva- až trikrát do roka. Aj z bežného buka sa dá dopestovať naozaj pekný živý plot.
Rez a tvarovanie
Buk lesný je vhodný na tvarovanie, preto je možné ho pestovať aj ako bonsaj. Rez sa vykonáva len minimálne a najlepšie v období vegetačného pokoja, pretože buk neznáša hlboké zásahy. Pri pravidelnom reze môžeme dosiahnuť požadovaný tvar koruny a podporiť hustotu olistenia. Pri reze odstraňujeme suché, poškodené alebo prekrížené konáre. V prípade živých plotov sa však strihá pravidelne raz až dvakrát ročne, ideálne v júli a prípadne znovu na začiatku septembra.
Kultivary buka lesného
Buk lesný má množstvo veľmi atraktívnych kultivarov, ktoré sa líšia najrôznejšie sfarbenými a utváranými listami, ako aj veľkosťou a tvarom. Dajú sa preto upotrebiť nielen vo veľkých sadových úpravách, ale aj v menších záhradách. Existuje viacero druhov a kultivarov buku, ktoré sú vhodné pre okrasné pestovanie. Tu je prehľad niektorých z nich:
- Fagus sylvatica (Buk lesný) - Najznámejší druh buku, ktorý dorastá do výšky 30 až 40 metrov. Má lesklé zelené listy, ktoré na jeseň získavajú žlté až oranžové odtiene.
- Fagus sylvatica 'Atropunicea' (Buk červenolistý) - Tento kultivar má výrazné tmavočervené listy, ktoré vytvárajú nádherný kontrast v záhrade. Dorastá do výšky niečo cez 20 metrov, listy sú až do opadania tmavočervené. Odporúča sa vysádzať jednotlivo. Obľubuje vlhké miesta a dobre sa mu darí v humusovitých pôdach. Pre nádhernú farbu koruny je potrebné ho vysadiť výlučne na slnečné stanoviská.
- Fagus sylvatica 'Pendula' (Buk previsnutý) - Tento buk má zaujímavé previsnuté vetvy a dorastá do výšky 15 až 20 metrov. Konáre sa oblúkovito ohýbajú. Je to vysoko dekoratívna drevina vhodná ako solitér. Jednoznačne potrebuje vlhké prostredie. Pôda pri výsadbe by mala byť humusovitá a stredne ťažká. Preferuje slnečné stanoviská.
- Fagus sylvatica 'Dawyck Purple' (Buk stĺpovitý červenolistý) - Stĺpovitá odroda buka so vzpriamenými konármi a hustým olistením purpurovej farby. Strom má výraznú hladkú, sivú kôru a vrstvené konáre, ktoré sa krivia mierne nahor. Ideálny pre menšie záhrady, kde je priestor obmedzený.
- Fagus sylvatica 'Dawyck Gold' - Stĺpovitá odroda buka so vzpriamenými konármi a hustým olistením zlatožltej farby.
- Fagus sylvatica 'Purple Fountain' - Výborný buk pre malé záhrady vďaka jeho úzkemu vzrastu tvorenému vzpriameným kmeňom a kaskádovite padajúcimi konármi. Jeho lesklé listy majú bohaté, intenzívne, purpurové sfarbenie.
- Fagus sylvatica 'Sandrode' - Zakrpatený, kompaktný kultivar, ktorý má zaujímavo členité listy zelenej farby, po okrajoch sú pílkovité a lesklé. Dorastá do cca 2 metrov, rastie pomerne pomaly. Ročné prírastky sú menej ako 15 cm. Má hladkú šedú kôru. Kvitne nenápadne, nasledujú klasické plody vo forme bukvíc. Na jeseň sa farbí do jasne žltých farieb. Ideálne aj do malých záhrad.
- Fagus sylvatica 'Aspleniifolia' - Veľmi úzky buk lesný s laločnatými zelenými listami. Jeho koruna je košatá a má zaujímavý atraktívny vzhľad. V suchom období si tento typ buku vyžaduje pravidelné zalievanie. Vhodné je vysádzanie do pôdy bohatej na živiny. Preferuje slnečné stanoviská s miernym polotieňom.
- Fagus sylvatica 'Fastigiata' - Stĺpovitý vzrast. Farba listov je žiarivozelená, na jeseň zožltnú. Vhodný ako solitér do menších záhrad. Vyžaduje priemerný prísun vody a priemernú záhradnú pôdu. Stanovisko sa odporúča zvoliť slnečné.
- Fagus sylvatica 'Purpurea Tricolor' - Odroda s veľmi pestrými farbami listov. Listy sú červené s nádychom bielej a kraje sú ružové. Na konci leta ružová farba zbledne a zmení sa na bronzovú. Obľubuje vlhké prostredie a sviežu pôdu bohatú na živiny. Stanovisko jedine slnečné s miernym polotieňom.
- Fagus sylvatica 'Rohanii' - Vzrast tradičný. Listy sú purpurovo zelené a laločnaté. Stopky listov sú červené. Je to veľmi atraktívny druh vďaka jeho sfarbeniu. Má veľmi rád pravidelné zalievanie. Obľubuje pôdu bohatú na živiny.
- Fagus grandifolia (Buk veľkolistý) - Tento druh pochádza zo Severnej Ameriky a je známy svojimi veľkými, lesklými listami.
Výkup bukvíc
Bukvice sa taktiež vykupujú, čo môže byť zaujímavá príležitosť. Nazbierať sa ich dá skutočne v hojnom množstve a ani cena výkupu bukvíc nie je vôbec zanedbateľná. Pod jedným stromom je v dobrom roku možné nazbierať aj 30 až 50 kilogramov bukvíc. Jeden kilogram bukvíc obsahuje približne 3000 semien. Bukvice sa však vykupujú čisté, takzvané plavené. Výkupná cena takto plavených bukvíc sa pohybuje okolo 300 až 350 Kč za kilogram (pozn. mena je uvedená v pôvodnom texte a môže sa líšiť). Je dôležité nezabudnúť, že v chránených krajinných oblastiach je zber bukvíc zakázaný. Zber lesných plodov, vrátane bukvíc, je zaujímavá forma, ako aktívne tráviť čas v prírode.