Jujuba (Ziziphus jujuba), známa aj ako čínska ďatľa alebo čínska jujuba, pochádza zo severovýchodnej Číny a dnes sa pestuje po celom svete. Je to nenáročný, suchovzdorný strom s bohato rodiacimi plodmi, ktoré sú nielen chutné, ale aj veľmi zdravé.
Charakteristika jujuby
Jujuba je malý opadavý strom, ktorý dorastá do výšky 3-4 metrov. Jej konáre môžu byť tŕnité alebo beztŕňové, v závislosti od odrody. Listy sú lesklo zelené, oválne až kopijovité, dlhé 3-7 cm a široké 1,5-4 cm.
Strom produkuje množstvo malých, voňavých a nenápadných kvetov, často v súkvetiach. Kvety sú zvyčajne 5 mm široké, so žltozelenými lupeňmi. Obdobie kvitnutia môže trvať niekoľko mesiacov, od neskorej jari do leta. Kvety jujuby sú obojpohlavné, čo znamená, že majú samčie aj samičie reprodukčné orgány v rámci jedného kvetu a sú schopné samoopelenia. Avšak, protandria, proces, pri ktorom samčie a samičie fázy kvetu prebiehajú v rôznych častiach dňa, spolu s ďalšími faktormi, podporuje krížové opelenie a zabraňuje samooplodneniu v rámci toho istého kvetu. Rôzne odrody jujuby môžu mať rôzny stupeň samoopelenia (samkompatibilita) a požiadavky na opelenie. Pre nasadenie plodov je kľúčové hmyzie opelenie, najmä včelami, ktoré priťahuje sladká vôňa kvetov. Okrem včiel môžu opeľovať aj mušky, osy či mravce.
Plody jujuby
Plody jujuby postupne dozrievajú od konca augusta do októbra. Sú podobné malým kôstkoviciam s hladkou šupkou, ktorá je v nezrelom stave svetlozelená a pri dozrievaní postupne mení farbu na červenohnedú až tmavohnedú. Tvar a veľkosť plodov sa líšia v závislosti od odrody, zvyčajne sú oválne až vajcovité a dlhé 3 až 6 cm. Dužina je krémovo biela, dužinatá, hutná a chrumkavá. Vo vnútri sa nachádza tvrdá kôstka so špicatým zakončením na oboch koncoch.
Pre optimálne dozrievanie plodov sa odporúča vysadiť jujubu na teplé, slnečné a chránené stanovište. Nemala by sa sadiť v tieni iných stromov. Zrelé plody sú chrumkavé, šťavnaté, sladké až sladkokyslé, s chuťou pripomínajúcou čokoládu a svätojánsky chlieb. Môžu sa jesť čerstvé, ale najčastejšie sa sušia na dlhšie skladovanie. Ideálne je použiť sušičku ovocia, ktorá umožní rýchle usušenie plodov, ktoré sa dajú skladovať niekoľko rokov bez straty kvality.
Pestovanie jujuby
Jujuba toleruje mnoho typov pôd a nie sú jej cudzie ani zasolené pôdy či vysoké pH. Pre optimálny rast a plodnosť je však najvhodnejšia priepustná, piesočnato-hlinitá pôda. Nevyhovujú jej ťažké, zamokrené pôdy.
Pri výsadbe je potrebné vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa do nej zmestil koreňový systém. Strom sa umiestni do jamy a zasype sa pôvodnou zeminou. Do výsadbovej jamy sa nesmie pridávať hnojivo. Po výsadbe je potrebné strom dôkladne zaliať.
Pre zabezpečenie kvalitnej úrody by mali byť jujuby vysadené vo vzdialenosti 3 až 4 metrov od seba, pretože vyžadujú vysokú intenzitu svetla. Jujuba je známa svojou vynikajúcou odolnosťou voči suchu. Po zakorenení je strom odolný voči suchu, avšak pre optimálnu produkciu plodov sa odporúča počas vegetačného obdobia pravidelná zálievka.
Hnojenie
Mladý strom sa hnojí najmä kompostom, minerálne hnojivá sa používajú minimálne. Pre dobre zakorenený strom postačí na jar jedna dávka vyváženého NPK hnojiva v pomere 10-10-10. Vhodnou výživou je aj kompostovaný hnoj alebo obohatený kompost.
Rez
Jujuba takmer nevyžaduje rez. Príležitostne je možné vykonávať udržiavací rez, odstraňovať odumreté alebo sa križujúce konáre, aby sa umožvnilo lepšie prenikanie svetla. Pri hlbšom zrezaní po výsadbe a udržiavaní presvetľovacej kotlovej koruny sa podporuje rast.
Množenie
Jujubu možno množiť zo stratifikovaných semien, ktoré si zachovávajú klíčivosť približne 2,5 roka. Keďže semenáče začínajú rodiť až po 15 rokoch, je lepšie ich zaštepiť vo veku 3 rokov, potom zarodia skôr a budú menej tŕnité. Jujuba sa najjednoduchšie množí odkopkami, ktoré aj skôr zarodia. Pri presádzaní na trvalé stanovište môžu rast začať až o 1-2 roky po vysadení. Zakoreňovanie odrezkov je veľmi problematické a neodporúča sa kvôli slabej ujateľnosti. Ak pestujeme zo semena, je vhodné narušiť hrubé osemenie pred výsevom.
Štepenie stromov (vrúbľovanie za kôru a kopuláciou)
Mrazuvzdornosť
Jujuba dobre znáša chladné zimy a mrazy do -25 °C. Mladé rastlinky v prvých rokoch pestovania je vhodné na zimu chrániť pred mrazmi, napríklad zasypaním hrubšou vrstvou pilín alebo prenesením do chladnej miestnosti chránenej pred mrazmi.
Využitie a účinky jujuby
Plody jujuby sú mimoriadne bohaté na vitamíny (C, B2, provitamín A), minerálne látky (draslík, vápnik, fosfor, železo, horčík, zinok, mangán), stopové prvky (meď, kobalt, jód), bioflavonoidy, škroby a cukry (25-30%, v sušených plodoch až 63,8%), bielkoviny a tuky. Tieto látky majú pozitívny vplyv na tráviaci systém, krvný tlak a celkovú imunitu.
Tradičná čínska medicína využíva jujubu už po stáročia. Semená upokojujú srdce a vyživujú pečeň. Plody sú účinné pri únave, posilňujú krvotvorbu a spomaľujú starnutie. Vedecké výskumy naznačujú priaznivý vplyv pri nádorových ochoreniach, hoci sú v tejto oblasti potrebné ďalšie štúdie.
Čerstvé alebo sušené listy jujuby obsahujú látku, ktorá po ich rozžutí na určitú dobu paralyzuje chuťové bunky, čím dočasne otupuje vnímanie sladkej a horkej chuti.
Plody sa dajú spracovať na rôzne spôsoby: sušenie, konzervovanie, mrazenie, výroba džemov, kompótov, kandizovanie, sirupov, likérov, krémov a pudingov. Môžu sa pridávať do chleba a zákuskov.
Možnosti pestovania na Slovensku
Jujuba je vhodná na pestovanie aj v našich podmienkach, najmä v teplejších oblastiach. Vyžaduje slnečné a chránené stanovište. V priaznivých rokoch s dostatkom tepla a dlhým teplým jesenným obdobím môže priniesť aj úrodu. Aj keď v našich podmienkach nemusí dosiahnuť také veľké plody ako v domovine, ich chuť je rovnako dobrá.
Jujuba je dostupná v záhradníctvach ako menšie kríky a stromčeky v kontajneroch, čo umožňuje výsadbu počas celého roka (okrem zamrznutej pôdy). Je to zaujímavá okrasná aj úžitková drevina, ktorá si zaslúži väčší záujem.