Pestovanie fazule: Kompletný sprievodca

Fazuľa (latinsky Phaseolus) je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá má svoj pôvod v tropických oblastiach Južnej Ameriky. Dnes ju nájdeme doslova po celom svete a patrí medzi veľmi obľúbené strukoviny v slovenských domácnostiach.

Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne. Je to výživná potravina s liečivými účinkami, ktorá obsahuje množstvo mikroelementov a bielkoviny, ktoré telo ľahšie spracuje ako bielkoviny z mäsa. Z minerálov obsahuje železo, vápnik, draslík, horčík a mangán, a tiež veľký obsah vlákniny. Dôležité je, že zelené fazuľky sa nesmú jesť surové, pretože obsahujú jedovaté lektíny, ktoré sa varením rozkladajú.

Typy a odrody fazule

Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Existuje mnoho druhov fazule, ktoré sa líšia farbou, tvarom a spôsobom pestovania.

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris)

Je najčastejšie pestovaným druhom vôbec a v odbornej literatúre aj v záhradníctve ju môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky, ktoré delíme na:

• Popínavé (tyčové) odrody: Rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Hoci sú o niečo náročnejšie na pestovanie, prinášajú bohatú úrodu, ktorú možno zberať postupne.
• Kríčkové odrody: Nepotrebujú oporu, rastú kompaktne a dosahujú výšku 30 - 40 cm. Majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Tento druh si získal svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia a je vhodná nielen do záhradiek, ale aj pre veľkovýrobu.

Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. Môžu byť zelenostrukové alebo žltostrukové, s dužinatými zelenými, fialovými alebo žltými strukmi. Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská.

Ďalšie druhy fazule

• Fazuľa šarlátová (fazuľa ohnivá): Obvykle sa pestuje ako okrasná rastlina, pričom struky sú samozrejme jedlé. Má sýto červené alebo biele kvety, a jej semená majú tiež podobné odtiene a sú veľké a rôzne sfarbené.
• Fazuľa červená: Má výraznú chuť a používa sa najmä v jedlách ako chilli alebo fazuľové polievky.
• Fazuľa biela: Má jemnú chuť a je ideálna pre šaláty a prívarky.
• Fazuľa mungo: Je známa pre svoje klíčky, ktoré sú obľúbené v ázijskej kuchyni.

Ako pestovať fazuľu

Pestovanie fazule je pomerne jednoduché a s trochou starostlivosti môžete získať bohatú úrodu.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá miluje slnko a najlepšie sa jej darí na slnečných a teplejších stanovištiach, chránených pred vetrom a vplyvmi počasia. Pri pestovaní jej najviac vyhovuje teplota okolo 22 °C, no znáša aj vyššie teploty. Je citlivá na chlad, ale pri teplote 15 °C ešte dobre tvorí struky. Na svetlo náročná nie je, darí sa jej aj na mierne zatienených plochách. Môžete ju pestovať vonku aj v skleníku.

Pôda by mala byť dobre priepustná, stredne ťažká až ľahká, hlinitá alebo piesočnato-hlinitá, vzdušná a nie veľmi premokrená, s dostatkom živín a pH okolo 6,5 (ideálne 6 až 7). Kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Fazuľa sa pestuje v druhej alebo tretej trati, čo znamená, že nevyžaduje pred pestovaním hnojenie maštaľným hnojom.

Príprava pôdy: Na jeseň je potrebné pôdu poriadne prekypríť. Na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom a následne zapracovanie draselnej soli, liadku a superfosfátu. Pred výsevom môžete do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo, aby ste obohatili pôdu o živiny. Plochu, kde budete fazuľu pestovať, najskôr dôkladne odburinujte. Ak bude fazuľa následnou plodinou, odstráňte z plochy pozberové zvyšky.

Kedy sadiť fazuľu

S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo. Mladým rastlinkám nesmú hroziť mrazy. Optimálny čas na výsev je po tom, ako pominú posledné jarné mrazy a pôda sa zohreje, ideálne na teplotu aspoň 8-10 °C, najlepšie okolo 15 °C. To býva zvyčajne v máji, najneskôr do polovice júna.

Čas výsevu sa líši v závislosti od typu odrody:

• Kríčková fazuľa: Vysieva sa od začiatku do konca mája, prípadne až do začiatku júla pre opakované výsevy.
• Popínavá a ohnivá fazuľa: Vysieva sa v rovnakom čase ako kríčková, najlepšie do hniezd.

Ako sadiť fazuľu

Fazuľu množíme semenami a vysádzame ju vždy zo semienok rovno vonku na záhrade, pretože jej krehké korene neznášajú presádzanie.

Príprava semien

Osvedčeným trikom je namočenie semien do vody. Vlhkosť fazuli výrazne pomáha pri klíčení. Semienka stačí namočiť na 3 až 4 hodiny (prípadne až 12 hodín) do vlažnej vody tesne pred výsadbou. Vyberáme vždy iba nepoškodené semená.

Výsev

Hĺbka jamiek, do ktorých sa bude sadiť, závisí od typu pôdy: v ťažkej pôde postačí 2-2,5 cm, v ľahšej pôde by mala byť hĺbka 4 cm (alebo približne 2-3 cm pre väčšinu odrôd). Fazule vysievame 5-7 cm pod povrch, výnimkou sú fazule popínavé, ktoré majú väčšie semená a preto musia ísť hlbšie do zeme.

• Kríčková fazuľa:
  • Vysieva sa po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov (alebo 40x40 cm).
  • Do riadkov vzdialených 35-40 cm (alebo 40-60 cm), jednotlivé semená od seba 5-8 cm (alebo asi 10 cm).
  • Alebo do jamiek vzdialených 25-30 cm po štyroch semienkach.
• Popínavá (tyčová) fazuľa:
  • Vysádza sa po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko.
  • Do hniezd po štyroch až šiestich semenách na vzdialenosť 60 až 80 cm v štvorcovom spone.
  • Alebo do kruhu, cca 6-8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč dlhú 2-3 metre.
  • Ak sa pestujú v riadkoch, tie by mali byť od seba vzdialené okolo 40 cm. Dávame ich do hniezd po štyroch, nechávame medzi nimi rozostup dvadsať centimetrov.

Vyhĺbené jamky je možné pred sejbou dobre poliať. Do každej jamky vložte navlhčené semienko, ktoré voľne položíte do zeme bez utláčania. Každú jamku zasypte pripravenou zeminou, ktorú môžete zmiešať s pieskom alebo rašelinou pre lepšiu priepustnosť. Na záver vykonajte decentnú zálievku.

Starostlivosť počas rastu

• Polievanie: Fazuľa má veľké nároky na vlahu a potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas obdobia klíčenia, kvitnutia a tvorby strukov. Pôdu udržujte mierne vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte. Po sadení je potrebné hriadky polievať raz za 2-3 dni v závislosti od počasia, neskôr približne raz za týždeň počas najteplejších dní.
• Hnojenie: Optimálne je použitie kompostu. Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Počas kvitnutia a nasadzovania strukov je vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Ak chcete, aby rastliny rýchlo rástli, môžete raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. Fazuľa je náročná hlavne na draslík, dusík a vápnik.
• Prekyprovanie a odstraňovanie buriny: Prekyprovanie pôdy začnite hneď po vyklíčení. Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby nekonkurovala fazuli o živiny a vodu. Pred kvitnutím je vhodné pôdu prihrnúť k rastlinám (tzv. okopávanie). Ak sa objavia na rastlinách kvety, prestaňte s hĺbkovým okopávaním, inak by mohli opadať.
• Opora pre popínavé fazule: Pre popínavé druhy pripravte pevnú oporu (kovová alebo drevená konštrukcia, kolíky, mreže, bambusové tyče, špeciálne siete, natiahnuté povrázky), po ktorej sa budú môcť ťahať. Pred sejbou je potrebné vybudovať oporný systém. Po vzídení sa fazuľa ovíja na pripravené konštrukcie.
• Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Pred vysadením sadeníc pridajte do zeme mulč.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Fazuľa môže byť náchylná na útoky škodcov a chorôb. K najčastejším škodcom patria vošky, strapky, slimáky a skočky. Vošky je dôležité po ich objavení čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Na výhonkoch mladých rastlín si rady pochutnajú aj slizniaky.

Z chorôb jej hrozí antraknóza (hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú) a hubové ochorenia, najmä ak je pôda premočená alebo vlhká. Menej časté, ale predsa len niekedy pestovateľov potrápia, sú bakteriálna pleseň a vírus mozaiky. Ochranou pred ich výskytom je vysadenie na odlišnom mieste každý rok (na tom istom mieste pestujte fazuľu najskôr o 4 roky). Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami.

Dôležité je tiež: Vyhnúť by ste sa mali pestovaniu ďalších bôbovitých rastlín alebo cibuľovej zeleniny (ako napríklad cesnak) po fazuli. Vhodnými susedmi sú jahody, zemiaky, mrkva, kukurica či uhorky.

Zber fazule

Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, usychajúce a žltnúce listy. Semená vo vnútri by mali byť vyvinuté, no nie úplne oddelené od stien.

• Zber kríčkovej fazule: Kríčkovú fazuľu začnite zbierať, keď sú struky ešte mladé a jemné, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm, čo je asi 50-60 dní po výseve.
• Zber popínavej fazule: Dužinaté struky popínavej fazule sú pripravené na zber vtedy, keď sa dajú od rastliny ľahko oddeliť a majú dĺžku 15 až 20 cm.

Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Kríčkové fazule môžeme opakovane vysievať asi po štrnástich dňoch, relatívne rýchlo plodia a nové kvety už nevytvárajú. Popínavé druhy plodia dlhšie, struky ale nesmiete nechať na rastlinách dlho, potom sú tuhé a nie sú kvalitné. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.

Skladovanie: Zelené struky v čerstvom stave rýchlo podliehajú skaze a neznášajú dlhé skladovanie. V chladničke vydržia asi týždeň (4-5 dní). Ak pestujete fazuľu na sušenie, nechajte struky na rastline dozrieť, až kým nebudú suché a tvrdé. Zberá sa, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté.

Využitie fazule v kuchyni

Fazuľa je všestranná zelenina, ktorú možno použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu. Obľúbené sú polievky, prívarky, zapeká sa a dusí. Často tvorí súčasť mäsovo-zeleninových jedál a používa sa na prípravu rôznych šalátov. Fazuľové struky môžeme spracovávať sterilizáciou v slanom alebo sladkokyslom náleve.

Čo si z mladej fazuľky môžete pripraviť? Vynikajúca je zeleninová polievka alebo prívarok. Ešte lepšie však chutia jemne grilované alebo opečené na panvici spolu s inou zeleninou alebo len tak, poliate roztopeným maslom. Takto upravené poslúžia ako príloha k mäsu, ryži, zemiakom alebo ako náplň do tortilly.

Semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. Zloženie fazule má priaznivý vplyv pri liečbe ľudí chorých na cukrovku.

tags: #ako #sadit #fazulku