Figovník patrí v poslednej dobe medzi žiadané rastliny, najmä pre svoje chutné a zdravé plody. Figovník obyčajný (
Charakteristika a výhody figovníka
Figovník dorastá do výšky 2 až 5 metrov, pričom v prirodzených podmienkach môže dosiahnuť aj dvojnásobnú výšku. Je to húževnatý ker, ktorý výborne regeneruje. Jeho výhonky obsahujú biely lepkavý latex, ktorý môže podráždiť pokožku a sliznice. Listy figovníka sú veľké, hlboko vykrajované, kožovité, tmavozelené a vyznačujú sa zaujímavým tvarom, vďaka čomu pôsobia v záhone dekoratívne aj bez plodov.
Plody figy sú žlto, zeleno alebo modrofialovo sfarbené, plné semienok a vitamínov. Dužina je sladká, šťavnatá a majú vysoký obsah cukru. Sú bohaté na vlákninu, vitamíny a minerály. Konzumujú sa predovšetkým v čerstvom stave, ale možno ich s úspechom sušiť, pripravovať do kompótov, džemov alebo vína. Plody majú tiež prospešné účinky na srdcovocievne ochorenia a chudokrvnosť, pôsobia proti únave. Z listov fíg sa dá vyrobiť odvar, ktorý sa podáva pri bolestiach hrdla, angíne a prechladnutí.
Zaujímavosťou je, že plody sa tvoria bez kvitnutia, respektíve kvety figovníkov kvitnú vnútri puzdrovitého útvaru, ktorý neskôr tvorí obal súplodia. Plody z jari dozrievajú od augusta do októbra na minuloročných výhonkoch. Figovník začína rodiť pomerne skoro - už v druhom roku po vysadení. Rodí každoročne a väčšina pestovaných odrôd prináša úrodu v dvoch vlnách. V našich podmienkach plodí väčšina figovníkov bez opelenia, preto je dôležité vyberať odrody, ktoré nie sú závislé na opeľovači (partenokarpické odrody).
Výber stanovišťa a pôdy
Figovník nutne potrebuje južné, teplé a slnečné miesta, svahy, ochránené múrom, stenou alebo gabiónovým plotom, ktorý slúži tiež ako akumulátor tepla. Neprekáža mu ani slnečný úpal, ale stanovište musí byť chránené pred mrazivým vetrom. Na exteriérové pestovanie sú vhodné najmä lokality južného Slovenska, okrajovo tiež stredné polohy, ideálne čo najbližšie pri domoch, kde rastliny využívajú tepelné žiarenie budov.
Na pôdu figovník nie je náročný. Vyhovuje mu bežná záhradná zemina, avšak ocení hlbšie, ľahšie a dostatočne vlhké pôdy. Dobre sa mu bude dariť v piesčito-hlinitých, mierne vápnitých a výživných pôdach. Kyslosť pôdy môže byť dokonca vyššia ako neutrálna; slabo alkalické pôdy priam vítajú. Ideálne pH je okolo 6,0 - 6,5.
Otázka: „Kde figovníky rastú najlepšie?“
Výsadba figovníka
Figovník si najjednoduchšie zaobstaráte kúpou v záhradníctve. Druhým spôsobom zaobstarania si rastliny figovníka je jeho rozmnožovanie odrezkami (viac o tom nižšie).
Výsadba do voľnej pôdy
Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od jari do jesene. Voľnokorenné rastliny odporúčame vysádzať alebo presádzať z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia (najlepšie v apríli alebo máji).
- Vyhĺbte jamu, do ktorej dáte na dno kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom.
- Rastlinu s koreňovým balom vložte do jamy. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie než bol pestovaný v kvetináči, ideálne 10 až 20 cm hlbšie, čím bude lepšie chránený pred silným mrazom.
- Prisypte pôdu, mierne ju utlačte a polejte. Zo zvyšku pôdy vytvorte okolo stromčeka misu na závlahu.
Pestovanie v nádobách
Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie ako pre voľnú pôdu, s dôrazom na dobrú drenáž.
- Substrát: Zmes záhradnej pôdy, kompostu, rašeliny a piesku v pomere 2 : 1 : 0,5 : 0,5 a s neutrálnym pH.
- Veľkosť nádoby: Mladá rastlina vyžaduje v prvom roku nádobu s objemom minimálne 3 litre. V ďalšom roku o 2 litre väčšiu. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách, vyžadujú minimálne 50-litrovú nádobu.
- Presádzanie: Prvé tri roky presádzajte každú jar do väčšieho kvetináča s výživnou zmesou. Staršie kontajnerové rastliny presádzajte každé 4 roky (alebo každý druhý či tretí rok). Pri presádzaní môžete časť koreňov orezať po obvode aj so zeminou a do pôvodného kontajnera doplniť čerstvý substrát.
- Niektoré druhy figovníkov (ako figovník lesklý, kaučukový alebo lýrovitolistý) sú určené len pre pestovanie ako izbové rastliny. Sú citlivé na zmenu prostredia a po prenesení na iné miesto zvyknú zhadzovať listy.
Zálievka a hnojenie
Zálievka
Zálievka musí byť primeraná a pravidelná. Figa potrebuje dostatok vlahy, najmä v období rastu a letných mesiacoch. Medzi zalievaním je však dôležité, aby pôda trochu preschla, pretože figa neznáša premokrenie a prílišná vlhkosť môže viesť k hnilobe koreňov. Kontajnerované rastliny vyžadujú vyššiu zálievku aj celkovú starostlivosť. Voľne rastúci figovník polievame pri tvorbe plodov až do augusta len pri nedostatku prírodných zrážok. V období dozrievania plodov je veľmi dôležité obmedziť prísun vody iba na nevyhnutne potrebné minimum, aby sa predišlo praskaniu plodov. Závlahu a výživu úplne vylúčte počas zimovania figovníka, pretože figovníky zvyknú v zime uschnúť, lebo nie sú polievané a zimy bez snehu sú suché. Figovníky vynikajúco znášajú sucho, čo je výhodná vlastnosť pre súčasné horúce letá.
Hnojenie
Figa dobre reaguje na hnojenie, aj keď jej stačí málo. Na prihnojenie v čase intenzívnej vegetácie a rastu plodov reagujú veľmi dobre. Odporúča sa používať najmä organické formy hnojenia.
- Figovníky vo voľnej pôde: Vždy na jeseň zarýľujte pod celý obvod korunky 5 až 10 kg maštaľného hnoja alebo čerstvého kompostu. Použiť môžete aj špeciálne hnojivo dostupné v záhradníctve. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie odporúčame do konca septembra.
- Kontajnerové figy: Vyžadujú doplnkové prihnojovanie. Použite tekuté hnojivo alebo hnojivo s postupným uvoľňovaním. V období rastu (od jari do augusta) dávajte každé dva týždne tekutú hnojivú zálievku (napríklad 0,2-percentný roztok Harmavitu). Hnojivo bohaté na draslík a fosfor aplikujte každé dva až tri týždne od jari do leta na podporu kvitnutia a tvorby plodov.
Rez figovníka
Rez figovníka nie je zbytočný a je dôležitý pre pevnosť, dobre rozloženú kostru kríka, bohatú úrodu a udržanie krásneho tvaru. Figovníky veľmi dobre reagujú na rez a výborne obrastajú, netreba sa báť ani hlbších zásahov. Najlepší čas na prerezávanie figy je na jar, pred začiatkom rastu.
- Výchovný rez (prvé roky): V prvom roku po výsadbe (alebo rozmnožení) sa hlavný výhon skráti na 5 - 6 púčikov, aby sa podporilo rozvetvenie a obrast, kde sa vytvorí základ budúcej úrody. V ďalšom roku sa bočné výhonky skrátia na 3 až 5 púčikov.
- Udržiavací rez: Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo, kde sa v pazuchách vytvoria nové plody. Konkurenčné výhonky rastúce kolmo a krížom do vnútra koruny odstránime. U starších kríkov robíme udržiavací rez na jar, pri intenzívnom raste aj v lete, kedy skracujeme výhonky na 3 až 5 listov.
POZOR: Všetky figovníky ronia pri poranení mliečne zafarbenú lepkavú tekutinu - latex. Tá pôsobí dráždivo na pokožku a sliznice.
Rozmnožovanie figovníka
Zárukou dobrej odrody figovníka a bohatej úrody je zasadenie novej rastlinky z odrezkov kra figovníka, ktorý sa už týmito vlastnosťami vyznačuje. Rozmnožovanie odrezkami sa robí najlepšie v januári pri plusových teplotách. Z koruny kríka odrežte dvojročné výhonky. Rez ošetrite stimulátorom rastu a nechajte vysušiť pri teplote 10 °C.
Zazimovanie figovníka
Dôležité je dôkladné zazimovanie figovníkov, pretože len dobre prezimované a nenamrznuté rastliny sa v jarnom období naštartujú do silného vitálneho rastu a nahodia bohatú úrodu. Namrznuté rastliny budú za nimi zaostávať, nakoľko si musia vytvoriť nové výhony. V našich podmienkach zvláda figovník mrazy do -15 až -18 °C. Pri silnejších mrazoch môžu konce výhonkov zmrznúť, počas veľmi chladných zím môže rastlina celá vymrznúť až po zem.
- Mladé rastliny (prvé 2-3 roky): Sú najviac ohrozené. Spojte výhony do jedného trsu a zviažte ich. Potom ich obaľte vhodným materiálom, napríklad vrecami, jutovinou, hrubým papierom, kartónom, trstinou alebo čečinou s výplňou (slama, seno), kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami. Vhodným spôsobom je aj ohnutie celého zviazaného trsu až k zemi, jeho upevnenie v horizontálnej polohe a prikrytie. Nastlanie pomocou listov a čečiny okolo koreňa je tiež prospešné.
- Staršie rastliny: S vekom sa mrazuvzdornosť rastlín zvyšuje. Staršie dreviny stačí obaliť v spodnej časti alebo obaliť do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou.
- Kontajnerové figovníky: Na konci jesene ich umiestnite do miestnosti s teplotou okolo 0 °C (napríklad pivnica, chodba, chladná miestnosť).
Ak figovník po zime nezačne pučať, dajte mu ešte šancu. Prekvapiť vás môže novými výhonkami pokojne aj začiatkom leta. Vymrznuté výhonky zrežte až na živé drevo a rany zatrite voskom alebo špeciálnym stromovým balzamom.
Odrody figovníka
Existuje množstvo odrôd figovníka, nie všetky sú však vhodné na pestovanie u nás. Ich vhodnosť ohraničuje najmä minimálna teplota, ktorú jednotlivé odrody znesú. Je dôležité zvoliť odrody, ktoré nevyžadujú opelenie, pretože drobná osička zabezpečujúca opelenie sa u nás nevyskytuje. Vyhýbajte sa odrodám náchylným na nízke teploty.
Najčastejšie sa u nás predávajú odrody:
- 'Brown Turkey' s červenými plodmi.
- 'Ronde de Bordeaux' s hnedými plodmi.
- Sortiment so žltými plodmi, zväčša bez konkrétneho označenia, najčastejšie je však v predaji odroda 'Dottato'.
Choroby a škodcovia figovníka
Figovníky vo všeobecnosti netrpia žiadnymi vážnymi chorobami ani škodcami, avšak niektoré problémy sa môžu vyskytnúť:
- V skleníku: Môžu ich napadnúť molice.
- Na plodoch: Prasknuté plody, z ktorých vyteká šťava, môžu prilákať mravce. Opadávanie plodov je často spôsobené nedostatkom vody, živín alebo nevhodnými podmienkami prostredia, prípadne stresom zo zmeny teploty či presádzania.
- Hniloba koreňov: Závažný problém spôsobený nadmernou vlhkosťou v pôde, ktorá podporuje rast hubových patogénov.
- Listomôľka figovníková: Stále častejší škodca, malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Objavuje sa dvakrát ročne (začiatkom leta a na jeseň).
- Hrdza figovníkov: Hnedočervené škvrny na listoch, ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí. Môže spôsobiť opadávanie listov, oslabenie rastliny a malú úrodu.
- Vírusová mozaika: Toto ochorenie má čoraz viac stromov v zahraničí a aj na Slovensku sa tento vírus rozširuje.
- Antraknóza: Ak sa vyskytne, neodkladne odstráňte napadnuté časti a následne preventívne aplikujte jesenný a jarný postrek vhodnými prípravkami.
- Bežní škodcovia: Figa môže byť napadnutá aj roztočmi, voškami alebo červcami, ktoré môžu spôsobiť žltnutie a opadávanie listov, ako aj oslabenie rastliny.