Pestovanie šošovice: Kompletný sprievodca

Úvod: Šošovica - starodávna a výživná strukovina

Šošovica, súčasť rodiny strukovín, je cenená po celom svete nielen pre svoju výživovú hodnotu, ale aj pre všestrannosť v kulinárskom využití. Od východnej kuchyne po stredozemské pokrmy, šošovica ponúka bohaté možnosti pre každého milovníka jedla. Je to jedna z najstarších pestovaných plodín na svete, s dokladmi o jej kultivácii datovanými viac ako 8 000 rokov dozadu. Vďaka nenáročnej starostlivosti, rýchlemu rastu a bohatej nutričnej hodnote si získala priazeň záhradkárov aj v našich podmienkach.

Pôvod, história a charakteristika šošovice

Prvé zmienky o pestovaní šošovice pochádzajú z oblastí Blízkeho východu, konkrétne z regiónu známeho ako „Úrodný polmesiac“, ktorý zahŕňa súčasné územia Iraku, Sýrie, Libanonu, Izraela a Jordánska. Šošovica sa rýchlo rozšírila do ďalších častí sveta vďaka svojej výživovej hodnote a jednoduchému pestovaniu. Bola vraj známa už v starom Egypte, kam sa dovážala a stala sa jedlom boháčov. Poznali ju tiež Rimania i Gréci. Dnes sa šošovica pestuje takmer všade na svete. Jej pôvod možno vymedziť na oblasť Prednej Ázie, kde sa pôvodná forma šošovice pestuje už niekoľko tisíc rokov.

Šošovica jedlá (lat. Lens culinaris) je jednoročná bylinná rastlina s ochlpenou stonkou. Dorastá do 20 až maximálne 50 centimetrov, ale môže dosiahnuť aj 0,15 - 0,75 m výšku. Rod Lens patrí do čeľade bôbovitých rastlín (rovnako ako hrach, arašidy a fazuľa), ktorá zase patrí do čeľade strukovín. Listy sú párnoperovito zložené, zakončené jednoduchými úponkami. Drobné kvietky sú bielej až svetlomodrej a ružovej farby. V struku rastliny dozrieva obvykle jeden až dva, prípadne tri až sedem šošovíc alebo semien diskovitého tvaru veľkosti 2 - 9 mm. Podľa veľkosti semien šošovicu delíme na veľkosemennú (priemer semien 5 - 8 mm) a drobnosemennú (priemer semien 2 - 5 mm).

Druhy šošovice a ich špecifiká

Existuje veľmi veľa druhov šošovice rôznych farieb a veľkostí. Ich chuť sa pritom líši len jemnými odtieňmi a rozdielna je tiež konzistencia. Čas varenia sa však líši výrazne. Dnes už existuje nesmierne množstvo rôznych druhov vo všetkých možných farebných odtieňoch a s rôznymi vlastnosťami. Jednotlivé druhy sa odlišujú intenzitou zemito-orieškovej arómy, ako aj spôsobom varenia. V našich obchodoch je stále najbežnejšia drobnosemenná zelená odroda.

• Hnedá šošovica: Ide o jeden z druhov s najpestrejším nutričným zložením. Nielen počtom, ale aj množstvom zdravých látok predbieha aj také vitamínové bomby ako špenát. Obsahuje 3x viac vápnika ako obilniny a 7x viac železa ako špenát. Je nenáročná na pestovanie a dobre sa varí. Keďže je nelúpaná a pri varení jej šupka praskne, získa príjemnú hustú a mäkkú konzistenciu.
• Žltá šošovica: Tento druh obľubujú najmä v Indii, kde z nej pripravujú viaceré hlavné jedlá. Žltá šošovica sa pred varením nemusí namáčať a veľmi rýchlo sa rozvarí, najlepšie sa hodí do karí, indického dalu alebo nátierok.
• Červená šošovica: Množstvo nutričných látok v sebe ukrývajú aj červené semená. Tie sú známe najmä sladšou chuťou, akou iné druhy šošovice nedisponujú. Červená šošovica je zbavená šupky, po uvarení sa vždy rozpadá, je až kašovitá. Pochádza z Turecka a postupne sa rozšírila do celej Ázie a dnes už aj do Európy. Je jednou zo základných surovín indickej a tureckej kuchyne. Stačí ju variť kratšie než bežnejšiu zelenú.
• Zelená šošovica: Špecifickú chuť majú zelené semená. V tomto prípade ide o korenistú esenciu. Mínusom tohto typu šošovice je dlhšia príprava. Je známa pre svoju pevnejšiu štruktúru a ostrejšiu chuť.
• Čierna šošovica (Beluga): Je známa aj ako beluga. Mnohí ju považujú za „vegetariánsky kaviár“. Chuťou však pripomína skôr gaštany. Po uvarení má tmavohnedo-zelenú farbu a zachováva si svoj tvar. Má len nízky glykemický index, takže pozitívne pôsobí na hladinu cukru v krvi. Šošovica Beluga si zachováva určitú pevnosť a tvar aj po uvarení a jej štruktúra sa nerozpadá. Tento druh je menší, s intenzívnou chuťou a vzhľadom pripomínajúcim kaviár.
• Šošovica Puy: Podobne ako Beluga, aj šošovica Puy si zachováva určitú pevnosť a tvar aj po uvarení a jej štruktúra sa nerozpadá.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity

Šošovica je vynikajúcim zdrojom rastlinných bielkovín, čo ju robí obľúbenou medzi vegetariánmi a vegánmi. Po sójových bôboch a konope má šošovica tretí najvyšší obsah bielkovín zo všetkých rastlín, a to až 26 %. Okrem toho je bohatá na vlákninu, ktorá podporuje zdravé trávenie, a obsahuje značné množstvo železa, fosforu, kyseliny listovej a vitamínov skupiny B. V šošovici sa nachádza veľa vápnika, draslíka a horčíka. Podporuje tiež látkovú premenu a stará sa o zdravie kostí, nervov a svalov. Obsahuje najmenej hrubej vlákniny spomedzi strukovín a len nízky obsah tukov.

Pravidelná konzumácia šošovice môže prispieť k lepšiemu zdraviu srdca, zlepšeniu trávenia a pomôcť v boji proti cukrovke. Vysoký obsah vlákniny a bielkovín podporuje dlhotrvajúci pocit sýtosti, čo je ideálne pre udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti. V strukovinách sa nachádza až sedem esenciálnych aminokyselín.

V niektorých potravinách z kategórie obilnín a strukovín (a teda aj v šošovici) sa nachádzajú takzvané antinutrienty, ktoré zabraňujú vstrebávaniu dôležitých minerálnych látok. Medzi takéto antinutrienty patrí aj kyselina fytová. Najmä nelúpaná šošovica obsahuje pomerne veľa vlákniny a iné ťažko stráviteľné látky, ktoré môžu spôsobovať nadúvanie a bolesti brucha. Strukoviny však stačí namočiť, vďaka čomu sú potom oveľa lepšie stráviteľné. Dôležité: Po namočení šošovicu dôkladne prepláchnite a na varenie použite novú vodu, pretože voda po namočení obsahuje látky spôsobujúce nadúvanie.

Praktický návod na pestovanie šošovice

Šošovica je nenáročná, rastie rýchlo a dokáže produkovať úrodu aj v podmienkach, kde sa iným strukovinám príliš nedarí. Pestovanie šošovice môže byť odmeňujúcim koníčkom, ktorý vám poskytne prístup k čerstvým, výživným ingredienciám priamo z vašej záhrady.

Voľba stanovišťa a príprava pôdy

• Slnečné miesto: Šošovica je teplomilná rastlina, ktorá si vyžaduje dostatok slnečného žiarenia. Vyhovujú jej hlavne slnečné stanovištia s priamym slnečným svetlom počas celého dňa. V tieni by bol výnos nízky.
• Typ pôdy: Najlepšie sa jej darí v ľahkej a priepustnej pôde, ktorá nebráni odtoku vody. Vhodná je hlinitá alebo hlinito-piesočnatá pôda. Veľkosemenné odrody vyžadujú vzdušnejšie, ľahšie hlinito-piesočnaté pôdy, zatiaľ čo drobnosemenné odrody nemajú vyhranené požiadavky na pôdu a sú dosť prispôsobivé. Nevhodné sú ťažké pôdy, kde trpí chorobami, predovšetkým koreňovými.
• Hodnota pH: Najlepšie sa jej darí v pôde s neutrálnym pH (okolo 6,0-6,5), ale znesie aj mierne zásadité pH. Nevyhovujú jej kyslé a slané pôdy. Ak je na pozemku kyslá pôda, potom na jeseň by miesto určené pre šošovicu malo byť vápnené. Dôležité je vápnenie, pôda musí byť zásobená vápnom.
• Príprava pôdy a hnojenie: Pred výsevom sa pôdu odporúča prekypriť. Na jar, počas jarného kopania, by sa mali aplikovať hnojivá, ktoré zahŕňajú fosfor a draslík. Pôdu môžete obohatiť kompostom alebo organickými hnojivami, aby ste zvýšili obsah živín a podporili zdravý rast. Nepoužívajú sa hnojivá obsahujúce dusík, pretože šošovica je schopná dodávať pôde túto minerálnu látku (viaže dusík v pôde). Nevhodné sú pôdy prehnojené dusíkom. Ako vhodné hnojivo môžeme použiť liadok amónny s vápencom v dávke 20 kg.ha^-1, ak je osivo inokulované. V osevnom postupe sa šošovica zaraďuje medzi dve obilniny. Nevhodnou predplodinou sú všetky strukoviny a ďatelinoviny.

Výsev a výsadba

• Termín výsevu: Šošovica sa vysieva skoro na jar, keď sa pôda zahreje na približne 10 °C. Ideálnou dobou je koniec marca, prípadne apríl alebo začiatok mája, keď je pôda už vyhriata, no klimatické podmienky sú stále mierne. V hlavných oblastiach pestovania sa šošovica zbiera od mája až do jesene.
• Príprava osiva: Semená šošovice sa vopred namočia na jeden deň vo vode, do ktorej sa pridá akýkoľvek rastový stimulant. Tento postup umožňuje niekoľkonásobne zvýšiť klíčivosť semenného materiálu. Po odstránení semien z výživného roztoku by sa mali sušiť. Na sejbu používame zdravé, dobre klíčivé a namorené osivo. Ak sa šošovica seje na pozemku prvýkrát, odporúčame bakterizáciu osiva očkovacou látkou Rizobín. V takomto prípade ale už nesmieme použiť žiadne moridlo.
• Spôsob výsevu: Šošovica sa seje priamo na záhon, pretože jej koreňový systém nemá rád presádzanie. V záhonoch sú urobené brázdy až do hĺbky 3-5 cm, do ktorých sú zasiate pripravené semená. Zhora sú pokryté zemou, podbíjané a polievané.
• Rozostupy a výsevné normy: Medzi jednotlivými rastlinami udržujte vzdialenosť 5 cm, aby mali dostatok priestoru na rast. Rozstup riadkov by nemal byť väčší ako 16-17 cm. Odporúčané výsevky pre jednotlivé odrody sa pohybujú v rozmedzí 1,6 - 2,0 mil. klíč. semien na ha (70 - 90 kg).

Starostlivosť počas vegetácie

• Zavlažovanie: Počas rastu potrebuje šošovica pravidelné zavlažovanie, najmä v obdobiach sucha. Je odolná voči suchu, čo ju robí ideálnou plodinou pre rôzne agroklimatické podmienky. Šošovica je citlivá na premokrenie, preto je dôležité, aby ste udržali pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú. Niektorí záhradkári šošovicu nepolievajú vôbec. Keď sa na kríkoch objavia púčiky, počet zálievok by sa mal znížiť - v tomto období by sa mala polievať najviac raz za 3 dni. Ak je pôdna vlhkosť vysoká, potom táto strukovinová rastlina spomalí dozrievanie fazule.
• Kontrola burín: Šošovica sa vyznačuje pomalým počiatočným rastom, v dôsledku čoho dochádza k postupnému zaburineniu porastu hlavne širokolistovými a trávnatými druhmi. Burina je pre šošovicu jedným z hlavných nebezpečenstiev, pretože môže utopiť túto zeleninovú plodinu a zabrániť jej rastu, a tiež vybrať užitočné látky z pôdy. V porastoch šošovice je preto potrebné zaburinené porasty vyplieť alebo aplikovať vhodné herbicídy. Jedným z najlepších šošovicových herbicídov, ktoré pomáhajú v boji proti burinám, je Pilot. Hlavnou podmienkou pri používaní tohto nástroja je, aby okolitá teplota nebola vyššia ako 24 °C. Šošovica ako rastlina môže tiež pomáhať potláčať burinu pod ňou, keď vytvorí dostatočný porast.
• Pomalý počiatočný rast: Prvé výhonky sa objavia asi o dva týždne. V prvom mesiaci a pol rastie táto jednoročná rastlina príliš pomaly. Po objavení sa pukov na stonkách bude šošovica intenzívne rásť. Ak je to potrebné, sadenice sa zriedia, aby sa v budúcnosti pestované rastliny navzájom nerušili.
• Šošovica ako prospešná plodina pre pôdu: Šošovica je nielen výživná plodina, ale aj výborná pre pôdu, pretože obohacuje ju o dusík. Je skvelou plodinou do striedania osevu a pomáha regenerovať pôdu. Pestovanie šošovice je rozšírené najmä kvôli vysokému obsahu bielkovín a aminokyselín.

Choroby a škodcovia

Šošovica je vo všeobecnosti odolná voči väčšine škodcov. Napriek tomu by táto strukovina mala byť chránená pred chorobami a škodcami. Predpokladom úspešného zberu s minimálnymi stratami a dobrým výnosom v požadovanej kvalite semien je správne určenie termínu zberu.

• Hlavné choroby šošovice:
  • Múčnatka
  • Askochitída (chrastavitosť šošovice, spôsobená hubou Ascochyta pisi Lib., napáda hlavne veľkosemenné odrody)
  • Hrdza
  • Fusarium
  • Koreňové hniloby (spôsobené hubami ako Phythium, Fusarium a iné)
  • Vädnutie a koreňová spála šošovice (môže napadnúť oslabený porast v ktorejkoľvek rastovej fáze; pri mladých rastlinkách spočiatku padajú klíčky, neskôr staršie rastlinky vädnú a usychajú)
  V boji proti týmto chorobám sú najúčinnejšie fungicídy a antibakteriálne lieky. Rastliny sa spracúvajú jednorazovo, ale v prípade potreby by sa tento postup mal opakovať. Z ochranných opatrení možno odporučiť morenie osiva, ktoré má však iba čiastočný účinok.
• Škodcovia šošovice:
  • Listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), ktorý napáda porast po vzídení. Prevencia proti tomuto škodcovi je morenie osiva pred sejbou.
  • Vošky a slimáky (môže byť občas napadnutá).
  • Drôtovce, strapky a obaľovače.
  • Semená napáda zrniarka šošovicová a zrniarka hladká.

Zber a spracovanie úrody

Úroda šošovice sa vykonáva, keď sú struky suché a semená pevné. Väčšinou to býva na konci leta, približne 80-100 dní po výseve. Je dôležité zbierať šošovicu v správnom čase, aby sa zabránilo praskaniu strukov a strate semien. Zrelosť rastlín spoznáme podľa zaschnutia celej nadzemnej časti. Struky sú pripravené na zber, keď začnú hnednúť a jemne šušťať. Najkvalitnejšie semeno je zo strukov v spodnej a strednej tretine porastu. Preto sa šošovica začína zberať v období, keď spodné dve tretiny až tri štvrtiny strukov sú už dozreté.

Po zbere nechajte struky dosušiť niekoľko dní, aby boli úplne suché. Po zbere sa šošovica nechá dosušiť, následne sa vylúskava a uskladňuje v suchu a tme podobne ako iné strukoviny.

Ako si lúpať šošovicu doma

V priemyselných podmienkach sa lúpanie šošovice z plevy vykonáva pomocou špeciálnych strojov. Šošovica sa vloží na špeciálne sito a pomocou vibrácií sa zrná oddelia od šupiek. Doma, keď úroda nie je taká veľká, môžete šošovicu jednoducho zomlieť medzi dlaňami. Všetky fazule je možné vyčistiť mechanickým trením. Prípadne môžete na čistenie použiť bežné jemné sitko. V tomto prípade sú fazule rozložené na sitku a vtierané, prechádzajúc cez ňu dlaňami. Dobre vysušená šošovica sa čistí oveľa lepšie.

Skladovanie a trvanlivosť

Vzhľadom na vynikajúcu skladovateľnosť a dlhú trvanlivosť si môžete šošovicu bez problémov nakúpiť do zásoby. Sušená šošovica má trvanlivosť približne jeden rok, ale ak je olúpaná, je dobré spotrebovať ju do šiestich mesiacov. To, či siahnete po sušenej alebo konzervovanej šošovici, závisí najmä od konkrétneho receptu a od toho, koľko času na prípravu jedla máte. Sušenú a nelúpanú šošovicu je totiž potrebné najprv namočiť. Šošovica v konzerve vydrží niekoľko rokov. Uvarenú šošovicu môžete jednoducho zamraziť, pričom ideálne je na to použiť mraziace vrecko alebo plastovú dózu. Dôležité je totiž vzduchotesne ju uzavrieť.

Pestovanie v špecifických podmienkach a klíčky

Pestovanie šošovice v chladných oblastiach

Pri pestovaní šošovice v chladnejších regiónoch, kde je krátka letná sezóna, je lepšie zvoliť skoré dozrievanie odrôd plodín. Na ochranu tejto kultúry pred možnými chladnými teplotami môžu pestovatelia zeleniny používať skleníky. V skleníku sa zabezpečia stabilnejšie teplotné podmienky a ochrana pred nepriaznivým počasím.

Domáce pestovanie

Pretože kríky tejto strukoviny sú nízke a kvety sú samoopelivé, je možné ju pestovať aj doma. Rastlina nevyžaduje zvláštne podmienky na chov a domáce pestovanie sa prakticky nelíši od výsadby a starostlivosti o záhradu. Kontajnery s rastúcimi rastlinami by mali byť umiestnené na južnej alebo juhozápadnej strane, aby klíčky dostávali dostatok slnečného žiarenia. Polievanie by malo byť pravidelné, ale nie nadmerné. Keď sa na kríkoch objavia púčiky, počet zálievok by sa mal znížiť. Rastliny by sa mali kŕmiť častejšie ako na záhonoch, pretože objem nádob nie je príliš veľký a táto plodina rýchlo vstrebáva živiny.

Klíčky šošovice

Klíčky šošovice majú lahodnú orieškovú chuť a obsahujú veľa biotínu aj vitamínu C. Počas klíčenia sa množstvo viacerých minerálnych látok zvýši až na štvornásobok. Naklíčenú šošovicu možno konzumovať surovú alebo ju použiť pri varení, pretože je lepšie stráviteľná ako bežná šošovica. Klíčky šošovice sú zdravé a veľmi chutné.

Šošovica na Slovensku: História a súčasnosť

Pestovanie a následná konzumácia strukovín má u nás dlhodobú tradíciu. Šošovica patrila medzi tradičné druhy strukovín, ktoré sa pestovali hlavne v oblasti juhozápadného Slovenska, na Zemplíne a na Spiši. V piesni "Šošovička, hrášok, fazuľka" je jasný dôkaz, že tu bola dávno udomácnená. Aj cícer sa pestoval, u nás sa volal tak pekne, že slovienka. Aj pohánka tu už bola, a tiež bôb.

Hoci sa na Slovensku pestuje len minimálne, vďaka meniacej sa klíme a lepšej dostupnosti osiva si ju môžete vyskúšať aj vo vlastnej záhrade. Šošovica jedlá (Lens culinaris) patrí medzi výživovo najhodnotnejšie strukoviny a jej pestovanie je možné aj v našich podmienkach.

Po štyroch rokoch (2014 - 2017) zvyšovania pestovateľských plôch strukovín na zrno, ich výmera v rokoch 2018 a 2019 medziročne klesla. Na Slovensku sa pre úrodu šošovice v roku 2020 šošovica zasiala na výmere 263,7 ha. V roku 2020 klesol dovoz šošovice, v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 9,5 % na 2 826,7 ton, pričom vývoz sa zvýšil o 64,3 % na 1 347 ton. Stále najrozšírenejšou pestovanou strukovinou na Slovensku je hrach, ktorého podiel v roku 2019 na osiatej výmere strukovín na zrno dosiahol 71,1 %, šošovica tvorila len 1,3 %, čoho dôsledkom je, že šošovicu v prevažnej miere dovážame.

Slovenské odrody šošovice

Génová banka SR vo svojej kolekcii strukovín uchováva v aktívnej a základnej kolekcii 296 genetických druhov šošovice, z ktorých je 7 slovenského pôvodu. V minulosti boli registrované slovenské odrody ako Trebišovská (1960), Slovenská modrá (1950), Moravská veľkozrnná (1941), Hrotovická veľkozrnná (1946), Nelka (1990), Renka (1992) a Slovenská zemplínska. Momentálne však nie je registrovaná žiadna slovenská odroda šošovice.

• Trebišovská: Táto odroda tvorí rastliny 0,40 - 0,45 m vysoké s tmavozelenými listami v období kvitnutia. Kvety sú stredne veľké, biele s modro-fialovým nádychom. Struky sú stredne veľké. Semeno je stredne veľké, HTS 31 g. Základná farba semien je svetlošedo-zelená, ojedinele bledomodro melírovaná. Táto odroda je v porovnaní s ostatnými slovenskými odrodami o 5 dní neskoršia, vyznačuje sa ale vysokými úrodami a je najodolnejšia proti hubovitým chorobám.
• Slovenská modrá: Je stredne neskorá odroda šošovice s dobrými úrodami. Semená sú stredne veľké, modroškvrnité, HTS 37 g. Odrode vyhovujú ľahšie a suchšie pôdy.
• Hrotovická veľkozrnná: Tvorí stredne vysoké až vyššie rastliny 0,25 - 0,68 m, stredne rozvetvené. Listy sú väčšie a širšie, kvety väčšie s modrofialovým nádychom. Struky sú krátke, stredne široké až široké. Semená sú veľké, typicky ploché.
• Nelka: Tvorí vzpriamený porast s výškou v priemere 0,49 m. Semeno je stredne veľké s dobrou varivosťou. V porovnaní s odrodou Lenka má rýchlejší začiatočný rast. Odroda sa vyznačuje dobrou stabilitou úrod a adaptabilitou na zhoršené agroekologické podmienky. Najlepšie úrody dosahuje na ľahších, suchších pôdach dobre zásobených vápnom a vyhovuje jej dvojfázový zber.
• Renka: Má rýchlejší začiatočný rast v porovnaní s predošlými odrodami. Doba kvitnutia a zberu je súčasne s Nelkou. Odroda sa vyznačuje dobrou odolnosťou proti poliehaniu pred zberom. Spolu s odrodou Nelka patrí k najodolnejším proti koreňovej spále, s veľmi dobrou odolnosťou proti múčnatke a antraknóze.

tags: #ako #sadit #sosovicu