Pestovanie ovocných stromov, ako sú hrušky, môže byť fascinujúci a uspokojujúci proces. Hrušky (Pyrus communis) sú dlhoveké a produktívne stromy, obľúbené v záhradách pre svoju nenáročnosť na údržbu, krásne kvety, výnosnú úrodu a chutné plody. V závislosti od odrody môžu dosiahnuť výšku až 4 metre a šírku 2-4 metre. Hrušky sú listnaté stromy, ktoré v zime strácajú listy a na jar kvitnú, pričom plody začínajú dozrievať od polovice leta do začiatku zimy v závislosti od odrody. Majú šťavnatú, lahodnú chuť, ktorá pripomína sladučký med, a hodia sa na priamu konzumáciu, domáce spracovanie aj výrobu destilátov.
Existujú tri hlavné spôsoby rozmnožovania ovocných stromčekov: generatívne (semenami) a vegetatívne (priame a nepriame rozmnožovanie). V tomto článku sa zameriame na generatívne rozmnožovanie, teda pestovanie hrušky zo semienka.
Generatívne rozmnožovanie: Hruška zo semienka
V súčasnom ovocinárskom škôlkárstve sa generatívne rozmnožovanie využíva prakticky len na získanie podpníkov. Hrušky pestované na podpníku zo semenáča sú plne mrazuvzdorné. Ak si však vypestujete hrušku zo semienka priamo, nemáte záruku, že jej plody budú mať rovnaké vlastnosti ako materský strom, pretože hrušky sú často cudzoopelivé a výsledkom kríženia je nová genetická kombinácia.
Získavanie a príprava semien
O tom, že v jaderníku hrušky sú ukryté jej semienka, vie každý, kto už aspoň raz jedol toto ovocie. Semienka jabĺk a hrušiek sa získavajú jednoducho - stačí zjesť sladkú dužinu a zasadiť to, čo zostalo. Osivo sa získava z uznaných materských semenných stromov. Dôležité je posúdiť kvalitu osiva.
Životnosť osiva ovocných rastlín je relatívne krátka (jadroviny 2 roky, kôstkoviny a škrupinové ovocie 1 rok, drobné ovocie pol roka až jeden rok), preto sa vysieva väčšinou na jar roka nasledujúceho po získaní osiva. Dlhodobé skladovanie osiva sa využíva len v tzv. génobankách (v osive sa výrazne zníži obsah vody a skladuje sa pri nízkych teplotách).
Stratifikácia semien
Úprava osiva sa najčastejšie vykonáva stratifikáciou. Ak sa osivo vysieva hneď na jeseň po jeho získaní, potom sa nestratifikuje. Ak sa vysieva na jar, potom sa stratifikuje počas zimných mesiacov a do termínu sejby sa uskladňuje vo vhodných priestoroch, t.j. tak, aby sa nezhoršili jeho vlastnosti, nebolo poškodené nízkymi teplotami, nevyschlo a nebolo napadnuté chorobami a škodcami.
Výsev semien
Semená sa vysievajú do voľnej pôdy alebo v krytých priestoroch. Podľa spôsobu výsevu poznáme výsev na široko, výsev do riadkov (300-500 mm x 25-100 mm), presný výsev, výsev do kontajnerov a výsev do hniezd na trvalé stanovište.
Hustota sejby závisí od kvality osiva (najmä klíčivosti a čistoty), sily rastu odrody resp. druhu, pôdnych podmienok. Hĺbka sejby závisí od klíčnych pomerov osiva, veľkosti osiva (väčšie osivo sa vysieva hlbšie, menšie osivo plytkejšie), pôdnych podmienok (v ľahkej pôde je možný hlbší výsev, v ťažkej pôde sejeme plytkejšie), termínu sejby.
Starostlivosť o semenáčiky a dopestovanie podpníkov
Počiatočná starostlivosť o výsevy
K tomuto pokusu nepotrebujeme veľa - len črepníky s miskami, hlinu a semienka stromov. Dôkladná predsejbová príprava pôdy je kľúčová - pôda má byť ľahšia, kyprá, s vyšším obsahom humusu, dobre zásobená živinami a odburinená; možnosť zavlažovania je štandardná požiadavka. Starostlivosť o výsevy zahŕňa kyprenie pôdy, likvidáciu burín (mladé rastliny sú citlivejšie na herbicídy), v prípade potreby tienenie, zavlažovanie, hnojenie, ochranu proti mrazom a ochranu pred chorobami a škodcami.
Podrezávanie a rozsádzanie semenáčikov
Husté porasty semenáčikov (pri hustej sejbe v riadkoch alebo sejbe na široko) je potrebné rozsadiť tak, aby mali dostatok miesta pre svoj vývoj (neboli „vytiahnuté“ a mohli vytvoriť bohatý koreňový systém). Podľa termínu rozsádzania poznáme rozsádzanie za zelena a rozsádzanie v zdrevnatenom stave.
Rozsádzanie za zelena
Rozsádzanie za zelena sa vykonáva po vyklíčení semien t.j. vo fáze klíčnych listov alebo 1-2 pravých listov (zvyčajne koncom apríla až začiatkom mája). Semenisko sa pred výberom semenáčikov dôkladne zavlaží (dávka závlahovej vody 30-45 mm), aby nedošlo k veľkému poškodeniu rastlín, najmä koreňov. Kolový koreň sa skráti asi o tretinu. Odporúča sa ošetrenie koreňového systému vhodným moridlom.
Semenáčiky sa následne presádzajú do dobre prekyprenej pôdy (hĺbka kyprenia 50-200 mm) pomocou výsadbového kolíka do vyznačených riadkov na vzdialenosť 80-100 mm (vzdialenosť medzi riadkami je zvyčajne 0,50 m) tak hlboko, aby klíčne listy boli tesne nad povrchom pôdy alebo do pripravených rýh. Pri rozsádzaní väčšieho počtu semenáčikov na väčšie plochy sa vopred na novej ploche pripravia rady vzdialené obyčajne 0,50 m od seba. Na menších plochách sa môžu semenáčiky rozsádzať na vzdialenosť 0,30-0,40 m, na záhony široké 1,20-1,30 m.
Rozsádzanie v zdrevnatenom stave
Rozsádzanie v zdrevnatenom stave sa vykonáva v období vegetačného kľudu na jeseň alebo na jar. Semenáčiky sa vyberú zo semeniska, roztriedia sa na rastliny vhodné pre škôlkovanie a slabé rastliny, ktoré je potrebné kvôli zosilneniu ešte jeden rok pestovať. Korienky sadeníc sa skrátia na dĺžku asi 100-120 mm a slabé nadzemné časti vo výške 0,25-0,30 m nad koreňovým kŕčkom. Nadzemná časť orechov a čerešní sa neskracuje (t.j. neskracujú sa výhony končiace vrcholovým pukom) - rozsadia sa na vzdialenosť 200-500 mm. Semenáče ostatných druhov sa podľa ich mohutnosti vysádzajú na vzdialenosť 0,10-0,50 m.
Semenáčiky sa po presadení dostatočne zavlažia (závlahová dávka 30-40 mm). Pri výbere a presádzaní dbáme na to, aby koreňový systém neobschol (rýchla výsadba a ochrana pred priamym slnečným žiarením). Koreňový systém semenáčikov je možné skrátiť na semenisku aj podrezávaním pomocou špeciálnej radličky.
Dopestovanie a zber podpníkov
Dopestovanie podpníka trvá zvyčajne rok (ak je podpník slabý t.j. nevyhovuje norme môže sa pestovať ešte ďalší rok). Zber zvyčajne na jeseň najčastejšie vyorávacími pluhmi alebo zrezávačmi (pri oddelkoch). Podpníky musia byť bez listov (po prirodzenom opadnutí listov, ručnom odlistení alebo defoliácii). Po zbere sa podpníky zväzkujú a triedia podľa normy.
Po vytriedení sa opäť zväzkujú, označia náveskami a následne expedujú alebo uskladnia (následne sa v zime vykoná zimné štepenie za stolom alebo sa skladujú až do jari keď sa vysadia do ovocnej škôlky) alebo vysadia do ovocnej škôlky (na jeseň alebo v podmienkach SR prakticky vždy na jar). Konečnú úpravu podpníkov zvyčajne robí odberateľ.
Ďalšie spôsoby rozmnožovania hrušiek
Okrem generatívneho rozmnožovania existujú aj vegetatívne spôsoby, ako vypestovať hrušku. Tieto metódy zabezpečujú zachovanie odrodových vlastností materského stromu a sú primárne používané pre pestovanie ovocných stromov s presne definovanými vlastnosťami:
- Očkovanie: Prenáša sa jedno očko (puk so štítkom alebo pásikom kôry, prípadne aj štítkom dreva) odrody toho istého alebo príbuzného druhu na vhodný podpník.
- Vrúbľovanie: Prenáša sa časť jednoročného výhonu alebo letorastu (odlisteného alebo so sredukovanou listovou plochou) s niekoľkými pukmi resp. očkami (zvyčajne 1-5) z vrúbľa (letného, častejšie však zimného) ušľachtilej požadovanej odrody na vhodný podpník.
- Pridávanie - Ablaktácia: Materská rastlina (vrúbeľ) pri tomto spôsobe ostáva na vlastných koreňoch spojená s podpníkom až do zrastenia.
- Kopulácia - Spojkovanie: Podmienkou pre použitie spojkovania je rovnaká hrúbka podpníka a vrúbľa.
Výsadba a pestovanie hrušky v záhrade
Pestovanie hrušiek v záhrade získava znova na obľube a ovocné stromy hrušiek sa zaraďujú medzi klasiky našich záhrad. Hrušky obľubujú organické hnojivo, ktoré sa do pôdy uvoľňuje postupne. Organické hnojenie dopĺňame aj minerálnym, ideálne vo forme listovej výživy.
Voľba stanovišťa a pôdy
Hruška obyčajná (Pyrus communis), náš domáci strom, sa v porovnaní s jabloňou vyznačuje vyššími nárokmi na teplo. Patrí medzi stredne teplomilný druh, ktorý najlepšie prosperuje na dobre chránených stanoviskách. Ideálne podmienky pre pestovanie hrušiek sú v nadmorských výškach do 350 m n. m., prípadne v lokalitách s nadmorskou výškou od 200 do 500 metrov pre odolnejšie odrody. Vhodné sú teplé a stredne teplé lokality s priemernou ročnou teplotou pohybujúcou sa medzi 7,5 až 9°C. Pre stromy hrušiek vyberáme teplé a slnečné stanovište, najlepšie s južnou, juhovýchodnou či juhozápadnou orientáciou a chránené proti vetru. Vyhnite sa výsadbe na mieste náchylnom na neskoré mrazy, ktoré môžu poškodiť kvety a znížiť úrodu.
Pôda by mala byť stredne ťažká až ťažšia, hlboká, úrodná, voľne priepustná, bez vysokej podzemnej vody a bohatá na organické látky. Hrušky obľubujú ľahké, humózne, hlinito-piesčité pôdy. Pri pestovaní sa úplne vyhýbame studeným ílovitým pôdam, ktoré hruška znáša veľmi zle. To sa následne prejavuje vytváraním slabých letorastov a zlého rodivého dreva. V zle odvodnenej pôde môžu začať korene hrušiek hniť. Hrušky s dulovým podpníkom prosperujú na slabo kyslých až neutrálnych pôdach, ideálne je pH medzi 6,0-7,2 pH. V prípade piesčitých pôd je problémom ich nízka schopnosť udržať vlahu. Vysoký obsah vápnika v pôde je vo všeobecnosti príčinou vzniku chloróz a celkového chradnutia rastliny. Pri výsadbe väčšieho množstva hrušiek odporúčame spon od 3,5m x 3,5m až 8m x 8m (podľa podpníka = výšky dospelého stromu).
Príprava pred výsadbou
Najlepší čas na výsadbu hrušky je v období vegetačného pokoja, od jesene do jari. Voľnokorenné hrušky vysádzajte na konci alebo začiatku vegetačného obdobia, no a tie s koreňovým balom si môžete bez obáv doplniť do záhrady počas celej pestovateľskej sezóny. Pred výsadbou je dôležité si upraviť toto miesto tak, že vykopeme k výsadbe hrušky jamu s rozmermi zhruba 1 m × 60 cm (cca 60cm x 60cm x 100cm). Vykopanú pôdu upravíme podľa potreby - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú. Pridávame do nej tiež odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát.
Pred výsadbou upravíme korene stromu tak, že odstránime poškodené a príliš dlhé korene. Následne takto upravený koreňový systém namočíme do vody na minimálne 2 hodiny (ale nie viac ako 24 hodín). Pri jesennej výsadbe stromček nestriháme a odložíme rez až na jar, kedy vykonáme základný jarný rez ovocných stromov. Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho rastu aj primeranú oporu. Kôl alebo drôtenku si pripravíme už k vyhĺbenej výsadbovej jame.
Proces výsadby
Stromček zvisle vložíme do jamy a prihadzujeme zeminu, tak aby sa dostala dobre aj pod korene a zaplnila postupne celú jamu. Čiara pôdy na kmeni by mala byť zarovnaná s povrchovou čiarou jamy. Pri napĺňaní jemne potraste kmeňom tam a späť, aby ste pomohli pôde dostať sa do koreňového systému. Keď je jama vyplnená, spevnite pôdu špičkou topánky, aby strom mal stabilný základ bez vzduchových bubliniek. Po prešliapaní jamy ešte prihodíme zeminu a nakoniec prelejeme jamu zhruba 15-20 litrami vody. Miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím. Pri výsadbe hrušky môžete použiť aj prípravok Plantasorb, ktorý pomáha v pôde udržovať vodu a uvoľňuje ju pre potreby rastliny v suchom období.
Ak sadíte na trávnik, odstráňte kruh trávy s priemerom aspoň 1 m, aby korene stromu nemuseli súťažiť s trávou o dažďovú vodu a živiny, kým sa usadí. Ak chcete hrušky pestovať pri stene, musíte si miesto výsadby pripraviť obzvlášť dobre, pretože pôda pri päte stien je často chudobná a suchá. Nakopte do celej oblasti veľa dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu a potom strom zasaďte aspoň 25-35 cm od steny. K stene budete musieť pripevniť aj vodorovné drôty, ktoré podopierajú konáre.
Jak zasadit a provést výchovný řez u prostokořenného ovocného stromku?
Hrušky najlepšie rastú v zemi, ale ak nemáte vhodné miesto, môžete ich zasadiť do nádoby. Vyberte si strom na polotrpasličom podpníku Quince C alebo Q-Eline, ktorý ho udrží kompaktný. Nádoba by mala byť široká 45-50 cm a dostatočne ťažká a stabilná, aby sa pri veternom počasí neprevrátila. Predtým, ako pridáte kompost, presuňte nádobu na jej konečné miesto - teplé, chránené a slnečné miesto - pretože po naplnení bude veľmi ťažká.
Starostlivosť o dospelý strom hrušky
Zálievka a hnojenie
Novovysadené stromy pravidelne zalievajte aspoň počas prvého vegetačného obdobia. Usadené hrušky zriedka potrebujú zalievanie, s výnimkou dlhých období sucha, keď ovocie začína napučiavať. V čase zakoreňovania stromčeka venujeme zálievke zvýšenú pozornosť a tiež pri výsadbe do príliš piesčitých pôd - tu je pravidelná zálievka nutnosťou.
Dôležité pre správny rast stromu hrušky je dodávanie potrebných živín, ako je dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík. Draslík a fosfor môžeme pridať do zeminy už pred samotnou výsadbou a potom pridávať s ďalšími živinami v priebehu vegetácie. Dusík aplikujeme hlavne na jar (na jeseň sa rýchlo a ľahko splavuje do pôdy). Hrušky sú vo všeobecnosti náročné na dostatok draslíka, fosforu a horčíka. Najjednoduchšie pre bežného spotrebiteľa je pridanie trochu NPK na jeseň, a potom znovu na jar. Rovnako sa snažíme dopĺňať humus do pôdy.
Hrušky najlepšie rastú, keď sa hnoja raz ročne, skoro na jar. Pozor si dávajte na hnojivá bohaté na dusík; hrušky s prístupom k príliš veľkému množstvu dusíka môžu byť mimoriadne náchylné na chorobu nazývanú spála.
Rez hrušiek
Hrušky patria k drevinám, ktoré potrebujú pravidelný rez, a to hlavne v mladšom veku. Hrušky by sa mali strihať každý rok, aby sa zabezpečila najlepšia úroda. Táto drevina všeobecne rez znáša veľmi dobre. Novovysadené stromy vysadené na jar ostrihajte okamžite po vysadení, stromy sadené na jeseň ostrihajte až na jar.
Typy rezu:
- Rez po/pred výsadbou: Mimoriadne dôležitý rez, ktorý následne ovplyvňuje úspešné ujatie hrušky a tiež jej správny tvar. Korunu hrušiek je najvhodnejšie tvarovať do pyramídového tvaru. Preto je dobré ako prvé zvoliť rez tak, že necháme hlavný terminál a základné 4 bočné výhony (2 na každej strane) a tie skrátime na 4-6 očiek, aby posledné očko vždy smerovalo z koruny von. Terminál prispôsobíme bočným výhonom tak, aby ich presahoval asi o 10 cm. Všetky nové výhony môžete pri novom stromčeku skracovať zhruba na polovicu. Zároveň odstraňujte tie výhony, ktoré rastú smerom do koruny stromu. Hrušky majú tendenciu vytvárať vertikálnu korunu. Základom dvojstupňového sektorového rezu je rez minuloročných výhonkov na vnútorný púčik. Dosiahneme tak silný vertikálny výhon vyvinutý z vnútorného púčika, a tiež aj lepšie odklonený sekundárny výhonok z vonkajšieho púčika, smerujúci von z koruny. Keďže má tendenciu rásť strmšie smerom nahor, je vhodné ju vyväzovať hneď na začiatku pestovania.
- Letný rez: Vykonáva sa zakracovanie alebo zaštipovanie letorastov, ktoré podporí lepšiu tvorbu púčikov a pekný tvar koruny.
- Výchovný rez: Jeho cieľ je predovšetkým založiť a tvarovať novo vznikajúcu korunu. Hrušky nerastú príliš husto a rez v priebehu rokov bude jednoduchší ako u jabloní. V 1. a 2. roku odstraňujeme prebytočné konkurenčné výhony a zároveň iné najslabšie výhony skrátime zhruba o polovicu. Čím je ich rast slabší, tým viac ich režeme. Hlavné výhony zakracujeme v rovnakej výške, tak aby vždy posledné očko smerovalo von z koruny. Terminál zakrátime, tak aby prevyšoval základné vetvy o ¼ - 1/3 dĺžky. V 3. a 4. roku je postup znova podobný, ale na výhonoch, kde sa už objavujú prvé kvety rez ešte viac obmedzíme. V 5. roku by mala už väčšina stromov naplno rodiť.
- Udržovací rez: Udržujeme ním strom v dobrej kondícii, tak že zmladzujeme základné výhony. Pri jemnom zmladzovacom reze skracujeme výhony do dvojročného dreva, zhruba o ¼ dĺžky. Pri stredne hlbokom reze redukujeme do 3-4 ročného dreva, zhruba o ½ dĺžky. Hlboký zmladzovací rez je niekedy nutný iba u veľmi slabo rastúcich odrôd hrušiek a to až na 1/3 pôvodnej dĺžky.
- Zmladzovací rez: Vykonávame predovšetkým u polokmeňov a vysokokmeňov, kde skracujeme základné vetvy podľa veku stromu. Najprv sa prevedie presvetlenie koruny po ktorom zakrátime základné vetvy na 1-2m ich dĺžky. Pokiaľ sa jedná o strom so slabým rastom, odporúča sa strih hrušky vykonávať ideálne pred obdobím vegetačného pokoja.
Prebierka plodov
K starostlivosti o strom patrí aj pravidelná prebierka plodov. Hrušky sú typické tým, že prebierku vykonávame už do troch týždňov po odkvitnutí kvetov. Hrušky prirodzene zhadzujú prebytočné mladé ovocie začiatkom leta. Ak má však strom do polovice leta stále veľa plodov, je prospešné odstrániť niektoré kusy. Môže sa to zdať ako škoda, ale plody nemusia všetky dobre dozrievať a veľká úroda môže strom zaťažiť, takže v nasledujúcom roku môže plodiť horšie. Na menších tvarovaných hruškách je jednoduchšie preriediť plody - zredukujte úrodu na jeden plod každých 10-12 cm (u menších plodov) alebo 20 cm (u veľkoplodých).
Výber podpníka a odrody
Výber správneho podpníka ovplyvňuje rast, veľkosť, úrodnosť aj životnosť hrušky. Hruška je dlhodobá investícia, preto vždy nakupujte u renomovaného predajcu, odbornej škôlke alebo záhradníctve. Pre väčšinu záhrad boli predtým hrušky príliš veľké a dosahovali 6 m alebo viac. Namiesto toho je nadzemná časť stromu naštepená na podpník, a sú to korene podpníka, ktoré určujú silu a veľkosť stromu. Taktiež ovplyvňuje životnosť, mrazuvzdornosť a odolnosť voči chorobám.
Najpoužívanejšie podpníky
- Hruškový semenáč (hruška planá): Ideálny do väčších záhrad a horších pôd. Rastie silno, znáša sucho a plodí neskôr, ale je dlhoveký - dožíva sa až 100 rokov. Poskytuje vysoké úrody po celú dobu rastu a dobre odoláva mrazom. Pri výsadbe odporúčame spon 4m x 5m. Hruška planá sa využíva aj na získanie podpníkov.
- Dula: Vhodná do menších záhrad a teplých oblastí. Zabezpečí skorý zber a menší vzrast stromu, no vyžaduje kvalitnú pôdu a oporu. Dula Adams je slabšie rastúci podpník. Pri výsadbe odporúčame spon 4m x 2,5m. Rodí skoro a to už do 4 roku od výsadby. Hrušky s dulovým podpníkom sú vhodné aj na pestovanie v nádobách.
Opelenie a odrody
Pri hruškách nezabúdajme, že ide o zväčša cudzoopelivé rastliny. Aby vaše kvety opelila iná odroda hrušky kvitnúcej v rovnakom čase, je nevyhnutné zabezpečiť si aspoň dve rozličné odrody, ktoré sa vyznačujú kvitnutím v rovnakom čase. V prípade, že sú hrušky opelené vlastným peľom, dochádza často ku partenokarpii (vývoj plodu bez oplodnenia). Obzvlášť náchylnými na tento jav sú odrody ´Konferencia´ a ´Williamsova´. Vzájomná inkompatibilita odrôd je iba výnimočným javom, napríklad v prípade odrôd ´Williamsova´ a ´Esperenova maslovka´. Triploidnými odrodami sú napríklad ´Pastornica´, ´Lucasova´, ´Špinka´ a ´Dielov maslovka´. Ak nemáte priestor na dve hrušky, rozhliadnite sa po okolitých záhradách, či v nich nerastú hrušky.
Ako samoopelivosť sa označuje schopnosť opelenia kvetu prenesením vlastného peľu z prašníka (peľnice) na bliznu. Medzi samoopelivé odrody hrušiek patrí napríklad hruška ´Condo´ či hruška ´Patten´. Spomenúť môžeme tiež čiastočne samoopelivú odrodu s označením hruška ´Suvenír´.
K dispozícii máte veľa odrôd, letných, jesenných aj zimných. U letných odrôd sa úrody dočkáte spravidla od začiatku augusta do začiatku septembra. Pýšia sa sladkou a šťavnatou chuťou a sú určené na priamu konzumáciu. Jesenné hrušky spravidla dozrievajú v septembri. Ich dužina je príjemne sladkastá, šťavnatá a rozplývavá. Tieto odrody sa tiež hodia buď na priamu konzumáciu, alebo krátkodobé uskladnenie. Konzumná zrelosť zimných hrušiek nastáva zhruba od januára do apríla. Aj vzhľadom na to sú väčšinou určené na uskladnenie. Z obľúbených odrôd možno spomenúť napríklad hrušku ´Erika´, ´Amfora´ či ´Blanka´ a ´Bohemica´. Medzi hrušky do vyšších polôh sa radí napríklad ´Alice´, ´Erica´, hruška ´Lucasova´ či ´Alfa´. Ponuka hrušiek v našom e-shope je pomerne rozsiahla.
Ochrana hrušiek pred chorobami a škodcami
Ochrana proti mrazu
Záleží na vybranom podpníku hrušky, niektoré sú plne mrazuvzdorné a tak nie je potreba sa im toľko venovať počas protimrazovej ochrany. Neskoré mrazy a jarné búrky môžu poškodiť kvety a zabrániť prístupu opeľovačom, čo vedie k menšiemu počtu plodov. Ak je predpovedaný počas kvitnutia neskorý mráz, prikryte menšie tvarované stromy rúnom alebo jutovinou alebo preneste rastliny v nádobách do interiéru.
Ale aj takýmto stromom vieme pomôcť natretím tzv. Vápenným mliekom; jedná sa o 20% zmes haseného vápna s vodou. Pred samotným náterom je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom ju aplikovať. Takto ošetrený strom je chránený nielen pred mrazíkmi, ale aj pred slnkom.
Najčastejšie choroby a škodcovia
- Hrdza hrušková: Hrušky najčastejšie napáda hrdza hrušková. Ide o hubovú chorobu (Gymnosporangium sabinae), ktorej hlavným nositeľom je jalovec čínsky a jalovec chvojka. Hrdza prezimuje a v priebehu apríla či mája sa rozširuje na hrušky, na ktorých napáda listy, kde vytvára oranžové „hrdzavé“ škvrny. Na konci leta sa hrdza sťahuje naspäť na jalovce. K infikovaniu hrušky môže prísť aj na niekoľko 100m. Preventívne odporúčame postrek pred kvetom alebo tesne po odkvitnutí. Prevencia pred výskytom choroby spočíva v tom, že by ste nemali oba hostiteľské stromy pestovať v tesnej blízkosti. Pokiaľ teda chcete mať v záhrade hrušku, aj borievku, zasaďte ich aspoň 300 metrov od seba (záleží však aj na prúdení vzduchu a podobne).
- Vlnovník hruškový: Ak má vaša hruška pokrútené listy s hrbolkami rôznych farieb (zelené, hnedé), s najväčšou pravdepodobnosťou je napadnutá roztočom - vlnovník hruškový (Eriophyes pyri), ktorý obvykle prezimuje v kôre. Preventívne sa môžete brániť niekoľkými spôsobmi. Na jar použijeme postrek sulkou alebo iným siričitým prípravkom. Počas skorej jari (do 5°C) ošetríme hrušku prípravkom proti prezimujúcim škodcom a následne pred kvetom použijeme prípravok na savé škodce.
- Moníliová hniloba plodov: Hrušky môže napadnúť aj moniliová choroba plodov (Monilia fructigena), ktorá sa prejavuje vytváraním žlto sfarbených prepadlín na plodoch. Počiatočné príznaky sa často vyskytujú na jar ako hnedé škvrny na kvetoch. Táto choroba sa šíri veľmi rýchlo (v závislosti na teplote a vlhkosti), výskyt sa snažíme obmedziť prebierkou plodov a fungicídnym prípravkom.
Zber a skladovanie úrody
Hrušky treba zbierať tesne pred úplným dozretím. Mali by byť pevné a plné, s jemnou zmenou farby šupky. Skoré odrody otestujte ochutnávaním jedného z plodov. Neskoršie odrody by sa mali dať ľahko odtrhnúť keď ich nadvihnete a jemne skrútite. Plody hrušiek oberajte od konca augusta. V čase zberu by mali byť na dotyk pevné. Jednotlivé plody vezmite do ruky a každý mierne otočte. Zber ovocia z vysokého stromu môže byť zložitý - ak používate rebrík, buďte mimoriadne opatrní. Plody letných hrušiek sú určené na priamu konzumáciu a vydržia skladovanie do 1 mesiaca.
Hruškám prospieva skladovanie alebo obdobie dozrievania predtým, ako ich zjete - skoré odrody zvyčajne potrebujú cca týždeň, kým zmäknú, kým neskoršie odrody môžu dozrievať mesiace. Jemne zatlačte a hľadajte miernu mäkkosť, najmä okolo stopky. Nezrelé hrušky by sa mali skladovať na chladnom tmavom mieste, ako je garáž, na roštoch alebo debnách s dobrou cirkuláciou vzduchu. Uistite sa, že ovocie sa nedotýka jedno o druhé.