Vytváranie vlastného osiva môže byť pre záhradkárov a hobby pestovateľov prospešné z viacerých dôvodov. Umožňuje uchovať obľúbené odrody, ktoré sa časom môžu stratiť z ponuky semenárskych firiem, a zároveň poskytuje hlbšie poznanie vlastností danej odrody a jej správania v rôznych podmienkach. Tento proces môže viesť k úspore nákladov, najmä pri pestovaní väčšieho množstva rastlín. Okrem toho, pestovanie z vlastného osiva zvyšuje povedomie o tom, ako boli rastliny pestované, či boli ošetrené a ako boli zalievané počas sucha.
Pri rozhodovaní sa pre produkciu vlastných semien je dôležité získať čo najviac informácií o danej odrode. Existujú rôzne možnosti, ako získať osivo, vrátane oslovenia semenných bánk zameraných na uchovávanie starých odrôd. Je však potrebné poznamenať, že niektoré semenné banky môžu vyžadovať vrátenie časti získaného osiva v čo najväčšej čistote v nasledujúcom roku.
Výber vhodnej rastliny pre zber osiva
Pri získavaní osiva z vlastnej úrody je dôležité pochopiť, že nie všetky rastlinky dopestované z takto získaného osiva budú mať v budúcom roku úplne rovnaké vlastnosti ako ich rodičovská rastlina. Niektoré budú identické, iné zdedia len určité vlastnosti. V domácich podmienkach je takmer nemožné dodržať priestorové a časové izolačné vzdialenosti, aby nedošlo k nežiaducemu opeleniu, ktoré je bežné pri generatívnom rozmnožovaní (osivom).
Napriek tomu sa oplatí tento proces vyskúšať a získať cenné skúsenosti. Odporúča sa vybrať z porastu rastlinu, ktorá má najvýraznejšie želané vlastnosti, a označiť ju. Tento postup sa v odbornej praxi označuje ako pozitívny výber.
Rozmnožovanie jednoročnej a dvojročnej zeleniny
Jednoročná zelenina, ako sú paradajky, prináša kvety, plody a semená v prvom roku pestovania. Pre získanie semena z plodov, ako sú paradajky, uhorky, baklažány, tekvice či cukety, je potrebné nechať plody úplne dozrieť, ideálne priamo na rastline. Dozreté plody sú mäkké, vyfarbené a semená vnútri plodu sú tiež vyvinuté, vyfarbené, pevné, vyzreté a dosiahli fyziologickú zrelosť.
Zrelé plody sa spracujú odstránením dužiny, napríklad premývaním vodou cez jemné sitko. Semienka sa následne nechajú v tenkej vrstve dosušiť na vzdušnom a tienistom mieste, pričom maximálna teplota by nemala presiahnuť 35 °C. Po dosušení sa osivo vytriedi, odstránia sa suché, polámané semená a prípadné nečistoty alebo zvyšky dužiny. Čisté suché osivo sa skladuje v sklenenej alebo plastovej nádobe na suchom a tmavom mieste, pri optimálnej teplote okolo 2 až 5 °C. Priebežne je potrebné osivo kontrolovať a premiešať.
Dvojročná zelenina, ako napríklad kaleráb, vytvára v prvom roku pestovania len konzumnú časť (buľvu). Kvetnú stonku, kvety, plody a semená prináša až v druhom roku pestovania. Pri takýchto rastlinách, ako sú petržlen, mrkva či repa, je proces získavania semien časovo náročnejší.
Proces získavania a spracovania osiva
Pri získavaní osiva z plodov sa semená obvykle obalia slizovitou vrstvou, ktorej sa je potrebné zbaviť pred sušením. Táto vrstva sa uvoľní po 2-3 dňoch miernym nakvasením v nádobke s vodou, umiestnenej na teplom mieste. Následne sa osivo dobre vymyje na site a rozložené v tenkej vrstve sa suší.
Postup pre získanie osiva z rajčiakov
- Semienka je možné získať len z pôvodných nehybridných odrôd.
- Do nádobky či pohárika vytlačíme šťavu vrátane semienok.
- Šťavu necháme dva dni kvasiť pri izbovej teplote.
- Scedíme cez sito, niekoľkokrát prepláchneme vodou.
- Rozložíme na pijavý papier a necháme dosušiť pokojne aj týždeň.
Pri získavaní osiva z čili papričiek je najlepšie pestovať v záhone iba jednu odrodu, hoci sú zvyčajne samoopelivé. Pri manipulácii s plodmi je vhodné použiť rukavice, aby ich šťava nepopálila. Zrelú čili papričku rozrežeme, vyberieme a umyjeme semienka. Necháme ich plytko rozložené niekoľko dní na teplom mieste, napríklad na tanieriku.
Kvety pažítky produkujú veľké množstvo drobných semien, ktoré na rastline rýchlo dozrejú a vyschnú. Keď sa semienka vyfarbia dočierna, hlávky kvetov sa odstrihnú do nádobky alebo sa na ne natiahne papierové vrecko, zaviaže a odstrihnú stonky, čím sa hlávky ocitnú priamo vo vrecku.
Ochrana pred krížením a skladovanie osiva
Niektoré druhy zelenín, ako sú tekvice a cukety, sa môžu medzi sebou krížiť. Osivo z takýchto krížencov bude niesť znaky oboch rodičovských rastlín. Pre minimalizáciu kríženia je možné rastliny tesne pred kvitnutím zakryť napríklad bielou textíliou a jednotlivé kvety opeľovať ručne. Aj semeno z nezakrytých cukiet či tekvíc však býva dobre použiteľné.
V prípade tekvice je izolačná vzdialenosť pre zabránenie kríženiu viac ako 300 metrov, čo je v menšej záhrade takmer nemožné dodržať. Dobrou voľbou sú rôzne odrody paradajok, kde na pár výnimiek stačí dodržať odstup od iných odrôd viac ako tri metre. Podobne sú na tom aj hrach či šalát. Šaláty sa však medzi sebou krížia.
Hybridy F1 produkujú šľachtitelia s cieľom dosiahnuť špecifické vlastnosti rastlín, ako je silný rast, odolnosť proti chorobám a vysoká úroda. Semienka z týchto rastlín si však nezachovávajú vlastnosti svojich rodičov. Z tohto dôvodu je lepšie zberať semienka z druhov či odrôd, ktoré nie sú označené ako F1. Informáciu o tom, či ide o hybrid F1, nájdeme na označení vrecka osiva.
Po získaní čistého a suchého osiva je dôležité ho správne uskladniť. Osivo sa skladuje v papierových obálkach alebo vo vreckách, vždy označené dátumom a názvom odrody. Vloží sa do vzdušnej debničky, napríklad drevenej, do ktorej sa pridajú zopár vysúšacích vreciek (so silikagélom). Debnička sa uloží do suchej skrine. V prípade možnosti je možné osivo uchovávať vo vzduchotesne uzatvorených nádobách v mrazničke pri teplote okolo -18 °C.
Výroba osiva v profesionálnych podmienkach
V profesionálnych podmienkach sa proces výroby osiva začína po zaregistrovaní novej odrody a jej úspešnom absolvovaní úradných odrodových skúšok. Propagácia osiva sa začína už počas výskumu na poľných pokusoch, aby sa skrátil čas medzi počiatočným výskumom a dostupnosťou pre pestovateľov.
Pri výrobe osiva sa venuje veľký dôraz správnemu výberu pozemku, ktorý by mal byť umiestnený vo vhodných pedologicko-klimatických podmienkach. Za nevhodné pozemky sa považujú tie, ktoré sú silno zaburinené, najmä druhmi, ktorých semená sa z osiva len ťažko alebo vôbec nedajú odstrániť. Na výbere pozemku do veľkej miery závisí kvalita vyrobeného osiva.
Parcela s množiteľským porastom obilnín musí byť oddelená od vedľajšej parcely s pestovanými obilninami izolačnou vzdialenosťou minimálne jeden meter. Táto vzdialenosť je dôležitá pre zachovanie druhovej a odrodovej čistoty osiva a je podmienkou pre uznanie množiťeľského porastu. Pri zakladaní množiťeľských porastov obilnín z generácie E3 na C1 technická norma zakazuje ako predplodinu ten istý druh obilniny. Samozrejmosťou je kvalitná a načas uskutočnená príprava pôdy.
Počas vegetácie je starostlivosť o osivársky porast podobná starostlivosti o bežný porast, avšak s odporúčanou zvýšenou pozornosťou venovanou eliminácii chorôb a burín, najmä tých, ktorých semená sú problematické pri odstraňovaní z osiva. Ide najmä o výskyt ovsa hluchého a lipkavca, ktorých prítomnosť môže viesť k zamietnutiu množiťeľského porastu.
V prípade výskytu odlišných typov rastlín inej odrody alebo druhu v množiťeľskom poraste je vhodné vykonať selekciu, teda mechanické odstránenie inotypov z porastu.
Zber a spracovanie osiva obilnín
Zber osivárskeho porastu sa od zberu iných porastov odlišuje tým, že osivo si popri nutričnej hodnote musí zachovať aj vysokú biologickú hodnotu. Zber hustosiatych obilnín sa vykonáva v plnej zrelosti, pri optimálnej vlhkosti pod 14 %. Zberová vlhkosť by nemala byť príliš nízka, aby sa semená nestali krehkými a náchylnými na mechanické poškodenie. Predčasné ukončenie vegetácie porastu desikáciou sa neodporúča, rovnako ako dosúšanie osiva v sušičkách.
Zberová transportná technika musí byť pred zberom množiťeľského porastu riadne vyčistená, aby sa zabránilo druhovým a odrodovým prímesiam v osive. Dôležité je aj správne nastavenie mlátiaceho ústrojenstva kombajnu, aby nedochádzalo k mechanickému poškodzovaniu zrna.
Samotný zber sa odporúča začať obkosením úvratí, pričom materiál z tohto obkosenia sa použije ako bežný zberaný materiál a neskladuje sa spolu s osivom. Osivo musí byť uskladnené v dôkladne vyčistenom a suchom sklade, ošetrenom proti skladovým škodcom. Osivo je možné skladovať voľne na hromadách, v kontajneroch alebo inak, vždy tak, aby sa zabránilo druhovým a odrodovým prímesiam. Skladované osivo musí byť označené tabuľkou s identifikačnými údajmi.
Procesy v spoločnosti MORAVOSEED
V rámci programu rozširovania osvety a väčšej otvorenosti k zákazníkom, predovšetkým záhradkárom a hobby pestovateľom, bolo cieľom ukázať celý rad úkonov, ktoré stoja za predávaným osivom vo vrecúškach. Tieto úkony zahŕňajú šľachtenie, výrobu osiva, pozberové operácie, laboratórne testy až po balenie a distribúciu.
Program zahŕňal komentované prehliadky. Začiatok bol v príjmovom sklade, kde prebieha vstupný odber vzoriek osív. V laboratóriu sa následne kontroluje prítomnosť škodcov, chorôb a ďalších mikroorganizmov, stanovuje sa čistota osiva a hodnotí sa energia klíčenia, klíčivosť osív a ďalšie kvalitatívne parametre.
Ďalším pracoviskom bol úsek čistenia, kde si návštevníci prezreli čistiace stroje pracujúce na rôznych fyzikálnych princípoch a ich kombináciách. Návštevníci mali možnosť vidieť aj úsek špeciálnych úprav osív, ktorý využíva rôzne technológie. Tieto technológie dnes zahŕňajú nielen klasické morenie osív, ale predovšetkým ekologicky šetrnejšie postupy na ich ošetrenie proti pôvodcom chorôb a poškodeniu.
V MORAVOSEEDe sa chemické morenie používa už len okrajovo pri osive uhoriek, prípadne na žiadosť zákazníka. Vo všetkých ostatných prípadoch sa ošetrenie vykonáva na základe výsledkov laboratórnych rozborov. K dispozícii sú zariadenia na ošetrenie pomocou horúceho vzduchu (HAT), horúcej vody (HWT) alebo ozonizovanej vody (O3WT), teda bez použitia chemických prostriedkov.
Obchodný sklad, kde sú osivá uložené v prísne evidovaných šaržiach, rozdelených podľa ročníkov, kalibrácií a kategórií, bol jednou z posledných zastávok prevádzkou.
Certifikované vs. farmárske osivo
V niektorých krajinách sa farmári môžu rozhodnúť, či na osetie svojho poľa využijú certifikované alebo farmárske osivo. Každý zemědělec by mal mať právo si slobodne zvoliť, čím oseje svoje polia.
Certifikované osivo, ktorého produkciou sa zaoberajú semenárske firmy a ktoré podlieha uznávaciemu konaniu, má síce vyššiu cenu, ale garantuje určitú kvalitu, ktorej predchádza špeciálny proces jeho výroby. Pri ňom sa sleduje kvalita množiťeľského porastu aj samotného osiva. U tohto materiálu sa sledujú zdravotný stav, vlhkosť, pravosť a odrodová čistota, fyzikálne parametre aj jeho klíčivosť.
Pri použití farmárskeho osiva si každý zemědělec za jeho kvalitu zodpovedá sám. Vyrába si ho iba pre svoju potrebu a jeho využitie je podmienené splnením zákonom stanovených podmienok, u niektorých odrôd zaplatením stanoveného poplatku držiteľovi šľachtiteľských práv.