Zaradenie jarnej repky do osevného postupu predstavuje pre pestovateľa výhodu v podobe menšieho tlaku na mechanizáciu a ľudské zdroje.
Výhody pestovania jarnej repky
Repka jarná si na svoj rast vyžaduje približne 150 dní, čo znamená, že na ňu nie je vyvíjaný taký infekčný tlak ako na repku ozimnú. Znižuje sa tak riziko výskytu plesní, hubových ochorení a škodcov.
Zaujímavosťou je, že porasty jarnej repky sú menej napádané vtákmi, pretože rýchlo rastú a na jar majú k dispozícii aj iné zdroje potravy. Pre mnohých pestovateľov je repka jarná preferovaná najmä z dôvodu rizikového prezimovania repky ozimnej.
Zvýšený tlak na dodávku osiva jarnej formy repky po chladnej jeseni zaznamenávajú osivárske firmy v rámci celej EÚ.
Výsevné obdobie a podmienky
Jarné odrody majú oveľa nižšiu hodnotu HTZ (hmotnosť tisícich zŕn) ako ich zimné náprotivky, čo je dôležité zohľadniť pri sejbe. Odporúčaný výsevok je 3,5 až 4,5 kg/ha.
So sejbou sa netreba ponáhľať a siať hneď v prvých teplých februárových dňoch, hoci sa podmienky môžu zdať priaznivé. Teplota a dĺžka dňa, ktoré sú životne dôležité pre rast, môžu byť vtedy nedostatočné. Rastliny by začali vzchádzať príliš pomaly a nevyrovnane, a mohli by byť preto potlačené burinou.
Ak je to potrebné, treba počkať so sejbou až do marca alebo na začiatok apríla, kedy poveternostné podmienky vhodne naštartujú vzchádzajúcu plodinu, vďaka čomu bude výkonnejšia a konkurencieschopnejšia.
Základným pravidlom pri pestovaní jarnej repky olejky je skorá sejba, ktorá by sa mala uskutočniť podľa možnosti ešte za krátkeho dňa (koniec februára, začiatok marca). Jarná repka olejka, tak ako aj ozimná, potrebuje dobre pripravené osivové lôžko s dostatočnou vlahou.
Profesor Ján Vašák z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe uvádza, že všetky ozimné buriny sú prispôsobené ozimným obilninám. Buriny veľmi dobre klíčia z vrstvy pôdy 4 - 10 cm, rovnako ako obilniny, najmä ak majú dostatok času napučať. Obilniny na klíčenie vyžadujú kapilárne aktívne utužené osivové lôžko. Repka olejná je však iná. Semená klíčia z povrchovej vody, rosy a dažďa. Keďže rosa sa tvorí na chladných agregátoch pôdy, teda na povrchových hrudkách a hrudách, ktoré sa počas noci rýchlo ochladia, na hrudkovitom poli vyklíči repka len po daždi. Ak je sucho, repka olejná nemá šancu - hrudky vysajú všetku rosu.
Profesor Vašák preto odporúča, aby pestovatelia v suchých oblastiach využívali na pestovanie repky skôr „bezorbové“ technológie obrábania pôdy. Po nich sa netvoria hrudy a repka olejná dobre vzchádza.
Nízke výsevky na 2 - 4 kg osiva na jeden hektár, teda asi na 50 - 70 semien na štvorcový meter, sú odporúčané. Pred sejbou je nutné upratať slamu obilnín. Siať treba do chladnej zeme bez hrudiek. Ak nie je možné zabezpečiť klasickú prípravu pôdy, v suchých oblastiach a na ťažkej pôde v málo rosných oblastiach je lepšie vypustiť podmietku a orať či minimalizovať tesne pred sejbou, aby sa nevytvorili hrudky.
Hnojenie
Dusík by mal byť aplikovaný včas - asi polovica celkového množstva (50 - 80 kg/ha) pred sejbou spolu s obdobným množstvom P a K na základe výpočtu (napr. bilančnou metódou) a zvyšok vo fáze 2 - 4 listov. Plodina nikdy nereaguje na neskoršie hnojenie.
Je možné celkové dávky dusíka zvýšiť až na 125 kg/ha. Na hnojenie dusíkom využívame komerčné hnojivá v pevnej forme (LAV, LAD, DASA, DAM, močovina a pod.) alebo kvapalnej (DAM, močovina).
Z mikroelementov má nezastupiteľné miesto v hnojení repky bór, síra a horčík.
Začiatkom predlžovacieho rastu aplikovať ešte minimálne 20 až 40 kg dusíka na hektár a v prípade suchého obdobia je treba zvoliť aj prihnojenie na list.
Ochrana proti burinám
Rozsah herbicídov je do značnej miery obmedzený na metazachlór (pre-emergentná a skorá post-emergentná ochrana), na likvidáciu jednoročných širokolistých a trávnych burín. Clopyralid sa používa na ničenie dvojklíčnolistových a trvácich burín.
S použitím clomazonu treba byť opatrný, nakoľko škody popálením môžu byť závažné. Na likvidáciu dvojklíčnolistových burín, jednoročných tráv, výdrvu obilnín a lipkavca je lepšie použiť aplikáciu prípravku s účinnou látkou dimethachlor alebo metazachlór.
Z graminicídov sú do repky jarnej povolené prípravky s účinnou látkou quizalofop-P-ethyl.
Celý princíp spočíva vo vytvorení čo najlepších podmienok na klíčenie repky a v čo najväčšom poškodení buriny a výdrolu obilnín. V praxi to znamená prejsť na „čerstvú“ prípravu pôdy, čiže večer oriem (alebo minimalizujem) a ráno sejem. V chladnej zemi bez hrudiek sa repka prebudí za dva dni a na štvrtý deň začína vzchádzať. V porovnaní s obilím je teda v predstihu.
Ak sa rozhodneme pre orbovú technológiu prípravy pôdy, pri ktorej dochádza k zaklopeniu obilia, veľmi často nemusíme vôbec dávať graminicíd. Ale v prípade „čerstvej“ minimalizácie je graminicíd potrebný vždy. Niekedy aj opakovane.
Podľa profesora Vašáka chybujeme aj pri podmietke. Tradične ju považujeme za spôsob šetrenia vlahy a najdôležitejšiu súčasť agrotechnickej ochrany proti burinám. Lenže príprava pôdy v auguste do hĺbky 80 - 100 mm presuší povrch pôdy. Ak si pripomenieme, že repka olejná klíči z povrchovej vody, zistíme, že po podmietke oveľa lepšie vzíde obilnina z hĺbky 30 - 80 mm a tá potom začne intenzívne potláčať repku a často aj dvojklíčnolistové buriny. Preto nové postupy pestovania repky olejnej umožňujú podmietku vynechať.
Nezískali sme dobré skúsenosti ani s tzv. chemickou podmietkou Roundapom.
Ak by sme porasty graminicídom neošetrili, najmä ak repku sejeme po obilnine s veľkým zrnom, kde je značný výdrol, v extrémnych prípadoch dôjde k takému rapídnemu poklesu úrody, že zaoranie porastov bude nevyhnutné. Nízka úroda nás nepríjemne prekvapí aj vtedy, keď z poľa dostatočne neupraceme slamu.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Proti hubovým chorobám sú registrované prípravky zo skupiny strobilurínov a azolov (biela hniloba, pleseň, čerň, fóma), prípadne ich kombinácia azoxystrobin + cyproconazole. Odporúča sa sledovať porasty a pri prvých príznakoch ochorenia pristúpiť k ošetreniu.
Insekticídne prípravky sa zameriavajú na likvidáciu skočiek, krytonosov, blyskáčika, byľomora a vošiek. Na tento účel dobre poslúžia pyretroidové prípravky (ošetrovať v mimoletovom čase včiel - skoro ráno, neskoro večer!), príp. organofosfáty (chlorpyrifos).
Kvetné púčiky sa tvoria 4 - 6 týždňov, kedy je nutné vykonať účinnú ochranu (zvyčajne opakovanú) proti blyskáčikovi.
Regulácia dozrievania a zber
Regulátory dozrievania a desikanty použijeme pri vlhkosti semien 20 - 22 %, kedy je už ukončená tvorba asimilátov a o kvalite a výške úrody je rozhodnuté. Pre desikáciu slúžia prípravky s účinnou látkou diquat, ktorých aplikácia značne uľahčí samotný zber.
Výber odrody
Jednotlivé odrody repky jarnej majú rôznu schopnosť plasticity, preto rôzne reagujú na pôdno-klimatické podmienky. Preto je veľmi dôležité zohľadniť výber odrody pre danú lokalitu pestovania. K dispozícii je široká škála líniových, ale aj hybridných odrôd.
Hybridy, ktorých osivo je veľmi drahé, je vhodné použiť len vtedy, keď sa pestovateľ rozhodne dať repke potrebné vstupy pre výnos 4 tony na hektár. Je nutné spomenúť aj fakt, že repka patrí spomedzi poľnohospodárskych plodín k najnáročnejším plodinám na vstupy.
Osivo všetkých odrôd asi do nadmorskej výšky 400 - 450 m n. m. je potrebné namoriť insekticídnym moridlom.
Ďalšie výhody jarnej repky
- Nízke riziko pri zakladaní porastov - vďaka dostatku zimnej vlahy na jar istejšie vzchádzanie.
- Výborná kvalita a olejnatosť. Olej môže tiež mať rôzne zloženie mastných kyselín, ktoré sú vhodné na rôzne použitie.
- Environmentálne hľadisko - nižšie zaťaženie chemickými látkami, využitie menej vhodných oblastí.
Využitie v menej vhodných oblastiach
Repka jarná je vhodná pre oblasti s nadmorskou výškou 600 a viac metrov n. v. alebo v nížinách.
Repka olejná - všeobecne
Repka olejná, známa pod latinským názvom Brassica napus, je významná poľnohospodárska plodina, ktorá sa pestuje najmä pre svoje olejnaté semená. Táto rastlina patrí do čeľade kapustovité (Brassicaceae) a je jednou z hlavných surovín na výrobu rastlinných olejov. Repka sa vyznačuje žiarivo žltými kvetmi, ktoré rozžiaria polia počas jari a leta. Vedľajší produkt spracovania semien, tzv. pokrutiny, sa využíva ako krmivo.
Repka olejná je náročná na výber pôdy a klimatické podmienky, no pri správnej starostlivosti môže poskytnúť vysoké výnosy.
Striedanie plodín
Nezaraďujte repku do osevného postupu po príbuzných rastlinách (napr. po kapuste, horčici, reďkovke, kelu, brokolici, karfiole, kvake, reďkovke, chrenoch, rukole, žeruchách, kaleráboch a pod.).
Po bôbovitých druhoch (ako vika, hrach) nesejte na jar na hriadku iné strukoviny alebo listovú zeleninu. Podobne po repke a horčici z čeľade kapustovitých (Brassicaceae) by ste nemali sadiť hlbokokorenné plodiny. To isté platí aj vtedy, keď sa po zbere úrody rozhodnete siať rastliny určené na zelené hnojenie. Takisto sa nesmie vysievať zelené hnojenie na hriadky po plodinách rovnakej čeľade (napríklad nesaďte repku na hriadku, kde ste pestovali kapustu).
Zelené hnojenie a repka
Repka olejná sa tiež využíva ako rastlina na zelené hnojenie. Na zelené hnojenie sa používajú rastliny s rýchlym rastom, čo umožňuje ich výsev nielen na jar (od marca), ale aj po zbere úrody od júla až do neskorej jesene (do polovice októbra). Pre výsev v auguste alebo septembri neexistujú prakticky žiadne obmedzenia pre výber druhov. Keď sa blíži neskorá jeseň, vyberte si druhy, ktoré sú odolné proti chladu, ako je napríklad ozimná pšenica, repka, vika.
Porast, ktorý ste zasiali v lete, bude zamrznutý pri prvých mrazoch. Po skosení ho môžete do pôdy zapracovať alebo ho nechať na povrchu ako nástielku počas celej zimy a zapracovať až na jar. Ak chcete hnojenie čo najefektívnejšie, odporúča sa zapracovanie rastlinných zvyškov do pôdy štyri týždne pred jarnou sejbou. Rýľovacie vidly sú na to najvhodnejším nástrojom.
Zelené hnojenie nielen obohatí pôdu o živiny, ale aj zníži riziko erózie či potlačí rast buriny.
Vhodné druhy na zelené hnojenie
Medzi najcennejšie a najvhodnejšie rastliny na zelené hnojenie patria druhy z čeľade bôbovitých (Fabaceae), napríklad vika, hrach, bôb a lupína. Tieto rastliny majú na svojich koreňoch baktérie, ktoré viažu dusík a vrátia ho späť do pôdy. Okrem toho, spolu s horčicou, pohánkou a facéliou, dokážu viazať fosfor, draslík a vápnik, čím obohacujú pôdu o tieto dôležité živiny.
Miešanky zeleného hnojenia obsahujúce facéliu a pohánku sú ideálne na malé plochy. Je dobré meniť osivo zeleného hnojenia každý rok. Do osiva môžete bez problémov pridať aj semienka slnečnice, boráka, aksamietnice, nechtíka a slezu.
Kde využiť zelené hnojenie
Rastliny na zelené hnojenie vysievajte na prázdne hriadky po zbere zeleniny, do pôdy, ktorú potrebujete zúrodniť alebo zlepšiť jej štruktúru. Zelené hnojenie sa využíva i na plochách, kde sa dlho pestovala monokultúra, prípadne na miestach, kde sa vo veľkej miere vyskytol v poraste škodca. Vhodnými sú i vinice či ovocné sady. Tu sa využívajú zmesi, ktoré zároveň prilákajú opeľovače a tým sa zvýši opelenie rastlín.
Výhody zeleného hnojenia
- Obohacuje pôdu o humus.
- Je vynikajúcou náhradou kompostu alebo maštaľného hnoja.
- Rastliny koreňmi pôdu prevzdušňujú a vracajú do nej dusík (bôbovité).
- Zlepšená štruktúra pôdy znamená zároveň lepšie hospodárenie s vodou.
- Zabraňuje vodnej, veternej erózii, tvorbe prísuškov.
- Potláča rast burín.
- Chráni pôdu pred pôsobením mrazu.
- Je najmenej náročným spôsobom, ako zúrodniť pôdu.
- Rastliny dodávajú potravu aj pôdnym mikroorganizmom.
- Správny výber osiva priláka opeľovače a iný užitočný hmyz.
Odrody na zelené hnojenie vhodné na september
- Horčica biela: medonosná, odolná proti chladu, vysievajte od apríla do septembra.
- Facélia vratičolistá: medonosná, ozdravuje pôdu a zamedzuje výskytu háďatok, vhodná ako predplodina pre všetku bežne pestovanú zeleninu, sejte do polovice septembra na všetky typy pôd.
- Vika huňatá: ozimina, ktorá sa môže na rovnaké miesto siať viac rokov po sebe, sejte v polovici až koncom septembra.
- Repka olejná - ozimná: odolná proti chladu, chráni pôdu pred mrazom, sejte do polovice októbra.
Repka olejná je nielen ekonomicky významná, ale aj ekologicky prospešná rastlina, ktorá má široké využitie v rôznych odvetviach.