Šalát je obľúbená listová zelenina, ktorú si vďaka svojej nenáročnosti a rýchlemu rastu môže dopestovať takmer každý. Táto rastlina sa výborne hodí do fóliovníka či skleníka, kde jej chladnejšie prostredie vyhovuje najmä počas zimných mesiacov, kedy nie je potrebné priestor toľko vykurovať. Šalát dorastá do rôznych tvarov a počas sezóny poskytuje cenné živiny, vrátane folátov, mangánu a vitamínov A, C, K, ako aj vlákniny. Okrem tradičných šalátových jedál sa využíva aj v polievkach, wrapoch a sendvičoch.
Druhy šalátov a ich charakteristiky
Existuje široká škála odrôd šalátov, ktoré sa líšia predovšetkým chuťou, farbou a tvarom listov, no všetky patria do kategórie šalátov a listovej zeleniny. Pestovanie väčšiny druhov má podobné základné charakteristiky.
Hlávkový šalát (Lactuca sativa var. capitata)
Tento druh tvorí kompaktné hlávky s jemnými a šťavnatými listami. Je to rýchlo rastúca jarná plodina, vhodná na konzumáciu samostatne alebo ako príloha. Vyniká vysokým obsahom vitamínov a minerálnych látok, najmä kyseliny listovej. Vegetačné obdobie hlávkového šalátu je krátke, zvyčajne 30 až 110 dní, v závislosti od odrody a spôsobu pestovania.
Listový šalát (Lactuca sativa var. crispa)
Na rozdiel od hlávkového šalátu nevytvára hlávku, ale rastie vo forme voľne usporiadaných listov. Pestuje sa v rôznych odrodách s rozmanitým tvarom a farbou listov, od žltozelenej až po červenohnedú. Záhradkári si ho obľúbili pre menšiu náchylnosť na predčasné kvitnutie.
Rímsky šalát (Lactuca sativa var. longifolia)
Charakteristický podlhovastou hlávkou a dlhými, chrumkavými listami, ideálny na prípravu Caesar šalátov. Jeho vegetačná doba je dlhšia, od 100 do 120 dní.
Ľadový šalát (Lactuca sativa var. crisphead)
Veľmi chrumkavý druh s tesne usporiadanými listami. Je odolný voči chorobám a vybiehaniu do kvetu, vďaka čomu ho možno pestovať počas celej sezóny a dlhšie skladovať. Nemá vysoké nároky na prostredie, no neznáša zamokrené a ťažké pôdy ani teploty pod 0 °C.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Šalát preferuje mierne teploty. Ideálne je pestovať ho na jar a na jeseň, keď sú teploty medzi 10-18 °C. Vysoké teploty môžu spôsobiť predčasné kvitnutie a zníženie kvality.
Výber stanovišťa a pôdy
Šalát uprednostňuje slnečné stanovište, no v teplejších oblastiach znesie aj polotieň. Vyžaduje dobre priepustnú, humóznu pôdu bohatú na organické látky. Pred výsevom je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo organické hnojivo. Ideálne pH pôdy je v rozsahu od 6.0 do 7.0.
Výsev a výsadba
Semená šalátu sa vysievajú do hĺbky približne 1 cm. Môžu sa rozosiať priamo do záhonov alebo predpestovať priesady. Pri výseve do nádob alebo semenných tácok je dôležité dodržať vzdialenosť medzi semenami, ktorá sa líši v závislosti od odrody, zvyčajne 10-40 cm v riadkoch, pričom vzdialenosť medzi riadkami je okolo 30 cm.
Pri predpestovaní priesad je dôležité po výskyte dvoch pravých listov ich rozsadiť. Po vysadení priesad do záhonu (zvyčajne s 4-6 pravými listami) je potrebné dodržať spon približne 25x25 cm až 30x30 cm. Šalát obľubuje plytké sadenie, pričom srdiečko by malo byť aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy.
Teplota a svetlo
Počas celého dňa je ideálne udržiavať teplotu vo fóliovníku/skleníku v rozsahu 10 až 21 °C. Vynikajúce večerné teploty sú medzi 7 a 12 °C. Šalát dokáže odolať krátkym obdobiam pri 2 °C, no dlhšie obdobie pri 32 °C ho zaťaží. Rastlina vyžaduje denné svetlo, preto umiestnite fóliovník/skleník na miesto s minimálne šesťhodinovým priamym slnečným žiarením denne, alebo zvážte použitie osvetľovacej súpravy.
Zavlažovanie
Šalát vyžaduje dostatočné a pravidelné zavlažovanie počas všetkých štádií rastu. Pôda by mala byť neustále navlhčená, ale dobre odvodnená. Na automatické zvlhčovanie je možné použiť rozprašovací systém. Zalievajte zásadne ku koreňom, nikdy nie na listy, aby ste predišli vzniku chorôb. Polievanie je obzvlášť dôležité počas horúcich dní.
Starostlivosť a ochrana
Šalát, ako aj iné zelené rastliny, má plytké korene a rýchlo sa vyvíja. Vyžaduje občasné prekyprenie pôdy. Pred sadením môžete pôdu nahnojiť vidličkou.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Hlávkový šalát je náchylný na napadnutie ucholakov, lariev a vošiek. Hlodavce a králiky tiež môžu spôsobiť škody. Proti slimákom a slizniakom existujú rôzne riešenia, napríklad pivné pasce. V chladnom a vlhkom počasí hrozí riziko plesňových ochorení, ako je pleseň sivá. V takom prípade je potrebné odstrániť napadnuté listy a zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu.
Zber
Šalát je najlepší, keď je jemný, preto sa odporúča zber tesne pred dosiahnutím úplnej zrelosti. V prípade rímskeho a maslového šalátu zberajte odrezaním vonkajších listov, čo umožní rastline poskytnúť viac listov neskôr. Hlávkový šalát zberajte, keď sú hlávky pevné a kompaktné, ideálne ráno.
Snadný dresink na řecký salát ve skleničce - Roman Paulus - Kulinářská Akademie Lidlu
Pestovanie v skleníku v zime
Aj počas zimnej sezóny môžete využívať skleník na pestovanie šalátu, pričom nie je nutné ho intenzívne vykurovať. Chladnomilné druhy šalátu sa v skleníku počas zimy dobre uchytia a na jar budú pripravené na rýchly štart.
Nutričná hodnota
Listy šalátu obsahujú komplex vitamínov a minerálnych látok, vrátane vitamínov A, B, C a E, a minerálov ako železo, vápnik a mangán. Je tiež bohatý na kyselinu listovú a v farebných odrodách sa nachádzajú karotény. Šalát prispieva k správnej činnosti trávenia, bojuje proti únave a pôsobí preventívne proti kardiovaskulárnym ochoreniam.
Tabuľka vybraných odrôd šalátu
| Odroda | Typ | Obdobie pestovania | Odolnosť |
|---|---|---|---|
| Adinal | Maslový | Celoročný | Odolný proti vybiehaniu a plesni |
| Batavus | Batávia | Celoročný | Pevná hlávka |
| Rosemarry | Maslový | Jarné a jesenné | Odolný proti vybiehaniu |
| Kamenex | Hlávkový | Celoročný | Vysokoodolný proti plesni |
| Červánek | Hlávkový | Jarné a jesenné | Červené hlávky |