Jesenné rýľovanie záhrady sa často spája s hnojením záhonov. Najstarším a stále veľmi často používaným hnojivom je maštaľný hnoj. Existuje však niekoľko rôznych druhov a každý má svoje špecifické vlastnosti. Nech už sa rozhodnete akokoľvek, nikdy nepoužívajte maštaľný hnoj v čerstvom stave, teda priamo spod zvierat. Hnoj sa musí najprv uležať a vyzrieť, a to minimálne 6 mesiacov. Najlepšie je používať skompostovaný hnoj.
Čo je maštaľný hnoj a prečo je dôležitý?
Maštaľný hnoj je zmes tuhých a kvapalných výkalov hospodárskych zvierat (výkaly a moč) s podstielkou (najčastejšie slama) a prípadne zvyškami krmiva po prekonaní rozkladných procesov rozličných stupňov. V klasických ustajneniach s priväzovaním je spravidla produkovaný maštaľný hnoj ochudobnený o tekutú močovku, ktorá odteká z maštale do skladovacích nádrží samostatne. Maštaľný hnoj je pevný odpad z chovu hospodárskych zvierat, tvorený obyčajne väčším množstvom podstielky v zmesi s exkrementami zvierat.
Slama premiešaná s výkalmi ešte nie je hnojom. Až po prekonaní rozkladných procesov vzniká výsledný produkt - maštaľný hnoj. Proces zrenia predstavuje chemicko-biologický proces, ktorý zahŕňa predovšetkým kvasenie, tlenie a hnitie, kedy sa jednotlivé zložky maštaľného hnoja rozkladajú a premieňajú na látky iného kvalitatívneho zloženia.
Význam a benefity maštaľného hnoja
- Cenné organické hnojivo: Je zdrojom organických látok podporujúcich tvorbu humusu v pôde.
- Zásobáreň živín: Keďže sa hnoj v pôde rozkladá niekoľko rokov, živiny sa rastlinám sprístupnia postupne. Je teda ich dlhodobou zásobárňou.
- Podpora mikroorganizmov: Obsahuje vysoký počet mikroorganizmov, ktoré rozkladajú organické látky v pôde a takto sprístupňujú pre rastliny živiny obsiahnuté v organickej hmote.
- Stimulanty rastu: Súčasťou hnoja sú stimulanty, ktoré podporujú rast a vývin pestovaných plodín.
- Zlepšenie vlastností pôdy: Pozitívne ovplyvňuje fyzikálne vlastnosti pôdy - ťažké pôdy vyľahčuje a zvyšuje ich priepustnosť pre vodu, ľahké pôdy robí súdržnejšími a zvyšuje ich vodnú kapacitu.
- Zdroj oxidu uhličitého: Je aj zdrojom veľkého množstva oxidu uhličitého, ktorý sa tvorí pri jeho rozklade a ktorý rastliny využívajú v procese syntézy organických látok (napríklad cukrová repa ho dokáže absorbovať aj cez koreňové vlásie).
- Univerzálne hnojivo: Predstavuje univerzálne, všestranné hospodárske hnojivo, ktoré zabezpečuje výživu rastlín a podieľa sa na udržiavaní pôdnej úrodnosti. Nie je odpadom a pri udržateľnom hospodárení na pôde ním ani nemôže byť.
Typy maštaľného hnoja a ich špecifiká
Obsah živín v hnoji sa líši v závislosti od druhu zvieraťa, jeho stravy a typu podstielky.
Konský hnoj
- Má výhrevné vlastnosti, a tak sa často využíva pri zakladaní skleníka alebo pareniska.
- Je možné ho využiť aj ako základné jesenné hnojivo.
- Obsah živín sa líši v závislosti od toho, čím a ako boli kone kŕmené a tiež od typu podstielky.
- Odporúča sa používať do ťažkých pôd.
Kravský hnoj
- Používa sa hlavne ako základné hnojivo.
- Aplikuje sa do piesočnatých pôd, no použiť ho môžete na všetky druhy zeminy a u záhradkárov je pomerne obľúbený.
Hydinový (slepačí a holubí) trus
- Najvyšší podiel živín a organických látok sa rozhodne nachádza v slepačom truse, podobné vlastnosti má tiež holubí trus.
- Oba druhy hnoja majú takmer identické vlastnosti. Sú „horúce“, a tak ich rozhodne nepoužívajte v čerstvom stave, mohli by spáliť rastliny.
- Môžete ho na jeseň zapracovať do pôdy, rovnako, ako ostatné druhy maštaľného hnoja.
- Používajte však len skompostované slepačince. Alternatívou je jeho využitie na prihnojovanie rastlín počas sezóny. V takom prípade nikdy nepoužite čerstvé hnojivo, inak by ste rastliny spálili.
- Použite v dávke jeden až dva kilogramy na štvorcový meter.
Prasací hnoj
- Obsahuje pomerne veľké množstvo vody, ako aj draslíka a fosforu.
- Nehodí sa na záhony, kde potrebujete doplniť veľa dusíka, keďže ho obsahuje najmenej zo všetkých druhov maštaľného hnoja.
Správna aplikácia maštaľného hnoja
Kedy hnojiť a ako
Najvhodnejším obdobím pre aplikáciu maštaľného hnoja je jeseň. Po rozhodení na záhony ho čo najskôr zapracujte do pôdy. V opačnom prípade by sa prospešné látky, ktoré sa z neho uvoľňujú, postupne vyparili do ovzdušia. Jesenné hnojenie môžete spojiť s rýľovaním.
- V ľahších pôdach zapracujte hnojivo hlbšie, do hĺbky 15 až 20 cm.
- Na ťažších pôdach ho zapracujte do hĺbky 10 až 15 cm.
Maštaľný hnoj sa odporúča aplikovať každých 3 až 5 rokov a dodržiavať pritom pestovanie na základe osevných tratí. Niektoré rastliny totiž vyslovene neznášajú čerstvo vyhnojenú pôdu.
Množstvo aplikovaného hnoja
Množstvo hnoja, ktoré je potrebné zapracovať, sa odvíja od stavu pôdy. Vo všeobecnosti sa však odporúča použiť 3 až 5 kg na 1 m².
Osevné trate a ich význam
Aby malo hnojenie naozaj plnohodnotný efekt, dodržiavajte zásady pravidelného striedania osevných tratí. V podstate stačí rozdeliť pestovateľskú plochu na tri časti a každý rok na jeseň jednu vyhnojiť.
- Prvá trať (po čerstvom organickom hnojení): Na jar pestujte hlúboviny - kapustu hlávkovú, pekinskú, kel kučeravý, hlávkový, ružičkový, karfiol, brokolicu. Vyhnite sa skorým odrodám kalerábu. Zasadiť môžete priesady rajčiakov, paprík, vysiať uhorky, tekvice i melóny. Vhodné sú i skoré zemiaky, cukrová kukurica a pór. Sú to plodiny, ktoré majú najvyššie nároky na rýchlo prístupné živiny.
- Druhá trať (vyhnojená pred dvoma rokmi): Bude sa dariť všetkej koreňovej zelenine okrem zeleru, cibuľovinám s výnimkou póru a tiež listovým druhom, ako sú špenát alebo šalát.
Skladovanie maštaľného hnoja a vplyv na životné prostredie
Maštaľný hnoj už v maštali podlieha procesom, pri ktorých vznikajú straty na hmote aj živinách, hlavne dusíka. Ďalšia strata vzniká pri doprave z maštale do skladovacích priestorov, skladovaní a pri jeho aplikácii na pole. Najväčšia strata hmoty v maštaľnom hnoji vzniká pri skladovaní.
Počas skladovania sa z maštaľného hnoja uvoľňuje hnojovka. Je to prebytočná tekutina, ktorá z hnoja najprv odteká samovoľne, potom po vrstvení je vytláčaná vznikajúcim tlakom. Výtok hnojovky z hnoja je ovplyvnený obsahom tekutín a veľkosťou tlaku v uloženom hnoji. Jej množstvo, ktoré je veľmi variabilné, sa pohybuje od 8 do 20 % z uskladneného množstva maštaľného hnoja. Závisí od obsahu vody v odstraňovanom hnoji, množstva zrážok, ale i od výšky naskladneného hnoja.
V presnom pokuse Výskumného ústavu živočíšnej výroby bolo zistené, že výtok hnojovky bol zo zastrešeného hnojiska (bez atmosférických zrážok), kde sa hnoj skladoval pri výške 6 m, 21,7 % z množstva naskladneného hnoja. Pri skladovacej výške hnoja 3 m, ktorú je možné dosiahnuť bežnými mechanizmami, odtečie z hnoja v priemere 12 % hnojovky z množstva naskladneného hnoja. To znamená, že do 1 m² pod hnojiskom odtečie z hnoja okolo 280 l hnojovky, ktorá obsahuje okolo 0,1 % dusíka a 0,01 % fosforu.
Emisie a legislatíva
Poľnohospodárstvo je jednoznačne najväčším producentom amoniaku a skleníkových plynov. Väčšina štúdií sa zhoduje, že na znečisťovaní ovzdušia týmito plynmi, ktoré majú negatívny vplyv na klímu našej planéty, sa poľnohospodárstvo podieľa minimálne z 90 %. Skladovanie hnoja sa na emisiách amoniaku v poľnohospodárskom chove zvierat podieľa 30 %.
Národné aj nadnárodné vlády si dávajú za cieľ znížiť produkciu amoniaku v poľnohospodárstve. Európska komisia si dala za cieľ do roku 2030 znížiť emisie amoniaku a ďalších skleníkových plynov. Bol zavedený Gothenburský protokol a Smernica EÚ o národných emisných stropoch.
Požiadavky na skladovacie priestory
Na správne zabezpečovanie hospodárenia s organickými hnojivami je nevyhnutné splniť požiadavku, aby na každej farme boli k dispozícii skladovacie zariadenia primeranej kapacity. Na miestach, kde sa vykonáva chov zvierat a je potrebné ich ustajnenie počas zimy alebo iného obdobia, musí byť zabezpečená adekvátna skladovacia kapacita na bezpečné uskladňovanie hospodárskych hnojív.
Trvalé hnojiská
Pri založení hnojiska na nespevnenom mieste dochádza pri opakovanom ukladaní hnoja k vzniku jamy a presakovaniu do podzemných vôd. Hnojisko je preto žiaduce zakladať na spevnených, nepriepustných plochách, akými je asfalt alebo betón. Spád hnojiskovej plochy v rozmedzí 1,5-3 % zvádza hnojovku do odtokových kanálikov a tekutina sa následne hromadí v jame. Aby pri daždi nedochádzalo k preplneniu jamy tekutinou, k pretekaniu kanálikov a ďalšiemu nežiaducemu vsakovaniu hnojovky do okolitej pôdy, je žiaduce hnojisko zastrešiť pevnou konštrukciou, vybudovať obvodové steny, prípadne budovať ho kompletne v hale.
Trvalé skladovacie priestory pre maštaľný hnoj musia mať steny z troch strán a pevné nepriepustné podložie (prírodné, umelé). Všetky výtoky zo skládky (hnojovku) je potrebné odvádzať do vhodných nádrží (žumpy). Kapacita nádrže sa odporúča na 5 - 20 % plánovaného objemu skladovaného hnoja.
Náklady na vybudovanie pevného hnojiska, ktoré by spĺňalo náročné nároky na ochranu životného prostredia, technologické nároky a aktuálnu legislatívu, sú pomerne vysoké - vo väčšine prípadov aj u menších statkov sa vyšplhajú na niekoľko tisíc eur.
Kapacita skladovania
Skladovacie priestory hospodárskych hnojív musia byť prispôsobené skutočnej produkcii hnoja v podniku za obdobie:
- 6 mesiacov pri vyvážke hnoja dvakrát ročne,
- 10 mesiacov pri vyvážke hnoja jedenkrát ročne.
Základné požiadavky na skladovanie
- Všetky nádrže na tekuté exkrementy musia byť vodotesné.
- Pracovníci prevádzkujúci skladiská musia byť poučení o zásadách správneho skladovania a o postupoch hospodárenia s odpadom, aby sa predchádzalo vzniku škôd na okolitých vodách a životnom prostredí.
- Všetky skladovacie nádrže musia byť vybavené kontrolnými systémami na monitorovanie prípadných únikov znečisťujúcich látok.
- Skladovacie zariadenia nesmú byť vybudované takým spôsobom, ktorý by dovoľoval prenikanie znečisťujúcich látok na pôdu iných vlastníkov, a tým spôsoboval ujmu.
Krátkodobé skladovanie
Skládka môže byť krátkodobo (do 1 mesiaca) založená aj vo voľnej prírode alebo na vybudovaných poľných hnojiskách rôzneho typu.
Moderné metódy ukladania hnoja
S ohľadom na tlak verejnosti a národných a nadnárodných samospráv na čistotu životného prostredia sa postupne začínajú využívať nové metódy ukladania hnoja.
- V intenzívnych chovoch hydiny sa začínajú rozmáhať automatizované technológie sušenia trusu, čo umožňuje zníženie emisií amoniaku o 60 - 70 %.
- Skladové plochy organických hnojív sa aktuálne prikrývajú polyetylénovými plachtami alebo prírodnými materiálmi - slamou, kukuričnými zvyškami alebo rašelinou. Aj tu je účinnosť riešenia vysoká, napríklad krycia vrstva zo slamy redukuje emisie zápachu až o 50 %.
- Rozmáhajú sa aj plno automatizované technológie čistenia vzduchu priamo v chovoch.
Ostatné organické hnojivá a hospodárenie s nimi
Hnojovica
Hnojovica je zmes tuhých výkalov a moču hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny (s rozdielnym podielom vody - suspenzia tuhých výkalov a technologickej vody). Je nevyhnutné, aby na farme boli k dispozícii dostatočne veľké, nepriepustné skladiská, resp. nádrže pre hnojovicu. Ak je to možné, je potrebné vyhýbať sa zrieďovaniu hnojovice čistou vodou (napríklad zrážkami).
Tekutú hnojovicu možno uskladňovať buď v podzemných betónových nádržiach (tankoch, žumpách), povrchových betónových nádržiach, alebo v umelých či prírodných jamách (lagúnach) s výmurovkou z vhodného materiálu alebo inou izoláciou. Po usadení tuhých častí sa môže tekutá časť hnojovice aplikovať závlahami.
Silážna šťava
Silážna šťava je zmes bunkovej šťavy silážovaných krmovín a vody. Silážne šťavy vznikajú pri silážovaní krmív a vytekajú zo skládky siláže. Produkcia silážnych štiav závisí od objemu silážnej hmoty a sušiny tejto hmoty. Kapacita skladovacích nádrží na silážny odpad musí zodpovedať aspoň 7-dennej predpokladanej produkcii.
Odpadové vody
Odpadové vody zahŕňajú povrchové vody z dažďa a z očisťujúcich činností, pričom množstvá, ktoré musia riešiť jednotlivé farmy, sa značne líšia. Odpadové vody majú nižšie koncentrácie živín než organické hnojivá, a preto predstavujú menšie riziko znečistenia. Môžu sa na pôdu aplikovať častejšie než maštaľný hnoj, pretože riziko z nadmerného dávkovania živín je menšie. V prípade mliečnych fariem denné množstvá vody použitej na umývanie mliekarenských priestorov je taktiež potrebné odvádzať, skladovať a odstraňovať správnym spôsobom. Platí to aj v prípade prevádzok pestovania húb, čistenia a konzervovania ovocia a zeleniny.
Separácia vôd
Základnou zásadou správneho hospodárenia s odpadmi je separácia čistej vody od odpadových vôd a odpadu. Preto je potrebné čistú vodu zo striech a betónových plôch odvádzať priamo do recipientu s čistou vodou, aby sa tak minimalizovali požiadavky skladovania odpadovej vody a/alebo organických hnojív.
Priemerná týždenná produkcia pôdou znečistenej vody zo zrážok (zo špinavých betónových plôch alebo zo skládok kompostu) závisí od množstva zrážok spadnutých na plochu hospodárskych objektov farmy. Napríklad, v prípade, že priemerné týždenné zrážky sú 15 mm, potom farma o rozlohe 100 m² vyprodukuje 15 m³ odpadovej vody.