Pestovanie a správna zálievka mrkvy a petržlenu

Mrkva a petržlen patria k najobľúbenejšej koreňovej zelenine, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou mnohých kuchýň. Ich pestovanie však skrýva množstvo drobných detailov, ktoré môžu rozhodnúť o úspechu vašej úrody. Odborník Ing. Václav Prášil z českej šľachtiteľskej spoločnosti Semo poskytol cenné rady, ako na úspešné dopestovanie týchto plodín, so zvláštnym dôrazom na techniky zálievky, prípravy pôdy a výber odrôd, ktoré zabezpečia zdravú a chutnú úrodu.

Výber odrôd a ich charakteristika

Typov mrkvy a petržlenu je niekoľko a záleží na tom, na čo ich chceme použiť a kde ich chceme pestovať. Je dôležité zvážiť typ pôdy pri výbere odrody. Dlhé mrkvy, ako väčšina odrôd typu Nantes, budú mať problém v plytkej pôde, budú sa ohýbať, deformovať a tvoriť škaredé korene. Ak máme plytkú kamenistú pôdu, je lepšie sa vyhnúť dlhým koreňom a voliť kratšie odrody.

Typy mrkvy

• Nantes: Základný typ známy dlhým a okrúhlym koreňom. Je vhodný na skladovanie, spracovanie aj čerstvú úrodu počas roka.
• Pariser: Špeciálny typ, kam patrí odroda ‘Pariser Markt’. Je veľmi skorá a chutná, tvorí malú okrúhlu mrkvičku.
• Chantenay: Odrody s kratším, silnejším koreňom. Sú vhodné na skladovanie, priemyselné spracovanie alebo na výrobu džúsov.
• Kuroda: Japonský typ mrkvy, napríklad odroda ‘Konráda’. Treba si dávať pozor na dátum výsevu, pretože je náchylná na chlad. Ak prídu jarné mrazy, mrkva vykvitne a neurodí.
• Berlikumer: Medzityp medzi Chantenay a Nantes. Má dlhý, ale širší a väčší koreň. Patria sem najväčšie odrody, ako napríklad ‘Koloseum’.

Farebné korene mrkvy, ako je fialová, biela či žltá, sa chuťou alebo spôsobom pestovania nelíšia od oranžových, rozdiel je iba v skladovateľnosti. Pri týchto farebných typoch šľachtiteľ nemá taký priestor zamerať sa na špecifické vlastnosti, prioritou je pekná farba.

Typy petržlenu

Petržlen sa delí jednoduchšie na vňaťové a koreňové odrody. Vňaťové odrody poznáme s plochým alebo kučeravým listom. Koreňový petržlen (Petroselinum crispum var. tuberosum) je odolná zimná koreňová zelenina, ktorá sa pestuje pre svoje chutné jedlé korene, dlhé zhruba 15-20 cm, so svetlo béžovou šupkou a bielym vnútrom. Má tiež zelené listy, ktoré sa podobne ako petržlen vňaťový dajú použiť ako zelená obloha. Petržlen na vňať zberáme podľa potreby, z rastlín odtrhávame zdravé, dobre rozvinuté a neprestarnuté listy.

Príprava pôdy pre mrkvu a petržlen

Pôdu na výsev väčšina záhradkárov a profesionálnych pestovateľov pripravuje na jar, hoci z hľadiska vlahových podmienok niektorí odporúčajú prípravu už na jeseň. Mrkva a petržlen potrebujú ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinitopiesočnatú alebo piesočnatohlinitú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík, ktorá je dobre prekyprená a má dostatok slnka.

Korene mrkvy a petržlenu rastú do hĺbky, preto je kľúčové pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene sú totiž príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Na jeseň je vhodné pôdu na záhone hlboko zrýľovať a nechať v hrubej brázde. Pred sadením petržlenu pôdu dôsledne prekyprite a zbavte sa veľkých kusov hliny. Petržlen zbožňuje mäkkú pôdu bez akýchkoľvek kameňov a hrúd. Pred sejbou odstráňte burinu a všetky veľké kamene, ktoré by mohli spôsobiť rozdvojenie koreňov. Ak máte veľmi ťažkú pôdu, zvážte pestovanie v záhonoch. Mierne vyvýšené záhony zlepšia drenáž a umožnia koreňom prerásť hlbšie.

Čerstvý maštaľný hnoj mrkva neznáša, korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú. Aj preto sa mrkva zaraďuje do II., prípadne III. trate po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny.

Výsev a klíčenie

Mrkvu pestujeme z priameho výsevu, pretože neznáša presádzanie. Štandardný výsev mrkvy sa môže vykonávať od marca až do júna. Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm, hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, aby sa utužila a priľnula k semienkam.

Petržlen vysievame nahusto čo najskôr na jar, koncom marca, do riadkov od seba vzdialených 30 - 40 cm, hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Opakovať výsev možno až do júna. Klíčenie a vzchádzanie petržlenu trvá približne 3 - 4 týždne, čo je dlhšie ako pri mrkve, ktorá vyklíči už za zhruba 14 dní. Dlhšie klíčenie petržlenu majú na svedomí takzvané furokumaríny, ktoré semienka vylučujú ako obranu proti burinám, ale zároveň spomaľujú vzchádzanie samotných rastlín.

Výsevné pásiky a predklíčené osivo

Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív. Osivo je na pásikoch rovnomerne rozmiestnené v určitých vzdialenostiach, čo uľahčuje výsev. V pásiku sú v rozpustnej priesvitnej fólii zaliate semienka mrkvy v presne určených vzdialenostiach, buď samostatne, alebo so značkovacou plodinou, napríklad reďkovkou, ktorá vyklíči skôr a udržuje pôdu voľnú a vzdušnú. Pri petržlene sa dá kúpiť predklíčené osivo vybraných odrôd, ktoré vyklíči oveľa rýchlejšie, pretože je už v špeciálnych podmienkach akoby prebudené. Treba si však dávať pozor na to, kedy predklíčený petržlen vysievame, pretože osivo je živé a môžu ho ohroziť jarné mrazy.

Zálievka - Kľúč k úspešnej úrode

Správna zálievka je jedným z najdôležitejších faktorov pre úspešné pestovanie mrkvy a petržlenu. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov, čo je vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami. Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu, ale to neznamená, že nepotrebuje vodu.

Zálievka pri klíčení

Zálievka je kľúčová práve pri klíčení, obzvlášť pri petržlene, ktorý klíči veľmi dlho. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Pôda by mala byť vlhká najmä počas klíčenia semien. Počas dní, kedy svieti ostré slnko a teploty sú nad 20 stupňov, môžu najmä hrobky veľmi ľahko a rýchlo vyschnúť. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením.

Zálievka počas rastu

Zálievka by mala byť pravidelná, ale nie tak, že na záhon chodíme každý deň s troškou vody. To podporuje vznik hornej krusty a semienko vlahu nepocíti. Lepšie, ak raz za dva až tri dni poskytneme rastlinám dostatok vody, samozrejme, v závislosti od počasia. Zvlášť v prípade hrobčekov je dôležité, aby sme zaliali celý profil a nie len vrchnú časť. Pravidelné zalievanie zaisťuje lepšiu textúru a chuť hlavného koreňa.

Zalievajte hlboko skoro ráno alebo neskoro popoludní. Zalievajte, keď je pôda suchá asi 5 cm pod povrchom (otestujte to tak, že zoškriabete trochu pôdy prstom).

Špecifiká zálievky

• Pre hrobčeky: Pri pestovaní v hrobliach odporúčam po 2-3 mesiacoch už nezalievať navrch na hrobček, ale len medzi hrobčekmi, do žľabu.
• Pre petržlen pred zberom: Pri zálievke petržlenu v auguste alebo v druhej polovici augusta sa už príliš neodporúča zalievať. Dochádza potom k hrdzi koreňov, chorobe, ktorá sa vyskytuje väčšinou kvôli nedostatku vzduchu v pôde. Riziko hrdze je menšie v ľahších pôdach.

Pestovanie v nádobách

Pestovanie mrkvy a petržlenu v kvetináči je možné, no má svoje špecifiká. Pri štandardných odrodách mrkvy by bolo pestovanie v kvetináči problematické, pretože koreň potrebuje dostatok priestoru na rast. V kvetináči nie je zvyčajne miesto smerom dole, kam by sa koreň mohol vyvíjať. V kvetináči si svoj domov nájde skôr petržlen vňaťový alebo kučeravý, keďže na svoj rast nepotrebuje až tak hlbokú pôdu.

Petržlen v nádobách si nevyžaduje oveľa viac pozornosti ako ten pestovaný v zemi, ale budete ho musieť zalievať častejšie, najmä v suchom počasí. Petržlen v kvetináči si takisto vyžaduje pravidelné polievanie. Naplňte kvetináč preosiatou záhradnou zeminou alebo hlinitým kompostom.

Hnojenie

Všeobecne sa odporúča zbytočne neprihnojovať. Ak je záhon v dobrom stave, nie je nutné mrkvu ani petržlen nijak zvlášť hnojiť. Mrkvu ani petržlen nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky, pretože rastliny mávajú potom problém napríklad s praskaním koreňov. Tento problém sa môže vyskytnúť aj pri nadmernom hnojení dusíkom. Špeciálne hnojivá určite nie sú potrebné.

Dobre prehnitý kompost však poskytne rastlinám živiny počas celej sezóny. Petržlen nie je potrebné hnojiť počas celého vegetačného obdobia, bazírujte však na pravidelnom polievaní. Ak je potrebné, pridajte univerzálne rastlinné hnojivo, ktoré pomôže rastlinám naštartovať silný a zdravý rast.

Burina a jednotenie

Čo sa týka buriny, môžeme použiť herbicídnu ochranu hneď po výseve, kým ešte rastliny nevzídu. Neskôr sa odporúča len klasická okopávka. Burinu odstraňujeme tradičnou okopávkou. Ak sa na záhone za čas vytvorí pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a rozrastá sa burina, riešením je zakrytie výsevov bielou netkanou textíliou na zabezpečenie rovnomernej vlhkosti pôdy a opatrné kyprenie povrchu pôdy, ktorým rozrušíme pôdny prísušok.

Rastliny môžeme pretrhávať (jednotiť), keď majú maternicové lístky. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 2-3 centimetre, podľa toho, v akej fáze chceme robiť zber a akú odrodu sme si zvolili. Keď rastlina dosiahne výšku okolo 15 cm, mrkvu vyjednotíme ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Pri petržlene jednotíme rastliny na vzdialenosť asi 5 - 10 cm. Mladú vytrhanú vňať aj s korienkom môžeme kuchynsky spracovať.

Choroby a škodcovia

Mrkvu a petržlen zvyčajne nie je potrebné ošetrovať voči škodcom ani chorobám, ak sú napadnuté, väčšinou ide o malé zásahy, ktoré nie je potrebné nijak ošetrovať. Niekoľko problémov je však spoločných, zopár je rozdielnych.

Spoločné problémy

• Vošky: Môžu zdecimovať porast, ak sa zletia na malé rastlinky. Spoznáme to podľa skrútených listov a prítomnosti vošiek.
• Vŕtavka mrkvová: Spôsobuje diery v mrkve. Aplikácia insekticídneho postreku je potrebná včas, kým nalietava. Na ochranu petržlenu v nádobách je možné celú nádobu zakryť záhradníckym rúnom.
• Drôtovce: Polyfágne larvy, ktoré žerú všetko, na čo narazia. Pomôcť môže babská rada - vložiť napoly rozkrojený zemiak do pôdy, do ktorého drôtovce vlezieme a zemiak následne zlikvidovať.

Problémy špecifické pre petržlen

• Septorióza (septóriová škvrnitosť listov) a múčnatka: Hubové choroby, ktoré sa prejavujú bielym povlakom na listoch, najmä v prehustených a tienených porastoch. Šírenie choroby podporuje aj silná ranná rosa. Porast treba včas pretrhať, rastliny pestovať v redšom spone a na slnečnom a vzdušnom stanovišti.
• Vírusová mozaika petržlenu: Prejavuje sa nápadným žltozeleným sfarbením listov, nespôsobuje však väčšie škody.
• Hrdzavosť koreňov petržlenu: Fyziologická porucha súvisiaca s kvalitou pôdy. Predchádzať jej možno správnou zálievkou, najmä obmedzením zalievania v druhej polovici augusta.
• Larvy múch smútiviek: Napádajú prehustené porasty na vlhkých stanovištiach. Pomáha redší spon a pestovanie na vzdušných a suchších miestach.

Zber a skladovanie

Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody mrkvy zberáme prebierkou už od mája do júla, sú určené na rýchly konzum. Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný, korene môžu od nadbytku vody praskať.

Určite by bolo dobré vyhnúť sa prvým mrazom. Akonáhle niečo zmrzne, nastane nejaké poškodenie. Inak sa odporúča zberať čo najneskôr, ako nám počasie dovolí. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá. Ak je pokožka vyzretá, riziko poškodenia koreňov pri zbere je menšie alebo žiadne.

Koreňovú zeleninu skladujeme v chlade a v tme, ideálne na mieste s primeranou vlhkosťou. Dôležité je, aby tam nebolo príliš vlhko, preto korene majú tendenciu začať pomaly pučať. Ak máme iba priestor v byte, kde je štandardná izbová teplota okolo 20 stupňov Celzia, veľa možností, ako efektívne skladovať koreňovú zeleninu nemáme. V tomto prípade môžeme nechať mrkvu na záhone a zbierať ju priebežne.

Petržlen koreňový zberáme v priebehu septembra (skoré odrody) alebo októbra (neskoré odrody). Pri zbere a skladovaní postupujeme podobne ako pri mrkve. Korene petržlenu môžete skladovať v pivnici alebo niekde v tme a chlade pri 0 °C aj niekoľko mesiacov. Petržlen na vňať zberáme podľa potreby, z rastlín odtrhávame zdravé, dobre rozvinuté a neprestarnuté listy.

Časté chyby záhradkárov

Mnoho záhradkárov sa pri pestovaní mrkvy a petržlenu dopúšťa podobných chýb:

• Príliš skoré výsevy: Vedú k vykvitnutiu rastliny namiesto tvorby koreňa, pretože rastliny sú dvojročné a chlad ich môže prinútiť kvetnúť už v prvom roku.
• Nesprávna zálievka: Častá chyba je zalievanie každý deň veľmi ľahučko, čím sa podporí vznik hornej krusty a semienko vlahu nepocíti. Alebo, naopak, zálievku podcenia a napríklad 2-3 dni vynechajú, čo pri teplom počasí vedie k vyschnutiu hrobiek. Nekonzistentné zalievanie spôsobuje praskanie koreňov.
• Nevhodná pôda: Pestovanie v tvrdej, hustej pôde bráni rozvíjajúcim sa koreňom, čo vedie k rozvetvenej alebo ohnutej mrkve.
• Príliš teplá pôda: Ak sa pôda zahreje na viac ako 21°C, korene zakrpatievajú. Mrkva má rada chladnú pôdu.
• Nadmerné hnojenie dusíkom: Spôsobuje praskanie koreňov.
• Nejednotenie: Ak sú rastliny príliš blízko pri sebe, sú deformované, menšie a bojujú o živiny.

tags: #ako #spravne #polievat #mrkvu #a #petrzlen