Jahody sú obľúbeným ovocím, ktoré nás ako prvé poteší už na jar. Radosť vášmu telu urobia aj výživné jahodové listy. Ak ešte nemáte vo svojej záhrade jahody, prišiel čas to napraviť a my vám prezradíme ako na to.
Kedy je najlepší čas na výsadbu jahôd?
Výhodou výsadby na konci leta a začiatku jesene je, že do príchodu mrazov sa jahody stihnú dobre zakoreniť a vytvoriť si dostatočnú ružicu listov. Vďaka tomu sa z úrody môžete tešiť už v prvom roku po ich vysadení. V tomto období však zvykne byť teplo a slnečno, preto by ste mali rátať s tým, že rastlinky bude po výsadbe potrebné pravidelne zalievať.
August patrí v ovocnej záhrade výsadbe jahôd. Mladé sadenice sú už v tomto období dostatočne zakorenené, čo vám umožňuje zakladať nové jahodové porasty.
Najprirodzenejšou a najbežnejšou voľbou na výsadbu jahôd je jeseň. Používa sa zelená sadba. Začnite najskôr v septembri, to už nehrozia nebezpečne vysoké teploty, ktoré by vám mohli novo vysadené sadenice zlikvidovať.
Presádzanie jahôd na jeseň je kľúčovým krokom pre zabezpečenie bohatej úrody a zdravších rastlín v nasledujúcej sezóne. Jesenné mesiace sú ideálnym obdobím, pretože pôda je ešte dostatočne teplá na zakorenenie, ale teploty už nie sú také extrémne ako v lete.
- Lepšie zakorenenie - Jesenné mesiace poskytujú dostatok času na vytvorenie silného koreňového systému, ktorý bude pripravený na jarný rast.
- Zlepšenie výnosu - Pravidelné presádzanie alebo obnova jahôd každé 2-3 roky zvyšuje množstvo a kvalitu plodov.
- Ochrana pred škodcami a chorobami - Presádzaním zabránite hromadeniu patogénov v pôde a zvýšite odolnosť rastlín.
- Efektívnejšie využitie priestoru - Ak sa rastliny rozšíria príliš husto, môžu si vzájomne konkurovať o živiny a svetlo.
Najvhodnejším obdobím na presádzanie jahôd je koniec augusta až polovica októbra. Pred presádzaním dôkladne pripravte nové miesto.
Jahody môžete vysádzať v dvoch verziách - predpestované jahody v multiplatách s koreňovým balom alebo tzv. frigo sadenice. V prípade frigo sadeníc je potrebné dodržať špecifické odporúčania pre úspešné pestovanie a dosiahnutie úrody ešte v tom istom roku.
Jahody sa dajú ľahko vypestovať doma, čo znamená, že môžete mať zásoby čerstvých jahôd z vlastnej záhrady. Ak sa chystáte pestovať jahody vonku, ideálny čas na ich výsadbu je skoro na jar, približne v marci a apríli.
Pestovanie jahôd zo semienok je odlišné od pestovania sadeníc predovšetkým v náročnosti a čase potrebnom pre rast. Semená jahôd vyžadujú viac starostlivosti a trpezlivosti, pretože klíčenie môže trvať niekoľko týždňov a mladé rastlinky sú spočiatku veľmi krehké. Naopak sadenice sú už čiastočne vyrastené rastliny, ktoré môžete okamžite zasadiť a očakávať rýchlejšiu úrodu.
Príprava pôdy a výber stanoviska
Pri zakladaní nového jahodoviska sa vyhnite svahom a severným stranám, jahody sa potešia skôr slnečnému miestu. Jahodovisko nezakladajte na mieste, kde ste predtým pestovali zemiaky. Vhodným miestom však bude plocha, kde boli strukoviny.
Jahodám najviac vyhovujú slnečné miesta s hlinitopiesočnatou pôdou, s dostatkom humusu a živín, s neutrálnou až mierne kyslou pôdnou reakciou. Preto je vhodné do miesta výsadby zavčas primiešať rašelinový substrát a premiešať ho s existujúcou zeminou.
Pôdu odburinujte a dobre prekyprite. Jahody obľubujú pôdu obohatenú o organické látky, preto pri príprave pôdy musíme myslieť aj na hnojenie. Hnojivo, prípadne kompost, dôkladne zapracujeme do pôdy a to minimálne mesiac pred samotnou výsadbou jahôd. V prípade, že nepoužijete čerstvý hnoj, postačia aj dva týždne.
Ak je pôda vo vašej záhrade ťažšia, zvážte pestovanie na vyvýšených záhonoch. Pokiaľ viete už na jeseň, že budete robiť jarnú výsadbu, môžete záhon pripraviť tak, že do pôdy vpravíte dobre odležaný hnoj či kvalitný kompost. Ak to na jeseň nestihnete, je možné zapracovať kompost (pozor - hnoj už nie!) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou.
Pôdu tiež dôkladne zbavte buriny a pridajte základné hnojivá typu Ceresit a NPK. Úplne sa vyhnite hnojivám s obsahom chlóru, tie jahodám nesvedčia.
Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou.
Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou.
Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy.
Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy s dostatkom humusu a živín. Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé. Nepridávajte však príliš veľa rašeliny do pôdy. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. Ťažké ílovité pôdy, chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie jahôd nevhodné.
Odporúčame vysádzať jahody na miesta, kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené maštaľným hnojom.
Pre zakladanie jahodových záhonov vyberáme v záhrade slnečné polohy. Pôdu obľubujú úrodnú, ľahšiu až stredne ťažkú, s dostatkom humusu. Veľmi dôležité je, aby bola táto pôda v absolútne bezburinnom stave. Jahody sú totiž plytko koreniace a buriny sú preto v poraste jahodám silným konkurentom v boji o vodu a živiny.
Postup výsadby
Jahody sadíme priamo do pôdy, vyvýšeného záhonu či kvetináča. Na voľnej ploche je pre výsadbu dobrým pomocníkom čierna netkaná textília. Vďaka nej vám v okolí jahôd nebude rásť burina, ochráni plody jahôd pred zablatením a udrží koreňom potrebnú vlhkosť.
Vhodné je jahody vysádzať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené asi 60 cm. Jednotlivé rastliny vysádzame na vzdialenosť aspoň 30 cm od seba.
Textíliu roztiahnite na budúce jahodovisko ešte pred výsadbou. Po jej okrajoch ju zaťažte a urobte do nej krížový rez na mieste, kde chcete vložiť sadenicu. Do otvoru lopatkou vyhĺbime jamku. do nej trochu vody a ju necháme vsiaknuť do zeme.
Sadenice pred vložením do zeme skontrolujeme. Kvalitná sadenička má pekné korene, najmenej tri listy a neporušené listové srdiečko. Vyberieme sadenicu a prestriháme jej korienky nožnicami, lepšie sa tak ujme v novej pôde.
Vložíme do jamky, pričom korienky rozprestrieme tak, aby nezostali v jednej kope. Srdiečko nechávame nad zemou, na úrovni pôdy. Zasypeme substrátom, rukou ho jemne pritlačíme ku korienkom a celú budúcu jahodu prihrnieme kyprou pôdou.
Vodu však nelejeme do srdiečok a dávame pozor, aby sa pri závlahe nevytvárali mláčky. Zabránite tak tvorbe pôdneho prísušku, ktorý by zhoršil zakoreňovanie vašich sadeníc.
Ak stále pretrvávajú slnečné dni, je vhodné rastlinky pred prudkým slnkom zatieniť.
Pri výsadbe dodržujte dostatočnú vzdialenosť - odporúča sa 25-30 cm medzi jednotlivými rastlinami a 60-70 cm medzi riadkami.
Jahody sadte tak, aby koreňový krček (miesto, kde korene prechádzajú do listov) bol v úrovni pôdy.
Po presadení jahôd ich dôkladne polejte. Pravidelné zavlažovanie je kľúčové, aby sa koreňový systém úspešne zakorenil.
Pri výsadbe sadíme jahody buď do voľnej pôdy alebo priamo do fólie. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35cm a riadky medzi sebou aspoň 60cm. Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu.
Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy. Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy.
Vysádzať môžete tiež jednotlivo, bez chodníkov. Spon v riadku voľte 20-40 cm podľa vzrastu vybranej odrody. Pri jednom riadku budete potrebovať 4-5 sadeníc/m2. Najlepšie sa vám bude vysádzať s rýľom alebo lopatkou, ktorou vytvoríte ryhu alebo jamku tak, aby šli korene zvisle do zeme.
Sadenice zasaďte tak, aby srdiečko bolo v úrovni zeme, nie utopené. Hrozilo by uhnitie a zničenie sadenice. Zeminu okolo sadeníc poriadne utlačte, aby korene dobre dosadli do pôdy a polejte aj v prípade, že je pôda mokrá.
Obdobie od výsadby po rozvinutie prvého lístka je pre rastlinu najdôležitejšie - rastlina totiž vytvára nové korene. Pre ich správny vývoj je potrebná pôdna vlhkosť. Pokiaľ v tomto čase rastline nedoprajete dostatok vody, môžete ju v lepšom prípade poškodiť, v horšom prípade sa zastaví v raste a neskôr uschne.
Znakom úspešného ujatia sadenice sú prvé lístky, ktoré sa objavujú v ideálnych podmienkach (teplota + vlhkosť pôdy) už po 10-20 dňoch. V tejto dobe ešte neprihnojujte.
Staré jahody opatrne podoberte lopatkou, aby ste čo najmenej poškodili korene. Vysádzajte tak, aby bolo srdiečko rastliny tesne nad povrchom pôdy. Pozor na plytkú výsadbu.
Pri vysádzaní na nový záhon dbajte na to, aby rastliny mali dostatočný priestor medzi sebou.
Po výsadbe jahody zalejte. Ich okolie môžete vyslať slamou, obmedzíte tak rast burín a hnilobné procesy.
Sadenie jahôd je zábava a zvládnu to aj začiatočníci. Každý má svoj vlastný štýl sadenia, no princíp zostáva rovnaký. Toto je jeden z najefektívnejších spôsobov výsadby jahôd do zeme (napr. Rastliny jahôd vysádzajte vo vzdialenosti 30 až 45 cm od seba, v radoch vzdialených 75 cm.
Starostlivosť o jahody
Okrem pravidelného polievania odstraňujte z jahôd staré listy a keď sa začnú objavovať odnože - väčšinu z nich odstrihnite, rastliny tak zostanú silné.
Ak nechcete záhony týždeň, čo týždeň zbavovať nevítanej buriny, zvážte ich mulčovanie. Výhodou mulčovania je zadržiavanie tepla a vlhkosti, čo značne zmierňuje potrebu závlahy a zároveň zaručuje čisté plody, ktoré nenahnívajú po dotyku s vlhkou pôdou.
Ideálnym variantom, ako mulčovať, je pokryť záhon čiernou mulčovacou netkanou textíliou či fóliou. Do riadkov položte dosky pre zaťaženie.
Ak ste sadili do voľnej pôdy, tak sa po čase začne objavovať prvá burina. Tú je možné likvidovať plytkou okopávkou celej plochy okolo jahôd. Okopávku opakujte vždy pri výskyte buriny. Odstránenie plevelu z pozemku je veľmi podceňovanou záležitosťou.
Odstráňte tým aj potenciálny domov pre škodcov, ktorí by mohli chcieť obhrýzť vaše jahody, napríklad slimáky.
Odstráňte tým aj potenciálny domov pre škodcov, ktorí by mohli chcieť obhrýzť vaše jahody, napríklad slimáky.
Žltnúce alebo choré listy by ste mali z rastliny odstrániť hneď, ako si ich všimnete, aby ste zabránili hromadeniu hniloby, ktorá by poškodila rastlinu a vaše plody.
Pravidelne kontrolujte rastlinu, či na nej nie je burina, ktorá by ju mohla zahltiť, ako aj choré alebo odumierajúce listy a plody.
Použite podložku pod jahody alebo okolo základne rastliny zastrčte slamu, aby sa nečistoty nedotýkali plodov.
Zalievanie! Odtrhnite prvé vyrastajúce kvety.
Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť. Použijeme tekuté organické hnojivo.
Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno.
Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich.
Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov.
Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody.
Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody.
Pokiaľ máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom.
Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax.
Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov.
Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Ďalej ich radi napádajú aj slimáky.
Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní. Samozrejme, ani zavlažovanie netreba podceniť.
Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. V inom období zalievajte podľa potreby, vlhkosti pôdy.
Je toho však oveľa viac, čo treba urobiť, aby jahody pravidelne rodili nielen druhý rok po výsadbe. Ide o trvalý porast, takže treba stanovište vybrať aspoň na 4 roky.
Plocha môže byť čiastočne zatienená alebo slnečná. Darí sa im v takmer každej oblasti. Menej vhodné sú však svahy, severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú. V teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody.
Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody.
Po zbere vytvárajú jahody poplazy, ktoré odstráňte, pokiaľ ich nechcete použiť na nové výsadby.
Na konci leta / august, tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ostatné vysaďte.
Mulčovanie je spôsob ako ideálne pestovať jahody. Bez veľkej námahy viete dopestovať pekné zdravé rastliny a odpadáva pracné okopávanie. Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín - burín, ktoré odoberajú vlahu.
Ďalej sa používa čierna geotextília, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď. Zamedzuje rastu burinám a plody sú pekné a čisté. Menej sa už využíva fólia, ktorá je len dočasným riešením V zime obyčajne praská a trhá sa.
V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Odstraňujte poškodené a suché listy. Už nehnojte.
V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov.
Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte.
Pestovanie jahôd v nádobách a na balkóne
Už dávno neplatí, že jahody možno pestovať len v záhradách a na plantážach. Pokiaľ ste majiteľom čo i len malého balkónu, môžete sa pokúsiť vypestovať ich aj tam. Aj keď bývate v byte, môžete si na slnečnom balkóne dopestovať vlastné jahody. Vyrastú prakticky v akejkoľvek nádobe, od klasického hrantíka až po stojanový alebo závesný kvetináč.
Jahody sa ľahko pestujú a dobre sa im darí v kvetináčoch, pokiaľ im doprajete bohatú, úrodnú pôdu a slnečné stanovisko. Jednou z výhod pestovania jahôd v nádobách je, že dozrievajúce plody nepadajú na zem.
Na pestovanie jahôd v kvetináči sú vhodné odrody s vysokou úrodnosťou, napríklad popínavá jahoda Super Star alebo previsnutá balkónová jahoda Delikatess.
Ťahavé odrody môžeme umiestniť na zábradlie balkóna alebo im vytvoriť vhodnú podperu, na ktorú popínavé odrody priviažeme. Priamo na pestovanie v črepníku je určená aj zaujímavá jahoda 'Summer Breze Rose'. Unikátna je tým, že okrem chutných a aromatických plodov vytvára aj krásne, červené kvety.
Do nádob môžeme samozrejme zasadiť aj stáleplodiace odrody, ktoré sa tradične pestujú v záhonoch.
Na pestovanie v kvetináči je najvhodnejšie zakúpiť kontajnerové sadenice jahôd. Termín výsadby naplánujeme buď na apríl - máj, alebo na obdobie od augusta do októbra.
Kvetináč naplníme substrátom na jahody a drobné ovocie. Ako alternatívu môžeme použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou. pH substrátu má byť vždy v rozmedzí od 5 do 5,5.
Nádoba určená na pestovanie jahôd by mala mať aj dobrú drenážnu vrstvu. Platí to najmä ak nebude chránená pred dažďom. Jahody by nikdy nemali byť premočené.
Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysadíme jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu. Jahody vysádzame tak, aby dužinatá koruna, na ktorej rastú listy, bola zarovnaná s povrchom pôdy v kvetináči. Substrát okolo rastliny zatlačíme a jahodám doprajeme zálievku, aby bola všetka pôda navlhčená.
Povrch zeminy v kvetináči môžeme zakryť machom, aby sa v nej lepšie udržala vlhkosť. Nádobu umiestnime na balkón na slnečné miesto.
Okrem priesad môžeme na balkón vysádzať aj semienka jahôd. Použijeme rovnaký substrát a nádobu, ako pri sadení kontajnerových rastlín. Zasiate semienka spočiatku rosíme, aby sa prúdom vody nevyplavili.
Silnejšie, odrastené rastliny polievame primerane, substrát nesmie byť premočený ani vyschnutý. Jahody vysadené zo semien nie je vhodné ihneď umiestniť na miesto, kde bude pršať priamo do nádoby.
Črepníky s jahodami schnú rýchlejšie ako rastliny vysadené v pôde. Je preto potrebné polievať ich častejšie a v menších dávkach. Počas leta zalievame pokojne aj každý deň.
Jahody zbierame postupne tak, ako dozrievajú. Podporíme tým väčšiu produkciu bobúľ. Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť.
Ešte pred prvými mrazmi prenesieme nádoby s jahodami dovnútra a umiestnime ich na slnečné miesto, kde zostanú až do jari. Ak nádobu nemôžete priniesť do interiéru, vyskúšajte klasické zazimovanie črepníka. Dno a steny nádoby odizolujeme textíliou a rastliny prikryjeme čečinou. Počas zimných mesiacov nezabúdame na občasnú zálievku.
Plodivosť rastlín začne klesať zhruba v 3. až 4. roku od výsadby. Vtedy je vhodný čas na nákup nových priesad alebo rozmnožovanie jahôd. Efektívna je metóda rozmnožovania poplazmi.
Odrody jahôd
Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu rozlišujeme dve hlavné skupiny. Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jeden krát za sezónu a také, na ktorých plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné.
Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra.
Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo odporúčame napríklad skorú odrodu ´Elsanta´. Ide o holandskú odrodu s veľmi veľkými plodmi, ktoré sú sladké a aromatické. ´Elsanta´ je spoľahlivá a odolná voči chorobám.
Stará odroda ´Senga Sengana´ patrí medzi poloskoré odrody, vysoko úrodné, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti.
Z remontantných odrôd je výborná napríklad už spomínaná odroda ´Mara de Bois´ so stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Veľmi vďačná je aj odroda ´Selva´, pri ktorej oceníme jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné.
Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu ´Tubby®Red´, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd.
Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois.
Jedna z najnovších poľských odrôd s veľkou perspektívou. Dozrieva veľmi neskoro, čo je v záhradách vítané predĺženie sezóny zberu. Odroda je u nás atraktívnou novinkou. Je stredne skorá a vyniká vitálnym rastom. Porasty sú stredne husté a vysoko odolné proti mrazom.
Osvedčená veľmi skoro dozrievajúca odroda, vhodná i pre rýchlenie pod fóliovými krytmi. Vytvára silnejšie vitálne trsy.
Stále plodiaca odroda, plodí od začiatku leta až do mrazov. Plodnosti je potrebné prispôsobiť aj zvýšené dávky vody a živín.
Frigo sadenice
Čo znamená označenie frigo, a prečo zvoliť jahodové sadenice práve tohto typu, keď máte mnoho vlastných odnoží z minulého roka?
Ide o sadenice zberané v jesenných mesiacoch. Rastline sa odstránia listy, skontroluje sa a roztriedi do niekoľkých skupín kvality. Rozhoduje priemer srdiečka a kvalita koreňov.
Pre úspešné pestovanie frigo sadeníc je potrebné dodržať týchto 5 odporúčaní a budete sa tešiť zo sladkej úrody ešte v tom istom roku.
Skontrolujte rastlinu - Frigo sadenica má iba korene a srdiečko, ktoré by malo byť bez mechanického a iného poškodenia.
Výsadbu zahájte kedykoľvek po rozmrznutí pôdy. Srdiečko sadenice musí byť nad povrchom pôdy, nesmiete ho utopiť.
Frigo sadenice majú veľkou výhodou to, že sa po výsadbe veľmi dobre a rýchlo rozrastajú, majú menšie nároky na závlahu a dajú sa vysádzať aj pri vyšších teplotách.
Rozmnožovanie jahôd
Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož.
Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorení tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.
Najprirodzenejšou a najbežnejšou voľbou na výsadbu jahôd je jeseň. Používa sa zelená sadba. Začnite najskôr v septembri, to už nehrozia nebezpečne vysoké teploty, ktoré by vám mohli novo vysadené sadenice zlikvidovať.
Ak ste spokojní s odrodou, nemusíte si kupovať nové sadenice. Vždy vyberajte čo najmladšie jedince so silnými listovými ružicami, ktoré ešte nemajú zdrevnatenú základňu.
Jahody sa okrem množenia semenami dajú množiť aj tzv. fúzmi, na ktorých sa vytvárajú nové dcérske rastlinky. Tie sa pri kontakte s pôdou zakorenia a vytvoria dostatočne silný koreňový systém na to, aby sa dali vybrať zo zeme a presadiť na nové miesto.
Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie.
Udržiavanie jahodoviska
Jahody na jednom stanovišti vydržia v plnej rodivosti cca 4 roky. Po tomto období je vhodné zmeniť miesto pestovania a na mieste jahôd napríklad pestovať zemiaky alebo cibuľku. Nové jahodovisko zakladajte výhradne z mladých kusov, dcérskych poplazov alebo novozakúpených kultivarov. Staré jahody nemá zmysel presádzať.
Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb.
Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali. Sezónne rodia viac - poskytnú väčšie množstvo na spracovanie.
Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina.
Pri výsadbe však musíte v letných mesiacoch zabezpečiť dostatočnú závlahu pre zakorenenie. Pokiaľ ich vysadíte na jar, s úrodou v danom roku nepočítajte.
Zber a skladovanie
Úrodu zbierajte priebežne a odstraňujte aj poškodené a nahnité plody. Jahody dlhodobo neskladujte, ale v krátkom čase spracujte. Najviac vydržia v chlade a s 1 cm stopkou.
Pokiaľ ich nepestujete na textílii alebo fólii, podložte ich špeciálnymi alebo doma vyrobenými podložkami, ktoré chránia plody pred stykom s pôdou.
Zazimovanie
V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov.
