Paprika (Capsicum annuum) je známa a obľúbená sezónna zelenina, ktorej pôvod siaha do subtropických oblastí Ameriky. Vďaka svojej výživovej hodnote, bohatosti na vitamíny B a C, a rozmanitosti chutí, farieb a tvarov sa stala neoddeliteľnou súčasťou mnohých kuchýň. Hoci papriky milujú teplo, ich pestovanie na poli v našich podmienkach je možné a pri dodržaní správnych postupov môže priniesť bohatú úrodu.
Pestovanie papriky zvládnu aj začiatočníci v záhradníčení, no vyžaduje si úsilie a vedomosti. Kľúčom k úspechu je zabezpečiť rastlinám vhodné podmienky na rast, najmä dostatok tepla, svetla a vody.
Výber odrody pre poľné pestovanie
Pri pestovaní papriky na poli je dôležité zvoliť vhodné odrody. Na výber sú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín. Odrody sa podľa využitia v kuchyni rozdeľujú na kapsie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky).
Pre poľné pestovanie sa odporúčajú odrody, ktoré sú šľachtené na skoršie dozrievanie a vyššiu toleranciu k nízkym teplotám a výkyvom počasia. Medzi osvedčené odrody vhodné na poľné pestovanie patrí napríklad:
- PCR - asi najčastejšie pestovaná odroda, ktorá je vhodná na poľné pestovanie. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné. Hoci je citlivá na zmeny teplôt, dobre sa prispôsobuje poľným podmienkam.
- Baraní roh zelený - Barkol - poloskorá odroda s bledozelenými až zelenými plodmi (18 - 22 cm dlhé) s vysokým obsahom vitamínu C.
- Dolmy F1 - hybridná odroda vhodná aj na poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
- Kozí roh Branko - odroda s zahnutými, podlhovastými, sýto-červenými plodmi, určená na poľné pestovanie.
Existujú aj univerzálne odrody, ktoré dokážu dobre rásť v rôznych podmienkach, vrátane otvoreného poľa, pričom sú odolné proti chorobám a stresovým faktorom.
Príprava semien a predpestovanie priesad
Vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie a citlivosť papriky na chlad, je v našich klimatických podmienkach nevyhnutné predpestovanie priesad. Priama sejba papriky na poli je veľmi zriedkavá a menej výnosná.
Výber a príprava semien
Semienka paprík si môžete zakúpiť v záhradkárskych potrebách, alebo si ich odložiť z predchádzajúcej úrody. Ak osivo zozbierate na jeseň a správne uskladníte, môžete ho použiť na výsev. Osivo po zbere paprík vyberte z plodov, dôkladne odstráňte zvyšky z dužiny a zo žiliek a nechajte usušiť na teplom slnečnom mieste, prípadne ho môžete vysušiť v sušičke na ovocie či hríby pri teplote cca 40 °C. Osivo následne skladujte na suchom, chladnom mieste, aby sa zachovala klíčivosť.
Pred výsevom je vhodné semená pripraviť. Jedným zo spôsobov je namočenie semien do horúcej vody (teplota vody od 40 °C a viac) na 4 - 6 hodín, čo urýchľuje ich klíčenie. Ďalšou metódou je morenie semien v slabom roztoku manganistanu draselného na 15 - 20 minút, čo pomáha predchádzať chorobám. Po morení ich treba opláchnuť a prípadne umiestniť do roztoku rastového promótora na 12 hodín.
Čas výsevu a podmienky pre klíčenie
S vysievaním semienok papriky na predpestovanie začnite v druhej polovici februára až začiatkom marca. V tomto období je už dlhší deň a viac svetla, čo rastlinám prospeje. Skoršiu sejbu vyžadujú len niektoré čili papričky s dlhou vegetáciou, vtedy je však vhodné zaistiť prisvetľovanie. Semienka papriky sa vysádzajú 6 až 8 týždňov pred plánovaným presadením do záhrady, aby sadenice dosiahli ideálnu veľkosť (10 - 20 cm).
Pre úspešné klíčenie sú kľúčové tri faktory: správna teplota, dostatok svetla a udržiavanie neustále vlhkého substrátu.
- Teplota: Papriky na klíčenie vyžadujú naozaj vysoké teploty, optimálne 26 až 30 °C. Po vyklíčení môžu rastlinky rásť pri mierne nižších teplotách, a to 20 až 24 °C cez deň a 16 až 18 °C v noci. Teplota v miestnosti by mala byť stála, vyhnite sa miestam, kde môže rýchlo stúpať alebo klesať.
- Substrát: Semienka vysejte do špeciálneho výsevného substrátu, ktorý je ľahký, vzdušný a neobsahuje škodce ani nebezpečné látky. Prípadne môžete použiť kombináciu pôdy zo záhrady s výsevným substrátom v pomere 1:1. Semienka prekryjete cca 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete.
- Zálievka: Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený. Kým osivo nevyklíči, zalievajte ho rosením, aby sa nevyplavilo. Po vyklíčení a vzídení rastlín môžete zavlažovať klasicky vlažnou vodou, aby sa nepoškodili jemné klíčky.
- Svetlo: Výsevy je vhodné umiestniť na svetlé, ideálne slnečné miesto (napríklad na okenný parapet na južnej strane), aby sa rastlinky nevyťahovali.
Starostlivosť o mladé sadenice a pikírovanie
Sadenice papriky sú náročné na svetlo, vlhkosť pôdy a závlahu. Veľkosť závlahovej dávky má byť taká, aby voda z povrchu rastliny do večera obschla. Odporúčaná vlhkosť pre paprikové priesady je v intervale 70 až 80 %.
Pri pestovaní sadeníc je dôležitým opatrením vetranie. Tým sa reguluje vlhkosť vzduchu a otužujú sa, aby pri výsadbe lepšie odolávali teplotnému šoku. Dĺžka vetrania je približne 2 hodiny dopoludnia a interval sa postupne predlžuje. Problémom bytových podmienok býva vysoká teplota a nedostatok svetla, čo vedie k slabým, vyťahaným rastlinám.
Pikírovanie (jednotenie) paprík nie je nevyhnutné, ak osivo zasejete priamo do jednotlivých malých kvetináčov, čím každá rastlina dostane dostatok priestoru už od začiatku. Ak sa však rozhodnete pikírovať, ideálny čas je, keď majú rastliny 2 až 4 pravé listy. V tomto štádiu je koreňový systém už dostatočne vyvinutý, ale stále jemný a ľahko manipulovateľný. Pri presádzaní treba byť opatrný, aby sa nepoškodili korienky. Nové miesto by malo byť dobre pripravené s kvalitným substrátom a dostatkom priestoru pre ďalší rast. Pikírovanie podporuje silný koreňový systém a zdravý rast.
Otužovanie priesad
Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, preto je otužovanie kľúčové. Otužovanie priesad je dôležité, aby sa rastliny postupne prispôsobili vonkajším podmienkam, ako sú nižšie teploty, priame slnko a vietor, čím sa znižuje šok z presadenia a zlepšuje ich odolnosť.
Proces otužovania trvá minimálne 7 až 14 dní. Počas tohto obdobia sadenice premiestňujeme na pár hodín denne von, najprv na chránené, polotienisté miesto kryté od vetra. Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich môžete nechať vonku aj cez noc, ak sú priaznivé teploty (nad 10 °C).
Príprava pôdy a výber stanovišťa na poli
Paprika je teplomilná rastlina s pomerne plytkým koreňovým systémom, ktorá vyžaduje dôkladnú prípravu pôdy a starostlivý výber stanovišťa na poli.
Výber ideálneho miesta
Vyberte slnečné a vzdušné miesto, chránené pred prievanmi. Ideálna teplota pre rast je od 25 do 28 °C; rast sa zastavuje pri teplote 10 °C. Vysoké teploty nad 35 °C na priamom slnku môžu podnecovať rozklad zásobných látok a spôsobovať sterilitu.
Požiadavky na pôdu a jej obohatenie
Papriky vyžadujú hlboké, priepustné a dostatočne humusné pôdy, ako napríklad hlinité či ílovito-hlinité, s neutrálnym až mierne kyslým pH (5,5 až 7). Nevhodné sú studené a príliš zamokrené oblasti. Ak je pôda príliš ťažká alebo ílovitá, pridajte piesok či rašelinu na zlepšenie štruktúry.
Pôdu je vhodné pripraviť už na jeseň po zbere úrody. Zapracujte do nej vyzretý maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost (približne 10 kg hnoja na m²). Na jeseň je tiež vhodné pôdu pohnojiť superfosfátom (40 - 50 g) a drevným popolom (do 100 g). Tieto látky zabezpečia dostatok živín. Dva týždne pred samotnou výsadbou môžete pôdu pohnojiť síranom amónnym. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov.
Pozor na vysoký obsah dusíka - plody síce dozrejú skôr, ale rastliny budú náchylnejšie na napadnutie škodcami. Použitie vlastného kompostu alebo kompostu z verejných kompostární na predpestovanie priesad môže byť rizikové kvôli obsahu herbicídov z pokosenej trávy, ktoré spôsobujú deformácie rastových vrcholov.
Striedanie plodín
Pre zdravý rast paprík a prevenciu chorôb je dôležité dodržiavať striedanie plodín. Papriku je potrebné vysádzať na miesto, kde počas posledných 3 - 5 rokov nerástla. Naopak, prospeje jej pôda, v ktorej predtým rástli strukoviny, tekvice, koreňová zelenina či kukurica. Papriky môžete vysadiť aj na záhon, kde sa predtým pestovali šaláty a reďkovky, pretože tieto plodiny nepatria k rovnakej čeľadi (ľuľkovité) a nevytvárajú tak riziko hromadenia chorôb alebo škodcov špecifických pre papriky.
Použitie čiernej fólie
Mnohí záhradkári majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii alebo fólii. Toto nastielanie je výhodné v záhrade, pretože udržiava vlhkosť v pôde, zabraňuje rastu burín a urýchľuje zahrievanie pôdy, čo podporuje skorší a rýchlejší rast rastlín. V horúcich mesiacoch je však dôležité kontrolovať vlhkosť a teplotu pod fóliou, aby nedošlo k prehrievaniu pôdy a poškodeniu koreňového systému. Odporúča sa používať dierovanú fóliu alebo svetlejšie alternatívy.
Príprava pôdy na výsadbu
Výsadba priesad na pole
Dobre vyvinutá priesada papriky je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Približne 100 dní po výseve sú sadenice pripravené na presadenie do trvalého bydliska.
Ideálny čas výsadby
Papriky sú teplomilné a netolerujú mráz. Preto ich sadenice vysádzame na pole až po tom, čo pominie nebezpečenstvo neskorých mrazov a nočné teploty neklesajú pod 12 °C. V našich podmienkach to znamená druhú polovicu mája, zvyčajne po 15. máji. Ak je počasie teplé a stabilné, môžete ich vysadiť aj o niekoľko dní skôr.
Postup výsadby a rozostupy
Sadenice papriky vysádzame do pripravenej pôdy v záhrade v rozstupoch minimálne 30 - 60 cm od seba, v závislosti od kultivaru a priestoru. Ideálne je dodržať vzdialenosť 40 - 60 cm. Pri väčších odrodách je vhodný rozostup 60 cm. Pôdu na výsadbu je vhodné obohatiť kompostom a skypriť.
Postupujte nasledovne:
- Vyhĺbte pomerne hlbokú výsadbovú jamku.
- Na dno jamky môžete pridať hrsť kompostu alebo žihľavové listy, ktoré postupne uvoľňujú dusík.
- Sadenice papriky vysádzajte hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky, čo rastline pomôže rýchlo zosilnieť a lepšie rásť.
- Odstráňte najnižšie poschodie lístkov zo sadeníc.
- Zahrňte sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačte a výdatne polejte teplou, odstátou vodou.
Sadenie jednej alebo dvoch priesad
Pred niekoľkými desiatkami rokov bolo zvykom sadiť dve paprikové priesady do jednej jamky. Vychádzalo sa z predpokladu, že sa rastliny navzájom podopierajú a výhonky sa v menšej miere vylamujú pod hmotnosťou ťažkých plodov. Dnes sa však zvyčajne odporúča sadiť do jednej jamky iba jednu rastlinu, aby mala každá dostatok priestoru na rast koreňového systému a príjem živín. Dve rastliny si môžu konkurovať v boji o vodu, svetlo a živiny, čo môže oslabiť ich vývoj a znížiť úrodu. Ak však máte v záhrade málo miesta, sadenie po dvoch priesadách je stále možné a nič tým nepokazíte, najmä ak zabezpečíte dostatočnú oporu.
Opora pre rastliny
Hoci papriky nie sú tak náročné na oporu ako rajčiaky, mnohé odrody, najmä tie s väčšími a mäsitejšími plodmi, potrebujú oporu. Po výsadbe papriky zatlčte do pôdy palicu (drevenú alebo oceľovú) alebo inú oporu vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny. Opora zabezpečí paprike väčšiu stabilitu, pomôže predchádzať mechanickému poškodeniu rastlín, podporí rovnomerný rast a udrží plody mimo zeme. Väčšina záhradkárov dnes papriky vyväzuje v riadku motúzom, čím sa vylamovaniu zabráni najefektívnejšie.
Starostlivosť o papriku počas vegetácie
Správna starostlivosť počas vegetačného obdobia je kľúčová pre bohatú úrodu papriky. Zahŕňa pravidelnú zálievku, hnojenie, ochranu pred extrémnymi podmienkami a správne agrotechnické postupy.
Zálievka
Paprika je, predovšetkým v období svojho rastu, pomerne náročnou rastlinou na príjem vody. Má pomerne plytké korene, preto je potrebné častejšie polievanie. Zálievku jej doprajte pravidelne, ideálne 2 - 3-krát do týždňa hlbokou zálievkou pri absencii zrážok, ale nie každodennou. Paprike skôr uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka. Táto rastlina miluje vlhkosť, ale nie podmáčanie. Polievajte vždy ku koreňom, nikdy nie na listy a stonky, inak riskujete ich poškodenie.
Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá, približne ako pôda (maximálna odchýlka 4 - 6 °C). Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno alebo večer, keď slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne a teplota pôdy nie je príliš vysoká. V horúcich dňoch vykonávajte zálievku v ranných hodinách.
Hnojenie
Papriky sú náročné na živiny a vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom. Počas rastu a vývoja rastliny (vegetačné obdobie) je vhodné papriku kŕmiť 3 - 4-krát:
- Prvýkrát sa sadenice kŕmia 10 - 14 dní po výsadbe na otvorenom teréne.
- Druhý obväz pred kvitnutím, napríklad zriedeným humátom draselným (2 polievkové lyžice na 10 litrov vody).
- Po tretíkrát sa paprika kŕmi dva týždne po poslednom oplodnení rastlín dreveným popolom alebo superfosfátom. Šálka popola (alebo 2 polievkové lyžice superfosfátu) sa naplní vodou a lúhuje sa na slnku 2 dni.
Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar často paprike vystačí po celú sezónu. Ak však pôda nie je dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov), akonáhle začne kvitnúť a vytvárať plody. Žihľava je tiež vynikajúce univerzálne hnojivo. Nakrájanú žihľavu vložte do vedra a zalejte teplou vodou v pomere 1:10. Lúhujte 2 - 3 dni.
Pinching a ďalšia starostlivosť
- Odstraňovanie prvých kvetov: Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Odstránenie prvého kvetu na rastúcej priesade môže byť užitočné, pretože pomáha rastline presmerovať energiu z tvorby plodov na rast koreňového systému a výhonkov, čo podporí neskorší rozvoj väčšieho množstva kvalitných plodov. Táto metóda sa odporúča najmä pri silnejšie rastúcich odrodách alebo slabších priesadách.
- Odstraňovanie buriny: Ľahká a nadýchaná pôda je predpokladom dobrého rastu papriky. Pravidelné odstraňovanie buriny je nevyhnutné, aby sa predišlo konkurencii o živiny a vodu.
- Ochrana pred mrazom: Ak nečakane zasiahne mráz, rastliny sa dajú zachrániť. Pomôže výdatná zálievka pôdy, alebo ich izolovanie fóliou, papierom či netkanou textíliou.
Ochrana pred slnečným úpalom
Vzhľadom na vysoké teploty v posledných rokoch sa na listoch a plodoch paprík často objavujú „popáleniny“ spôsobené nadmerným slnečným žiarením a vysokými teplotami. Aby ste tomu predišli, zabezpečte rastlinám tieňovanie pomocou tieniacich sietí alebo pestovaním vedľa vyšších plodín. Pravidelne zavlažujte skoro ráno alebo večer, aby ste minimalizovali stres zo sucha. Pôdu mulčujte, aby zostala vlhká a chladnejšia. Neodstraňujte príliš veľa listov, pretože chránia plody pred slnkom. Tiež dbajte na správne hnojenie, aby rastliny mali dostatok draslíka a vápnika, ktoré zvyšujú ich odolnosť.
Polykultúra a sprievodné rastliny
Pestovanie paprík v polykultúre (spolu s inými druhmi rastlín) môže byť efektívne, ak sa kombinujú správne rastliny. Paprika sa dobre dopĺňa s bylinkami ako bazalka, koriander, cibuľa, cesnak a nechtík, ktoré odpudzujú škodce a zlepšujú rast. Špenát môže pomôcť ochrániť korene pred horúčavou. Naopak, fazuľa, kukurica a zeler by sa nemali vysádzať vedľa paprík, pretože si konkurujú v boji o živiny a svetlo, čo môže spomaliť ich rast.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no môže byť napadnutá rôznymi chorobami a škodcami, najmä v dôsledku klimatických zmien a vyšších teplôt v posledných rokoch. Pravidelná kontrola rastlín je nevyhnutná pre včasné odhalenie a zásah.
Bežné choroby papriky
- Stolbur papriky: Vírusové ochorenie prenášané cikádkami. Prejavuje sa postupným žltnutím rastlín vrátane nedozretých plodov a končí odumretím celej rastliny.
- Vädnutie papriky:
- Fuzáriové vädnutie: Spôsobené hubou prenikajúcou ku koreňom v dôsledku prílišného prehnojenia pôdy (najmä hnojom z hydiny). Spoznáte ho podľa hnednúcich cievnych zväzkov.
- Sklerocíniové vädnutie: Spôsobené nedostatočnými odstupmi medzi rastlinami, nesprávnym zavlažovaním alebo nedostatočným vetraním. Prejavuje sa bledohnedými škvrnami na stonkách. Tieto hubové ochorenia pretrvávajú v pôde, preto je dôležité striedanie pestovateľských plôch.
- Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa bledohnedými nepravidelnými škvrnami pri špičke plodov. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy (najmä vápnika). Často sa vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
- Slnečný úpal zeleniny: Poškodenie listov, stoniek a plodov, ktoré zbelejú a skrehnú. Dochádza k nemu pri náhlom oteplení alebo pri vysadení nesklimatizovaných sadeníc na intenzívne slnko.
- Hubové infekcie: Častejšie sa objavujú alternáriová škvrnitosť či botrytída, najmä pri vysokej vlhkosti a horúčavách.
- Vírusové ochorenia: Napríklad vírus tabakovej mozaiky, zostávajú trvalou hrozbou.
V prípade výskytu chorôb je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.
Najčastejší škodcovia papriky
Jemné listy papriky často poškodzujú:
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Ak na paprike v skleníku uvidíte mravce, je pravdepodobné, že sú prítomné vošky, keďže mravce ich chránia pre sladkou medovicou.
- Roztočec chmeľový: Malý, voľným okom takmer neviditeľný roztoč, ktorý nabodáva listy a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín. V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavuje aj roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a deformuje listy.
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý cicá rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.
- Molica skleníková (biela muška): Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Hoci je typickejšia pre skleníky, môže sa objaviť aj na poli.
- Slimáky: Príležitostne si pochutnávajú na paprike.
Proti škodcom je potrebné včas zasiahnuť, či už biologickými, alebo chemickými prípravkami. Opeľovanie dreveným popolom tiež pomáha chrániť rastlinu pred niektorými škodcami.
Zber a využitie papriky
Papriky sú chutnou a zdravou zeleninou, ktorú môžete zberať postupne počas celého leta.
Kedy a ako zberať
Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne. Môžete ich zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené (do červenej, žltej alebo oranžovej farby) v botanickej zrelosti. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. To platí najmä pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. Zberajte len dostatočne narastené a vyzreté plody, pretože príliš skoro odtrhnuté plody majú tenšiu stenu a rýchlo vädnú. Pravidelný zber navyše podporí tvorbu nových plodov. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou.
Výživová hodnota a použitie
Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov (najviac ho má červená paprika). Obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok. Pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá jej konzumácia v čerstvom surovom stave. Papriku je však možné aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať. Je významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš, guláš a iné.
Skladovanie a konzervácia
Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu. Ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.