Dni sa predlžujú a noci sa otepľujú - je čas zasadiť vlastné alebo kúpené sadenice paradajok. Aby ste ochránili teplomilné paradajky pred nočnými mrazmi, je najlepšie vysádzať ich po májových mrazoch. Pri výsadbe vonku môžete paradajky umiestniť na balkón, terasu, do skleníka alebo do záhrady. Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.
Výber a príprava pôdy
Paradajky uprednostňujú dobre odvodnenú, kyprú pôdu bohatú na živiny. Stredne ťažké, hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom živín sú ideálne. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Spravidla stačí nechať uplynúť približne štyri roky, kým sa paradajky opäť vysadia na ten istý záhon. Medzitým môžete na záhon vysadiť rastliny z iných čeľadí.
Do pôdy preto môžete pred výsadbou zapracovať špeciálne hnojivo na paradajky s pomalým uvoľňovaním, ako napríklad COMPO Dlhodobé hnojivo s ovčou vlnou. Na jeseň alebo na jar môžete na zeleninové záhony aplikovať aj kvalitný záhradnícky kompost. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady. Staré mamy pridávali ku kompostu alebo hnoju aj práve rašiacu žihľavu. Tá tiež rozkladaním vytvárala teplo a obohacovala pôdu o dôležité látky.
Výber vhodného stanoviska a odrody
Paradajky sú skutoční milovníci slnka: majú rady slnečné, teplé a predovšetkým pred vetrom a dažďom chránené miesto. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.
K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné koktejlové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody).
Na balkón alebo terasu sú ideálne priestorovo úsporné závesné paradajky, napríklad "Tumbling Tom", alebo kríčkové paradajky, napríklad trpasličí "Primabell". Tieto odrody sa dajú ľahko zasadiť do vyvýšených záhonov alebo menších kvetináčov. Vysoké paradajky sa však dajú pestovať aj na balkóne, ak je kvetináč dostatočne veľký.
Ak chcete rastliny pestovať vonku, môžete použiť špeciálne vonkajšie paradajky, ktoré sú mimoriadne odolné voči chorobám. Vďaka tomu budú vaše rastliny chránené pred nepríjemnými hubovými chorobami, ako je napríklad neskorá pleseň, a to aj počas letných lejakov.
Predpestovanie a čas výsadby
Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia sa paradajky v našich zemepisných šírkach odporúča sadiť z predpestovaných priesad. Priesady si buď zakúpime v záhradkárskom obchode, alebo si ich vypestujeme zo semien. Semienka posadíme do téglikov alebo výsevných misiek, ktoré musia mať na dne otvory na odtok prebytočnej vody. Predpestovanie priesad trvá 2 - 3 mesiace. Najlepšie je začať v polovici marca, prípadne koncom februára až v polovici marca pre pestovanie v skleníku či fóliovníku. Pre vonkajšie záhony stačí začať s výsadbou sadeníc až na sklonku marca.
Pri výseve semien do misky naplnenej substrátom urobte asi 1 cm hlboký riadok a nasypte semienka, približne 1 ks na 1 cm. Následne výsev zavlažte rozprašovačom, aby ste zabránili vyplaveniu semienok na povrch. Misku je ideálne zakryť potravinárskou fóliou alebo mikroténovým vreckom na udržanie rovnomernej klímy. Do dvoch týždňov by sa mali objaviť prvé klíčky. Keď sa vytvoria prvé klíčne lístky, odstráňte fóliu a nechajte rastlinky voľne rásť, kým sa nevytvoria pravé listy.
Paradajky po výseve presádzajte v čase, keď majú prvý pár pravých listov, najneskôr pri druhom. Mladé paradajky sa presúvajú na miesto, kde budú mať väčší priestor na rast. Zasadiť ich môžete do klasických plastových pohárikov, kvetináčov alebo zakoreňovačov. Pri pestovaní v skleníkoch či fóliovníkoch sa s výsadbou sadeníc začína v prvej polovici marca.
Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Treba si počkať, kým pominú jarné mrazy, aby vám vaše rastliny nezničili ešte skôr, ako z nich budete mať úžitok. Pokiaľ nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je, ak máte balkón na slnečnej strane.
Správna technika výsadby
Pri sadení paradajok do záhonov si vyhĺbte jamku a do nej vložte predpestovanú paradajku (sadenicu). Sadenice paradajok nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale skôr kolmo - rastlinku opriete o jamku a zasypete pôdou. Väčšiu časť stonky potom zahrňte hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po zasadení pôdu poriadne zatlačte, aby po zaliatí nevznikla jamka, a výdatne zalejte.
Pri vysokých odrodách paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa drevené hranoly, roxorové tyče alebo kovové krútené tyčky. Kolík umiestnite do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy.
Pri sadení do nádob (kvetináče, debničky, vrecia) na balkón či terasu, naplánujte výsadbu na druhú polovicu mája. Na dno nádoby vložte dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníte substrátom. Predpripravte si pôdu, do ktorej budete siať. Nezabudnite rastlinkám dopriať dostatok slnečného svetla.
Pri sadení sadeníc do nádob je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč s objemom 7 l až 12 l. Vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.
Starostlivosť po výsadbe
Polievanie: Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlahy. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Počas dozrievania zalievame opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Polievanie by malo byť výdatné, ale nie príliš časté, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.
Hnojenie: Rajčiny hnojte organickými, vo vode rozpustnými hnojivami do času, pokiaľ nenahodia prvé kvety. Odporúča sa prírodné hnojivo na paradajky, napríklad granulované ovčie hnojivo. Z neho sa dá pripraviť kvas: 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustiť v 10 litroch vody, nechať kvasiť 10 dní, potom riediť vodou v pomere 1:10 a aplikovať raz za 10 dní. Pred hnojením je dobré rastlinu najprv dobre zaliať vodou.
Vylamovanie zálistkov: Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili, pretože sa na nich môžu tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať.
Ochrana pred chorobami a škodcami: Pri pestovaní v skleníkoch zabezpečte dostatočné vetranie, aby ste zabránili nadmernej vlhkosti. Hubové patogény, ako je hnedá hniloba a neskorá pleseň, môžu kolonizovať pôdu a napadnúť korene. Preto sa často odporúča zmeniť stanovište alebo vymeniť pôdu. Odrody paradajok, ktoré sú vysoko odolné voči neskorej plesni, sú však zvyčajne v poriadku, ak ich vysadíte na to isté miesto v záhone na dva až tri roky.
Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikajte všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránite listom a plodom dotyku s pôdou.
Najčastejšie choroby paradajok:
- Pleseň zemiaková - rýchlo sa šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok.
- Bakteriálna bodkovitosť - napáda listy, stonky i plody.
- Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať.
- Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, šíri sa od spodných listov nahor.
- Hniloba špičiek plodov - má príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe.
- Slnečný úpal - vzniká v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia pri prudkej zmene počasia.
Najčastejší škodcovia paradajok:
- Strapka západná - vyciciava rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení.
- Pásavka zemiaková - napáda nielen zemiaky, ale aj paradajky.
- Molica skleníková (biela muška) - cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu.
- Vošky - extrémne sa premnožia v krátkom čase, spôsobujú žltnutie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
Pri výsadbe paradajok do kvetináčov je dôležité rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Jedovaté chemické látky sa totiž nemôžu vyplaviť do hlbších vrstiev ako v pôde, preto by mohli zostať v substráte črepníka a postupne sa dostávať do plodov.
Jednoduchý návod na hnojenie paradajok - Rýchla záhradná epizóda 146
Zber úrody
Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Oberaním červených plodov čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.
Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.