Toona sinensis 'Flamingo', známa aj ako česnekovník čínsky, je okrasný, opadavý strom alebo ker, ktorý sa vyznačuje mimoriadne dekoratívnymi listami a relatívnou nenáročnosťou na pestovanie. Svoje meno získal vďaka aróme rozdrvených listov a mladých vetvičiek, ktorá však nie je výrazne silná a pri kvitnutí rastlina vydáva príjemnú, sladkastú vôňu. Vzhľadom na podobnosť dreva s cédrami sa niekedy používa aj preklad anglického názvu „čínsky céder“.
Charakteristika odrody 'Flamingo'
Odroda 'Flamingo' je komerčne úspešná a obľúbená pre svoje nádherne sfarbené mladé listy. Pri rašení sa ich farba pohybuje od korálovo červenej až po fuchsiovo ružovú, pričom postupne prechádza cez svetloružovú do bledozelenej na začiatku leta. Stopky listov si zachovávajú načervenalý odtieň aj neskôr, čo dodáva rastline atraktivitu počas celého vegetačného obdobia.
Listy sú opadavé, nepárno perovito zložené, podobné listom pajasanu alebo lupiny. Dosahujú dĺžku 25-40 cm (výnimočne aj viac) a rašia o niečo neskôr ako väčšina listnáčov. Jesenná farba listov je sýto žltá.
Strom rastie pomerne rýchlo a zvyčajne tvorí skôr viackmenný ker s menej rozkonárenými kmeňmi. V dospelosti dosahuje výšku približne 8-10 metrov, ale často sa pestuje s pravidelným rezom, aby sa podporila tvorba nových, intenzívne sfarbených výhonov.
Kvitnutie a plodenie
Kvitnutie nastáva v prvej polovici leta. Rastlina tvorí riedke, svieže laty drobných, bielych a voňavých kvietkov. Po odkvitnutí sa vyvíjajú plody v podobe vajcovitých, drevnatých toboliek s okrídlenými semienkami, ktoré sa v tradičnej čínskej medicíne využívajú aj na liečebné účely.
Pestovateľské podmienky a nároky
Česnekovník čínsky je nenáročný na pôdny typ, pokiaľ zem nie je zamokrená. Najlepšie prospieva v humóznej, dobre priepustnej pôde. Ideálne je slnečné stanovište, prípadne ľahké polotieň, na teplom mieste chránenom pred severným vetrom. Po zakorenení rastlina znáša aj dlhšie obdobia letného sucha bez viditeľného poškodenia listov.
Mladé rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä v prvých 2-3 rokoch po výsadbe. Staršie rastliny sú už tolerantnejšie voči suchu, obzvlášť ak je pôda zamulčovaná. Prihnojovanie sa zvyčajne rieši jarnou dávkou kompostu alebo pomaly rozpustného hnojiva. Dusíkaté hnojivá na konci leta sa neodporúčajú, aby sa podporilo vyzrievanie letorastov.
V podmienkach strednej Európy je mrazuvzdornosť vyzretých rastlín uvádzaná okolo -20 až -25 °C (USDA zóna 6). Mladšie stromčeky môžu v prvých zimách namŕzať k báze a následne znovu obrásť, preto sa odporúča silnejší mulč a ochrana kmienka.
Rez a tvarovanie
Rez česnekovníka čínskeho je kľúčový pre podporu tvorby nových, farebných výhonov, ktoré sú hlavnou okrasnou hodnotou odrody 'Flamingo'. Najvhodnejším obdobím na rez je koniec zimy až začiatok jari, pred rašením a po odznení silných mrazov.
Pravidelným rezom je možné udržať rastlinu v nižšej veľkosti a podporiť tvorbu mladých, jedlých výhonov. Rezom sa dá tiež zahustiť koruna a ovplyvniť jej celkový tvar. V prípade, že sa pestuje ako solitér, je dôležité nechať rastline dostatok priestoru pre rozrastanie koruny, ktorá v dospelosti môže dosiahnuť šírku 7-10 metrov.
Využitie a zaujímavosti
Okrem svojej okrasnej hodnoty má česnekovník čínsky aj ďalšie využitie. Jeho drevo je ľahké, jemne vláknité, ľahko opracovateľné a odolné voči škodcom, vrátane termitov, vďaka čomu sa využíva na výrobu nábytku, hudobných nástrojov či interiérových prvkov. V Číne sa z neho dokonca vyrábajú rakvy, pretože sa verí, že jeho aróma odpudzuje zlých duchov.
Aromatické listy, ktoré majú česnekovo-cibuľovú chuť, sa v Číne bežne konzumujú ako zelenina. Sú bohaté na vitamín A, bielkoviny a antioxidanty.
Proč na půdě záleží?
V kontinentálnom klimate strednej Európy rastie strom v prvých 10 rokoch života do výšky 6-8 metrov, pričom rast je najrýchlejší v úvodných rokoch po výsadbe. V miernejších a vlhších klímach, ako napríklad v Anglicku, bol zaznamenaný rýchlejší rast.
História odrody 'Flamingo' siaha do Austrálie pred rok 1930, odkiaľ bola bez označenia privezená na Nový Zéland. Názov 'Flamingo' sa objavil až okolo roku 1981, pravdepodobne vďaka autorovi Hughovi Redgrovi alebo šľachtiteľovi Jackovi Clarkovi.