Ako vybrať správny podpník pre čerešne

Výber správneho podpníka pre čerešne je jedným z najdôležitejších krokov, ktorý výrazne ovplyvňuje rast, životnosť aj úrodu stromu. Podpník predstavuje časť ovocného stromu, ktorá zakoreňuje v pôde a vytvára základný koreňový systém. Správna voľba podpníka umožňuje lepšiu kontrolu rastu, ľahšiu údržbu a vyššiu úrodu. Ešte pred nákupom ovocných stromov si musíte vybrať ten správny podpník, ktorý bude vyhovovať vašim podmienkam a cieľom pestovania.

História a pôvod pestovania čerešní

Čerešne boli v minulosti známe ako veľké a mohutné ovocné stromy, ktoré dominovali tradičným záhradám. Mnohí si určite detstvo spájate s nádhernými čerešňami v záhradách svojich predkov. V minulosti sa čerešne pestovali ako majestátne vysoké stromy nielen v záhradách, ale aj v okolí dedín a boli súčasťou poľnohospodárskych dvorov. Často lemovali okraje ciest a plnili funkciu vetrolamov.

Aj dnes ich nájdete v prírode ako solitérne stromy rastúce na silných čerešňových podpníkoch až do výšky 8 až 12 metrov. Čerešne pochádzajú z Malej Ázie, Kaukazu, zo severnej Indie, západnej, strednej i z východnej Európy. Na území Slovenska boli v minulosti súčasťou lesných porastov, v ktorých sa vyskytovala pôvodná planá forma čerešne vtáčej s malými plodmi. Plané čerešne rozširovali do okolitej prírody vtáky svojím trusom, preto aj dostali názov vtáčnice.

Kôstky čerešne vtáčej sa využívali ako generatívne podpníky na pestovanie kultúrnych odrôd čerešní. Z podpníkov sa dopestoval kmeň, do ktorého sa vegetatívnym spôsobom vrúbľovali rôzne staré a osvedčené krajové odrody.

Pestovateľské podmienky a požiadavky na prostredie

Plody čerešní sú žiadané ako skoré ovocie kvôli sladkej, šťavnatej a aromatickej chuti. Pestujú sa v teplejších polohách v nadmorskej výške do 350 m. Vo vyšších polohách sa riziko pestovania zvyšuje, no aj pestovanie čerešní vo vyšších a chladnejších oblastiach si vyžaduje starostlivý výber podpníka aj odrody. Stromy vyžadujú slnečné a otvorené polohy s dostatočnou cirkuláciou vzduchu. Najlepšie sa im darí v kukuričných a repárskych oblastiach.

V teplých polohách sa bežne pestujú na rovinách i v miernych svahoch s južnou, juhovýchodnou a juhozápadnou expozíciou. Pri pestovaní sa vyhýbajte mrazovým kotlinám, v ktorých kvety poškodzujú neskoré jarné mrazy. Vhodné sú oblasti s priemernými ročnými teplotami 7,5 až 9 ºC a s priemernými ročnými zrážkami 500 až 600 mm. Vzhľadom na suchší priebeh klímy v posledných rokoch vyžadujú čerešne v teplých oblastiach doplnkovú závlahu.

Čerešne a višne nie sú náročné na pôdu: dobre rastú v suchých pôdach, vyberieme miesto s dobre priepustnou, skôr hlinitou pôdou. Väčšina podpníkov pre čerešne, najmä Gisela 5 a Colt, vyžaduje dobre priepustnú pôdu na prevenciu koreňových chorôb. Ťažšie ílovité pôdy sú pre pestovanie náročné, preto je vhodné pôdu pred výsadbou zlepšiť.

Vplyv podpníka na rast a veľkosť stromu

Podpníky čerešní ovplyvňujú nielen veľkosť stromu, ale aj odolnosť voči chorobám, rýchlosť nástupu plodnosti a schopnosť prispôsobiť sa rôznym pôdnym a klimatickým podmienkam.

Bujne rastúce podpníky: Pre veľké záhrady

Tieto podpníky sú ideálne pre pestovateľov, ktorí majú dostatok priestoru a preferujú tradičné, mohutné stromy.

• Čerešňa vtáčia (Alkavo): Tradičný, bujne a rýchlo rastúci podpník, ktorý vytvára vysoké, rozložité stromy vhodné do veľkých záhrad a parkov. Má neskorý nástup do rodivosti, no výbornú afinitu s väčšinou odrôd čerešní. Podpník F12/1 (známy aj ako vtáčnica) vytvára veľké a dlhoveké stromy a je vhodný pre tradičné sady s väčším priestorom. Pri pestovaní kultúrnych odrôd čerešní dopestovaných štepením na podpníku čerešne vtáčej, takzvanej vtáčnice (Prunus avium) známej pod označením F12/1, môžete očakávať v záhrade 6 až 7 m vysoké stromy s veľkou korunou. Tieto stromy budú mať vysoký rast, a tým aj veľké nároky na rez, tvarovanie korún, ako aj zber plodov. Z dôvodu prirodzenej veľkosti a nadmernej veľkosti korún budú zaberať v záhrade veľa miesta. Korene silne rastúcich podpníkov sú veľké a rastú do hĺbky 0,6 až 0,8 m. Koruna vysokého stromu zaberá v záhrade tieňom aj 25 až 36 m². Ak máte veľkú záhradu s výmerou 10 až 20 árov, stromy na silnejších podpníkoch vysádzajte vo vzájomnej vzdialenosti aspoň 4 až 6 m. Takéto stromy potešia každého, kto vyžaduje tieň na relax a posedenia pod čerešňami.

Stredne silno rastúce podpníky: Univerzálne riešenia

Tieto podpníky predstavujú kompromis medzi rastom a ovocnosťou, sú vhodné pre stredne veľké záhrady.

• Mahalebka (Prunus mahaleb, MH-KL-1): Patrí medzi stredne rastúce podpníky a je vhodný pre horšie pôdne podmienky, vrátane suchších podmienok, a vyznačuje sa odolnosťou voči chloróze. Má bohatú koreňovú sústavu. Podpník Mahalebka je vhodný pre čerešne aj višne, so stredne silným až pomalším rastom oproti čerešni vtáčej a nastupuje do rodivosti stredne skoro.
• Colt: Anglický podpník, ktorý rastie asi o 25 % slabšie ako čerešňa vtáčia. Na pôdne podmienky nie je veľmi náročný, znesie aj vlhké a hlboké pôdy. Je univerzálny, vhodný pre rôzne pestovateľské tvary a pôdy, avšak nie je úplne odolný voči silným mrazom.
• PIKU1, PIKU3, PIKU4: Tieto podpníky sú používané v Nemecku a majú rôznu silu rastu, niektoré porovnateľnú s rastom čerešne vtáčej, iné spadajú do stredne silných kategórií.

Slaborastúce podpníky: Pre malé záhrady a intenzívne pestovanie

Dnes sa využívajú moderné formy pestovania čerešní na slabšie rastúcich podpníkoch. Sú to podpníky rozmnožované vegetatívne - bylinnými časťami rastlín. Majú veľký vplyv na slabý rast rôznych odrôd čerešní, podporujú skorý nástup do rodivosti a vytvárajú menšie koruny stromov.

• Gisela 5: Slaborastúci podpník, ideálny pre menšie stromy a pestovanie v tvare štíhleho vretena. Vyniká veľmi vysokou odolnosťou voči rôznym chorobám a mrazu. Je vhodný do záhrad s obmedzeným priestorom, dobre sa prispôsobuje rôznym pôdnym podmienkam a do rodivosti vstúpi skoro. V Európe sa používajú aj iné klony zo skupiny Gisela, ako napríklad Gisela 3, Gisela 6 a iné.
• P-HL-A, P-HL-B, P-HL-C: České podpníky vyšľachtené na Výskumnom šľachtiteľskom ústave ovocinárskom (VŠÚO) Holovousy. Boli objavené z potomstva rtýnskych vtáčnic, v oblasti mesta Rtyně v Podkrkonoší. Tieto podpníky sú polotrpasličie až trpasličie a podporujú kompaktný vzrast.

Malé stromy na slaborastúcich podpníkoch vám umožnia vykonávať všetky práce od rezu a tvarovania korún zo zeme, prípadne z malého rebríka. Stromy na slabo rastúcich podpníkoch môžete v záhrade vysádzať vo vzájomnej vzdialenosti 1,5 až 2 m. Pri tomto spôsobe môžete vysadiť aj viac odrôd, ktoré sa počas kvitnutia vzájomne opelia a plody budú dozrievať dva až päť týždňov. Zrelé čerešne tak budete zberať vyše mesiaca. Strom na slabo rastúcich podpníkoch potrebuje mať pri výške 3 m priestor na kvalitné ovocie a vývoj koruny 10 m². Aj napriek potrebnej opore i závlahe sú čerešne v nízkych tvaroch a s malou korunou vhodné do záhrad.

V ovocných škôlkach si môžete kúpiť stromy dopestované na slabšie rastúcich podpníkoch, ako napríklad na anglickom podpníku Colt, českých podpníkoch P-HL-A, P-HL-B, P-HL-C alebo nemeckom podpníku Gisela 5. Vplyv slabšie rastúcich vegetatívne množených podpníkov na odrody čerešní sa stále posudzuje podľa sily rastu stromov na čerešni vtáčej F12/1.

Kvalita plodov a chuťové vlastnosti zodpovedajú vlastnostiam odrôd, ktoré si do záhrady vyberáte. Mnohé odrody majú so slabo rastúcimi podpníkmi dobrú afinitu, čiže dobré zrastenie medzi podpníkom a naštepenou odrodou. V záhradách pri hustej výsadbe môžete vysadiť 18 až 20 kusov čerešní na ploche jeden ár. Pri pestovaní sa využívajú zásady pestovania stromov v tvare vretena. Ak si netrúfnete pestovať čerešne v hustom spone, môžete aj stromy na podpníku Gisela 5, P-HL-A, ako aj iné z tejto skupiny vysadiť 2 až 2,5 m od seba. Ovocinári v Holandsku vysádzali už v minulosti husté výsadby - stromy v tvare vretena vysádzali aj 0,3 m od seba. Z uvedeného vyplýva, že každá odroda, podpník, pestovateľský tvar i spon prešli dôkladným vývojom a výskumom v rôznych krajinách sveta.

Moderné trendy v pestovaní

Trendy pri pestovaní ovocia sa zmenili z dôvodu nedostatku pracovných síl a veľkej náročnosti pracovných úkonov potrebných na dopestovanie kvalitného ovocia. Z tohto dôvodu sa znížila výška stromov pri čerešniach, čo umožňuje vysádzať v záhrade viac stromov na ploche jeden ár.

Výskum vo svete sa zameriava na skúšanie rôznych podpníkov na konkrétne odrody. Je preukázateľné, že vyššie úrody sa dosahujú na stromoch naštepených na slabšie rastúcich vegetatívnych podpníkoch v porovnaní na silne rastúcom generatívne množenom podpníku F12/1. Snahou ovocinárov je dnes pestovať ovocie s minimálnymi nákladmi v porovnaní s nedávnou minulosťou. Cieľom ovocinárov je pestovať viac ovocia a menej drevnej hmoty. Mohutné a vysoké kmene stromov čerešní sú využiteľné pri výrobe nábytku, ale nie sú prioritou ovocinárov. Vysoké stromy čerešní sú nákladné nielen na agrotechniku, zber ovocia, ale aj odstraňovanie po zenite významnosti.

Opeľovanie a odrody

Ešte pred výsadbou je kľúčové venovať pozornosť opeľovaniu stromov. Keď strom krásne kvitne na jar, avšak neprináša plody, potrebuje vhodného opeľovača. Pokiaľ sa neobjavia ani kvety, môže za to nedostatočné hnojenie. Podľa potrieb opeľovania rozlišujeme:

• Samoopelivé stromy a kríky: Nepotrebujú opeľovača, stačí jeden kus do vašej záhrady. Všetky odrody višne sú samoopelivé.
• Cudzoopelivé stromy a kríky: Potrebujú vhodného opeľovača - inú odrodu, ktorá kvitne v tom istom čase. Čerešne v ponuke sú často cudzoopelivé alebo čiastočne samoopelivé.
• Čiastočne opelivé stromy a kríky: Tieto rodia aj bez opeľovača, avšak s opeľovačom prinášajú oveľa väčšiu úrodu.

Na určenie vhodného termínu dozrievania čerešní sa používa systém tzv. čerešňových týždňov:

1. týždeň (16. 5. - 31. 5.) - Rivan
2. týždeň (1. 6. - 15. 6.) - Burlat, Kaštanka, Karešova
3. týždeň (16. 6. - 30. 6.) - Sylvia
4. týždeň (1. 7. - 15. 7.) - Těchlovan, Sam, Sunburst, Carmen, Early Korvik
5. týždeň (16. 7. - 31. 7.) - Irena, Lapins, Kordia, Halka, Hedelfingerská, Stella
6. týždeň (1. 8. - 15. 8.) - Regina

Výsadba a počiatočná starostlivosť

Správna výsadba a následná starostlivosť sú kľúčové pre úspešné zakorenenie a rast čerešňového stromu.

Príprava pred výsadbou

• Výber termínu: Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov.
• Úprava koreňov: Na začiatku upravíme korene stromu odstránením poškodených a dlhých koreňov. Po úprave korene namočíme do vody - minimálne na 2 hodiny, maximálne až na 24 hodín.
• Výsadbová jama: Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu cca 60 cm x 60 cm. Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom!
• Zálievka pred výsadbou: Do jamy nalejeme minimálne 15 litrov vody.

Samotná výsadba

Až teraz môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajme si pozor na to, aby zemina sa dostala dobre aj pod korene! Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm. Posledným krokom je poriadne zalievanie (približne 20 litrov vody) a rez po výsadbe. Keď stromy sadíme na jeseň, rez odložíme na jar. Keď sadíme kontajnerové stromy, rez koreňov a namáčanie vo vode nie sú potrebné.

Opora a mykorhízne huby

• Oporné koly: Pri novosadených stromoch potrebujeme osadiť aj oporné koly. Koly sú potrebné počas zakoreňovania a chránia kmeň až 6 rokov po vysadení.
• Mykorhízne huby: Mykorhízne huby vytvoria v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytí vodu, minerály a privedie ich aj zo vzdialenejších miest, kam by koreň bez húb nedočiahol. Mykorhízna symbióza má okrem rastového efektu priaznivý vplyv na zdravie rastliny a jej hormonálnu rovnováhu.
  • Aplikácia na záhonoch: Nasypte prípravok na dno výsadbovej jamky tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva (1 cm) a vysaďte rastlinu.
  • Aplikácia v kvetináčoch: Dávka je 1 odmerka na každý 1 liter objemu kvetináča. Prípravkom nemôžete rastlinu predávkovať.
  • Plošná aplikácia: Prípravok je možné aplikovať plošne vo vrstve cca 3 cm pod semená pred samotným výsevom (150 g / m²).

Zálievka a hnojenie

Po výsadbe musíme stromy častejšie zalievať, ako aj v lete počas vlny horúčav. Hnojivá používame, aby sme skvalitnili pôdu a zveľadili úrodu.

Rez čerešní: Tvarovanie a udržiavanie

Rez je neoddeliteľnou súčasťou pestovania čerešní a prispieva k ich zdraviu a plodnosti.

Rez po výsadbe

Musíme si vybrať terminál a základné výhony, ktoré sú minimálne 4 bočné - ideálne 2 na každej strane. Skrátime ich na 4 až 6 očiek tak, aby smerovali von z koruny.

Letný rez

Aby sme podporili tvorbu púčikov, zakracujeme alebo zaštipujeme letorasty.

Výchovný rez

Výchovný rez vykonávame, aby sme tvarovali novovznikajúcu korunku.

• Prvý rok po výsadbe: Necháme hlavný terminál a 4 bočné výhony.
• Druhý rok: Odstraňujeme prebytočné vetvy. Vyberieme si najslabší výhonok a skrátime ho cca o polovicu a aj ostatné vetvy a terminál skrátime v rovnakej úrovni. Patričný uhol treba dodržiavať tak, aby konáre neboli ani príliš blízko, ani ďaleko od kmeňa.
• Tretí rok: Urobíme tie isté kroky, ale necháme aj slabšie vetvy rásť dlhšie.
• Štvrtý rok: Obmedzujeme rez u tých vetiev, na ktorých sa už objavujú prvé kvety. Slabé vetvy odstránime iba v prípade, že náš strom rastie bujne.
• Piaty rok: Opakujeme tie isté kroky, naše ovocné stromy by v tomto roku už mali plodiť.

Zmladzovací rez

Zmladzovací rez vykonávame skracovaním základných vetiev. V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1-2 metrov.

Ochrana pred mrazom, škodcami a chorobami

Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, preto ich odporúčame zakryť závojovou fóliou.

Čerešne a višne napadá viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom:

• Vrtivka čerešňová: Spôsobuje červivosť plodov. Ochrana spočíva v postrekoch počas rojenia (napr. Decis, Sumithion) a v používaní lepových doštičiek.
• Škvrnitosť listov (Blumeriella jaapii): Častejšia v severnejších oblastiach, spôsobuje žltnutie a predčasný opad listov. Ochrana: Horizon, Calypso, Mospilan, Decis.
• Monilióza: Hubová choroba spôsobujúca hnitie plodov a vädnutie výhonkov.
• Praskanie plodov: Objavuje sa pri daždivom počasí po období sucha.

Záverečné odporúčania

Správny výber podpníka pre čerešne závisí od dostupného priestoru, pôdnych podmienok a cieľov pestovania. Pred výsadbou si dôkladne premyslite, akú veľkosť stromu si prajete, aké máte pôdne podmienky a aké sú vaše možnosti pre starostlivosť. Všetky tieto faktory vám pomôžu vybrať podpník, ktorý zabezpečí zdravý rast a bohatú úrodu vašich čerešní.

tags: #ako #vybrat #podpnik #pre #ceresnu