Ako pestovať paradajky: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Plánujete tento rok pestovať paradajky, papriku, uhorky, baklažán či pór? Poradíme vám, aké zeleninové priesady sa oplatí predpestovať v byte skoro na jar. Nevkladajte na jar semená hneď do pôdy, predpripravte si ich už začiatkom kalendárneho roka v zakoreňovačoch. Pestovanie priesad je dôležité pri viacerých druhoch zeleniny. Paprika či paradajka majú dlhé vegetačné obdobie a keby sa sadili voľne do pôdy príliš skoro, nevyklíčili by.

Cieľom správneho načasovania je vypestovať priesady v čase, keď už budú dostatočne vyrastené na výsadbu do záhonov. Veľa vám pritom napovedia aj obaly semienok. Vo všeobecnosti ide o február alebo začiatok marca. Všetko však záleží od druhu zeleniny a samotnej odrody. Na pestovanie priesad paradajok, papriky či zeleru vám okrem zakoreňovačov postačí aj téglik od jogurtu, umelé poháre či obal z vajíčok.

Príprava priesad: Kľúč k úspešnému pestovaniu

Pri pestovaní priesad myslite na vyvážený pomer živín. Samotný substrát ich má zvyčajne dostatok. Preto s hnojivom zbytočne neexperimentujte. Jeden z obľúbených substrátov je obohatený hnojivom s mikroživinami, čo má priaznivý vplyv na bezproblémové zakoreňovanie odrezkov a klíčenie výsevov.

Veľmi dôležitým faktorom pri pestovaní priesad papriky a paradajok je dostatočný prístup svetla a udržiavanie teploty okolo 18 - 22 °C. Zatiaľ čo pestovanie priesad šalátu a hlúbovín si vyžaduje teplotu okolo 10 - 15°C, teplomilná zelenina potrebuje viac. Čím však teplota bude vyššia, tým viac svetla rastliny potrebujú. Priesady paradajok a paprík potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte.

Tip pre vás: Skúšali ste už pestovať mikrozeleninu? Mikrogreens sú mladé rastlinky, ktoré sa pestujú z rôznych druhov semien a konzumujú sa vo veľmi skorom štádiu rastu, keď majú len pár lístkov. Sú mimoriadne obľúbené pre svoju vysokú koncentráciu živín, intenzívnu chuť a jednoduché pestovanie. Často sa používajú na zdobenie jedál alebo ako prísada do šalátov, sendvičov či smoothies.

Výsev paradajok: Kedy a ako začať

Paradajky stačí vysiať v prvej polovici marca. Nádobu naplňte v dvoch vrstvách. Overte si ešte pred rozbalením osiva, aké majú jednotlivé semená nároky. Vysievajte buď naširoko alebo do riadkov. Myslite na to, aby sa semená nedotýkali. Nesejte ich príliš hlboko. Substrát zavlažte pomocou rozprašovača alebo fľaškou s malými dierkami vo vrchnáku. Nepremočte ich.

Pri pestovaní priesad zo semien je výber správneho substrátu jednou z najdôležitejších úloh. Musí obsahovať dostatok živín a chrániť klíčiucu rastlinku. Pestovanie vlastných rajčiakov zo semien je najlepším spôsobom, ako zabezpečiť, aby vaša záhrada bola toto leto plná úrody chutných červených plodov - a presne tých odrôd, ktoré máte najradšej. Navyše je to zábavné, obohacujúce a na výber máte podstatne viac druhov semien ako už predpestovaných sadeníc z obchodov.

Keď si kúpite rastliny zo záhradného centra, nie sú vždy v najlepšom stave.

1. Kvalitná úroda začína zasadením kvalitných semien

Keď semená starnú, začnú sa pomaly rozpadať, to platí špeciálne pre semená rajčiakov. Ak zasadíte semeno, ktoré ste mali uložené v garáži alebo v pivnici tri či štyri roky, je pravdepodobné, že rastlina bude bojovať - ak vôbec vyklíči. Teplo a vlhkosť si na semenách naozaj vyberajú daň. Nikdy nepoužívajte semená staršie ako 12 až 18 mesiacov. Ak si kúpite nový balíček semien na výsadbu, uložte ich do chladničky, aby ste ich mohli znova použiť aj v nasledujúcom roku.

2. Rastliny rajčiakov potrebujú dostatok živín už od začiatku

Ak semená začnete pestovať v chudobnej pôde, rastliny budú slabé. Kľúčom k úspechu je poskytnúť im dobrú výživu hneď od začiatku. Vyberte si kvalitnú pôdu určenú na predpestovanie paradajok. Mala by byť ľahká, dobre odvodňujúca a plná živín. Nepoužívajte bežnú záhradnú pôdu, vrchnú pôdu, ani ťažkú zeminu.

3. Častou chybou pestovateľov je pestovanie sadeníc rajčiakov na parapetoch

Svetlo ani z toho najslnečnejšieho okna jednoducho nie je dostatočne silné na to, aby vyprodukovalo silné a zdravé rastliny. Výsledkom sú tenké, slabé rastliny, ktoré sa ťahajú za slnkom. Namiesto parapetu použite lacnú LED-ku alebo žiarivku, ktorá rastliny osvetlí priamo. Mali by byť zhruba 2,5 cm nad rastlinkami. Ako rastú, posúvajte svetlá nahor. Tento trik umožní pomalý, stabilný a kompaktný rast. Výsledkom budú rastliny s hrubými stonkami a silnými koreňmi!

4. Hnojenie pre silný rast

Aj keď ste sa postarali o výživnú pôdu, je vhodné pridať trochu „šťavy“ navyše, keď začnú sadenice rásť. Tekuté organické hnojivo alebo kompostový čaj pridávajte pomaly a nízko pri pôde. Počiatočnú dávku znížte na polovicu. S aplikáciou prvej dávky počkajte, kým sadenice nedosiahnu vek približne štyroch týždňov. Hnojenie opakujte v šiestom a ôsmom týždni.

5. Otúžovanie: Príprava na život vonku

Bez ohľadu na to, aké zdravé a silné sú vaše sadenice, je dôležité pripraviť ich na život vonku ešte pred výsadbou. Tento proces je známy ako otužovanie. Ako na to? Keď rastliny budú mať štyri až šesť týždňov a je vonku teplo, dajte ich na pár hodín von. Chráňte ich pred vetrom. Prvých pár dní by mali byť vonku tri až štyri hodiny. Postupne čas vonku predlžujte. Ako šesť- až osemtýždňové môžu dokonca zostať vonku celých 24 hodín denne, pokiaľ nemá byť mráz alebo zlé počasie. Proces otužovania ich pripraví na život v záhrade.

Výsadba paradajok do záhrady

Pre rýchly rast je veľmi dôležité, aby bola pôda v záhrade teplá. Neponáhľajte sa s dňom výsadby len preto, že uplynul posledný dátum mrazu. Počkajte, kým sa zem prehreje - optimálny je týždeň vyšších teplôt pred sadením.

Keď pominú mrazy a pôda je zahriata, je čas sadenice zasadiť do záhrady. Základnou zásadou pri sadení paradajok je sadenie do hĺbky. Paradajky sú také obľúbené, že ich pokojne môžeme volať zeleninové zlato. Práve teraz nastáva čas ich výsevu na predpestovanie priesad. Paradajky nájdeme takmer v každej záhrade. Ich obľúbenosť a relatívna jednoduchosť pestovania im v súčasnosti vyslúžili prvé miesto v rebríčku, čo aktívni i víkendoví záhradkári najviac pestujú. Je ľahké uhádnuť prečo: osivo paradajok je lacné, pestovanie stredne náročné a klimatické zmeny umožňujú pestovať ich nielen na juhu Slovenska.

Postup výsevu do kvetináčov:

1. Kvetináče s priemerom 9 - 10 cm naplníme takmer až po okraj výsevným substrátom bez rašeliny alebo s obsahom kompostu. Jemne utlačíme, poriadne zalejeme.
2. Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm.
3. Na povrch nasypeme cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme.
4. Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu. Substrát udržiavame vlhký.
5. Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet.
6. Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať. Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm.

Odrody paradajok a ich špecifiká

Kríčkové, cherry či koktejlové. V svetovej i slovenskej kuchyni majú nenahraditeľné miesto. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. Paradajky obsahujú lykopén, najsilnejší prírodný antioxidant. Antioxidanty bojujú proti voľným radikálom, molekulám, ktoré spôsobujú rôzne chronické ochorenia. Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu.

Paradajkový trh je plný špecifických druhov. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody).

Náš tip: Pri popínavých odrodách paradajok si zabezpečte špirálovú tyč, ktorú si viete modifikovať podľa toho, ako paradajka rastie. Oporná tyč zabezpečí riadený rast a maximalizuje vašu úrodu.

Starostlivosť o paradajky: Polievanie, hnojenie a ochrana

Priesady si buď zakúpime v záhradkárskom obchode, alebo si ich vypestujeme zo semien. Semienka posadíme do téglikov, ktoré musia mať na dne otvory na odtok prebytočnej vody. Predpestovanie priesad trvá 2 -3 mesiace. Najlepšie je začať v polovici marca. Paradajkám sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom živín.

Keď sa objavia prvé lístky, presadíme paradajky do pareniska, alebo väčších kvetináčov. Parenisko poskytne Vaším paradajkám dokonalé podmienky pre rast a ochranu. Keď už sú paradajky dostatočne vyrastené, môžeme začať s otužovaním. Ak ste v otázke sadenia úplný začiatočník, odporúčame si najskôr osvojiť základné body, ktoré vám pomôžu pri starostlivosti o vaše rastliny.

Náš tip: Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka.

Plánujete sadiť paradajky do skleníka či fóliovníka? V tom prípade začnite s výsadbou sadeníc v prvej polovici marca. Pokiaľ chcete paradajky vysádzať vonku v záhonoch, úplne stačí, keď začnete s výsadbou sadeníc až na sklonku marca.

Len čo sa objavia rastliny s prvými lístkami, mali by ste vykonať takzvané prepichovanie paradajok. O čom je vlastne reč? Pri prepichovaní sa mladé paradajky presúvajú z pôdy, kde ste ich prvotne zasadili, na miesto, kde budú mať väčší priestor na rast. Zasadiť ich môžete do klasických plastových pohárikov, kvetináčov alebo zakoreňovačov.

Paradajky sadíme do fóliovníka tak, že si vyhĺbime jamku a do nej vložíme predpestovanú paradajku (sadenicu). Fóliovník poskytne sadeniciam dokonalé podmienky pre rast a ochranu plodín. Sadenice paradajok nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou. Sadenicu zasypeme pôdou a pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka. Sadenice výdatne zalejeme. Počas dozrievania zalievame opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom.

Výsadbu samotných paradajok je vhodné realizovať zhruba od polovice apríla do konca mája. Treba si počkať, kým pominú jarné mrazy, aby vám vaše rastliny nezničili ešte skôr, ako z nich budete mať úžitok.

Náš tip: Pre efektívnejšie sadenie môžete využiť zakoreňovače na priesady.

Pestovanie na balkóne

Ak nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je, ak máte balkón na slnečnej strane. Pestovať paradajky môžete napr. Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec). Predpripravte si pôdu, do ktorej budete siať. Nezabudnite rastlinkám dopriať dostatok slnečného svetla. Starostlivosť o rajčiny nie je náročná - dôležitá je pravidelná zálievka. Aj tu však platí heslo „všetko s mierou“. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky. Dozreté paradajky prezradí sýta červená farba, záhradkári ich odporúčajú zbierať zrána.

Na spodok nádoby nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.

Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. terasa orientovaná na juh.

Choroby a škodcovia paradajok

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Najčastejšie choroby paradajok:

• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Agresívna hubová choroba listov, šíri sa najmä počas výdatných zrážok. Prevenciou je opatrné zavlažovanie, nevysádzanie nahusto a preventívne postreky.
• Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách drobné bodkovité škvrny, na plodoch vráskavé škvrny. Vhodné mednaté prípravky na preventívne ošetrenie.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať, prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom je nižšia úroda.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa zdola nahor. Typické žlté škvrny, neskôr hnednutie listov. Prevenciou je vetranie a likvidácia zvyškov rastlín.
• Hniloba špičiek plodov: Bledohnedé škvrny na špičke plodov, príčina v nedostatočnej výžive alebo závlahe. Často sa vyskytuje v pôdach hnojených draslíkom a dusíkom.
• Slnečný úpal: Vzniká pri intenzívnom slnečnom žiarení po prudkej zmene počasia. Postihuje stonky a obnažené plody.

Škodcovia paradajok:

• Strapka západná: Cicia rastlinné šťavy, prenáša vírusové ochorenia. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Obľubuje aj paradajky a baklažány. Larvy vyhrýzajú listy. Účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
• Molica skleníková (biela muška): Cicia šťavy, vylučuje medovicu. Vyžaduje opakované chemické ošetrenie.
• Vošky: Extrémne sa premnožujú, spôsobujú žltnutie listov, prenášajú vírusy. Na každý druh vošky iný prípravok (voška broskyňová, rešetliaková).

Zber a uskladnenie paradajok

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo kovové krútené tyčky.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

tags: #ako #vypestovat #paradajky