Jedlé divé rastliny boli súčasťou ľudskej stravy už od nepamäti. Sú plné živín, ľahko dostupné a ekologické. Rastliny ako púpava, žihľava a šťavel sú nielen chutné, ale aj zdravé.
Výhody pestovania divých a lúčnych kvetov
Lúka v záhrade prináša krásu, nespútanosť a harmóniu v podobe farieb, vôní, zvukov a nového života. Okrasné lúky v záhrade vedia byť naozaj krásne a to počas celej vegetačnej sezóny, pretože jednotlivé druhy lúčnych kvetov sa postupne striedajú v kvitnutí a v raste. Vzhľad záhrady s lúčnymi rastlinami sa tak v priebehu sezóny mení, čo je jej veľkou prednosťou.
Lúčne kvety v záhrade sú v skratke krásne, užitočné a praktické. Výhodou lúčnych kvetov je, že sa dokážu adaptovať na akýkoľvek typ pôdy a nepotrebujú žiadne hnojenie. Málo výživná pôda im naopak poskytuje výhodu pred trávami, ktoré v chudobnej pôde neprosperujú.
Pestovanie poľných kvetov je vynikajúci spôsob, ako privítať vo vašej záhrade voľne žijúce živočíchy, ako sú opeľovače. Okrem svojej krásy sú kvety aj hlavným zdrojom opeľovačov. Výsadba poľných kvetov zo semien je jednoduchý a cenovo výhodný spôsob, ako začať.
Príprava pôdy a výsev
Najjednoduchším spôsobom, ako dosiahnuť lúku v záhrade, je jednoducho prestať kosiť a o ostatné sa po čase postarajú náletové lúčne rastliny z okolitej prírody. Povrch na ktorý chceme lúčne kvety vysiať stačí len mierne prekypriť aby sa semená lúčnych kvetov mohli do pôdy zapracovať. V prípade ťažkej utlačenej pôdy je na jej prevzdušnenie nápomocný aj kultivátor.
Najvhodnejším obdobím na výsev lúčnych kvetov je jar (marec, apríl) alebo jeseň (október, november). Lúčnym a poľným kvetom vyhovujú najviac slnečné stanoviská, no dokážu sa prispôsobiť aj polotieňu.
Na takto pripravený povrch vysievame semená rozmetačom semien, ktorý ich vyseje rovnomerne. Semienka lúčnych kvetov sú veľmi drobné, takže na ich výsev sú vhodné regulovateľné rozmetače, prípadne môžeme semená zmiešať s pieskom, aby sme ich nevysievali príliš nahusto. Následne hrabľami zľahka zapracujeme semená do pôdy aby ich nezmyl dážď prípadne aby ich nevyzobali vtáci.
Pred výsevom je dôležité odstrániť existujúcu vegetáciu a plsť z plochy výsadby, aby sa zabránilo konkurencii a prekážkam rastu. Pred obrábaním pôdy alebo kúpou semien si nájdite čas na plánovanie, kam sa bude uberať vaša záhrada s divými kvetmi. Väčšina divých kvetov je opeľovaná hmyzom, ktorý potrebuje ultrafialové svetlo, aby videl, drvivej väčšine týchto rastlín sa darí najlepšie pestované na plnom slnku až v polotieni. Vyberte si miesto v záhrade, ktoré má najmenej 8 hodín slnka denne.
V niektorých oblastiach bola pôda vyčerpaná rokmi degradácie, chemického využívania a odstraňovania vrchnej pôdy. Z týchto dôvodov obohacujte svoju pôdu organickou hmotou, ako je kompost alebo starý hnoj. Organické probiotické hnojivá s obsahom prospešných baktérií a húb tiež pomôžu zvýšiť vitalitu pôdy a vytvoria lepšie pestovateľské prostredie pre vaše sadenice.
Vysievanie semien je miesto, kde sa semená rozprestierajú (zvyčajne ručne) po pripravenej pôde a nechajú sa pristáť tam, kde môžu. Vysievanie pomáha vytvárať náhodnú distribúciu semien a distribúciu druhov obsiahnutých v zmesi semien. Zmiešajte semená v pomere približne 8:1 s pieskom. Piesok, ktorý je inertný a skutočne prospešný pre mnohé pôdy, je skvelý spôsob, ako pomôcť rovnomerne rozložiť semená v zmesi. Po odvysielaní semien ich budete musieť trochu vtlačiť do pôdy, aby sa pôda a semená dobre dotýkali. Mnohé semená divokých kvetov skutočne vyžadujú vystavenie slnečnému žiareniu, aby vyklíčili a zakrytie vašich semien pôdou môže výrazne znížiť rýchlosť klíčenia.
Ľahkým rozprestretím slamy po pripravených záhonoch po zasadení semien divých kvetov môže pomôcť zabrániť ľuďom a iným tvorom mimo novovysadenej záhrady. Po zasadení semien divokých kvetov nezabudnite oblasť dôkladne zaliať. Snažte sa vyhnúť zalievaniu silnými postrekmi alebo veľkými kvapkami, ktoré uvoľnia alebo premiestnia semená. A používajte len toľko vody, koľko pôda zvládne, bez vytvárania kaluží, ktoré môžu spôsobiť plávanie semien.
Rozlišovanie medzi letničkami a trvalkami
Výhodou letničiek je ich bohaté a intenzívne kvitnutie počas celej vegetačnej sezóny, nevýhodou je ale, že musia byť vysádzané každú sezónu (na jar). Trvalkové lúčne rastliny prežívajú mnoho rokov a vysemeňovaním sa postupne obnovujú, takže ich životnosť je teoreticky neobmedzená. Pri výbere semien lúčnych kvetov je preto potrebné rozlišovať medzi trvalkovými a letničkovými lúčnymi zmesami.
Rovnako dôležité je aj pomer lúčnych kvetov v zmesi, pretože do lúčnych zmesí sa väčšinou pridáva aj trávne osivo. Pomer lúčnych kvetov v zmesi by mal byť minimálne 75%, aby sa dosiahol požadovaný efekt rozkvitnutej lúky. Potom záleží už len na výbere jednotlivých druhov semien lúčnych kvetov. Niektoré lúčne zmesi sú zamerané na lúčne rastliny s kvetmi určitých farieb (biela, žltá, modrá, červená), prípadne sú zamerané na stvetlomilné alebo tieňomilné rastliny.
Starostlivosť o lúčne kvety
Počas prvej vegetačnej sezóny trvalkové lúčne kvety nenechávame vyrásť viac ako 15 cm a udržiavame ich kosením aby dobre zakorenili a aby sme zamedzili nechceným trávam vysemeniť sa. Ak by sme to nespravili, podiel lúčnych kvetov by sa na danej ploche v budúcnosti znížil.
Počas druhej a nasledujúcich sezón už nie je potrebné pravidelné kosenie lúčnych kvetov. Kosenie sa obmedzí už len na chodníky popri lúčnych kvetoch alebo iné trávnaté plochy v záhrade. Samotné lúčne kvety je potrebné pokosiť len raz ročne. Vhodným obdobím na kosbu je jeseň (ideálne potom ako sa všetky rastliny stihnú vysemeniť, aby zloženie lúčnych kvetov ostalo rovnaké). Na kosenie vysokých lúčnych kvetov sa používajú bubnové kosačky, prípadne stará dobrá ručná kosa.
Z času načas sa v lúčnych kvetoch objavia aj invázne druhy (šťavel, pýr, bodliak,..), ktoré je potrebné vytrhnúť aj s koreňom.
Počas niekoľkých prvých týždňov by ste si mali všimnúť nejaké klíčenie zo semien, najmä letničiek, ktoré rýchlo rastú zo semien. Všeobecne platí, že trvalky a najmä domorodci budú v začiatkoch o niečo pomalší. Zatiaľ čo letničky budú kvitnúť v tom istom roku, keď zasadíte semená, očakávajte, že väčšina trvalých poľných kvetov začne kvitnúť až v druhom alebo treťom roku.
Udržujte svoje kvety dobre napojené počas celého vegetačného obdobia. Rastliny pochádzajúce z daného regiónu zvyčajne po prvom vegetačnom období nepotrebujú takmer toľko vody - ak vôbec nejakú -, čo z dlhodobého hľadiska výrazne znižuje spotrebu vody.
Pamätajte si, že veľa divých kvetov bude musieť každý rok zasadiť semená, aby časom nahradili rodičovské rastliny. Okrem úpravy niektorých bujnejších sejačiek sa vyhnite pokušeniu kvitnúť s kvetmi a nechajte svoje rastliny každú sezónu vysievať.
Kvôli rozmanitosti druhov v typickom mixe divokých kvetov sú choroby zriedka problémom, ktorý postihuje všetky druhy v záhrade. Ak sa škodcovia, ako sú vošky, múčniky alebo molice, vyskytnú, zdržte sa postrekov chemikálií, najmä keď rastliny kvitnú. Rozkvitnuté kvety priťahujú veľa opeľovačov a postrek na kontrolu škodlivého hmyzu poškodí aj užitočný hmyz. Namiesto postreku pesticídmi dovoľte užitočnému dravému hmyzu znížiť populácie škodcov.
Príklady jedlých divých rastlín a ich pestovanie
Jedlé divé rastliny sú plné živín, ľahko dostupné a ekologické. Žihľava (Urtica dioica) obsahuje veľa železa a vitamínu C. Púpava sa seje na slnečné miesto do dobre priepustnej pôdy. Žihľava sa vysádza na vlhké a tienisté miesto. Šťavel potrebuje polotieň a vlhkú pôdu.
Podbeľový čaj sa pripravuje zaliatím sušených kvetov podbeľa horúcou vodou a lúhovaním 10 minút. Pražené korene čakanky sa pomelú a pripravia ako káva.
Pestovanie byliniek v záhrade
Zasaďte si v záhrade bylinky, vďaka ktorým ozvláštnite vaše pokrmy alebo si z nich napríklad pripravíte lahodné hrejivé čaje.
Šalvia
Šalvia nachádza v kuchyni bohaté uplatnenie. Používa sa na dochutenie mäsa, rýb, omáčok alebo napríklad paštét. Často tiež býva súčasťou zmesí byliniek pri príprave chutného bylinkového masla. Šalviový čaj sa často pije pri tráviacich problémoch, nadúvaní alebo pálení záhy. Odvar zo šalvie sa tiež používa ako kloktadlo a poslúži aj pri príprave obkladov.
Samotné pestovanie šalvie je pomerne nenáročné. Tejto bylinke vyhovuje slnečné, teplé a pred vetrom chránené stanovište. Rovnako ako levanduľa nemá rada premokrenie. Z hľadiska pôdy voľte ideálne hlinitopiesočnatú či vápenitú pôdu. V záhrade ju môžete pestovať spoločne s hlúbovinami, ktoré dokáže ochrániť pred najrôznejšími škodcami (napríklad slimáky či mlynárikom kapustovým).
K vysadeniu sadeničiek šalvie na vonkajší záhon môžete pristúpiť zhruba v polovici mája, kedy už nehrozia mrazíky. Pamätajte na to, že rastlina sa skutočne rozrastie. Šalvia má mnoho rôznych druhov a kultivarov. Medzi tie pravdepodobne najznámejšie druhy šalvie sa radí šalvia lekárska, ktorá je prastarou kultúrnou rastlinou pestovanou po celom svete.
Šalviu môžete pestovať nielen v záhrade. Skvele sa jej bude dariť aj v kvetináči. Tento poloker dorastá do výšky až 80 cm, preto voľte skôr väčšiu nádobu na pestovanie. Pamätajte na to, že do jedného kvetináča vždy patrí iba jedna rastlina. Samotný kvetináč potom umiestnite na stanovište s dostatkom svetla. Častú zálievku nevyžaduje. V priebehu roka je vhodné šalviu zaštipovať.
Na jeseň odporúčame jednotlivé výhony skrátiť na polovicu a bylinku zazimovať.
Yzop
Yzop sa teší popularite najmä vo francúzskej kuchyni, kde sa používa do najrôznejších polievok, omáčok, plniek či nátierok. Často tiež býva súčasťou niektorých likérov. Yzopové čaje sa používajú ako kloktadlo a môžu uľahčiť vykašliavanie. Olej s výťažkami z yzopu potom napríklad nachádza uplatnenie pri masáži.
Yzop sa radí medzi nenáročné bylinky. Ideálne je vysadiť ho na južný svah, ktorý bude chránený pred vetrom. Zvoľte ideálne slnečné a teplé stanovište. Z hľadiska pôdy voľte pôdu s dostatočným množstvom vápna. Naopak príliš mokré, kyslé a piesočnaté pôdy vhodné nie sú.
Yzop je možné pestovať zo semienok, ktoré do pôdy zasejete v marci až apríli. Klíčenie semienok trvá zhruba 20 dní. Rastliny sa jednotia na vzdialenosť zhruba 30 cm. Yzop lekársky je vôbec najznámejším druhom yzopu.
Táto bylinka hojne kvitne a je možné ju preto pestovať aj ako okrasnú rastlinu. V takom prípade vám bude stačiť ju ostrihať iba na jeseň a na jar sa vám opäť odvďačí svojim bujným rastom. Pokiaľ ale yzop chcete používať ako bylinku, ostrihajte ho ako na jeseň, tak aj na konci jari. Jeho vňať je možné zbierať v okamihu, keď je vysoká zhruba 30 cm.
Tymián
Pestovanie tymiánu je pomerne nenáročné a zvládnete to vonku aj doma. Táto bylinka svoje početné využitie nachádza najmä v kuchyni. Pýši sa totiž výraznou chuťou a arómou, vďaka čomu skvele dopĺňa pokrmy z hydiny či zveriny.
Medzi najčastejšie pestované druhy tymiánu sa radí tymián obyčajný, ktorý sa v kuchyni ako korenie používa najčastejšie. Stretnúť sa môžete s jeho širokolistou a úzkolistou odrodou. Z ďalších pestovaných druhov možno spomenúť napríklad tymián citrónový, ktorý sa pýši výraznou citrónovou arómou. Spomenúť musíme tiež tymián rascový, ktorý má typickú rascovú vôňu.
Tymián je možné pestovať buď priamo zo semienok alebo z predpestovaných sadeníc. V prvom prípade sa semienka vysievajú zhruba na konci marca. Semienka sa nezahŕňajú hlinou, iba sa ľahko pritlačia hrabľami. Akonáhle rastliny vzídu, môžeme ich vyjednotiť. Počas vegetácie treba rastliny okopávať a odstraňovať prípadnú burinu. Prvého zberu sa dočkáte zhruba v septembri toho istého roku.
Ak budete chcieť tymián pestovať z predpestovaných sadeníc, výsev sa vykonáva v novembri. Počas klíčenia je nutné povrch udržovať vlhký a vyklíčené rastliny chrániť pred zimou. Sadenice môžete do voľnej pôdy premiestniť zhruba začiatkom mája.
Tymian kvitne od mája do júla. Pri pestovaní tymiánu vonku myslite na to, že sa tejto bylinke darí najmä v teplejších oblastiach na južných svahoch, ktoré sú dobre chránené pred vetrom a zimou. Táto bylinka veľmi dobre znáša suché podnebie, vlhké alebo premokrené pôdy neznáša. Z hľadiska pôdy voľte ľahkú, kyprú, piesočnatohlinitú, ktorá je dobre zásobená humusom a vápnom.
Tymián môžete v priebehu roka používať ako čerstvé korenie. Pravidelným zastrihovaním navyše rastlina zosilnie a zhustne. Kedy strihať tymián, aby sa budúci rok rastlina rozvetvila silnejšie? Ideálne na začiatku jesene, a to zhruba v dvoch tretinách dĺžky.
Mäta
Mäta sa právom radí k tým najmenej náročným bylinkám na pestovanie. Aj z toho dôvodu sa teší obrovskej popularite. Zasadiť si ju môžete ako do bylinkového záhona, tak aj do kvetináča či inej nádoby. Svoje uplatnenie nájde najmä v kuchyni. Pomocou tejto bylinky môžete ozvláštniť najrôznejšie nápoje alebo si napríklad pripraviť lahodný večerný čaj.
Medzi najobľúbenejšie druhy mäty je možné jednoznačne zaradiť mätu piepornú, ktorá disponuje vysokým obsahom esenciálnych olejov, skvele odoláva chladu a je nenáročná na pestovanie. Popularite sa teší aj mäta zelená, ktorá vyniká svojou vysokou intenzitou vône. Mäta dlholistá taktiež zaujme intenzívnou vôňou, ktorá priťahuje rôzne druhy hmyzu. Používa sa v prírodnej medicíne.
Mäta zázvorová má jemnú zázvorovú arómu, mäta jablčná zase zaujme ľahkou jablčnou chuťou. Marocká mäta sa spoločne so zeleným čajom konzumuje u beduínov.
Mäta je trvalka, ktorej výška môže dosahovať až 75 cm. Môžete si ju vypestovať zo semienok, v takom prípade sa ale pripravte na to, že to trvá pomerne dlho. Semená mäty sa vysádzajú na jar alebo na jeseň, kedy ich iba jemne zatlačíte do substrátu. Klíčenie je možné zaznamenať zhruba po 14 až 21 dňoch a pamätať je potrebné na to, aby okolitá teplota dosahovala aspoň 20 °C.
Pri pestovaní mäty v kvetináči pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Počas leta ju môžete niekoľkokrát prihnojiť organickým hnojivom. Pri pestovaní mäty v nádobe môžete priepustnú pôdu zmiešať s rašelinou. Myslite na to, že táto bylinka potrebuje svetlo, ale nevyžaduje priame slnko.
Mätu môžete bez problémov sadiť rovno do záhona, pretože v našich podmienkach dokáže väčšinou hravo prečkať aj zimné mesiace. Na druhej strane nevýhodou takéhoto kroku môže byť jej pomerne veľké invazívne správanie. Mäta má tendenciu sa rozrastať a vytláčať ďalšie pestované rastliny.
Okrasné maky v záhrade
Okrasný mak (lat. Papaver) je krásnou rastlinou s netypicky riasenými kvetmi. Okvetné lístky má svetlofialové, ružové, červené alebo dokonca biele. Dorastá do výšky 70-100 cm a skvelo ozdobí letničkové aj trvalkové záhony. Okrasné maky sú vyšľachtené z pôvodných vlčích makov.
Rod makov zahŕňa okolo 100 druhov a nespočetné množstvo odrôd. Máme odrody úžitkové aj okrasné. Okrasné maky môžeme rozdeliť na jednoročné a trvalky.
Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. Maky majú radi kyprú a dobre hnojenú pôdu s dostatkom vápnika. Vápnik je pre maky veľmi dôležitý, preto pokiaľ nenájdeme pôdu bohatú na vápnik, odporúčame k nim pridávať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny.
Jednoročné maky musíme každý rok vysievať priamo na stanovište, a to skoro na jar. Vzídené rastlinky odporúčame rozsadiť. Kvety maku môžu byť plné aj jednoduché, so strapatými, rozoklanými aj hladkými alebo zvlnenými okrajmi. Po odkvitnutí sa semenníky a makovičky stávajú obľúbeným prvkom pri aranžovaní.
Astry ako jesenná ozdoba záhrady
Astry (Aster) sú rozsiahlou skupinou kvitnúcich trvaliek. K najkrajším patria druhy kvitnúce na jeseň. Astry však rastú aj vo voľnej prírode a práve na jeseň sú nápadnejšie. Na mnohých miestach tvoria súvislé, intenzívne sa rozrastajúce porasty.
Vyšľachtené druhy a odrody astier sa navyše na rozdiel od tých vo voľnej prírode nerozrastajú až tak intenzívne do svojho okolia. Zároveň sú odolnejšie aj proti poliehaniu a chorobám, najmä hubovým. V ponuke záhradníctiev a u špecializovaných pestovateľov trvaliek nájdete pestrú ponuku rôznych druhov aj kultivarov tejto trvalky.
Najviac im ulahodí slnečné miesto so stredne ťažkou, výživnou, humóznou a mierne vlhkou (nevysychavou) pôdou. Na príliš suchých a teplých miestach sa väčšine astrám dlhodobo nedarí. Pestovanie tejto trvalky nie je zložité, zabudnúť by ste však nemali na niektoré dôležité úkony.
Astry ocenia najmä pravidelný prísun vlahy. Zavlažujte ich priamo ku koreňom, nikdy nie na listy alebo kvety, najlepšie na jar a aj v lete. Množstvo kvetov u tejto trvalky podporíte aj prihnojením. Vyšším druhom a odrodám nezabudnite včas poskytnúť pevnú oporu.
Prerastené a staré trsy astier, ktoré slabšie kvitnú, si na jar môžete zmladiť rozdelením. Urobte to raz za 3 - 4 roky a rastliny sa vám odmenia krajším kvitnutím. Jednotlivé časti by po rozdelení mali mať aspoň 4 výhonky.
Kombinácie a využitie astier
Astry najkrajšie zapôsobia v menších alebo väčších skupinách. Vyššie druhy astier môžete kombinovať s okrasnými trávami, vyššími rozchodníkmi, rudbekiami, japonskými veternicami, echinaceou, chryzantémami, nižšie napríklad so starčekom.
Astry sú medonosné, včely, motýle a iný hmyz ich kvety milujú. Kvety tejto trvalky vydržia dlho aj ako rezané vo váze.
Nižšie druhy astier, napríklad astra nízka, sú ideálne na výsadbu ku chodníkom alebo schodom na slnečných miestach. Tento druh dorastá do výšky 20 - 50 cm, rastie kompaktne a bohato kvitne. Nezabudnite však dodržať optimálny výsadbový spon, v tomto prípade jednotlivé rastliny vysádzajte 25 - 30 cm od seba.
Astrám svedčí aj spoločnosť rôznych druhov okrasných tráv. Z nižších druhov sa do skupín s trávami hodí astra kopcová (Aster amellus) či vyššia odroda astry vresovcovitej.
Ak nemáte záhradu, ale len dvor či väčšiu terasu, astry si môžete vysadiť aj do primerane veľkých vegetačných nádob a priepustného substrátu.
