Cesta k vlastnému bonsaju je možno dlhá, ale ani zďaleka nie taká náročná, ako sa na prvý pohľad zdá. Pestovanie bonsajov je starodávne umenie, ktoré spája prírodu a estetiku v jedinečnom živom diele. Bonsaje, známe ako „stromy v miskách,“ majú za sebou tisícročnú históriu a sú symbolom trpezlivosti, rovnováhy a harmónie. S pochopením základných princípov starostlivosti a tvarovania bonsajov vám pomôžeme.
Pestovanie miniatúrnych stromov v miskách sa začalo v starovekej Číne, kde táto forma umenia vznikla pod názvom „penjing“. V Číne boli bonsaje považované za symbol bohatstva a vysokého spoločenského postavenia. O niekoľko storočí neskôr sa tento zvyk rozšíril do Japonska, kde sa z umenia pestovania bonsajov stala ucelená kultúrna tradícia. Dnes sa bonsajové umenie šíri po celom svete a bonsaje sú obľúbené medzi záhradkármi i milovníkmi interiérového dizajnu.
Hoci sú bonsaje malé, ich starostlivosť vyžaduje veľa pozornosti, času a trpezlivosti. Pestovanie bonsajov môže na prvý pohľad vyzerať náročne, no s trochou vedomostí a praxe sa dá úspešne zvládnuť aj doma. Bonsaj nie je špecifický druh stromu, ale skôr technika jeho tvarovania. Podľa skúsených bonsajistov pestovanie bonsajov nie je náročné. Umenie pestovania miniatúrnych stromčekov má svoje korene v Číne, odtiaľ sa dostalo do Japonska a postupom času aj do západného sveta. Prináša so sebou viac než len pravidlá, ktoré treba dodržiavať pri pestovaní.
Bonsaj nie je hocijaký okrasný stromček. Hoci je bezpochyby krásnym doplnkom do interiéru aj exteriéru, v ázijskej kultúre má aj svoj duchovný význam. Vyžaduje trpezlivosť, starostlivosť a hoci to môže znieť prehnane, tiež porozumenie. Ak ste začiatočníci, ale aj napriek tomu by ste sa radi do pestovania bonsajov pustili, bude sa vám hodiť pár tipov.
Výber vhodného stromčeka a materiálu
Pre vás ako začiatočníka bude najlepší východiskový materiál borovica, borievka alebo tis. Ak začínate s pestovaním bonsajov v byte, odporúčame vám napríklad odolný a pekný Ficus retusa. Fikusy patria k najvďačnejším tropickým listnatým drevinám, ktoré sa výborne dajú pestovať i v bytových podmienkach. Jeho pestovanie i tvarovanie zvládnu aj šikovné deti. Zároveň má i veľmi zaujímavý habitus a aj v pomerne mladom veku pripomína dospelý, alebo dokonca veľmi starý strom. To sa u bonsajov vysoko cení. Medzi pozoruhodné dreviny pestované ako bytové bonsaje patrí zantoxyl (Zanthoxylum piperitum L. synonymum Fagara piperita,L.). Podľa starých čínskych malieb sa práve sagerécie pestovali ako bonsaje už za starej dynastie Tchang a aj dnes patria k najtypickejším bonsajom Číny. Podocarpus, čiže nohovec, patrí k najodolnejším a najatraktívnejším bytovým bonsajom. Dokáže si nadobro získať srdce svojho pestovateľa. Aj Muraja krásne kvitne a aj jeden jediný kvietok zaplní miestnosť sladkou aktivizujúcou vôňou. Jej biele kvety krásne vyniknú na zložených 9-početných sýtozelených listoch. Muraja ako bonsaj prináša pestovateľovi veľa radosti a je veľmi vďačným, krásnym, zdravým, prítulným, no jednoducho jedinečným stromom, ktorý sa ľahko spriatelí s človekom. Pestovať santal ako bonsaj sa naozaj nevidí často, hoci v Ázii patrí k uctievaným a posvätným stromom. Granátovník je teplomilná a svetlomilná rastlina, ktorá dobre odoláva suchu.
Môžete si vybrať rôzne druhy stromov, ktoré sú vhodné na tvarovanie bonsajov. V záhrade môžete nájsť mnoho vhodných druhov pre bonsaje. Skvelé sú napríklad javory, bresty, borovice a buky. Áno, bonsaj môže byť vytvorený aj z ovocných stromov. Populárne sú napríklad jablone, čerešne alebo hrušky. Vonkajšie kvitnúce a plodiace stromy sú tiež vhodné pre bonsaje. Môžete pestovať čerešňu, marhuľu, broskyňu, magnóliu, olivový strom, vistériu, jabloň.
Tradične sa však v bonsajoch používajú ihličnany. Je to spôsobené ich trvanlivosťou. Medzi populárne typy patria borovica, smrek, tuja, smrekovec, cyprus, borievka, dub, Japonská kryptoméria. Bonsaje z čiernej borovice sa dajú pestovať doma aj na záhrade.
Kde získať materiál?
Skúste sa popozerať už aj v tomto období po záhradníctvach či záhradných centrách. Určite sa vám podarí nájsť zaujímavý kúsok. Tis často vytvára viacero kmienkov, no nezľaknite sa, aj to sa dá pri tvarovaní dobre využiť.
Interiérové vs. Exteriérové bonsaje
Najlepšie je začať čítaním článkov na internete alebo zakúpených kníh. Toto je základná otázka od ktorej sa odvíja úplne všetko. Dostali ste sa k bonsajom, či už na fotke, na výstave, či v obchode a očarili vás? Alebo ste dostali darom od známeho bonsaj, hromadnú čínsku produkciu zakúpenú v záhradníctve alebo kvetinárstve?
Nie je pravda, že všetky stromy sa dajú pestovať v byte či dome. Všeobecne platí, že bonsaje delíme na exteriérové a interiérové.
- Exteriérové bonsaje sa pestujú výhradne vonku, kde majú dostatočnú vzdušnú vlhkosť a potrebujú striedanie teplôt počas roka (tzn. v zime dormanciu, kedy si oddýchnu). Dnu môžu byť tak týždeň, inak to na nich začne zanechávať následky.
- Interiérové bonsaje sa môžu pestovať v interiéri. Tieto pochádzajú z tropických alebo subtropických pásiem a dokážu odolávať zníženej vzdušnej vlhkosti (ktorá je v byte zvyčajne 40%, čo pripomína skôr púšť s 30% ako 80% von) a viac menej aj nedostatku svetla. Neznamená to teda, že nemôžu byť vonku. V lete im veľmi dobre prospeje pobyt na balkóne či v záhrade. Najkrajšie výsledky sa dajú dosiahnuť s našimi drevinami a skôr či neskôr každý skončí pri ich pestovaní, napríklad aj na balkóne na sídlisku. Darí sa im totiž podstatne lepšie ako interiérovým bonsajom, pretože sú pestované v ich vlastných podmienkach. Interiérové bonsaje skôr prežívajú ako prosperujú.
Každá z týchto kategórií je zásadné rozhodnutie, ktoré ovplyvní pestovanie a teda aj výber informácií, ktoré je potrebné získať. Inak sa tvarujú ihličnany a inak listnáče. Inak treba polievať malé a inak veľké stromy.
Prvé kroky pri tvorbe bonsaja (príklad: Tis)
Práve na tise si ukážeme, ako rýchlo možno vytvoriť miniatúrny stromček. Tis má pružné drevo, ktoré umožňuje jednoduché tvarovanie pomocou medeného drôtu. Okrem toho veľmi dobre znáša aj razantnejšie zásahy, ako je napríklad tvorba efektu „mŕtveho dreva“, a navyše je tis vždyzelená drevina, ktorú v našich podmienkach napádajú škodce oveľa menej ako iné ihličnaté dreviny. Vhodný na tvarovanie je tis obyčajný, tis japonský a trpasličia odroda tisu japonského ‘Nana’.
Predjarné tvarovanie a presádzanie Žilina 2015
Postup krok za krokom:
- Výber pohľadovej roviny a úprava nádoby: Náš exemplár mal 6 cm dlhý kmienok, ktorý sa rozkonároval na tri dlhšie vzpriamené výhonky. Na prvý pohľad problém, ale stačí zvoliť správnu pohľadovú rovinu, teda časť, na ktorú sa bude pozorovateľ pozerať spredu, a je to. Najmä pre tento pohľad totiž budete stromček tvarovať. Keďže tis rastie zväčša vo vzpriamenej polohe, nádobu sme ešte pred tvarovaním naklonili do roviny, v akej bude potom stromček zasadený do okrasnej misky.
- Odstránenie zbytočných konárov a redukcia zelenej hmoty: Prvý krok bolo odstránenie zbytočných konárov a zredukovanie zelenej hmoty. Ponechali sme len jediný konár, ktorý sme si určili ako hlavný terminál. Ostatné dva sme skrátili a odstránili z nich zelený obrast. Použili sme rukavice, nožnice na tvarovanie, konkávne kliešte a nožík. Pôvodná výška rastliny bola 103 centimetrov, my sme ju skrátili na 58 centimetrov.
- Tvorba efektu „mŕtveho dreva“: Efekt „mŕtve drevo“ sme vytvorili tak, že sme kliešťami pomliaždili kôru a potom ju malým dlátom odstránili. Po stiahnutí kôry sme povrch obnaženého dreva prebrúsili vŕtačkou s frézovacími nástavcami a začistili drôtenou kefkou. Nakoniec sme „mŕtve“ časti nasmerovali do takej polohy, aby pôsobili prirodzene a zároveň konce konárikov nemierili k pozorovateľovi.
- Tvarovanie pomocou drôtu: Ďalší krok je samotné tvarovanie pomocou drôtu. Hodí sa aj obyčajný medený drôt, hoci my sme použili špeciálny drôt a ním sme pritiahli odhalené konáriky k hornej časti plastovej nádoby. Z hlavného konára sme pomocou hrubého drôtu vytvarovali kmeň tak, že jeho koniec sme zapichli do substrátu tesne pri kmeni a drôt sme obtočili okolo kmeňa pod uhlom 45 stupňov. Jemné konáriky nad budúcim kmeňom sme ponechali a dotvarovali celý terminál aj pomocou drôtu a nožníc. Rany sme ošetrili štepárskym voskom. Potom sme zadrôtovali všetky vybrané konáriky a v záverečnej fáze tvarovania sme ešte skrátili zvyšné konáriky a nasmerovali ich nadol.
Starostlivosť o bonsaj: Základné princípy
Starostlivosť o bonsaje, hoci časovo náročnejšia, sa pre vás môže v uponáhľanom dni stať formou relaxu. Ako sa starať o bonsaj? Základom je pravidelnosť a starostlivosť. Pestovanie bonsaja vyžaduje cit a čas. Čo sa však môže na prvý pohľad zdať ako nevýhoda, sa vo výsledku stáva plusom.
Voľba pestovateľskej nádoby
Podľa spôsobu a štýlu tvarovania získava bonsaj svoj špecifický tvar. Ten určuje dôležitú vec, a síce ťažisko stromu. Práve ťažisko je pri výbere kvetináča zásadné. Bonsaj je potrebné zasadiť do takej pestovateľskej nádoby, ktorá jej poskytne dostatočnú oporu. Preto sa bonsaje často pestujú v pomerne širokých a plytkých miskách. Optimálnou voľbou sú kamenné, drevené či plastové kvetináče, boxy alebo spomínané misky. Okrem stability, poskytnú koreňom dostatok priestoru a voľnosť k rastu. Strom tak bude prospievať, silnieť a pomaly ale iste rásť. To je základné pravidlo, ktoré platí pri výbere misiek k bonsajom. Dôležitá je harmónia. To znamená nijaké zbytočne veľké či krikľavé a do očí bijúce farby, ako sú výrazná oranžová či žeravá červená, inak riskujete, že ohnisko pohľadu sa prenesie zo stromčeka na misku. Tak dosiahnete úplne opačný efekt. Preto majú nádoby tlmené, zemité farby, ktoré bonsaj dopĺňajú. Výber správneho črepníka je dôležitou súčasťou procesu pestovania bonsaja. Črepník by mal byť dostatočne veľký, aby poskytol priestor pre korene, no zároveň nie príliš veľký, aby sa zachoval správny pomer medzi stromom a nádobou.
Substrát
Okrem samotnej nádoby na pestovanie je kľúčový aj jej obsah. Vhodne zvolená a výživná pôda je totiž úplne kľúčová pre správny rast, zdravie a celkovú odolnosť. Pre pestovanie bonsajov je dôležitý aj výber vhodného substrátu. Ten by mal byť dobre priepustný, aby zabránil premokreniu koreňov, a zároveň mal dostatočnú schopnosť zadržiavať vlhkosť.
Bonsaj by mal mať stále vlhkú, nie však mokrú pôdu. Vhodne zvolený substrát na bonsaje by mal byť dostatočne vzdušný, zvoliť môžete tzv. odľahčený, ktorý umožňuje lepší prísun kyslíka ku koreňom stromu. Na úplný začiatok sa treba rozhodnúť, aký substrát na pestovanie použiť. Koľko ľudí, toľko chutí, pri tomto nepanuje jednoznačný názor, čo je najlepšie. Substrát by mal byť taký, aby vyhovoval tomu, kto polieva a zároveň aj stromu. Rozoznávame:
- Organické substráty: Klasická zemina s rôznymi prímesami na „odľahčenie“, tzn. prevzdušnenie, pretože aj korene potrebujú vzduch. Výhodou je, že v takomto substráte sa kupujú stromčeky v záhradníctve a nebude teda problém s odhadnutím zálievky.
- Anorganické substráty: Neobsahujú zeminu, ale sú to typicky „guličkové“ substráty z rôznych hornín alebo produktov ich spracovania. Výhodou je, že sú vzdušné zo svojej podstaty, nedajú sa preliať, lebo nadbytočná voda odtečie, no polievanie musí byť veľmi časté (raz za 1-2 dni, pri maličkých bonsajoch na plnom slnku aj viackrát do dňa).
Na spodok nezabudnite nasypať tenkú vrstvu štrku, aby ste zabezpečili odtok prebytočnej vody. Pre bonsaje je ideálna „drenážna“, ale zároveň výživná pôda. Najvhodnejší je priepustný substrát vytvorený zo zmesi záhradnej zeminy a akadamy, čo je špeciálna ílovitá zemina, ktorá sa k nám dováža. Nakoniec sa povrch substrátu pokrýva špeciálnou vrstvou pôdy. Tá sa nazýva akadama a v pestovaní bonsajov je tradičná. Ide o pálený japonský íl. Jeho prednosťou je dobrá priepustnosť a zároveň schopnosť zadržiavať vlhkosť. Zamedzuje tak nadmernému odparovaniu vody a živín z pôdy.
Nech už sa čitateľ rozhodne akokoľvek, odporúčam vyhnúť sa substrátu pre bonsaje od Agro CS. Spadá do kategórie organických substrátov, no na prevzdušnenie obsahuje iba jemný piesok, po čase tak v kombinácii s prachom úplne stvrdne, korene nemajú ako rásť a vzniká problém so zálievkou, kedy treba bonsaj ponoriť na viac minút do vody, aby sa dostala všade.
Zálievka a rosenie
Bonsaje potrebujú pravidelnú, ale miernu zálievku. Dôležité je nenechať substrát úplne vyschnúť, no zároveň sa vyhnúť premokreniu. Najlepší spôsob, ako zistiť, či strom potrebuje vodu, je skontrolovať vlhkosť substrátu. Zálievka bonsajov závisí od mnohých faktorov vrátane veľkosti kvetináča, typu pôdy a klímy. Všeobecne platí, že bonsaj by mal byť zavlažovaný, keď vrchná vrstva pôdy začne vysychať.
Bonsaje treba pravidelne zalievať, to znamená dopriať im výdatnú zálievku a nechať deň-dva, aby ju absorbovali (frekvencia zalievania závisí od viacerých faktorov, napríklad od svetla, umiestnenia, vlhkosti vzduchu, ročného obdobia a podobne). Ako spoznáte, že rastlinu treba zaliať? Keď je substrát na dotyk mierne vlhký, je ten správny čas. Nie nesmie byť ani premočený. Nepríjemným dôsledkom nedostatku vlahy môže byť zhadzovanie listov a postupné vysychanie rastliny, opačnou situáciou je premočený substrát, vtedy môžu začať korene zahnívať.
Zatiaľ čo exteriérové bonsaje možno zalievať zvrchu, pri interiérových je postup trochu iný. Odporúča sa ponoriť misku s bonsajom do vody (až po okraj misky), nechať ju stáť vo vode približne desať minút, potom ju vybrať a umiestniť na pôvodné stanovište. Pri organických substrátoch, keď trocha preschnú, čo sa dá zistiť zapichnutím špajle do substrátu, treba dať pozor na rovnomerné poliatie. Anorganický substrát treba poliať po celej ploche tak, aby spodkom misky pretiekla voda. Použiť sa dá krhla s jemnými kvapkami, alebo špeciálna násada na 2l PET fľašu, prípadne improvizovaná násada vyrobená z vrchnáka prederaveného horúcim špendlíkom na 15-20 miestach. Organický substrát sa polieva ľahšie, nakoľko voda sa postupne dostane všade. Zaliať sa tak dá hocijako. Keď už substrát drží spolu po viacerých poliatiach, je možné zalievať aj ponáraním celej misky do nádoby s vodou.
Na jar a najmä v lete udržiavajte korunku sviežu pravidelným rosením. Roste hlavne ráno alebo podvečer, a nielen korunu bonsaja, ale aj jeho kmeň. Najmä v panelákoch je vhodné bonsaj aj rosiť. Predovšetkým v zime počas vykurovacieho obdobia treba okolo rastliny vytvárať vlhkejšie prostredie. V lete roste stromček ráno a večer, cez zimu stačí ráno (aby nevznikali plesne na listoch). Pri častom rosení sa na listoch môže vytvárať biely povlak (usádza sa na nich vodný kameň). Aj tento neduh sa dá vyliečiť - pomocou špeciálnych lakov na listy.
Hnojenie
Bonsaje rastú v malom priestore, čo znamená, že substrát nemá dostatok živín na dlhodobý rast. Preto je potrebné pravidelné hnojenie. Pokiaľ nezvolíte už obohatený substrát, nezabudnite ani na hnojenie. Používajte špeciálne hnojivá pre bonsaje alebo slabé univerzálne hnojivá, aby ste poskytli stromu potrebné živiny. Interiérové bonsaje treba prihnojovať približne každých 14 dní v období od jari do jesene, cez zimu stačí raz mesačne. Pri exteriérových bonsajoch platí iný postup: v zime sa neprihnojujú.
Špecializované bonsaj hnojivo neexistuje, je to iba marketing, aby sa klasické zriedené hnojivo so správnou nálepkou dalo predať 3x drahšie. Použiť sa dá hocijaké plnohodnotné hnojivo, tzn. obsahujúce NPK (dusík, fosfor a draslík). Výber hnojiva záleží na druhu pestovaného bonsaja. Sú totiž hnojivá, ktoré podporujú kvitnutie, iné zasa tvorbu plodov. Rozdeľujú sa na organické a chemické. Organické hnojivá sa od chemických líšia tým, že v pôde nezabíjajú mikroorganizmy, ktoré sú pre rastlinu prínosom. Pri chemických je to opačne - síce dodajú bonsaju potrebné živiny, ale na druhej strane môžu zničiť aj niektoré prospešné mikroorganizmy. Najúčinnejší spôsob, ako rastline dodať dostatok živín, je tekutá zálievka - vtedy sa koreňový bal rýchlejšie nasýti živinami. Granuláty si dávajú načas - rozkladajú sa pomalšie, približne dva mesiace. Vďaka ich dlhodobému efektu ich netreba aplikovať často. Fáza rastu, kedy potrebujeme, aby bonsaj rástol, napr. na dopestovanie obrastu, vetvičiek a pod., vtedy treba hnojiť podľa návodu na hnojive.
Svetlo a umiestnenie
Väčšina bonsajov potrebuje dostatok prirodzeného svetla, takže ich umiestnenie blízko okna je ideálne. Ak pestujete interiérový bonsaj, zabezpečte mu čo najviac svetla, ale vyhnite sa priamemu slnečnému žiareniu, ktoré by mohlo spôsobiť popáleniny listov. Teploty by mali byť stabilné, bez veľkých výkyvov. Na otázku, kam umiestniť bonsaj v interiéri, je len jedna správna odpoveď - tam, kde bude mať dostatok denného svetla. Čím viac luxov, tým lepšie pre rastlinu. Ak stromček umiestnite niekde do kúta hoci aj svetlej izby, nemusí to byť práve najšťastnejšie riešenie. Bonsaj by mal byť čo najbližšie k oknu.
So svetlom je to trochu komplikované aj pri exteriérových bonsajoch. Niektoré druhy, najmä okrasné listom či kvetom, treba zatieňovať, to znamená postaviť nad nimi striešku zo špeciálnej siete, ktorá prepúšťa od 20 do 80 % slnečného žiarenia. Takéto tienenie je nevyhnutné najmä počas letných horúčav. Veľmi háklivé sú napríklad javory - za jeden deň im po pobyte na priamom slnku môžu zhorieť listy. Bonsaje bývajú často umiestnené na parapetnej doske, pod ktorou je radiátor - tu vzniká sálavý vzduch. Niektorým rastlinám neškodí, iné ho vyslovene neznášajú. Táto situácia sa dá vyriešiť tak, že na parapetnú dosku položíte väčšiu a hlbšiu plastovú alebo keramickú nádobu, do ktorej nasypete štrk a dnu nalejete vodu. Na to dáte misku s bonsajom.
Japonské azalky satsuki (Rhododendron indicum) rozhodne patria k najkrajším a najobdivovanejším kvitnúcim bonsajom sveta. Bonsajom satsuki sa od jari do jesene dobre darí v záhrade v jemnom polotieni. Chránime ich pred ostrou slnečnou páľavou, ktorá ich môže poškodiť a zapríčiniť rýchle opadávanie kvetov. V tieni a relatívnom chlade by mal byť najmä koreňový systém a substrát, v ktorom satsuki rastie.
Tvarovanie a údržba bonsaja
Ak pri tvarovaní dodržíte postupnosť niekoľkých krokov, s výsledkom tvarovania budete istotne spokojní. Nový vzhľad má vyvolávať dojem rokmi skúšaného stromu, na ktorom svoje spravil vietor, dážď aj sneh. Navyše sa budete môcť zo svojho diela tešiť dlhodobo, lebo ako bude plynúť čas, tým krajší bonsaj bude. Krása bonsaja závisí od toho, ako dobre sa staráte o jeho korunu. Konáre a listy majú byť pravidelne strihané a presádzať by sa mal každé 3-4 roky.
Procedúra tvarovania bonsajov chce cvik. Pravidelné strihanie vetiev i koreňov je u tejto rastliny však rovnakou nutnosťou ako zalievanie. Vytváranie bonsaja je vzrušujúca cesta, počas ktorej môžete obyčajný stromček premeniť na umelecké dielo. S láskou a trpezlivosťou sa váš bonsaj stane prekvapujúcim a rastúcim pokladom vo vašej záhrade. Ak chcete mať bonsaj, ktorý má v sebe niečo zo svojho majiteľa, najlepšie je nekupovať bonsaj hotový, ale začať napríklad z predpestovaného materiálu zo záhradníctva alebo bonsaj centra. No nie je odveci si predtým vyskúšať aj pestovanie hotového kúsku za pár eur z kvetinárstva. Je to taký prvý test trpezlivosti a odhodlanosti pri tomto koníčku zostať.
Rezanie a zaštipovanie
Tvarovaním je možné ovplyvniť tvar koruny a dĺžku vetiev bonsaja. Pri strihu preto rešpektujte prirodzený rast bonsaja tak, aby ste dosiahli vyvážený a harmonický tvar a strom nebol v prílišnom strese. Podľa odrody sa strih vykonáva pravidelne na týždennej či mesačnej báze v menšom rozsahu, alebo len raz ročne, za to však ráznejšie. Dôležité je priebežné odstraňovanie vetvičiek i púčikov pučiacich z kmeňa a koreňov. U mladých bonsajov zaštipujeme drobné lístky do požadovaného tvaru koruny. Staršie, niekoľkoročné stromčeky s väčšími listami zaštipujeme cca tri lístky hlbšie oproti zamýšľanému tvaru koruny bonsaja. Vďaka týmto krokom bude mať bonsaj dostatok živín a sily na rast. Počas celého vegetačného obdobia môžete zaštipovať prebytočné ihlicovité lístočky tak, aby rástli hlavne smerom nahor a vytvárali známe klasické obláčiky.
Pri prestrihávaní koruny, interiérové bonsaje môžete prestrihávať celoročne, pri exteriérových sa robí zmladzovací rez, čiže hlbšie strihanie, pri ktorom sa zoberie aj štvrtina z koruny. Bonsaje striháme mimo vegetačného obdobia: V tomto čase zvládnu aj náročnejší strih.
Presádzanie a redukcia koreňov
Po druhom roku pestovania v pôvodnej nádobe ho presaďte. Počas pestovania a tvarovania potom rastlinu presádzajte každé štyri až päť rokov, lebo obnova substrátu je pre budúci bonsaj veľmi dôležitá. Stromčeky môžete presádzať od jari do jesene, no jarný termín je najvhodnejší.
Bonsaje potrebujú pravidelné presádzanie, aby sa korene mali kde rozrastať a strom zostal zdravý. Presádzanie sa zvyčajne vykonáva každé 2 až 3 roky, v závislosti od veku a druhu stromu. Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal (spravidla o jednu tretinu až polovicu, záleží na tom, ako je bonsaj vyvinutý - to môže byť spočiatku trochu problematické, ale základnú techniku možno zvládnuť aj pomocou odbornej literatúry, prípadne možno využiť služby bonsajcentier). Rastlinu nevyživujú hrubé korene - tie plnia len nosnú funkciu. Sú to vlásočnice (tenké korienky), ktorými čerpajú živiny. Pri redukcii koreňov je preto dôležité zachovať aspoň polovicu vlásočníc. Staré suché a hrubé korene (bez vlásočníc) môžete pokojne odstrániť, tie sú pre rastlinu zbytočné. Netreba zabúdať aj na to, že keď sa redukuje koreňový bal, treba ostrihať aj korunu, aby rastlina dokázala zvyškom koreňov vyživiť zelenú časť.
Kedy presádzať? Dá sa to spoznať tak, že rastlinu aj s koreňmi bez problémov vyberiete z misky, pričom z balu neopadáva nijaká zemina - vtedy je koreňový bal prerastený a treba ho redukovať. Tvrdenie, že bonsaj treba presádzať každý rok, nie je celkom presné. Závisí to od druhu stromčeka - niektoré rastú pomalšie, iné rýchlejšie. Pri presádzaní treba vymeniť starý substrát za nový, miska môže zostať tá istá. Z neznalosti robia ľudia chybu v tom, že neskrátia korene a stromček presadia do väčšej misky. Nikdy nepresádzajte slabú rastlinu, napríklad ak má žlté listy alebo je napadnutá škodcami.
Predjarné tvarovanie a presádzanie Žilina 2015
Zimná ochrana exteriérových bonsajov
Mnohí neskúsení pestovatelia sa obávajú, že bonsaje im vonku na záhrade v zime zamrznú. Ale opak je pravdou - v skutočnosti sú tieto rastliny prispôsobené na to, aby prežili mrazy. Na zimu sa odporúča obaliť misku s koreňovým balom a zakopať ju do zeme, tak bude rastlina chránená. Týka sa to všetkých exteriérových bonsajov, ktoré u nás rastú vo voľnej prírode, napríklad javor, dub, buk či borovica.
Filozofia a špecifiká bonsajov
Pestovanie bonsajov je umenie, ktoré si vyžaduje trpezlivosť, lásku a odhodlanie. Hoci to môže byť časovo náročné, výsledky sú odmenou v podobe krásneho, živého umeleckého diela. Bonsaje nie sú len dekoráciou, ale aj cestou k osobnej harmónii a spojeniu s prírodou. Bonsajová filozofia: Pre mnohých ľudí nie je pestovanie bonsajov len záľubou, ale aj cestou k vnútornému pokoju.
Rast a vývoj bonsaja je dlhodobý proces. Kým niektoré bonsaje môžu začať vyzerať ako dospelé už za 3-5 rokov, iné, najmä tie z pomalšie rastúcich druhov, môžu trvať oveľa dlhšie. Tajomstvo malej veľkosti bonsaja je v jeho zmenšenom koreňovom systéme. Nie sú malé preto, že by mali nedostatok vody a živín. Naopak, bonsaje majú rásť a prosperovať. Sú to stromy, ktorým sa dostáva všetkého viac, ako vo voľnej prírode.
Miniatúrne bonsaje ŠOHIN a MAME dosahujú vzhľad veľkých stromov, keď ich zmenšíme na miniatúrnu veľkosť. Bude takýto bonsaj vyzerať ako malá kópia veľkého stromu? Moja odpoveď znie nie. Ale určite je možné vyformovať bonsaj tak, aby diváci mali dojem, že sa dívajú na strom. Nie na kópiu, ale na obraz stromu.
Domáci bonsaj má veľa významov: je symbolom usilovnosti, trpezlivosti, duševného pokoja, mieru, tvrdej práce a lásky k rozjímaniu. Dobre ošetrovaný bonsaj prežije niekoľko generácií pestovateľov. Bonsaj je za vtelené nekonečno.