Borievka (s vedeckým názvom Juniperus communis), ľudovo nazývaná aj jalovec, bor alebo bôr(a), je ker z čeľade cyprusovitých (ihličnatých). Patrí medzi vždyzelené kríky, ktoré sú veľmi odolné voči poveternostným vplyvom. Vďaka svojej prispôsobivosti patrí k najrozšírenejším ihličnanom a celkovo jednej z najrozšírenejších rastlín na svete. Dokáže zvládnuť podmienky, ktoré neznášajú mnohé iné rastliny, vrátane sucha a mrazu, ako aj chudobných, kyslých, piesočnatých alebo vápenatých pôd. Domovom borievok je prakticky celá severná pologuľa.
Charakteristika a opis borievky
Všeobecný popis
Borievka je ker, ktorý dorastá do výšky 2-3 metrov. Má často viac kmeňov a rovnú, rozkonárenú stonku s hrotmi smerujúcimi nahor. Borka je sivohnedá a šupinovitá. Borievka obyčajná sa najčastejšie vyskytuje na slnečných suchých stráňach i v subalpínskom stupni, čo svedčí o jej širokom ekologickom rozpätí.
Listy, kvety a plody
Táto vždyzelená drevina sa bráni pichľavým ihličím s bielym pásikom, ktoré je usporiadané v trojpočetných praslenoch. Ihlicovité listy sú silne štipľavé.
Borievka je väčšinou dvojdomá rastlina, čo znamená, že existujú samčie a samičie rastliny. Samčie kvety sú žlté, vajcovité, s početnými tyčinkami a vytvárajú sa na jar, v lete a na jeseň. Samičie kvety sú guľovité a umiestnené v pazuche listov. Tieto kvety sú vetrom opelivé. Výsledkom sú malé modročierne bobule, ktoré dozrievajú počas jesene a zimy. Plody borievky, botanicky nazývané galbulusy alebo pseudoplody (zdužnatelé samičie šišky), sú malé, guľovité, s priemerom asi 0,5 cm. V prvom roku sú zelené a ich zrelosť dosahujú až v druhom alebo treťom roku, kedy nadobúdajú tmavomodrú až čiernu farbu a sú oinovatené, takže vyzerajú ako svetlomodré.
Ekologické nároky a pestovanie
Borievka patrí medzi najmenej náročné dreviny a až na výnimky znesie všetky druhy pôd a je dostatočne otužilá. Je to ideálna rastlina pre záhrady, kde vnesie originalitu a ponúka paletu rozmanitých tvarov a farieb.
Stanovište a pôda
Borievka preferuje slnečné stanovište, pretože na slnku sa jej darí najlepšie a dokáže rásť desiatky rokov. Ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Znesie však aj slabý polotieň, no tieň neznáša. Krík potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH, ale zároveň znáša širokú škálu pôd - od neutrálnych až mierne zásaditých po veľmi kyslé aj veľmi zásadité, kamenisté a neúrodné.
Výsadba a starostlivosť
Borievky sa vysádzajú na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou je vhodné do pôdy zapracovať zrelý hnoj, nasekaný céder alebo kôru z tvrdého dreva. Piesočnatú pôdu vylepšíte zapracovaním hnoja, kompostu alebo ornice. Ideálne je nechať urobiť test pôdy, aby ste zistili hladinu pH a prítomnosť hlavných živín (dusík, fosfor, draslík). Pre borievky je najvhodnejšie pH 6,0 - 7,0. Výsadbová jama by mala byť dvakrát väčšia a rovnako hlboká ako nádoba, v ktorej ste borievku kúpili. Rastlinu jemne vyberte, uvoľnite korene tak, aby sa neodtrhli, a umiestnite koreňový bal do zeme. Okolo stromčeka zasypte zeminu. Vyhýbajte sa miestam s neustálym tieňom a zle odvodnenou pôdou. Dodržujte odporúčania pestovateľa týkajúce sa rozostupu, aby ste predišli chorobám.
Pri polievaní platí zásada „menej je viac“, pretože tieto rastliny sú mimoriadne odolné voči suchu, ale silnú vlhkosť nezvládajú. Zimu a mráz znášajú borievky veľmi dobre, takže nie je nutné ich na nízke teploty nijako špeciálne pripravovať. Počas zimných dní je však vhodné zbavovať vetvy ťažkého snehu, pod ktorého váhou by sa mohli polámať. Mladé výhonky môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi.
Rez a tvarovanie
Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody a spôsobu pestovania. Radikálny rez borievok sa vykonáva v období vegetačného pokoja, ideálne skoro na jar (nesmie mrznúť). Počas jari, leta či jesene je možné ker strihať, ale malo by ísť iba o ľahké zastrihnutie do požadovaného tvaru. Borievky dobre reagujú na rez, čo umožňuje ich efektívne tvarovanie. Mladý ker borievky je možné vrúbľovať na kmienok, čím sa docieli pôsobivý vzhľad vhodný ako solitér do záhrad v japonskom štýle.
Populárne záhradné kultivary
Ako solitéry sa uplatnia vzpriamene rastúce kultivary, ako napríklad Borievka obyčajná ´HIBERNICA´, ktorá je jednou z najatraktívnejších stĺpovitých borievok s maximálnou výškou 3-5 metrov a modrozeleným ihličím. Do skupinových výsadieb zvoľte nižšie guľovité druhy. Plazivá borievka spoľahlivo nahradí trávnik v miestach, kde sa mu nedarí. Príkladom je Borievka Juniperus 'Green Carpet', poliehavá borievka s tmavozelenými ihlicami, vhodná ako pôdny kryt, alebo Borievka Juniperus 'Golden Carpet', plazivá borievka so žltými koncami vetvičiek. Do väčších skaliek sa hodí aj zakrpatená odroda Borievka čínska Juniperus chinensis s šedomodrými ihlicami. V horúcich dňoch navyše uvoľňujú silice, ktoré príjemne prevoňajú vzduch na terase, v altánku či pri bazéne.
Plody borievky: Zber, spracovanie a využitie
Dvojdomosť a opelenie
Pre tvorbu plodov borievky je nevyhnutná prítomnosť samčej aj samičej rastliny, pokiaľ nejde o špecifické samorodné odrody. Samčie borievky vytvárajú peľové šišky, ktoré na jar opeľujú samičie kvety. Až po úspešnom opelení si na zber plodov počkáte približne tri roky, kým plody dozrejú.
Zber a sušenie plodov
Nezrelé bobule, ktoré majú zelenú farbu a potrebujú ešte rok na dozretie, spoznáte koncom augusta alebo začiatkom septembra. Cieľová farba zrelých plodov je nezameniteľne temná modročierna. Pri zbere je dôležité postupovať opatrne, aby sa plody nepoškodili. Odporúča sa roztiahnuť pod krík plachtu a úrodu veľmi opatrne poobíjať. Na ochranu pred pichľavým ihličím sa často používajú rukavice, avšak v hrubých rukaviciach môžete stratiť cit a hrozí rozpučenie plodov. Zberajte iba zdravé plody bez hnedastých škvŕn a dierok po hmyze, aby ste predišli šíreniu škodcov.
Zozbierané plody sušte minimálne tri týždne v čo najteplejšej, tmavej a dobre vetranej miestnosti. Stav plodov denne kontrolujte. Do uzavretých nádob presypte len naozaj dôkladne vysušené borievky, aby sa pre zvyškovú vlhkosť nezačala tvoriť pleseň. Z preventívnych dôvodov radšej rozdeľte kontingent do viacerých vzduchotesných nádob odložených na chladnom a tmavom mieste.
Liečivé vlastnosti a tradičné použitie
Zrelé plody borievky (fructus juniperi) obsahujú hlavne silice, flavonoidy, prípadne cukry, živice, horčinu juniperín a organické kyseliny. Tieto zložky im prepožičiavajú mnoho blahodarných účinkov. V ľudovom liečiteľstve sa borievky v dávnej minulosti používali proti bolestiam kĺbov a ženským ťažkostiam. Majú dezinfekčné a močopudné účinky.
- Tráviace problémy: Čerstvé plody, ale aj borievková tinktúra prospieva tráveniu. Používajú sa pri problémoch so žlčníkom, enteritíde, kolitíde a úplavici ako adjuvans. Kúra s plodmi borievky je užitočná aj pri entero-renálnom syndróme.
- Dýchacie cesty a kašeľ: Plody borievky majú pri žuvaní sedatívne a upokojujúce účinky. Sú výborným sedatívom pri záchvatoch kašľa a používajú sa pri ochoreniach dýchacích ciest. Žuvané plody zmierňujú kašeľ a infekcie hrdla; dôležité je ich dlho žuť a prehĺtať postupne, aby liečivé látky mohli pôsobiť pomaly.
- Močové cesty a obličky: Silice pôsobia silne močopudne priamym dráždením obličiek a majú silne antiseptické účinky. Používajú sa na dezinfekciu močových ciest, pri dne a reume. Borievka sa stáva prírodným antiseptikom pri infekciách močových ciest a pomáha uľahčiť elimináciu kyseliny močovej.
- Protizápalové a svalové uvoľnenie: Esenciálne oleje z borievky pomáhajú tonizovať spojivové tkanivá, zabraňujú kŕčom a uvoľňujú svaly.
- Ďalšie účinky: Podľa lekárskych štúdií plody borievky preukázali svoje hypoglykemické vlastnosti a sú užitočné pri liečbe hepatitídy, cukrovky a cirhózy, podávané v dvoch kúrach po 3-5 dňoch. Kúra s plodmi borievky sa tiež odporúča ako adjuvans pri liečbe vírusových infekcií, ako je HIV, vírusová meningoencefalitída a herpes.
Buriny, divo rastúce rastliny a iné dobroty do vašej kuchyne | Dodo Dobrík | TEDxBratislava
Kulinárske využitie
Bobule borievky sú pre svoju typickú vôňu a chuť lesného ovocia vďačným doplnkom kulinárovho portfólia. Sú vďačnou ingredienciou k výdatným pokrmom typu diviny, iných ťažších mias a paštét, kde sú vďaka éterickým olejom nevyhnutnou súčasťou. Výborne sa hodia aj k orechom a hroznu. Sušené plody sa bežne používajú v kuchyni pri príprave diviny, kyslej kapusty či rôznych plniek. Uplatnenie našli aj v nápojoch, nielen v borovičke a gine, ale aj v rôznych limonádach, napríklad vo fermentovanej „smreke“.
Hoci borievka netvorí nektár a peľ nie je pre včely medonosné veľmi zaujímavý, tvorí medovicu, takže sa dá využiť aj vo včelniciach.
Dôležité upozornenia
I keď sa v minulosti v ľudovom liečiteľstve niektorých kultúr výťažky z borievky užívali vnútorne, takmer všetky časti rastliny sú jedovaté. Liečivé silice, hoci pôsobia močopudne a silne antisepticky, treba používať s mierou, lebo vo veľkom množstve môžu podráždiť močové cesty. Odporúčaná dávka na zápar je iba pol gramu. Našťastie, výrazná aróma spoľahlivo pripomenie, že menej býva viac. Najspoľahlivejším spôsobom ako začať s pestovaním borievok je nákup sadenice z predajne záhradkárskych potrieb. Vyberte si zdravú rastlinu so zelenými (alebo podľa odrody striebornými, zlatými či modrými) listami a pružnými konárikmi. Pestovanie zo semien sa neodporúča, keďže je časovo náročné a zložité.