Chren (Armoracia rusticana) je koreňová trváca rastlina, kategorizovaná ako zelenina aj ako bylina. Je to veľká, mohutná a mrazuvzdorná jedlá trvalka, ktorá sa pestuje hlavne pre koreň, hoci jeho mladé listy sú tiež jedlé. Chren tvorí husté trsy obrovských, sýto zelených listov so zvlnenými okrajmi, ktoré môžu byť dlhé až 60 cm (niektoré zdroje uvádzajú až 1 meter). Má malé, biele kvety, ktoré sa rodia začiatkom až v polovici leta. Mäsitý koreň chrenu môže preniknúť až do hĺbky 3 metrov, ak ho necháte niekoľko rokov nerušený, a vyšle spletenú masu horizontálnych sekundárnych koreňov a korienkov. Zrelé korene môžu byť dlhé až 40 cm, široké 6 cm a dosahujú hmotnosť do 500 gramov.
Chren (Armoracia rusticana) patrí do čeľade kapustovité, rovnako ako brokolica, kapusta či kel. Je to nenáročná plodina, ktorá obohatí vašu záhradu aj kuchyňu. V neporušenom stave nemá koreň žiadnu výraznú arómu ani špeciálne účinky na zdravie; jeho vlastnosti sa naplno prejavia až po narušení buniek, teda po nastrúhaní alebo inom spracovaní.
Úvod do histórie a využitia chrenu
Chren ľudia pestujú už od čias staroveku. Pochádza z oblasti Ázie a južnej Európy a poznali ho už Egypťania a Gréci. V 12. storočí sa pre svoje vlastnosti začal pestovať v kláštorných záhradách a postupne sa rozšíril do celého sveta. Po mnoho stoviek rokov sa chren používa na jedlé aj liečebné účely. V slovenskej kuchyni je chren prítomný už mnoho rokov a používa sa na dochutenie mäsa, rýb, nakladaných uhoriek a červenej repy. Hovorieva sa mu aj český ženšen a je považovaný za bylinu mladosti. V Anglicku sa mu pre jeho „silu“ hovorí konská reďkovka (horseradish).
Kde získať sadenice chrenu?
Vo všeobecnosti je dostupná len jedna forma chrenu - chren dedinský (Armoracia rusticana). Chren sa predáva hlavne ako dlhé kúsky koreňa (známe ako remienky), ktoré sú dostupné na jar od online dodávateľov zeleniny a byliniek. Mladé rastliny na jar alebo v lete nájdete aj v bylinkovej sekcii väčších záhradných centier. Dobrodružnejší môžu hľadať chren vo voľnej prírode, napríklad na medziach alebo v blízkosti starých záhrad, kde rastie prirodzene bez zásahu človeka.
Výber stanoviska a príprava pôdy
Svetlo a pôda
Chrenu sa darí na širokej škále lokalít a pôd, ale najlepšie sa mu darí na plnom slnku až v čiastočnom tieni (aspoň 6 hodín slnka denne) v priepustnej pôde, ktorá je bohatá na organickú hmotu. Uprednostňuje úrodnú, na humus bohatú a mierne vlhkú pôdu. Okrem toho má chren rád mierne kyslé až neutrálne pH pôdy (piesčitú alebo piesčito-hlinitú pôdu). Chren ocení ľahkú, na živiny bohatú a dobre priepustnú pôdu. Ak máte na záhrade ťažkú ílovitú zem, chrenu sa v nej nemusí dariť, ale jeho silné korene by si mali poradiť aj s takouto výzvou.
Dôležitosť správneho výberu miesta
Miesto pre pestovanie chrenu vyberajte opatrne, pretože rastliny chrenu je takmer nemožné zbaviť sa, keď sa usadí. Ak sa chren ujme, rozrastie sa rýchlosťou blesku a pohltí všetko menšie okolo seba. V záhradách sa často považuje za burinu, ktorej sa vôbec nie je ľahké zbaviť. Ideálne sú miesta na konci pozemku alebo pri plotoch, ale dajte si pozor, aby rastliny neexpandovali až k susedovi, pretože nie každý ocení záhradu posiatu chrenom.
Príprava záhona
I keď je chren na pestovanie pomerne nenáročný, pred výsadbou si treba dôkladne pripraviť záhon. Pôda by mala dobre držať vodu. Na vytvorenie dlhých a silných koreňov ju skypríme do hĺbky 60 cm a zapracujeme do nej dobre rozložený kompost alebo hnojivo s vyšším obsahom fosforu a menšou dávkou dusíka. Ak máte ílovitú zem, miesto dobre prekopte a zeminu zmiešajte s trochou piesku.
Ako pestovať chren?
Chren sa ľahko pestuje z dlhých kúskov koreňa (remeň) alebo z mladých rastlín v kvetináčoch. Výsadba chrenu do záhona v záhrade patrí medzi najpopulárnejšie spôsoby pestovania tejto rastliny. Chren sa sadí najlepšie na jar alebo na jeseň, ale je možné ho sadiť kedykoľvek počas roka. Ide však o tak odolnú a nenáročnú rastlinu, že ju môžete zasadiť pokojne aj v zime alebo uprostred leta. Doba výsadby je rozhodujúca len z hľadiska zberu. Ak chren vysadíte skoro na jar, prvej úrody sa dočkáte už na jeseň v tej istej sezóne. Pokiaľ tak urobíte na jeseň, na zrelé korene si počkáte až do nasledujúceho roka.
Pri pestovaní chrenu máte na výber z dvoch možností - viacročné alebo jednoročné. Rozdiel je jednoduchý: pri viacročnom pestovaní si zabezpečíte prísun chrenu z jedného zasadeného koreňa na niekoľko rokov dopredu; pri jednoročnom pestovaní musíte chren každý rok opätovne vysádzať, pričom sa zbiera celá rastlina. Starším a tradičnejším spôsobom je viacročné pestovanie chrenu, jeden hlavný koreň vám tak môže prinášať úrodu aj 10 rokov, alebo dokonca viac ako 20 rokov, pretože chren je trvalkou.
Jednoročné pestovanie
Jednoročný spôsob pestovania chrenu je novým postupom, oveľa mladším ako viacročné pestovanie. Na výsadbu sa používajú o niečo tenšie a dlhšie bočné korene, hrubé asi 1 cm. Najskôr je z nich potrebné odstrániť všetky tenké korienky. Pripravené odrezky sa sadia šikmo, pod uhlom približne 40° (alebo 45°), do hĺbky zhruba 15 cm tak, že ich vrchná časť je tesne pod povrchom, prípadne 5 cm pod povrchom. Na jeseň odrezky odoberáme (keď je rastlina bez listov), uskladníme ich v piesku v pivnici a vysadíme na jar, keď už nehrozia mrazy, čiže najneskôr v polovici mája. Označený vrchol by mal smerovať k povrchu pôdy. Úroda jednoročného chrenu sa zbiera neskoro na jeseň, pričom sa z pôdy vyberá komplet celá rastlina.
Viacročné (trvalé) pestovanie
Na výsadbu sú vhodné približne 2 cm hrubé a 10 cm dlhé koreňové odrezky bez vegetačného vrcholu. Sadia sa na jeseň alebo na jar v marci do hĺbky 15 cm s dostatočným odstupom. Ich vrchná časť by mala smerovať nahor. Keď zo zeme začnú vyrastať prvé výhonky, nastáva čas na jednotenie chrenu. Odhrňte okolitú pôdu tak, aby ste sa dostali až k hlavnému koreňu. Potom pomocou motyčky opatrne odstráňte takmer všetky bočné korene, ponechajte len 1 až 2 výhonky (prípadne dva najsilnejšie zelené vrcholy). Špeciálne opatrne postupujte v blízkosti korienkov hlavného koreňa, tie musia zostať nepoškodené. Následne zeminu opäť prihrňte.
Alternatívne spôsoby pestovania
Na výsadbu používame koreňové odrezky s dĺžkou asi 10 cm, ktoré vysadíme do hĺbky okolo 15 cm. Koreň musíme do pôdy vložiť správnym smerom, preto si spodnú časť odrezkov zrežeme šikmo a vrchnú rovno, a tak to rozoznáme. Celý koreň sadíme šikmo, nikdy nie kolmo. Jednotlivé rastliny potrebujú aspoň 30 cm priestoru z každej strany, takže ich vysaďte minimálne v takto širokých rozostupoch, najlepšie však 60-90 cm. Nosná konštrukcia pri chrene nie je potrebná. Pôdu spevnite, aby ste zabezpečili dobrý kontakt s koreňom. Ak by ste sa spamätali príliš neskoro a chren chceli vysadiť až v priebehu leta, nechajte korene naklíčiť: pokropte ich vodou a vložte do mikroténového vrecúška. V priebehu troch dní sa na vrchnej časti koreňa objavia klíčky a do týždňa dorastú na veľkosť okolo 5 cm.
Pestovanie v nádobách
Menej častým spôsobom pestovania chrenu je použitie nádoby. Ak si vyberiete minimálne 30 cm kvetináč a naplníte ho viacúčelovým kompostom, vytvorte hlbokú dieru pomocou sádzacieho kolíka, vložte koreň vertikálne tak, aby bol vrch 5 cm pod povrchom, zasypte kompostom a dobre zalejte vodou. Nie je to nemožné, len treba pamätať na to, že vo veľkej nádobe sa mu bude prirodzene dariť lepšie ako v stiesnenom priestore. Pokiaľ ho vysadíte do menšieho kvetináča, riskujete, že jednotlivé korene nedosiahnu takú veľkosť. Výhodou tohto riešenia je však fakt, že svoju záhradu ochránite pred „chrenovou inváziou“. Ideálna je nádoba s výškou okolo 40 cm a priemerom 40 - 60 cm. Vhodné sú aj textilné vaky určené na sadenie.
Pestovanie v PVC rúrkach
Originálny spôsob, ktorý si u pestovateľov nachádza stále viac svojich priaznivcov, je pestovanie v obyčajných PVC rúrkach zapustených v pôde. Výhodou riešenia je fakt, že môžete dosiahnuť úrodu skutočne gigantických koreňov. Trochu komplikovanejším riešením je obloženie koreňov hustým kovovým pletivom ešte pri výsadbe.
Starostlivosť o chren
Zálievka
Chren má strednú potrebu vody. Príliš málo vody môže mať za následok drevnaté korene so slabou chuťou. Príliš veľa vody môže zas spôsobiť mäkké korene s veľmi silnou chuťou. Pri pestovaní v nádobe potrebuje chren pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia, najmä v teplom počasí. Po usadení by mal chren na vyvýšených záhonoch zalievať iba počas dlhých období sucha. Ak je sucho, počas sezóny rastlinu zalievame.
Hnojenie
Prihnojte chren v čase výsadby a potom zhruba každé štyri týždne. Počas rastu rastlinu dvakrát prihnojte dusíkatým vápnom. Veľmi dobre poslúži aj domáca výživa: rozpustite polievkovú lyžicu želatíny v 250 ml teplej vody, potom to celé rozrieďte so 750 ml vody a zalejte chren. Bude zdravo a hojne rásť.
Kontrola šírenia
Koreň chrenu môže preniknúť až do hĺbky 3 m, ak ho necháte niekoľko rokov nerušený, a vyšle spletenú masu horizontálnych sekundárnych koreňov a korienkov. Ak sa oddelia od hlavného koreňa, z každého koreňa môže vzniknúť nová rastlina; toto je jeden zo spôsobov, ako si úrodu rozmnožiť. Je to však aj najväčší chrenový problém. Pôdu s koreňmi chrenu neobrábajte, pretože riskujete rozmnoženie rastliny po celej záhrade. Ak chren pestujeme ako trvalku, je vhodné po vypučaní listov mierne odhrnúť zeminu a motykou odkopnúť všetky slabšie zelené vrcholy, ponecháme iba dva, čím podporíme tvorbu silného koreňa.
UŽ ŽIADNA ŠPINA! 🚫 Prezradím vám svoj tajný trik, ako vypestovať sadenice úplne bez hliny. Výsledo
Ochrana chrenu pred škodcami a chorobami
Odolnosť rastliny
Chren je húževnatá, odolná a silná rastlina, ktorú len zriedka trápia škodcovia alebo choroby. Koreň chrenu je proti škodcom a chorobám absolútne odolný.
Bežní škodcovia a ochrana
Húsenice veľkých a malých bielych motýľov (známych aj ako mlynárik repkový) sa môžu živiť listami, hoci to len zriedka ovplyvňuje silu tejto rastliny. Mladé rastliny môžu potrebovať ochranu pred slimákmi a slizniakmi, kým sa neusadia. Vošky možno nájsť na chrene, hoci zriedkavo sú problémom na etablovaných rastlinách a najlepšie sa dajú kontrolovať podporou prirodzených, prospešných predátorov, ako sú lienky a vrabce. Celosvetovo jediným skutočným škodcom chrenu sú chrobáčiky, ktoré u nás nazývame skočky (Phyllotreta). V prípade chrenu sa zameriava len na listy, čo je pozitívna správa, pretože jeho úžitkovou časťou je koreň. Ak by sa skočky na chrene objavili, snažte sa ich zbaviť hlavne preto, že sú nebezpečné pre ostatné rastliny a zeleninu. Chemickému postreku sa radšej vyhnite.
Hubové choroby
Chren je pomerne odolný. Ak však začnú černieť korene, je napadnutý hubovou chorobou. Pokiaľ je veľmi vlhké počasie, môže sa vyskytnúť hniloba koreňov. Hrdzu spoznáte podľa bieleho povlaku. Škvrnitosť sa prejavuje hnedými fľakmi.
Chren ako prírodný insekticíd
Chren je považovaný za jeden z najsilnejších prírodných insekticídov. Ak ho zasadíte v blízkosti zemiakov alebo iných ľuľkovitých rastlín, zabezpečíte im prirodzenú ochranu proti škodcom aj chorobám. Podobné je to v prípade marhúľ. Oplatí sa ho vysádzať v spoločnosti zemiakov, pretože sa zníži výskyt ich chorôb.
Zber a skladovanie chrenu
Kedy a ako zbierať
Chren má dlhé vegetačné obdobie a používať ho môžete až rok po výsadbe. Zber chrenu sa realizuje od chvíle, keď začne schnúť jeho nadzemná časť, väčšinou je to október až november. Chren sa zbiera po odumretí listov na jeseň alebo v zime, ideálne po mrazoch, čím sa zvýrazňuje jeho chuť. Korene zberáme čo najneskôr na jeseň, v priebehu zimy alebo skoro na jar, teda v čase, keď sú zatiahnuté listy. Samozrejme, výnimkou je obdobie zavárania uhoriek. Vezmite si rýľ a kopte v cca 20 cm vzdialenosti od rastliny. Odoberte stredný najsilnejší koreň. Pri zbere odstráňte celý koreň, aj tie menšie rozvetvené, a presaďte si iba toľko koreňov, koľko chcete pre nasledujúcu sezónu. Ak trs chrenu rastie na vyvýšenom záhone, jednoducho ho rýľom zdvihnite a odrežte si toľko, koľko potrebujete. Silné veľké korene môžete využiť na konzumáciu, menšie korene si môžete ponechať pre opätovnú jarnú výsadbu (v prípade, že sa rozhodnete pre jednoročné pestovanie). Slabšie korienky s priemerom 2 cm pri trvalom pestovaní ponecháme v pôde. Ak chcete mať k dispozícii čerstvé korene počas zimy, nechajte ich v zemi a vykopte tesne pred spracovaním.
Skladovanie čerstvých koreňov
Celé korene sa dobre skladujú na chladnom, tmavom a nemrznúcom mieste - zbaľte ich do drevenej debničky alebo tácky a zasypte vlhkým pieskom. Takto uskladnené vám vydržia aj niekoľko mesiacov. V pivnici vo vlhkom piesku vydržia aj niekoľko mesiacov alebo niekoľko týždňov v chladničke, zabalené v igelitovom vrecku. V neporušenom stave môžete koreň skladovať v chladničke podobne ako inú zeleninu. Po rozrezaní, nastrúhaní či inom spracovaní je však potrebné ho čo najskôr spotrebovať.
Zmrazovanie chrenu
Zmrazenie je najjednoduchší spôsob, ako uchovávať chren na dlhšie obdobie a zachovať jeho chuť. Pri všetkých troch možnostiach mrazenia vám vydrží chren zamrazený šesť mesiacov.
- Variant 1 (Celý koreň): Koreň dôkladne umyte kefkou, osušte a celý uzavrite v mraziacom vrecku. Ideálne bude, ak z neho vysajete vzduch. Pred mrazením sa uistite, či je koreň naozaj suchý.
- Variant 2 (Nakrájaný koreň): Ak sú korene chrenu príliš veľké, nakrájajte ho na menšie kusy. Postup prípravy koreňa na uskladnenie do mrazničky je rovnaký ako pri prvom variante. Nakrájaný koreň má dvojnásobný zmysel (ľahšie porcie).
- Variant 3 (Nastrúhaný chren): Tento spôsob funguje rovnako ako druhý variant, no s tým rozdielom, že chren postrúhate najemno a v primeraných dávkach ho rozdelíte na časti, ktoré si môžete postupne vyberať z mrazničky. Do strúhanej zmesi chrenu pred zmrazením pridajte pár kvapiek citrónovej šťavy.
Sušenie chrenu
Oškriabaný chren umyte, pokrájajte na tenké kolieska a sušte na plechu vystlanom papierom na pečenie, až kým celkom nevyschne. Potom ho utlačte v mažiari na prášok a uchovajte v plátenom vrecku v suchej miestnosti alebo v dobre uzatvárateľnom pohári.
Kulinárske využitie chrenu
Všestrannosť v kuchyni
Korene chrenu dodajú ohnivý punc mnohým jedlám. Chren je známy svojou ostrou a výraznou chuťou. Používa sa na dochutenie mäsa, rýb, nakladaných uhoriek a červenej repy. Môže sa použiť aj na dochutenie výdatných dusených jedál, omáčok na cestoviny, šalátových dresingov, dipov a mnohých ďalších. Zavarený alebo čerstvo nastrúhaný chren môžete konzumovať ako prílohu k rôznym mäsovým jedlám, veľmi sa hodí najmä k údeninám či varenému mäsu z polievky. Korene sa v čerstvom stave používajú aj ako prírodný liek.
Recepty na chrenové pochúťky
Chrenová omáčka
Jednoducho ošúpte koreň a nastrúhajte ho surový do bešamelu, aby ste si pripravili jednoduchú chrenovú omáčku, ktorá je obľúbená s mäsom. Na dvoch lyžiciach masla opražíme 3 lyžice hladkej, prípadne polohrubej múky a pripravíme zápražku. Zápražku zalejeme vývarom (3/4 litra) alebo vodou. Omáčku prevaríme a pridáme 250 ml šľahačkovej smotany a privedieme k varu. Ak je omáčka redšia, môžeme pridať ešte trochu múky vyšľahanej v studenej vode. Na záver pridáme 4 lyžice strúhaného čerstvého chrenu. Ak nemáme čerstvý chren, môžeme použiť aj sterilizovaný.Existuje množstvo sladkokyslých verzií chrenu, do ktorých sa na zjemnenie pridáva napríklad aj nastrúhané jablko. Hrubší koreň opláchneme, olúpeme a najemno rozmixujeme s 200 ml vody. Pridáme 50 ml oleja, lyžicu octu a cukru a veľkú štipku soli. Umytý a očistený chren postrúhajte na jemno. Pridajte postrúhané jablko a zalejte teplou polievkou. Posoľte, podľa chuti prislaďte a pridajte ocot. Očistený chren postrúhajte, pridajte 2 lyžice smotany, štipku soli a cukor. Zvyšok smotany ušľahajte a premiešajte s chrenom. Dobre vychladenú smotanu vyšľahajte a vmiešajte do nej na jemno nastrúhaný chren. Šľahačku posoľte, dochuťte cukrom a citrónovou šťavou.
Chrenová nátierka
250 g plnotučného tvarohu zmiešame s lyžičkou plnotučnej horčice a nakrájanou cibuľkou. Pridáme 2 lyžice najemno nastrúhaného chrenu. Syr postrúhajte a pridajte k nemu na jemno postrúhaný chren, ktorý ste pokvapkali citrónovou šťavou.
Bezpečná manipulácia
Majte na pamäti, že pri zbere, manipulácii a príprave chrenu je vhodné nosiť rukavice, pretože kontakt s akoukoľvek časťou rastliny môže podráždiť vašu pokožku.
Zdravotné benefity a kontraindikácie
Nutričný profil
Surový chren obsahuje hlavne vitamín C a A, ale aj vitamíny skupiny B. Z minerálov sú zastúpené železo, horčík, draslík a vápnik. Chren je bohatý na vitamíny a minerály, ako sú vitamín A, B, C a K a sodík, draslík, vápnik, fosfor či horčík.
Liečivé účinky
Konzumácia chrenu je veľmi prospešná. Má antibakteriálny účinok a vysoký obsah vitamínu C, ktorý zvyšuje odolnosť ľudského organizmu. Celkovo tiež prispieva k posilneniu organizmu a využíva sa preto pri chrípke či prechladnutí. Liečivé látky obsahujú aj chrenové listy, ktoré sa väčšinou používajú čerstvé na obklady, zbavujú totiž telo opuchov. Konzumácia chrenu tak nielen skvele doplní hlavné jedlo, ale aj prospieva vášmu zdraviu. Chren má pozitívny vplyv na silu imunity a zlepšuje trávenie. Je vhodnou súčasťou zdravého jedálnička a podporuje chudnutie.
Kto by sa mal chrenu vyhnúť?
Hoci je chren zdravý, nie je vhodný pre každého. Nemali by ho konzumovať osoby so zníženou funkciou štítnej žľazy alebo s obličkovými ťažkosťami.
Zaujímavosti o chrene
Príbuznosť s kapustovitými
Chren (Armoracia rusticana) patrí do čeľade kapustovité, rovnako ako brokolica, kapusta či kel. Jeho listy dorastajú až do výšky dvoch metrov, korene maximálne do 50 cm. Chren sa pestoval už v starovekom Egypte, neskôr v kláštorných záhradách, a to ako liečivá rastlina.
Chren verzus Wasabi
Najmä v ázijskej kuchyni nachádza uplatnenie wasabi, ktorému sa inak hovorí aj japonský chren. Podzemok sa využíva do typických japonských pokrmov, ako je sushi, sashimi či rezance. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie wasabi na záhrade, vyberte tejto rastline polotienisté stanovište v blízkosti vodných tokov (napríklad blízko záhradného jazierka). Pamätajte na to, že wasabi neznesie mrazy. Na zimné mesiace je preto potrebné rastlinu presťahovať na iné miesto, pričom okolitá teplota by nemala presiahnuť 18 °C. Wasabi vyžaduje stálu zálievku, a to aj v zime. Na prvý zber wasabi si budete musieť dva roky počkať, kým chren dostatočne nedorastie. Potom si ale užijete jeho jedinečnú štipľavú chuť.