Jar je ideálnym obdobím na rozmnožovanie ovocných stromov, či už ide o zachovanie obľúbenej odrody, zušľachtenie divokých rastlín alebo preštepenie starých stromov. Štepenie, známe aj ako vrúbľovanie, je proces vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom sa časť jednej rastliny (vrúbeľ) spája s podpníkom druhej rastliny s cieľom vytvoriť jednu funkčnú rastlinu. Táto metóda umožňuje uchovávať a rozmnožovať jedinečné vlastnosti jednotlivých odrôd, čo je účinnejšie ako rozmnožovanie semenami, pri ktorom by nová rastlina s najväčšou pravdepodobnosťou nedosahovala požadované vlastnosti.
Základným princípom každej techniky štepenia je napojenie vrúbľa na iný ovocný strom tak, aby mohol z neho čerpať živiny. Pre úspešné zrastenie je kľúčové, aby vrúbeľ a podpník mali čo najväčšiu plochu prekrytia kambia (rastovej vrstvy pod kôrou). Všetky štepárske rezy by mali byť hladké a mali by do seba dokonale zapadať. Po samotnom vrúbľovaní sa spoj spevní obviazaním štepárskou páskou a všetky rezné rany na vrúbli aj na štepenom strome sa ošetria štepárskym voskom alebo emulziou. Po úspešnom prijatí štepu je potrebné odstrániť štepársku pásku, aby sa rastlina nepriškrtila.
Kedy a ako začať so štepením
Staré príslovie hovorí, že štepiť sa začína vonku vtedy, keď je štepár schopný udržať nôž bez toho, aby mu mrzli ruky. V našich končinách to zväčša pripadá na koniec februára. Postupne sa môžu štepiť čerešne, višne, slivky, marhule, hrušky, duly, jarabiny a oskoruše. Ako posledné sa na polovicu apríla nechávajú jablone, moruše a gaštany. Poradie vrúbľovania nám napovedia aj vrúble uskladnené v pivnici a postupnosť ich rašenia. Ak má podpník naliate púčiky, znamená to, že pletivá sú aktívne a môžeme štepiť.
Pri skorom štádiu jari sa používajú spôsoby, ktoré nevyžadujú prítomnosť miazgy, pretože obdobie, kedy pod kôrou stromov kypí miazga, je pomerne krátke. Broskyne a mandle je možné štepiť aj v jarnom období, no lepšie výsledky sa dosahujú pri augustovom očkovaní, pretože vrúble týchto druhov rýchlo rašia a ťažšie sa udržujú v stave vhodnom na štepenie.
Výber vhodného vrúbľa a podpníka pre úspešné štepenie
Pre úspešné štepenie je kľúčové zvoliť vhodný vrúbeľ a podpník. Vrúble sa odoberajú počas zimy, v období vegetačného pokoja stromu (december-január), ideálne z jednoročných vyzretých a vitálnych výhonkov s dostatočným množstvom vyvinutých púčikov. Vrúble sa skladujú v chladničke pri teplote približne 4°C alebo uložením do pôdy pri severnej stene domu, pričom je potrebné ich pravidelne kontrolovať.
Podpník by mal byť zdravý a kompatibilný s vrúbľom. Všeobecne platí, že kôstkovice sa dajú štepiť len na kôstkovice a malvice na malvice. Na vrúbľovanie sú najvhodnejšie mladé (do 5 rokov), zdravé stromy. Čím je strom starší, tým vyššie je potrebné vrúbľovať.
Techniky štepenia
Existuje niekoľko techník štepenia, ktoré sa líšia podľa ročného obdobia, druhu rastlín a ich veľkosti. Medzi najčastejšie patria:
1. Spojkovanie (kopulácia)
Toto je základný spôsob štepenia, ktorý sa využíva aj pri iných metódach. Pri spojkovaní spájame vrúblik a podpník, ktorých priemery sú buď rovnaké alebo takmer rovnaké. Spoj vykonáme šikmým rezom a následným priložením oboch komponentov. Na vrúbli sa vykoná šikmý rez, na podpníku kolmý rez nožnicami alebo pílkou. Dĺžka spojkovacieho rezu na vrúbli by mala zodpovedať náprotivku na podpníku. Pri viazaní pásku dobre uťahujeme a môžeme obviazať aj púčiky. Miesto štepenia obviažeme hustými závitmi. Je nutné, aby sme prikladali kambium na kambium aspoň z jednej strany.
Spojkovanie s jazýčkom (anglická kopulácia)
Táto nadstavba spojkovania šetrí prácu a umožňuje delenie úloh. Štepár nemusí štepence hneď viazať, alebo jeden človek štepí, druhý viaže. Práca je podstatne ľahšia a rýchlejšia. Pri osamelom štepárstve si vystačíme aj s obyčajným spojkovaním. Voskovať stačí ranku na vrchnej strane vrúbľa.
2. Štepenie pod kôru
Táto metóda, vrátane jej obmien ako Tittelov spôsob, je menej náročná na techniku rezu a je vhodná pre začiatočníkov. Vyžaduje si však trpezlivosť a pozorovací talent, pretože je potrebné správne vystihnúť čas miazgy. Pre tento spôsob štepenia je potrebné, aby sa kôra od dreva celkom oddelila. Týmto spôsobom sa preštepujú podpníky hrubšie ako vrúbeľ. Kôru narežeme kolmo na prvý rez v dĺžke asi 3 cm a oddelíme ju od dreva. Vrúbeľ zrežeme spojkovacím rezom a na spodnej strane urobíme malý rez proti veľkému, aby sa kôra pri zasúvaní nevyhrnula. Vrúbeľ zasunieme pod otvorenú kôru podpníka. Polmesiačik na vrúbli zostane nad úrovňou rezu podpníka. Väzba musí byť tuhá, aby kambiálne vrstvy tesne prilnuli.
3. Štepenie do rozštiepu (na klin)
Starý a univerzálne používaný spôsob štepenia, ktorého výhodou je jednoduchosť a dobré ujímanie vrúbľov, najmä na podpníkoch tenšieho priemeru. Podpník zrežeme kolmo pílkou alebo nožničkami a ranu začistíme žabkou. V strede rezu podpník rozštiepime do hĺbky asi 4 cm. Pri hrubších podpníkoch je nutné podpník vo vzdialenosti 5-6 cm od rezu stiahnuť špagátom, aby sa nerozštiepil príliš hlboko. Vrúbeľ zrežeme súmerne z dvoch strán, pričom púčik zostane tesne nad bočnými rezmi. Do rázštepu vkladáme 2 vrúble oproti sebe. Je potrebné, aby nad úroveň rany podpníka trčali polmesiačiky.
4. Vrúbľovanie za kôru
Táto metóda sa vykonáva na začiatku a počas kvitnutia stromov, keď prúdi miazga. Výhonky s tromi až štyrmi púčikmi si z jednej strany zarežeme 4 - 5 cm dlhým a hladkým rezom. Čerstvé okraje podpníka zrežeme štepárskym nožom. V dĺžke 5 cm urobíme jeden zárez za kôru, oproti nemu druhý. Dva vrúble zasunieme do kôry a poriadne ich upevníme štepárskou páskou. Napokon prevrúbľované miesta dôkladne zatrieme štepárskym voskom.
5. Vrúbľovanie na koziu nôžku
Tento spôsob je vhodný skôr pre skúsenejších ovocinárov. Princíp je podobný vrúbľovaniu kopuláciou, ale vrúbeľ je menší ako podpník a umiestňuje sa do boku podpníka. Vhodné obdobie je v zime, keď rastlina oddychuje. Je potrebné vyrezať do boku podpníka trojuholník dvoma šikmými zárezmi a vylúpnuť ho. Vrúbeľ treba na konci šikmo zrezať z dvoch strán tak, aby sa vytvoril hrot a sadol do zárezu. Potom ho štepárskou páskou upevníme k podpníku a zavrúbľované časti potrieme štepárskym voskom.
6. Očkovanie
Očkovanie je špecifický typ štepenia, pri ktorom sa neprenáša celý výhonok, ale len jeden jediný púčik - tzv. očko - spolu s kúskom kôry. Najčastejšie sa používa letné očkovanie do T-rezu, ktoré sa robí v čase, keď sa kôra ľahko oddeľuje (júl - september). Na podpníku/konári štepenej rastliny sa vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko. Spoj sa následne previaže štepárskou páskou.
Starostlivosť po štepení
Po úspešnom prijatí štepu je dôležité odstrániť štepársku pásku, aby sa rastlina nepriškrtila. V prvých rokoch po štepení je potrebný rez, pričom sa odstraňujú konkurenčné výhonky a znižuje sa počet pôvodných vrúbľov na hlave. Počiatočný väčší počet vrúbľov má za cieľ zabezpečiť dostatočnú výživu a rast kalusu po celom obvode rany.
Pri štepení sa môžu vyskytnúť aj neúspechy. Najčastejšou príčinou nie je nekvalita rezu, ale skôr výber nesprávneho spôsobu štepenia alebo nesprávne načasovanie. Napríklad štepenie pod kôru v čase, keď nie je prítomná miazga, je veľmi časté pri čerešniach.
Ak nám pri štepení jabloní a hrušiek zakvitne vrúbeľ, nič sa nedeje. Tieto druhy obsahujú zmiešané puky - stačí kvety vyštipnúť a vyrastie letorast. Pri kôstkovinách, kde sa na bočných pukoch jednoročného dreva môžu vyskytovať len kvetné puky, je situácia iná. Ak chceme zachrániť starú višňu, môže sa stať, že nám roky budú vrúble len kvitnúť. V takom prípade je kľúčové, aby na vrúbli kôstkovín boli okrem bočných púčikov aj púčiky vrcholové.