Pestovanie húb v domácom prostredí sa stáva čoraz populárnejším. Hoci je chodenie po lese spojené so zberom príjemným spestrením voľného času, existuje aj spôsob, ako sa k chutným hubám dopracovať priamo v pohodlí svojho domova. Nemusíte sa obávať neúspechu z lesa - pokiaľ dodržíte základné pravidlá pestovania, dočkáte sa vlastnej úrody.
Kľúčovým prvkom úspešného pestovania je správny substrát a jeho príprava, ako aj kvalitné podhubie (mycélium). Huby sú silno naviazané na svoje pôvodné prírodné prostredie, preto im ho musíme čo najvernejšie simulovať. To znamená blízkosť stromov, dostatok vlahy a tienisté miesto chránené pred vetrom.
Výber húb a ich nároky na substrát
V domácich podmienkach sa najľahšie pestuje hliva ustricová, šampiňóny a huby shiitake. Nezáleží ani tak na tom, ktoré huby chcete vypestovať doma, ale v akej miere im dokážete nahradiť lesné prostredie. Je to náročné, pretože spóry húb sú veľmi naviazané na stromy, v blízkosti ktorých rástli vo voľnej prírode.
Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus)
Hliva ustricovitá je menej náročná na pestovanie. V prírode ju nájdeme rásť na odumretom dreve. Pestuje sa na pilinách, slame, posekaných konárikoch, šúpolí a podobne.
Zaujímalo by ma, aké množstvo sadby hlivy je potrebné aplikovať pre pestovanie huby vo vreciach. Čítal som už o problematike veľa kníh a každá píše trochu inak ohľadom veľkosti úrody, väčšinou sa píše o 10-15 percentách z hmotnosti substrátu.
Vrecia sa používajú rôzne, od 5 do 50 l objemu, ale pokojne to môže byť aj viac. Záleží však na hmotnosti substrátu, pretože je rozdiel, či vrece napcháte slamou, alebo pilinami. Z 5 kg vreca sa pri dobrom ošetrovaní a správnych podmienkach dá získať maximálne 2 kg hlivy, väčšinou však o čosi menej.
Vplyv ihličnatého dreva na hlívu
Chcem sa opýtať, či má negatívny vplyv pridávanie pilín z ihličnatého dreva do substrátu zo sekanej slamy pre pestovanie hlivy ustricovej. Poliaľ viem, nemalo by to mať žiadny škodlivý vplyv, maximálne sa môže stať, že živice obsiahnuté v dreve ihličnanov mierne obmedzia rast mycélia, hliva je totiž huba, ktorá v prírode rastie na listnáčoch.
Pečiarky a šampiňóny
Pečiarky sú chúlostivejšie. Pestujú sa v tme na humuse alebo konskom hnoji, veľmi ľahko však podliehajú rôznym chorobám, potrebné je zachovať naprostú sterilitu substrátu aj prostredia. V domácom prostredí sa najčastejšie pestujú šampiňóny, ktoré si nevyžadujú špeciálne podmienky a dokážu vyklíčiť už za niekoľko týždňov.
Substrát tvorí konský hnoj zmiešaný so zeminou a slamou, svetlo nie je potrebné. Najdôležitejšie však je, že je potrebná vysoká sterilita prostredia, substrátu a sadby, inak sa plodnice aj celé podhubie veľmi ľahko infikujú hnilobou.
Príprava substrátu
Najdôležitejšie je substrát sterilizovať a mycélium rozšíriť. Dobré je po kúpe substrátu pod huby najskôr rozšíriť mycélium, a to ešte pred tým, než ho umiestnime na vonkajšie stanovište.
Sterilizácia substrátu
Substrát je tiež potrebné sterilizovať. Sterilizácia prebieha tak, že substrát zalejeme vodou, ktorú potom zohrievame až do vyparenia. Hliva ustricovitá a pečiarky vyžadujú substrát, ktorý treba vopred vysterilizovať horúcou vodou alebo parou. Pri výsadbe hlivy je dôležité, aby ste zdravé mycélium naičkovali do dokonale vysterilizovaného substrátu, inak hrozí práve infekcia plesňami a baktériami, ktoré môžu znehodnotiť celú výsadbu.
Put Potting Soil into your Oven and WATCH WHAT HAPPENS 💥(Genius)🤯
Typy a zloženie substrátov
Pre hlivu ustricovú
- Lignocelulózové materiály: Piliny, slama, ryžové otruby, kukuričné šúpolie, banánové listy, slonia tráva, ryžová slama a kukuričná slama. Tieto materiály (predovšetkým z drevospracujúcej a poľnohospodárskej výroby) predstavujú nevyužitý potenciál. Pestovanie húb na týchto biproduktoch môže byť jedným z riešení transformácie nejedlých agroodpadov v prístupnú biomasu húb vysokej nutričnej a obchodnej hodnoty.
- Zmes pre pestovanie: Čerstvé piliny zo stromu (napr. Triplochiton scleroxilon) (o vlhkosti 30%) vlastne ich 88 dielov boli dôkladne premiešané s ryžovými otrubami 11,5 dielov spolu s prídavkom oxidu vápenatého 0,5 diela. Substrát obohatili vodou na požadovanú vlhkosť substrátu 70%.
Pre šampiňóny
Substrát tvorí konský hnoj zmiešaný so zeminou a slamou.
Netradičné substráty
Viete, že podmienky na rast húb zabezpečíte aj v igelite, na kartóne, v mechu či na kuse dreva? Zvyšky z kávy sú natoľko cenným organickým substrátom, že sa využívajú pri výrobe kompostu a jeho urýchľovaní.
Fermentácia a kompostovanie
Suroviny pre hnojivá na báze biocharu sú odvodené hlavne z organických odpadov, ako sú slamky plodín, drevené lupienky, bambus a opustené rastliny. Po rozdrvení odpadových materiálov sa zmiešajú s hnojom s dobytkom a hydinou na kompostovanie. Naočkované sú baktérie vlákien s vysokou teplotou a teplota sa udržiava na 45 stupňov po dobu 18 dní.
Kopu substrátu je potrebné každé štyri dni prehadzovať kvôli zaisteniu jej správnej aerácie. Metóda kompostovania rozkladá organické látky založené na mikrobiálnom metabolizme. Biologické spoločenstvá, ako sú baktérie a huby, prevádzajú makromolekulárne látky, ako sú uhľohydráty a proteíny v odpade, na oxid uhličitý, vodu a humus.
Vermicomposting je technológia biologickej liečby, ktorá prostredníctvom synergického účinku dážďoviek a mikroorganizmov premieňa organický odpad na humus.
Mycélium a sadba
Podhubie (mycélium) je vyrábané na zrnách ciroku (Sorgum). Zdravé mycélium je biele a vonia po hubách. Mycélium napadnuté plesňami alebo baktériami mení farbu do zelena, dožlta a nepríjemne páchne. Mycélium, ktoré vyčerpalo substrát, postupne usychá. Pre tvorbu plodníc sú navyše dôležité aj také faktory, ako je teplota, vlhkosť a množstvo svetla.
Typy sadby
Profesionálna Zrnitá Hubová Sadba je tej najvyššej kvality. V internetovom obchode svethub.sk sú dostupné profesionálne zrnité a zrnito-pilinové hubové sadby. Hubu na kmeň dostaneme vo forme poteru, očkovacích hmoždiniek (kolíkov) alebo aj ako hotové podhubie.
Príprava sadby doma
Máte možnosť si zopár húb priniesť z lesa na vlastnú záhradku? Ideálne, ak sú už prezreté. Ich klobúky potom namočíte do vody na 48 hodín. Pozor, aj keby ste tento postup aplikovali napr. na bedle, nie je dobré vyzbierať celú prvú úrodu! Huby z lesa si môžeme priniesť domov, klobúčiky namočiť na dva dni do vody a potom zmes vyliať pod stromy.
Pestovateľské sety a hotové substráty
Set na pestovanie húb v interiéri je ideálny pre začiatočníkov. Najjednoduchším spôsobom je zaobstarať si kompletnú sadu na pestovanie so substrátom a zeminou na krytie. Veľmi jednoduchým a zaručeným spôsobom, ako vypestovať vlastnú úrodu húb, sú pripravené pestovateľské sety. Z nich huby vyklíčia v priebehu niekoľkých týždňov, alebo dokonca dní, a nie je potrebné čakať na úrodu až do ďalšej sezóny.
Tieto pestovateľské sety sa dajú objednať online, teda sú prístupné aj v lokalitách, kde ich nie je možné kúpiť v špecializovaných obchodoch.
Príklady hotových hubových substrátov, plne prerastených mycéliom, pripravených na pestovanie:
- Reishi (Ganoderma Spp.)
- Plamienka Zimná (Flammulina velutipes) Enoki
- Hliva Čierna Perla (Pleurotus Ostreatus)
Váha substrátu v takýchto setoch je minimálne 2 kg alebo 2,5 kg.
Pestovanie na drevených klátoch
Pestovanie húb v záhrade sa taktiež nevyhýba tomu, že ich mycélium (koreň húb) preniká do koreňov stromov. Keďže korene húb (mycélium) prenikajú do koreňového systému stromov, je umiestnenie pod stromy pre huby životne dôležité. Zo stromov rastúcich v záhrade sú dobrými susedmi húb najmä gaštan, smrek alebo cypruštek.
Ako si vypestovať huby na kúsku dreva? Vyberáme z dreva dubového, bukového alebo hrabového. Buk, dub, breza aj všetky ovocné stromy sú ideálnymi hostiteľmi. Drevo odrežeme a skladujeme ho dva až štyri mesiace. Priemer kmeňa by nemal presiahnuť 30 centimetrov, kmeň by nemal byť dlhší ako meter. Najlepšie používajte basové drevo, vetvy, drevené lupienky atď. A vyhnite sa stromom gáfor a stromov eukalyptu, ktoré obsahujú antibakteriálne látky.
Podmienky pre rast húb
Pre tvrobu plodníc sú dôležité aj faktory, ako je teplota, vlhkosť a množstvo svetla. Rastú huby naozaj po daždi? Áno, ale potrebujú nielen dostatok vlahy, ale aj pokojné povetrie. Nevyhovujú im ani krátke, málo výdatné dažde, ale ani dlhotrvajúce.
Hliva ustricovitá
Pestuje sa na svetle, ale nie na priamom slnku, pri teplote okolo 10-15 stupňov.
Šampiňóny
Šampiňóny preferujú nižšiu teplotu a vyššiu vlhkosť. Ideálne prostredie predstavuje pivnica, kde je prirodzene chladnejšie a vzduch sa dá ľahšie udržiavať vlhký. Ak pivnicu nemáte, postačí iná chladnejšia miestnosť bez priameho slnečného žiarenia - dôležité je, aby tu teplota neklesala príliš nízko a zároveň nebola príliš vysoká.
Pri pestovaní v debničkách udržiavajte priemernú teplotu okolo 18-23 °C. Šampiňóny si zvyčajne vystačia tak v tme, ako aj na svetle. Rozdiel je len v rýchlosti rastu a drobných zmenách vo farbe klobúčikov, preto nemusíte mať obavy, ak nemáte k dispozícii vyslovene temnú miestnosť.
Pravidelne kontrolujte, aby bol substrát vždy mierne vlhký. Na zvlhčovanie môžete využiť rozprašovač s vodou. Snažte sa však nepreliať - premočený substrát môže viesť k plesniam, ktoré rast húb zabrzdia alebo úplne zničia.
Využitie vyčerpaného substrátu
Utratený hubový substrát Pleurotus ostreatus a Šošovica obsahuje myceliálny proteín (surový proteín väčší alebo rovný 8%). Nekontaminovaný substrát s hubami, ktorý bol rozdrvený a opláchnutý (hodnota EC <0.5 ms/cm), môže nahradiť rašelinovú pôdu miešaním pomeru zvyškov húb: Vermiculite: Perlite (1:3:2) a upravte pH na 6,5 s hodnotou EC <1,0 ms/cm. Keď už substrát prestane poskytovať novú úrodu, nemusíte ho vyhadzovať - skvelo poslúži ako hnojivo pre zeleninu či okrasné rastliny.
Ošetrenie hubových substrátov by malo prechádzať celým reťazcom „Vedecké proporcie suroviny → štandardizovaný proces fermentácie → využívanie odpadu s uzavretou slučkou“.
Štúdie a výskum substrátov
Porovnávacia štúdia rastu a výšky úrod hlivy ustricovitej Pleurotus ostreatus pestovanej na rozličných lignocelulózových substrátoch ukázala, že hliva (Pleurotus spp.) je treťou komerčne najpestovanejšou hubou na svete. Rast v spotrebe tejto huby vo veľkom meradle závisí od jej chuti, nutričnej hodnoty a tak isto od jej liečivých vlastností.
Pleurotus ostreatus, jeden z najpestovanejších druhov hlív, je vo svete pestovaný prevažne na pilinách. Nedostupnosť pilín a fakt, že ťažba dreva v mnohých regiónoch sveta je zakázaná, viedlo k nevyhnutnosti hľadať ďalšie zdroje substrátov využiteľných na produkciu húb. V trópoch a subtrópoch je možné nájsť množstvo nevyužitého lignocelulózového materiálu (prevažne z drevospracujúcej a poľnohospodárskej výroby).
Analyzované zložky substrátu predstavovali hrubý proteín, vlákninu, celulózu, hemicelulózu, lignín a popoloviny. Najvyšší priemerný rast mycélia bol pozorovaný na ryžových plevách, nasledovaných čerstvými pilinami. Hustota mycélia bola na rozličných substrátoch rôzna. Mycélium prerastené cez kompostované piliny, banánové listy, kukuričné stonky a ryžovú slamu bolo uniformne biele. Mycélium po inokulácii ďalej nerástlo len na substráte zloženom zo „slonej trávy“.
Najvyššia úroda plodníc zozbieraná s 1 kg substrátu počas 8 týždňov fruktifikácie predstavovala 183,12 g a bola dosiahnutá na kompostovaných pilinách. Tak isto na tomto substráte bola dosiahnutá aj najvyššia Biologická efektivita (BE) 61,04 % nasledovaná ryžovou slamou s BE 50,64%.
Sledované substráty prejavovali preukaznú rozdielnosť v zložkách ako sú lignín, celulóza a dusík. Korelačné vzťahy ukazujú pozitívny vzťah medzi celulózovým zložením substrátu (r²= 0,64), lignínovým zložením (r²= 0,70) a vlákninou (r²= 0,79). Sporofórna produkcia bola negatívne ovplyvnená hemicelulózou (r²= -0,62) a organickou hmotou (r²= -0,44).
Z výsledkov štúdie je jasné, že Pleurotus spp. je výhodným kolonizátorom a degradentom lignocelulózového substrátu. Huba využíva množstvo enzýmov ako napr. endoglukanáza, β-glukozidáza, xyláza, laminarináza, lakáza a polyfenol oxidáza.