Brusnice a kľukvy patria medzi stálozelené, neopadavé a veľmi odolné kríky podobné čučoriedkam. Koncom jari a počas leta kvitnú brusnice jemnými ružovkastými alebo krémovobielymi kvietkami pripomínajúcimi zvončeky. Z toho dôvodu sa vynikajúco hodia do záhrad nielen ako pôdopokryvné rastliny slúžiace na vytvorenie súvislého porastu či živého plotu, no pokojne môžu byť vysadené i do záhonu alebo ako dekoratívny podrast k rastlinám s podobnými nárokmi na pôdu. Na jeseň sa k žiarivým červeným plodom pridajú aj listy s výraznými odtieňmi žltej, červenej, bordovej a fialovej.
Brusnice i kľukva patria medzi kyslomilné rastliny. Znamená to, že ak ich zasadíte do obyčajnej zeminy v záhrade, nebudú prosperovať. Aby sa vašim brusniciam darilo a mali každoročne bohatú úrodu, je potrebné dodržať niekoľko kľúčových zásad týkajúcich sa výsadby a starostlivosti.
Výsadba brusníc
Ideálne obdobie pre výsadbu
Kríčky brusníc je najlepšie vysádzať začiatkom jari, po poslednom veľkom mraze. Výsadbu je možné vykonávať aj počas celého roka s výnimkou zimy, avšak jar je považovaná za najideálnejšie obdobie.
Požiadavky na pôdu a substrát
Brusnice a kľukvy vyžadujú špeciálny substrát pre kyslomilné rastliny. Ideálne pH pôdy pre tieto rastliny by malo byť maximálne do 5,5. Vhodne kyslú pôdu si môžete pripraviť aj doma zmiešaním hrubozrnného piesku a rašeliny.
Príprava substrátu pre kyslomilné rastliny:
- Hotový substrát: Môžete si zakúpiť špeciálny substrát určený priamo na kyslomilné druhy, ako sú napríklad čučoriedky.
- Vlastná príprava: Zmiešajte hrubozrnný kremičitý piesok a čistú vrchoviskovú rašelinu (rašelinu vzniknutú rašelinením machu - rašelinníka). Ideálny pomer zmesi je 2 diely piesku na 4 diely rašeliny.
- Alternatívna zmes: Ak máte dostatok kyslej vrchoviskovej rašeliny, zmiešajte jej 3 diely s 1 dielom nekarbonátového (nevápenatého) hrubozrnného piesku. Na približne 1 m³ tejto zmesi pridajte jedno vedro kvalitnej humusovej nepovápnenej záhradnej pôdy.
- Ďalšie zložky: Vhodné je pridať napríklad piliny alebo podrvenú kôru z ihličnatých drevín. Pri ťažkých ílovitých pôdach je namieste ich odľahčenie hrubozrnným kremičitým pieskom.
Pri pestovaní v kvetináči je nevyhnutné zabezpečiť spodnú drenážnu vrstvu pre správny odtok vody, pretože brusnice neznášajú premokrenie.
Pre správny rast a plodnosť potrebujú kyslomilné rastliny vlhký substrát, nie však premokrený. Sústavnú a rovnomernú závlahu zabezpečí kvapkový zavlažovací systém.
Pri výsadbe niekoľkých rastlín je vhodné vysádzať ich do tzv. vreckových výsadieb, kde sa zabráni prenikaniu vápnika z okolitej pôdy. Pri väčších výsadbách je cenovo výhodnejšie pripraviť si substrát svojpomocne.
Hĺbka výsadby
Brusniciam ako rastlinám s plytkým koreňovým systémom postačí úprava pôdy do hĺbky 30 až 40 cm.
Spôn (rozostupy) pri výsadbe
Na dosiahnutie pekne zapojeného porastu zvoľte spon 0,30 - 0,40 x 0,30 - 0,40 m, pri radovej výsadbe 1 - 1,5 x 0,30 - 0,40 m.
Starostlivosť o brusnice
Poloha a svetelné podmienky
Ak je to možné, rastliny vysaďte na slnečné miesto. Polotienisté stanovište je tiež prijateľné, priamy úpal im však škodí.
Zálievka
Brusnice nepotrebujú veľa vody, stačí mierna zálievka, najlepšie dažďovou odstátou vodou. Vždy používajte mäkkú vodu s nízkym obsahom solí, vápnika a horčíka.
Rastliny sú náročnejšie na vlahu, hoci o niečo menej ako čučoriedky. Pri pestovaní v severnejších oblastiach s väčším množstvom zrážok je zálievka potrebná len počas horúceho leta. V južnejších suchších polohách bude doplnková závlaha nevyhnutná.
Hnojenie
Na živiny nie sú brusnice veľmi náročné a starosti s hnojením vám preto robiť nebudú, ak je v pôde dostatok organickej hmoty. Z nej sa živiny rastlinám pri rozklade postupne uvoľnia.
Ak sa rozhodnete kry prihnojiť alebo sa časom prejaví nedostatok konkrétnej živiny, vyhnite sa chloridovým formám hnojív. Vhodné sú hnojivá pre rododendrony a azalky, ktoré neobsahujú vápenatú zložku. Použiť môžete viaczložkové chemické hnojivá špeciálne pripravené pre kyslomilné rastliny alebo organické hnojivá (obohatený bezvápenatý kompost, kompostovaný bezvápenatý maštaľný alebo ovčí hnoj, kompostovaná kyslá rašelina). Špeciálne hnojivo Osmocotte sa dávkuje na začiatku vegetácie.
Odstraňovanie buriny
Jednou z najdôležitejších prác pri pestovaní brusníc je udržať ich bez burín. Okopávaniu sa však vyhnite, mohli by ste poškodiť výhonky, ktoré v pôde zakoreňujú a pomocou ktorých sa rastliny rozširujú. Burinu radšej ručne trhajte.
Ak sa rozhodnete pre nástielku, zvoľte kôru z ihličnatých drevín alebo 3 až 5 cm vrstvu kremičitého piesku. Mulčovanie pomocou čiernej umelohmotnej fólie či tmavej netkanej textílie, ešte vhodnejšie je však použiť prírodnú drevnú kôrovú borovú štiepku alebo ihličnatú hrabanku.
Rez
Brusnice v zásade nevyžadujú veľa rezu. Stačí odstraňovať poškodené a suché časti či skracovať priveľmi rýchlo sa predlžujúce výhonky vyrastajúce z plazivej stonky. Pretože sa na nich vyvíjajú plody, rezom podporíte tvorbu rodivého obrastu.
Na jar, keď sa rastliny opätovne začnú prebúdzať, je veľmi prospešné listovú časť kríkov zľahka prečesať. Po zime je tiež dobré staršie poliehavé konáre trochu ponadvihovať, prevzdušniť a ak sú príliš dlhé, skrátiť.
Brusnice ako pôdopokryvná rastlina
Krík brusnice je relatívne nízky, plazivý, v závislosti od odrody dorastá do výšky 20 - 40 cm. Podobne je to i s plodmi, ktoré môžu dorásť do veľkosti 0,5 - 1,5 cm.
Brusnice sa vynikajúco hodia do záhrad nielen ako pôdopokryvné rastliny na vytvorenie súvislého porastu či živého plotu, no pokojne môžu byť vysadené i do záhonu alebo ako dekoratívny podrast k rastlinám s podobnými nárokmi na pôdu.
Ako pestovať čučoriedky (NOVÁ ZÁHRADA)
Zdravotné benefity a využitie plodov
Brusnice poskytujú mnoho zdravotných benefitov. Sú osvedčeným prírodným liekom pri zápale močových ciest i mechúra, majú protizápalové, dezinfekčné aj močopudné účinky.
Brusnice sú považované za jedny z najzdravších zdrojov vitamínu C. Obsahujú množstvo antioxidantov, minerálnych látok, organických kyselín. Tieto látky vyživujú pokožku, znižujú riziko rakoviny a srdcových chorôb.
Vďaka nízkej hladine cholesterolu sú vhodné aj pri redukčných diétach, no v tomto prípade by sa mali konzumovať čerstvé.
V gastronómii je vychýrená najmä delikátna brusnicová omáčka, vhodná k jedlám z diviny, hydiny i k syrom. Brusnice sú tiež veľmi obľúbené vo forme džemov, džúsov, kompótov, sirupov, vína, ale aj ako zdravá pochúťka do koláčov, jogurtov či cereálií.
Odolnosť a ochrana
Brusnice sú odolné nielen voči väčšine škodcov, ale aj voči mrazu. Nič však nepokazíte, ak ich na zimu prikryjete ihličnatými vetvičkami alebo opadaným lístím. Brusnice v kvetináči umiestnite do záhradného domčeka či pivnice.
Odrody brusníc
Pestovať môžete odrody európskej brusnice pravej (Vaccinium vitis-idaea) alebo čoraz obľúbenejšej brusnice veľkoplodej (Vaccinium macrocarpon), ktorej domovinou je Severná Amerika.
Príklady odrôd
- Koralle: Jedna z najznámejších odrôd, vytvára kry výšky cca 20 cm s lesklými kožovitými listami. Odroda je pomerne úrodná, úrody z kra dosahujú 200 g. Veľkosť plodov je malá až stredná, farba žiarivočervená.
- Ida (BV 8726 - 8): Vytvára malé kry výšky 10 - 20 cm, nie veľmi husté. Plody má veľké (0,5 - 0,8 g), jasne červené, dozrievajúce od polovice do konca augusta.
- Linnea (BV 8739 - 8): Má hustý rast, vytvára množstvo výhonov výšky 15 - 25 cm. Plody sú stredne veľké až veľké (0,35 - 0,45 g), jasne červené, dozrievajú v polovici augusta.
- Sussi: Kry sú nízke (15-25 cm), tvoriace výhonky z koreňov. Veľmi dobre pokrývajú povrch pôdy. Plody sú guľaté, tmavo červenej farby, stredne veľké až veľké (0,40 g). Dozrievajú približne 20. augusta.
- Sanna: Vytvára vysoké výhony dĺžky 20 až 30 cm, stredne pokrývajúce povrch pôdy. Plody sú okrúhle, červené, veľkosť plodov a doba dozrievania je ako u odrody Sussi. Odroda je veľmi úrodná, úrody z kra sa dosahujú 200 - 600 g!
Odrody brusnice pravej sú zväčša dvakrát ročne rodiace (‘Koralle’, ‘Red Pearl’), preto sa nehodia do nadmorskej výšky nad 750 m, kde by druhá úroda už nestihla dozrieť.
Pri dvakrát rodiacich odrodách je dôležitá druhá, jesenná úroda. Nastupuje v polovici septembra a v závislosti od oblasti pokračuje do polovice októbra.
Brusnice vs. Kľukva
Brusnica veľkoplodá dáva prednosť ešte o niečo podmáčanejším lokalitám, čím si je veľmi blízka s brusnicou močiarnou (Vaccinium oxycoccus), známejšou ako kľukva.
Kľukva patrí tiež medzi menej známe ovocné druhy. Jej plody obsahujú podobne ako brusnice veľké množstvo organických kyselín, minerálnych látok, cukrov, vitamínov a pektínov. Vhodné sú na priamu konzumáciu i spracovanie.
Na rozdiel od brusnice, kľukva dobre reaguje na hnojenie. Používajú sa hnojivá bez zásaditej zložky. Na jar v období plného rastu sa prihnojuje dusíkatými hnojivami v amoniakálnej forme, v období nástupu kvitnutia a rastu plodov sa využívajú viac fosforečné a draselné hnojivá.
Ďalším rozdielom oproti brusnici je, že kľukva nielenže nemá rada suché prostredie, ale priam vyžaduje zavodnenie. Rastliny sa zaplavujú vodou v jarnom období a zamorený pozemok sa udržuje až do jesene.
Záverom
Brusnice a kľukva sú nedocenené a neprávom málo rozšírené ovocné druhy. Ich pestovanie je pomerne jednoduché a zvládne ho aj začiatočník. Súčasný dostatok výsadbového materiálu na trhu, atraktívnosť a nutričná hodnota plodov, možnosť použitia i v okrasných výsadbách a nenáročnosť na priestor (môžu sa pestovať i v nádobách a na balkónoch) snáď dopomôžu k väčšiemu rozšíreniu týchto hodnotných rastlín.