Pestovanie viniča prináša nielen radosť z úrody, ale aj neustály boj s rôznymi druhmi živočíchov, ktoré považujú šťavnaté bobule za ideálnu potravu. Od drobných spevavcov až po veľkú raticovú zver, vinohradníci na Slovensku aj vo svete čelia náletom a útokom, ktoré môžu zlikvidovať celoročnú snahu v priebehu niekoľkých dní.
Škodcovia v slovenských viniciach: Od raticovej zvere po diviaky
V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa štvornohí ničitelia viníc presťahovali z lesa priamo do vinohradov, kde si žijú a starajú sa o veľké percento nižšej úrody hrozna. Útoky raticovej zvere na vinič trápia všetkých vinárov z regiónu pod Malými Karpatmi.
Len čo sa na jar objavia v malokarpatských viniciach prvé lístočky, už je pri nich srnčia a dančia zver. Vyberá si len mäkšie a šťavnatejšie výhonky, ktoré má Veltlínske zelené alebo Silván. To je definitívny koniec budúcej úrody. V lete často daniele spasú aj prvé hrozno odrôd Iršai Oliver či Veltlínske červené ešte predtým, než stihne dozrieť. Za zelena sú bobule hrozna ako hrášok, ale tejto zveri chutia viac ako tráva.
Diviaky prichádzajú neskôr na hrozno, ktoré má v sebe viac cukru. Žerú nielen strapce, ale diviačica mladým strháva z pňov celé letorasty. Keď úroda dozrieva, raticová zver načína strapce každú noc. Takto poškodené hrozno sa nedá na víno ďalej použiť, lebo sa v ňom objavuje octovina.
Padni komu padni LIVE: Dozvuky maďarských voleb, válka Hradu s vládou a Trumpovo íránské šílenství
Prehľad vtákov ohrozujúcich úrodu na Slovensku
Medzi najznámejších vtáčích škodcov patria druhy, ktoré sú na Slovensku bežne rozšírené. Hoci sú mnohé z nich užitočné v boji proti hmyzu, v čase zrelosti hrozna sa menia na obávaných konzumentov ovocia.
Drozd čierny (Turdus merula)
Drozd čierny je rozšírený na celom území Slovenska. Živí sa živočíšnou i rastlinnou potravou. Vinohradníci ho považujú za jedného z najväčších škodcov na ovocí. Drozdy nie sú také ničivé ako škorce, pretože nemigrujú v obrovských mračnách, ale dokážu úrodu redukovať dlhodobo a systematicky.
Škorec obyčajný (Sturnus vulgaris)
Tento druh predstavuje pre vinohradníkov doslova pohromu. Škorce priletujú v obrovských kŕdľoch a robia nálety ako kobylky. Stáva sa, že jeden deň je na kríkoch plno hrozna a po nálete mračien vtákov večer nezostane nič. Odhaduje sa, že na Slovensku sa ich počet počas sezóny pohybuje okolo milióna kusov, čo predstavuje obrovské množstvo skonzumovaných kultúrnych plodín.
Straka obyčajná (Pica pica)
Straka obyčajná je veľmi inteligentný vták z čeľade krkavcovitých. V lete a na jeseň v jej potrave prevažujú rôzne plody vrátane čerešní a hrozna. Hoci živočíšna zložka (hmyz, drobné hlodavce) tvorí významnú časť ich potravy, ovocie vyhľadávajú najmä v období jeho zrelosti. Straky sú rozšírené po celom území Slovenska, od nížin až po hory do 1 000 m n. m.
Netradiční škodcovia vo svete
Vo svete považujú za škodnú aj zvieratá, o ktorých by ste nikdy nepovedali, že majú v obľube hrozno:
- Medvedík čistotný (Nemecko): V roku 1934 ich dal priviesť Hermann Göring. Bez prirodzených predátorov ich počet explodoval a dnes pustošia vinice v regióne Brandenbursko.
- Paviány (Južná Afrika): Sú to nesmierni labužníci. Hlcú len najlepšie hrozno, hlavne sladký Pinot Noir či Chardonnay. Ak je hrozno kyslé, hodia ho o zem a načnú ďalší strapec.
- Divé morky (Kalifornia): V letných horúčavách podnikajú nálety do viníc, hoci štúdie ukazujú, že reálne škody, ktoré napáchajú, sú v porovnaní s inými zvieratami mizivé.
- Klokany, líšky a zajace (Austrália): Okrem samotného hrozna ničia aj zavlažovacie hadice, ktoré hryzú, aby sa dostali k vode.
Efektívne metódy ochrany pred vtáctvom
Prax ukazuje, že mnohé tradičné metódy majú len krátkodobý účinok. Vinohradníci zdieľajú svoje skúsenosti s rôznymi formami plašenia a mechanickej ochrany:
| Metóda | Účinnosť a skúsenosti |
|---|---|
| Staré CD a DVD | Odlesky slnka plašia vtáky, no škorce si na ne často po dvoch dňoch zvyknú. |
| Ochranné siete | Považujú sa za najúčinnejšie. Husto tkaná sieť navyše bráni prístupu osám a sršňom. |
| Plastové vrecká (sáčky) | Individuálna ochrana strapcov, ktorá je pracná, ale vysoko efektívna proti vtákom aj hmyzu. |
| Strašiaky a figuríny | Vkusné bábiky na bambusových tyčiach môžu fungovať, ak sa vtáky v danej lokalite cítia ohrozené. |
| Biologická ochrana | Prítomnosť mačky - lovca môže výrazne znížiť drzosť vtáctva v záhrade. |
Niektorí vinohradníci preferujú ochranné siete zo špeciálnej tkaniny, do ktorých sa vtáky nemôžu zamotať. Sieť je dôležité upevniť tak, aby sa dala na začiatku zberu ľahko odstrániť. Pri menších výmerách sa osvedčilo aj "vrecúškovanie" - nasadzovanie sieťovaných vreciek na jednotlivé strapce, čo chráni hrozno aj pred octovými muchami a osami.
V Južnej Afrike skúšali vinári dokonca extrémne metódy ako trúbenie na vuvuzely, rozhadzovanie levieho hnoja zo safari parkov či inštaláciu high-tech obojkov so senzormi pre vodcov opičích svoriek, ktoré majiteľovi odošlú SMS správu pri vstupe zvierat do vinohradu.
Ochrana hrozna pred vtákmi a zverou zostáva výzvou, ktorá si vyžaduje kombináciu viacerých prístupov. Zatiaľ čo raticová zver vyžaduje pevné oplotenie, proti vtáctvu zostávajú najistejšou bariérou mechanické zábrany v podobe sietí a sáčkov.