Alexander malý (Psittacula krameri) je stredne veľký papagáj, pôvodom zo severnej a strednej Afriky a častí Ázie. Tento elegantný, zvedavý a učenlivý vták s prirodzenou inteligenciou a krásnym hlasom si získal obľubu po celom svete. Vo voľnej prírode obýva otvorené savany, poľnohospodárske oblasti, lesíky a dokonca aj mestské parky, kde tvorí veľké skupiny. Dnes je rozšírený aj v Európe, kde v niektorých krajinách dokonca figuroval ako invazívny druh kvôli rýchlemu šíreniu a potenciálnym problémom s lokálnou faunou. Je známy svojou schopnosťou naučiť sa napodobňovať ľudskú reč a zvuky, čo z neho robí fascinujúceho domáceho miláčika.
Alexander malý je štíhly papagáj, ktorý dorastá do dĺžky okolo 41 cm, pričom viac ako polovicu z toho tvorí dlhý chvost. Váži približne 120-140 gramov. Základné sfarbenie je zelené, s jemným nádychom do žlta. Vďaka šľachteniu sú dnes dostupné rôzne farebné mutácie, ako je prírodná zelená, žltá, modrá (tmavomodrá, bledomodrá), biela, modrobiely, či farebné kombinácie ako hlava-chvost. Samec sa po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, zvyčajne okolo druhého roka života, vyznačuje typickým ružovo-čiernym krúžkom okolo krku, ktorý prechádza do čierneho pásika za hlavou. Aj keď sa pohlavie dá rozlíšiť, najistejšou metódou v mladom veku je DNA test.
Chov a životné podmienky
Alexandre malé sú považované za pomerne nenáročných pri chove, vďaka čomu sú vhodní aj pre začiatočníkov. Vyžadujú si však dostatočný priestor a stimuláciu.
Klietka a voliéra
Pre komfort papagája je základom dostatočne veľká klietka alebo voliéra. Odporúčané minimálne rozmery pre jedného vtáka sú približne 100 × 80 × 120 cm (šírka × hĺbka × výška) alebo cca 80 × 60 × 80 cm pre vnútornú klietku, aby mohol roztiahnuť krídla a trochu sa pohybovať. Vzhľadom na ich „drevorúbáčsku“ povahu a silný zobák sa odporúčajú najmä kovové alebo železné konštrukcie. Drevené klietky a voliéry môžu zničiť a rozobrať. Pre domáceho miláčika postačuje bežne predávaná klietka pre stredné papagáje s minimálnou šírkou 60 cm, s predpokladom, že bude pravidelne púšťaný na prelety po miestnosti. Pre chov viacerých párov sú vhodnejšie priestranné voliéry, ideálne s vnútornou aj krytou vonkajšou časťou pre vonkajší chov. Alexandre sa zdržiavajú najradšej na najvyšších miestach voliéry a na zemi sa objavujú zriedka, preto by mali byť bidlá umiestnené čo najďalej od seba, aby mali dostatok priestoru na lietanie.
Dôležité je umiestniť klietku či voliéru do svetlej miestnosti, bez priameho slnka a prievanu, ale nie blízko radiátorov. Vyhnite sa kuchyni, pretože výpary z varenia môžu vtákom škodiť. V zimných mesiacoch je ideálne alexandrov schovávať do zimoviska alebo ich chrániť pred mrazmi, nakoľko sú náchylní na omrzliny nôh a pazúrov.
Vybavenie klietky
Správne vybavenie je kľúčové pre pohodu papagája:
- Bidlá rôzneho priemeru: Najlepšie sú prírodné konáre z netoxických stromov (napr. jarabina, vŕba). Rovné plastové alebo drevené bidielka s rovnakým priemerom neprospievajú nohám a pazúrikom.
- Krmítka a pítka: Mali by byť čisté a pravidelne dopĺňané.
- Kúpelňa alebo miska s vodou: Alexandre sa radi kúpajú, preto je vhodné im dopriať možnosť vodných procedúr.
- Hračky a hojdačky: Na zábavu a aktivitu, ako sú laná, kruhy či zvončeky. Hračky by mali byť z tvrdých materiálov, pretože ich papagáje radi obhrýzajú a ničia.
Potrava a kŕmenie
Správna a pestrá strava podporuje zdravie a vitalitu alexandra malého. Základom kŕmnej zmesi by mali byť kvalitné priemyselne namiešané zmesi pre stredné alebo veľké papagáje, ktoré obsahujú rôzne semená ako slnečnica (v primeranom množstve), proso, ovos, pšenica, kukurica, konopné semeno a lesknica. K tomu je vhodné primiešavať trochu slnečnice podľa počasia.
Doplnkové kŕmenie by malo zahŕňať:
- Ovocie: Jablko, hrozno, banán, orechy (v malom množstve), citrusy (grepy, pomaranče), figy.
- Zelenina: Mrkva, kukurica, šlát, uhorka.
- Zelené krmivo: Rôzne trávy, napr. púpava.
- Konáre na obhrýzanie: Z bezpečných drevín ako jarabina, vŕba, ovocné stromy.
- Minerály a doplnky: Piesok na trávenie (grit), sépia alebo minerálny kameň sú nevyhnutné pre správne trávenie a doplnenie vápnika.
- Špeciálne pochúťky: Niektorí chovatelia podávajú aj piškóty. V období hniezdenia je užitočné doplniť stravu vaječnou zmesou alebo naklíčenými semenami.
Dôležité upozornenia: Nikdy nedávajte papagájom avokádo, surové fazule, čokoládu, sladkosti, korenené ani solené jedlá. Zvyšky z ľudského taniera sú pre ne nevhodné. Taktiež je nutné vyhnúť sa teflónovému riadu, pretože pri jeho zahrievaní sa uvoľňujú toxické látky, ktoré môžu byť pre papagáje smrteľné.
Rozmnožovanie
Alexandre malé sú monogamné vtáky, ktoré v prírode tvoria pevné páry. V zajatí je najlepšie chovať ich v pároch alebo skupinách, ak máme dostatok priestoru.
Hniezdenie
Pohlavnú dospelosť dosahujú zvyčajne v dvoch až troch rokoch života. Prvé úspešné hniezdenie prichádza najčastejšie vo veku 3 rokov, hoci niektoré páry môžu zahniezdiť aj skôr, napríklad okolo 2,5 roka. Na hniezdenie potrebujú vhodnú búdku. Odporúčané rozmery pre vnútornú klietku alebo voliéru sú približne 25 × 25 × 40 cm (dĺžka × šírka × výška) s vletovým otvorom o priemere 8-9 cm. Niektoré zdroje uvádzajú aj väčšie búdky, napr. 300×300×500 mm alebo 350×350×600 mm, ktoré sa tiež osvedčili. V prípade potreby si vtáci vletový otvor upravia. Vzhľadom na ich tendenciu obhrýzať drevo, by mala mať búdka hrubšie steny, ideálne z kmeňa stromu, alebo byť umiestnená v kovovej konštrukcii.
Hniezdenie zvyčajne začína skoro na jar, približne v marci. Samička znesie 4 až 6 vajec, na ktorých sedí 22-24 dní. Počas inkubácie samec často samičku kŕmi a stráži okolie búdky. Mláďatá sa liahnu holé a obaja rodičia ich dokrmujú. Po vyliahnutí mláďatá opúšťajú búdku po približne 50-60 dňoch, avšak dokrmovanie rodičmi ešte nejaký čas pokračuje. Pár môže hniezdiť 1 až 2 krát do roka. Pri odchove mláďat môžu byť rodičia agresívni voči iným druhom vtákov, preto je dôležité zabezpečiť im dostatok pokoja a priestoru.
Aj keď rodičia sú vo väčšine prípadov schopní sa o mláďatá postarať sami, niektorí chovatelia odoberajú vajcia alebo malé mláďatá a odchovávajú ich ručne. Ručne dokrmení jedinci sú často plne skrotení, prítulní a stávajú sa vynikajúcimi spoločníkmi v domácnosti.
Ochočenie a vzťah s človekom
Alexander malý je inteligentný, ľahko skrotiteľný papagáj s vysokou hlučnosťou. Hlučnosť sa môže vplyvom okolitých zvukov a reči meniť a stať sa prijateľnejšou. Sklon k rozprávaniu a napodobňovaniu zvukov je preň prirodzený, pričom samce majú zvyčajne lepšiu schopnosť napodobňovať reč ako samice.
Ochočenie vyžaduje trpezlivosť. Je dôležité, aby si vták zvykol na prítomnosť človeka - hovoriť pokojne, ponúkať maškrty a nikdy ho nenútiť. Tento druh má veľmi dobrú pamäť, pozná svojho majiteľa, reaguje na tón hlasu aj meno. Učenie je najúčinnejšie u mladých vtákov, ideálne začať okolo 6. mesiaca veku. Rozprávanie sa podporuje častým opakovaním slov, pochvalou a odmenami.
Alexander malý je spoločenský a aktívny papagáj. Ak nemá dostatok pozornosti, môže sa začať nudiť, prejavovať sa krikom alebo ohrýzaním. Ak nemáte čas sa mu denne venovať, je lepšie mať minimálne dvoch jedincov, aby sa navzájom zabavili. Pri dobrom vedení je verný, prítulný a veľmi oddaný. Sú vhodnými spoločníkmi aj pre staršie deti, ale vzhľadom na ich prenikavý krik a potrebu aktivity, nie sú pre každého. Pri dobrom vedení a starostlivosti sa dožívajú 25 až 30 rokov, výnimočne aj viac.
Dokrmování Alexandra malého
Invazívnosť a rozšírenie
Alexander malý je dnes rozšírený aj v Európe, kde v niektorých krajinách, ako je Anglicko (Londýn), Holandsko (Amsterdam) alebo Belgicko (Brusel), tvoria zdomácnené populácie. Vyskytuje sa aj na juhu Európy, napríklad v Španielsku. V mnohých krajinách je tento rýchlo sa šíriaci druh klasifikovaný ako invazívny, čo viedlo k prijatiu legislatívnych opatrení na kontrolu jeho rozširovania a minimalizáciu dopadu na európsku faunu.
tags: #alexander #maly #rozmnozovanie